Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23C/169/2011

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta, v konaní vedenom pred sudkyňou JUDr. Zuzanou Singerovou, v právnej veci navrhovateľky : X. K., J. XX.X.XXXX, G. G., I. XX, proti odporcovi : K. E., J. XX.X.XXXX, J. G. Y., toho času na neznámom mieste, zastúpený opatrovníčkou S.. H. G., zamestnankyňou Okresného súdu Dunajská Streda, o určenie otcovstva a úpravu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu : H. K., J. XX.XX.XXXX, bytom ako navrhovateľka, v konaní zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Galanta, takto

rozhodol:

I. Určuje sa, že odporca je otcom maloletého dieťaťa narodeného z navrhovateľky.

II. Maloleté dieťa sa zveruje do osobnej starostlivosti navrhovateľky, ktorá ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Odporca je povinný platiť na výživu maloletého dieťaťa od 25.5.2011 výživné vo výške 50 eur mesačne vždy do 15 dňa v mesiaci vopred k rukám navrhovateľky. Styk odporcu s maloletým dieťaťom sa neupravuje.

III. Vo zvyšku sa návrh zamieta.

IV. Dlžné výživné odporcu za obdobie od 25.5.2011 do 9.6.2015 vo výške 2 411,29 eur je odporca povinný zaplatiť spolu s prvým bežným výživným.

V. Navrhovateľke sa náhrada trov konania nepriznáva.

VI. Odporca je povinný zaplatiť Slovenskej republike cestou Okresného súdu Galanta súdny poplatok z návrhu na začatie konania vo výške 66 eur do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

VII. Odporca je povinný nahradiť Slovenskej republike cestou Okresného súdu Galanta trovy štátu vo výške 669,84 eur do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

Navrhovateľka, matka maloletého dieťaťa sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 25.5.2011 domáhala určenie otcovstva maloletého dieťaťa, za ktorého otca označila odporcu s odôvodnením, že s ním bola vo vzťahu od roku 2009 do septembra 2011, ktorý ukončila ešte pred narodením maloletého dieťaťa, kedy sa presťahovala k starej matke, ktorá jej pomáhala aj s úhradou potrebných výdavkov, pretože odporca nemal o maloleté dieťa záujem, neuznal dobrovoľne ani otcovstvo. Navrhovateľka zároveň žiadala, aby súd určil výživné od narodenia maloletého dieťaťa a nahradil jej trovy a aj trovy konania.

Navrhovateľka pred súdom uviedla, že s odporcom bola v intímnom vzťahu v rozhodnom období pre splodenie maloletého dieťaťa, pričom súlože boli dokonané. Na pojednávanie, na ktorom bol po vykonaní znaleckého úkonu vyhlásený rozsudok sa navrhovateľka bez ospravedlnenia nedostavila hoci bola riadne a včas predvolaná a ani svoju neúčasť neospravedlnila.

Kolízny opatrovík navrhol určiť otcovstvo odporcu k maloletému dieťaťu a vo veci úpravy práv a povinností zveriť maloleté dieťa navrhovateľke, ktorá ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok a odo dňa začatia konania určiť odporcovi výživné vo výške 50 eur mesačne, ktoré zodpovedá potrebám maloletého dieťaťa, s ktorým bola navrhovateľka na rodičovskej dovolenke a po jej skončení sa vekom jeho potreby len zvýšili.

Súd v priebehu konania zistil, že odporca sa zdržiava na neznámom mieste a preto mu podľa § 29 O.s.p. ustanovil za opatrovníčku zamestnankyňu Okresného súdu Dunajská Streda, ktorá sa na pojednávanie nedostavila, hoci bola riadne a včas predvolaná, svoju neúčasť neospravedlnila a k návrhu sa nevyjadrila. Súd sa pokúsil odporcu opakovane predvolať aj telefonicky na viaceré označené telefónne čísla, ale vždy neúspešne. Na pojednávanie predvolal aj matku odporcu, ako vhodnejšiu opatrovníčku odporcu, ktorá sa však bez ospravedlnenia nedostavila hoci mala predvolanie riadne vykázané.

Súd vo veci vykonal dokazovanie vyjarením navrhovateľky, výsluchom svedka a čítaním sa oboznámil s písomnými vyjadreniami, znaleckým posudkom, potvrdeniami, lustráciami vo verejne dostupných registroch, s potvrdeniami a oznámeniami a zistil tento skutkový a právny stav :

Dňa 18.10.2010 sa navrhovateľke narodilo maloleté dieťa, ktoré je zapísané v knihe narodení matričného úradu Galanta, vo zväzku XXXV, ročník XXXX, strana XXX, por. č. XXX. Otec nie je v rodnom liste uvedený. K určeniu otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov nedošlo. Odporca sa počas konania zdržiaval na neznámom mieste a preto súd uznesením č.k. -112 zo dňa 17.6.2013 nariadil znalecké dokazovanie znalkyňou z odboru genetika, odvetvie analýza DNA a za znalkyňu ustanovil RNDr. Helenu Polákovú, ktorej uložil z dôvodu neznámeho pobytu odporcu vykonať skúšku DNA z matky odporcu D. E., narodenej X.X.XXXX, ktorej uložil ustanoviť sa k znalcovi. Znalkyňa podala znalecký posudok č. X/XXXX dňa 18.6.2014, k ktorého súdu zistil, že otcovstvo odporcu k maloletému dieťaťu je prakticky dokázané.

Podľa § 94 ods. 1 a 2 Zákona o rodine, ak nedošlo k určeniu otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov, môže dieťa, matka alebo muž, ktorý tvrdí, že je otcom, navrhnúť, aby otcovstvo určil súd. Za otca sa považuje muž, ktorý s matkou dieťaťa súložil v čase, od ktorého neprešlo do narodenia dieťaťa menej ako stoosemdesiat a viac ako tristo dní, ak jeho otcovstvo nevylučujú závažné okolnosti.

Možnosť určiť otcovstvo k dieťaťu podľa § 94 nie je časovo obmedzená, pričom dieťaťom sa rozumie narodené dieťa, aj dospelé, vylúčené je použitie tejto úpravy u nascitura, nenarodeného dieťaťa, pretože rozhodujúcu dobu pre skutkový základ domnienky treba viazať spätne od narodenia. Aktívna legitimácia je expressis verbis priznaná matke dieťaťa zapísanej v matrike, dieťaťu (žalobu môžu podať aj spoločne ako nerozluční spoločníci), alebo mužovi, ktorý o sebe tvrdí, že je otcom dieťaťa. Žalobe na určenie otcovstva možno vyhovieť, ak sa v konaní preukáže, že medzi matkou a domnelým otcom došlo k súloži v rozhodujúcom období a nie sú tu závažné okolnosti, ktoré by otcovstvo vylučovali.

S konaním o určenie otcovstva je obligatórne spojené konanie o výchove a výžive dieťaťa (§ 113 ods. 2 O.s.p.).

Maloleté dieťa má 4 aj pol roka a navrhovateľka s ním bola na rodičovskej dovolenke a bol jej vyplácaný rodičovský príspevok v zákonnej výške. Navrhovateľka je od 1.5.2013 zamestnaná v Lidl Slovenská republika, v.o.s. s priemerným vymeriavacím základom za celé odpracované mesiace júl 2014 až marec 2015 vo výške 630 eur mesačne. Okrem toho má dve ďalšie vyživovacie povinnosti na D., ktorý má 11 rokov a J., ktorá má takmer 10 rokov. Odporca sa o maloleté dieťa nezaujíma, nestará sa oň a na jeho výživu dobroovoľne neprispieva. Odporca sa dlhodobo zdržiava na neznámom mieste, jeho sociálne a majetkové pomery sa súdu nepodarilo zistiť. Od 12.8.2006 až doposiaľ je v databáze Sociálnej poistovne evidovaný ako zamestnaný v spoločnosti DŽEVAIR spol. s r.o. so sídlom v Bratislave, ktorá je však na adrese sídla zapísaného v obchodnom registri neznáma, z lustrácie v Sociálnej poisťovni nie je známy

ani posledný vymeriavací základ odporcu. Odporca nie je evidovaný ako podnikateľ v živnostenskom a ani v obchodnom registri. Z poslednej evidencie uchádzačov o zamestnanie bol v roku 2011 vyradený pre nespoluprácu. Odporca nie je poberateľom dávok v hmotnej núdzii. Z lustrácie v registri obyvateľov mu žiadna ďalšia vyživovacia povinnosť nevyplýva. Odporca sa v dňoch 25.1.2013, 13.2.2013 a 2.7.2014 dopustil viacerých priestupkov proti majetku tým, že v rôznych predajniach potravín v Bratislave odcudzil tovar v nízkej hodnote a okrem toho sa dopustil dvoch porušení pravidiel cestnej premávky na území Bratislavy za čo mu bola 7.10.2011 uložená bloková pokuta vo výške 10 eur a dňa 13.1.2015 vo výške 60 eur.

Podľa § 36 ods.1 Zákona o rodine veta prvá a tretia, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, sa môžu kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ustanovenia § 25 a 26 sa použijú primerane.

Podľa § 25 cit. zákona, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo, dohoda o styku rodiča s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia.

Podľa § 28 cit. zákona, súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa, zastupovanie maloletého dieťaťa, správa majetku maloletého dieťaťa.

Podľa § 65 ods.1 cit. zákona, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

Podľa § 62 ods.1 cit. zákona plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 75 ods.1 veta prvá cit. zákona, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.

Z vykonaného dokazovania má súd preukázané, že rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, osobnú starostlivosť o maloletú zabezpečuje navrhovateľka, v ktorej starostlivosti neboli súdu signalizované žiadne nedostatky a preto súd zveril maloleté dieťa do jej osobnej starostlivosti a vzhľadom k nezáujmu odporcu o maloleté dieťa upravil výkon práva maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok v prospech navrhovateľky. Pri určení výšky výživného súd prihliadol na skutočnosť, že odporca ako rodič povinný je roky evidovaný ako zamestnaný u zamestnávateľa, ktorý nevykonáva žiadnu podnikateľskú činnosť a pretože odporca nemá u neho vykázaný ani vymeriavací základ považoval súd tento jeho pracovný pomer za fiktívny. Z vykonaného dokazovania však vyplýva, že jeho životná úroveň je nízka, iné skutočnosti netvrdila ani navrhovateľka, ale pretože odporca nie je riadne zamestnaný, nepodniká a nie je ani evidovaný ako nezamestnaný súd mu určil povinnosť platiť na maloleté dieťa vyššie výživné než minimálne a to vo výške 50 eur mesačne. Súd zohľadnil aj skutočnosť, že po zmene pomerov, ktorá na strane maloletého dieťaťa pravdepodobne nastala a to nástupom do materskej škôlky ( ktorú skutočnosť súd iba predpokladá, pretože navrhovateľka sa na pojednávanie nedostavila a výdavky maloletého dieťaťa nepreukázala ) sa aj navrhovateľka zamestnanala a dosahuje príjem, z ktorého si može plniť rovanko vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu a preto považoval takto určené výživné naďalej za primerané.

Podľa § 77 ods. 1 cit. zákona, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Počiatok priznania výživného súd určil od podania návrhu, t.j. 25.5.2011, pretože nemal za preukázané žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa a návrh navrhovateľky na určenie výživného odo dňa narodenia maloletého dieťaťa zamietol.

Od podania návrhu dňa 25.5.2015 do rozhodnutia súdu dňa 9.6.2015 tak vznikol odporcovi nedoplatok na výživnom vo výške 2411,29 eur, ktorú sumu súd uložil odporcovi zaplatiť spolu s prvým bežným výživným. Nedoplatok na výživnom pozostáva z alikvotného výživného za mesiac máj 2011 vo výške 11,29 eur (50eur/31dníx7dní=11,29eur) + výživné od júna 2011 do decembra 2011 (7x50=350 eur) + výživné za rok 2012 ( eur) + výživné za rok 2014 (12x50=600eur) + výživné od januára do mája 2015 (5x50=250 eur).

Podľa § 142 ods. 1 O.s.p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Navrhovateľka mala v konaní o určenie otcovstva plný úspech, čím jej vzniklo právo na náhradu trov konania, pretože si však žiadne trovy neuplatnila a zo spisu jej žiadne nevyplývajú, súd jej právo na náhradu trov konania nepriznal.

Podľa § 148 ods. 1 O.s.p., štát má podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov konania, ktoré platil. Ak sú u niektorého účastníka predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov, náhrada trov sa proti tomuto účastníkovi zníži o rozsah, ktorý mu súd priznal.

Uznesením č.k. -188 zo dňa 24.7.2014 súd priznal znalkyni znalečné vo výške 669,84 eur, ktoré jej vo výške 340 eur bolo vyplatené preddavkom z rozpočtových prostriedkov a zvyšok vo výške 329,83 eur rovnako z rozpočtových prostriedkov po vykonaní znaleckého úkonu. Pretože odporca nebol v konaní úspešný, pričom u neho nie sú predpoklady na oslobodenie od platenia súdnych poplatkov súd ho zaviazal k náhrade trov konania štátu.

Podľa § 2 ods. 1 písm. a) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov, je poplatníkom navrhovateľ poplatkového úkonu, ak je podľa sadzobníka ustanovený poplatok z návrhu.

Podľa § 2 ods. 2 cit. zák., ak je poplatník od poplatku oslobodený a súd jeho návrhu vyhovel, zaplatí podľa výsledku konania poplatok alebo jeho pomernú časť odporca, ak nie je tiež od poplatku oslobodený.

Podľa položky 9 Sadzobníka súdnych poplatkov k cit. zákonu, sa z návrhu na začatie konania o určenie rodičovstva platí poplatok vo výške 66 eur.

Navrhovateľka mala povinnosť s podaním návrhu na určenie otcovstva zaplatiť súdny poplatok z návrhu vo výške 66 eur. Uznesením č.k. -29 zo dňa 14.7.2011 jej bolo súdom priznané oslobodenie od súdnych poplatkov v celom rozsahu. Pretože navrhovateľka bola od súdnych poplatkov oslobodená a súd jej návrhu vyhovel, je povinný zaplatiť súdny poplatok z návrhu odporca a preto súd rozhodol tak ako je uvedené vo výroku rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní, odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Galanta, v troch písomných vyhotoveniach.

V odvolaní má byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho podáva, ktorej veci sa týka, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, musí byť podpísané a datované.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Rozsudok v časti výroku o výživnom pre maloleté deti je predbežne vykonateľný. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na začatie exekúcie podľa osobitného predpisu.