Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_15C-132-2015.pdf
PDF · 91.37 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
PN-15C/132/2015
Uznesenie
Okresný súd Piešťany v právnej veci navrhovateľov: 1/ M. P., D.. XX.XX.XXXX, H. N. Š. XX, 2/ V. P., D..: XX.XX.XXXX, H. N. Š. XX, obaja navrhovatelia zastúpení: JUDr. Peter Sopko, advokát so sídlom Paulínska 24, Trnava, proti odporcom: 1/ V. S., D.. XX.XX.XXXX, H. N. Z. XX, C., 2/ O. Č., D.. XX.XX.XXXX, H. N. S. U. XXX, o určenie vlastníckeho práva, rozhodujúc o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, takto
rozhodol:
I. Odporca v 1. rade je p o v i n n ý strpieť užívanie nehnuteľnosti - rodinného domu nachádzajúceho sa v katastrálnom území Š., zapísaného na liste vlastníctva č. XXXX vedenom Okresným úradom A., katastrálnym odborom ako stavba so súpisným číslom XXX, popis stavby: rodinný dom, postavená na parcele registra C č. XXX/X, navrhovateľmi v 1. a 2. rade až do právoplatnosti rozhodnutia súdu vo veci samej.
II. O trovách predbežného opatrenia rozhodne súd v konečnom rozhodnutí vo veci samej.
odôvodnenie:
Navrhovatelia v 1. a 2. rade (ďalej len „navrhovatelia“) sa návrhom vo veci samej zo dňa 30.04.2015, doručeným tunajšiemu súdu dňa 04.05.2015 domáhali rozhodnutia súdu, ktorým by určil, že navrhovatelia v 1. a 2. rade sú bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v katastrálnom území Š. zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX vedenom Okresným úradom A.Š., katastrálnym odborom, ako stavba so súpisným číslom XXX, popis stavby: rodinný dom, postavený na parc. č. XXX/X a uloženia povinnosti odporcom v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne nahradiť navrhovateľom v 1. a 2. rade náhradu trov konania. Návrh na vo veci samej navrhovatelia odôvodnili tak, že na prelome rokov 2013 a 2014 realizovali stavbu ich rodinného domu, ktorá vyústila do finančnej tiesne. V uvedenom čase mali navrhovatelia viacero dlhov, najmä voči Sociálnej poisťovni a zdravotnej poisťovni, dlhy voči Sociálnej poisťovni boli vymáhané v exekučnom konaní. Navrhovatelia sa skontaktovali s R. H., ktorý im prisľúbil sprostredkovanie investora, ktorý vyplatí všetky ich dlhy a to pôžičkou vo výške 15.000,- eur na uspokojenie záväzkov navrhovateľov z exekučných konaní vrátane príslušenstva. Následne R. H. spoločne so R. O. a odporcom v 2. rade presvedčili navrhovateľov, aby svoj rodinný dom previedli, teda formálne odpredali odporcovi v 2. rade za účelom úspešného poskytnutia pôžičky, pričom ale k reálnemu prevodu vlastníckeho práva nemalo dôjsť. R. H. a odporca v 2. rade ubezpečovali navrhovateľov, že po vyplatení ich záväzkov z exekúcii vo výške cca 10.000,- eur a získaní úveru prevedú vlastníctvo k rodinnému domu späť na navrhovateľov, pričom ale v rovnaký deň navrhovatelia ako predávajúci a odporca v 2. rade ako kupujúci uzatvorili kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bol odplatný prevod vlastníckeho práva k rodinnému domu, kde kúpna cena bolo dohodnutá vo výške 50.000,- eur a mala byť už údajne ku dňu 15.01.2014 z väčšej časti vyplatená v splátkami 8.000,- eur dňa 08.04.2011, 6.000,- eur dňa 07.09.2011, 7.000,- eur dňa 09.05.2012, 8.000,- eur dňa 12.11.2012, 6.000,- eur dňa 05.05.2013, 5.000,- eur v deň podpisu kúpnej zmluvy a 10.000,- prevodom na účet č. XXXXXXXXXX/XXXX , čo sa ale neudialo. Navrhovatelia ďalej uviedli, že odporca v 2. rade nemohol uhradiť vyššie uvedené splátky v rokoch 2011 a 2013, keďže sa s navrhovateľmi vôbec nepoznal a
nemohol poznať a teda v rokoch 2011 až 2013 by pri vyplatení takýchto platieb nemohla vôľa odporcu v 2. rade smerovať k splneniu záväzku z nepodpísanej kúpnej zmluvy. Z uvedeného navrhovatelia považujú kúpnu zmluvu za neplatnú s poukazom na § 37 ods. 1, § 39 § 39a a § 49a Občianskeho zákonníka, ako aj s poukazom na absenciu dobrých mravov, zneužitia tiesne, neskúsenosti, dôverčivosti a neschopnosti plniť záväzky druhej strany. Odporca v 2. rade navrhovateľom uhradil len sumu 5.000,- eur, ktorú hneď prevzala spoločníčka R. H., pani R. O. na úhradu všetkých dlhov navrhovateľov. O uvedenej úhrade bol navrhovateľom vydaný pokladničný doklad, ktorý však nevystavil odporca v 2. rade, ale spoločnosť N., Z..F..P.., Z. Z. Š. XX/XX, D. N., ktorej jediným spoločníkom a konateľom je odporca v 2. rade. Z pôvodne dohodnutej sumy 15.000,- eur mala byť zvyšná časť 10.000,- eur prevedená na bankový účet uvedený v kúpnej zmluve, ktorý však navrhovateľom nepatril a po podpise zmluvy boli vyplatené len záväzky z exekúcii, ktoré boli zapísané na liste vlastníctva č. XXXX. V priebehu roku 2014 R. H. spoločne so R. O. ubezpečovali navrhovateľov, že vybavujú prefinancovanie ich úveru voči S.I. Ú. N.. V marci 2015 boli navrhovatelia kontaktovaní vyšetrovateľmi Krajského riaditeľstva policajného zboru Bratislava, že vyšetrujú odporcu v 2. rade, R. H. a R. O. pre podozrenie zo spáchania viacerých trestných činov. V marci 2015 R. H. spoločne so R. O. navštívili navrhovateľov v sprievode znalca, ktorý si obhliadol ich rodinný dom s odôvodnením, že znalecký posudok je potrebný pre uzatvorenie úverovej zmluvy. Navrhovatelia sa v tom čase dozvedeli, že vlastníkom ich rodinného domu už nie je odporca v 2. rade, ale odporca v 1. rade, na ktorého odporca v 2. rade vlastníctvo k rodinnému domu obratom previedol na základe kúpnej zmluvy, ktorej vklad bol povolený dňa 06.02.2015. Navrhovatelia ďalej poukázali, že z konania odporcu v 2. rade je evidentné úmyselné uvedenie navrhovateľov do omylu, keď odporca v 2. rade aj napriek ubezpečeniu o budúcom spätnom prevode rodinného domu na navrhovateľov tento rodinným dom previedol na odporcu v 1. rade.
Podaním zo dňa 07.05.2015, doručeným súdu dňa 14.05.2015, sa navrhovatelia domáhali rozhodnutia súdu, ktorým by predbežným opatrením uložil odporcovi v 1. rade povinnosť strpieť užívanie nehnuteľnosti - rodinného domu nachádzajúceho sa v katastrálnom území Š.H., zapísaného na liste vlastníctva č. XXXX vedenom Okresným úradom A., katastrálnym odborom ako stavba so súpisným číslom XXX, popis stavby, rodinný dom, postavená na parcele registra C č. XXX/X, navrhovateľmi v 1. a 2. rade až do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Návrh na nariadenie predbežného opatrenia odôvodnili navrhovatelia skutkovo tým, že žalobou zo dňa 30.04.2015 sa domáhajú určenia že navrhovatelia sú bezpodielovými spoluvlastníkmi rodinného domu súp. č. XXX, v katastrálnom území Š., zapísanom na liste vlastníctva č. XXXX. Navrhovatelia poukázali na skutočnosti uvedené v návrhu na začatie konania, najmä na koordinovaný proces uzatvárania kúpnej zmluvy s odporcom v 2. rade a R. H.Č., ktorý navrhovateľom prisľúbil riešenie ich nepriaznivej finančnej situácie, a ktorý koordinoval a sprostredkoval samotný predaj rodinného domu odporcovi v 2. rade a následne predaj rodinného domu odporcovi v 1. rade.
V ďalšom navrhovatelia uviedli, že po tom ako sa odporcovia dozvedeli, že je voči nim podaný návrh na začatie súdneho konania, boli telefonicky, ako aj SMS formou kontaktovaní R. H., ktorý sa vyjadril, že vie zabezpečiť, aby boli z rodinného domu, teraz vo vlastníctve odporcu v 1. rade vysťahovaní. Podľa doterajších vedomostí navrhovateľov má R. H. zásadný vplyv na súčasného vlastníka rodinného domu, pričom R. H. v období od 29.04.2015 do 07.05.2015 zasielal navrhovateľovi v 1. rade viacero SMS, obsahom ktorých bol apel na navrhovateľov v tom smere, aby sa dohodli s odporcom v 1. rade, že im vie vybaviť úver, a ak by šli do súdneho sporu, tak v prípade akéhokoľvek rozsudku na to veľmi zle doplatia. Ďalej, že nemá záujem na tom, aby prišli o ťažko nadobudnutý majetok, či už zo strany VUB, ktorá vyhlási splatnosť pôvodného úveru, alebo pána S. (pozn. súdu - odporca v 1. rade), ako vlastníka. Ďalej, že odporca v 1. rade kúpil dom platnou zmluvou a je na ňom, čo s vlastným domom spraví. V ostatnom R. H. odporučil navrhovateľom, aby zvážili mimosúdnu dohodu, keďže podľa neho im reálne hrozí strata obidvoch domov, pričom si odporca v 1. rade uplatní nárok na pozemok, ktorý mu patrí bez ohľadu na to, či je založený v banke, keďže sa zaviazali v zmluve, že vlastníctvo k pozemku prevedú na pána Č. (pozn. súdu - odporca v 2. rade), ktorý následne toto právo delegoval na pána S. a k prevodu dôjde na základe rozsudku, či už so súhlasom banky, alebo nie. Navrhovateľke v 2. rade dňa 30.04.2015 zaslal R. H. SMS s obsahom: ,,Pani P., posledný raz Vám volám. Ak nebudete komunikovať za všetky následky si budete sami zodpovední spolu s vaším právnikom. Ten Vám asi nevysvetlil, aký to bude mať dopad a v akej ste pozícii.“ Na naliehanie R. H. sa uskutočnilo dňa 02.05.2015 v bare v A. S. A. stretnutie na ktorom mal byť prítomný aj odporca v 1. rade, no prišiel len R. H. a R. O., na ktorom opakovane títo zdôrazňovali navrhovateľom, že prídu o obe nehnuteľnosti, a že rodinný dom bol kúpený legálne. Následne dňa 07.05.2015 odporca
v 1.rade navrhovateľa v 1. rade opätovne telefonicky kontaktoval a vyzval ho, aby zaplatil 30.000,- eur za dom, lebo on nebude čakať na peniaze a ako dopadne súd, a ak nezaplatia, nehnuteľnosť predá a bude musieť navrhovateľov vysťahovať, pričom zmluva s odporcom v 2. rade je právne v poriadku a že on je vlastník nehnuteľnosti, v ktorej navrhovatelia bývajú.
Z uvedeného skutkového stavu preto navrhovatelia dôvodia, že žaloba vo veci samej nebola podaná zjavne neúspešne; R.H. H. má úzku väzbu s odporcom v 1. rade ako súčasným vlastníkom rodinného domu, keďže celý proces predaja rodinného domu riadil a sprostredkoval; ako aj mal R. H. vedomosť o začatí súdneho konania voči odporcom a navrhovateľom, ktorí obývajú predmetný rodinný dom objektívne bezprostredne hrozí nebezpečenstvo ujmy, ktorá by spočívala najmä v nútenom vysťahovaní navrhovateľov z rodinného domu a teda reálnej straty obydlia.
Súd sa oboznámil návrhom na začatie konania zo dňa 30.04.2015, návrhom na nariadenie predbežného opatrenia zo dňa 07.05.2015 a predloženými listinnými dôkazmi k návrhu vo veci samej: Kúpnou zmluvou zo dňa 29.12.2014, Zápisnicou o výsluchu svedka sp. zn. ČVS: KRP - 65/2-VYS-BA-2015 zo dňa 24.04.2015, Rozhodnutím Okresného úradu Piešťany, sp. zn. V115/14 zo dňa 23.01.2014, Kúpnou zmluvou zo dňa 15.01.2014, Dodatkom ku kúpnej zmluve zo dňa 15.01.2014 datovaným dňa 20.01.2014, informatívnym výpisom z listu vlastníctva č. XXXX, vedeného Správou katastra A., pre obec Š., k.ú. Š., informatívnym výpisom z listu vlastníctva č. XXX, vedeného Správou katastra A., pre obec Š., k.ú. Š., výdavkovým pokladničným dokladom zo dňa 07.01.2014.
Podľa § 102 ods. 1 zákona prvá veta zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len ,,O.s.p.“), ak treba po začatí konania dočasne upraviť pomery účastníkov alebo zabezpečiť dôkaz, pretože je obava, že neskôr ho nebude možné vykonať alebo len s veľkými ťažkosťami, súd na návrh neodkladne nariadi predbežné opatrenie alebo zabezpečí dôkaz.
Podľa § 75 ods. l, 2 O.s.p., predbežné opatrenie nariadi súd na návrh. Návrh nie je potrebný, ak ide o predbežné opatrenie na konanie, ktoré môže súd začať i bez návrhu. Návrh má okrem náležitostí návrhu podľa § 79 ods. 1 obsahovať opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich nariadenie predbežného opatrenia, uvedenie podmienok dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, a odôvodnenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy alebo potreby dočasnej úpravy pomerov maloletého dieťaťa v záujme maloletého dieťaťa; ak ide o odovzdanie dieťaťa do starostlivosti fyzickej osoby, ktorá nie je blízkou osobou maloletého dieťaťa, k návrhu musí byť doložený doklad preukazujúci zapísanie do zoznamu žiadateľov podľa osobitných predpisov. Z návrhu musí byť zrejmé, čoho sa mieni navrhovateľ domáhať návrhom vo veci samej. Návrh musí ďalej obsahovať aj označenie fyzickej osoby, ktorej má byť maloleté dieťa zverené do starostlivosti, alebo označenie zariadenia na výkon rozhodnutia súdu, do ktorého má byť maloleté dieťa umiestnené. Návrh podľa odseku 8 musí obsahovať aj výšku zábezpeky na náhradu ujmy. Podľa § 75 ods. 6 O.s.p., súd môže vydať rozhodnutie o predbežnom opatrení aj bez výsluchu účastníkov a bez nariadenia pojednávania. Podľa § 75 ods. 8 O.s.p., o nariadení predbežného opatrenia rozhodne súd aj bez vyjadrenia ostatných účastníkov. Návrh na nariadenie predbežného opatrenia doručí súd ostatným účastníkom až spolu s uznesením, ktorým bolo predbežné opatrenie nariadené. Ak bol návrh na nariadenie predbežného opatrenia odmietnutý alebo zamietnutý, nedoručuje súd ostatným účastníkom uznesenie o jeho odmietnutí alebo zamietnutí, ani prípadné odvolanie navrhovateľa; uznesenie odvolacieho súdu im doručí, len ak ním bolo nariadené predbežné opatrenie. Podľa § 76 ods. 1 písm. f) O.s.p., predbežným opatrením môže súd nariadiť účastníkovi najmä, aby niečo vykonal, niečoho sa zdržal alebo niečo znášal.
Podľa § 76 ods. 4 O.s.p., ak súd návrhu na nariadenie predbežného opatrenia v celom rozsahu vyhovie a stotožňuje sa so skutkovými a s právnymi dôvodmi návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, súd to skonštatuje v odôvodnení a ďalšie dôvody nemusí uvádzať. V zmysle citovaných zákonných ustanovení zákona (O.s.p.) na nariadenie predbežného opatrenia alternatívne vyžaduje splnenie dvoch predpokladov; prvým z nich je potreba dočasnej úpravy pomerov účastníkov a druhým je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený. Charakteristickým znakom predbežného opatrenia je jeho predbežný (dočasný) charakter, t.j. upravujú sa ním pomery, alebo zabezpečuje výkon rozhodnutia do doby, než súd vydá vo veci samej konečné rozhodnutie. Podmienkou pre nariadenie predbežného opatrenia je osvedčenie, že bez okamžitej (aj keď len
dočasnej) úpravy právnych pomerov by bolo právo účastníka ohrozené. Je nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, ako aj osvedčenie, že je tu nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy.
O nariadení predbežného opatrenia môže súd rozhodnúť bez nariadenia pojednávania a bez výsluchu účastníkov konania, pričom súd pred jeho nariadením nemusí zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia. Povinnosť tvrdenia, dôkazná povinnosť a dôkazné bremeno, ktoré v konaní o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia teda spočívajú najmä v povinnosti aspoň osvedčiť tvrdené skutočnosti zaťažuje v tomto prípade výlučne žalobcu. Aby súd mohol návrhu na nariadenie predbežného opatrenia vyhovieť, je tiež potrebné, aby navrhovateľ predložil dôkaz o tom, že jeho právo je konaním odporcu vážne ohrozené, resp. že mu jeho konaním hrozí bezprostredná ujma. Účelom predbežného opatrenia je totiž zabezpečenie ochrany porušeného, alebo ohrozeného práva.
Oboznámením sa skutkovými tvrdeniami obsiahnutými v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia a predloženými listinnými dôkazmi dospel súd k záveru, že návrh navrhovateľov na nariadenie predbežného opatrenia je dôvodný. Súd oboznámiac sa návrhom vo veci samej, listinnými dôkazmi k nemu pripojenými a návrhom na nariadenia predbežného opatrenia má za osvedčené nasledovné skutočnosti:
Navrhovatelia v 1. a 2. rade boli bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX vedeného pre k.ú. Š., rozostavaný rodinný dom (pozn. súdu - v tom čase bez súpisného čísla), postavený na parc. č. XXX/X.
Kúpnou zmluvou zo dňa 15.01.2014 previedli na O. Č.Í. - odporcu v 2. rade vlastnícke právo k rozostavanému rodinnému domu v k.ú. Š. za kúpnu cenu 50.000,- eur, ktorá mala byť kupujúcim (odporcom v 2. rade) navrhovateľom uhradená splátkami ešte pred podpisom zmluvy, a to dňa 8.000,- eur dňa 08.04.2011 v hotovosti, 6.000,- eur dňa 07.09.2011 v hotovosti, 7.000,- eur dňa 09.05.2012, 8.000,- eur v hotovosti dňa 12.11.2012, 6.000,- eur dňa 05.05.2013 v hotovosti, 5.000,- eur v deň podpisu zmluvy v hotovosti a 10.000,- eur prevodom na účet č. XXXXXXXXXX/XXXX.
Kúpnou zmluvou zo dňa 29.12.2014 previedol odporca v 2. rade vlastnícke právo k rodinnému domu postavenému na parcele č. XXX/X v k.ú. Š. zapísanom na LV č. XXXX na odporcu v 1. rade za kúpnu cenu 70.000,- eur, ktorá mala byť uhradená dňa 30.12.2014 vo výške 15.000,- eur prevodom na účet predávajúceho, dňa 30.12.2014 vo výške 8.000,- eur v hotovosti a dňa 20.03.2012 vo výške 47.000,- zápočtom z dohody o uznaní dlhu zo dňa 20.03.2012.
Teda, z oboznámených skutkových zistení má súd za osvedčenú navrhovateľmi tvrdenú potrebu dočasnej úpravy pomerov účastníkov konania, a to najmä vzhľadom na potrebu ochrany práva navrhovateľov na obydlie do času rozhodnutia súdu vo veci samej.
V danom prípade sa súd stotožnil so skutkovými a právnymi dôvodmi uvedenými v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, pričom poukazujúc na ust. § 76 ods. 4 OSP na tieto dôvody v podrobnostiach poukazuje.
Podľa § 145 O.s.p., účastníkovi, ktorému súd prizná náhradu trov konania, prizná aj náhradu trov predbežného opatrenia a zabezpečenia dôkazov.
Vzhľadom na skutočnosť, že návrh na nariadenie predbežného opatrenia bol podaný po podaní návrhu vo veci samej, súd aj o náhrade trov predbežného opatrenia rozhodne v konečnom rozhodnutí vo veci samej.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie. Odvolanie možno podať do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia na Okresnom súde Piešťany, ku Krajskému súdu v Trnave, štvormo.
Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods. 1, veta prvá O.s.p.). Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. musí obsahovať označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a) a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, písm. a/- f/ O.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).
Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 a ak ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa (§ 205a ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.