Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_49Er-484-2015.pdf
PDF · 80.65 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-49Er/484/2015
Uznesenie
Okresný súd Košice II v exekučnej veci oprávneného PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, proti povinnému W. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. U. XXX/XX, XXX XX W., vedenej na Exekútorskom úrade v Humennom u súdneho exekútora JUDr. Jána Havrana, so sídlom ul. 26. novembra 1, 066 01 Humenné, pod spis. zn. Ex 411/2015 na vymoženie pohľadávky vo výške 2 570,29 Eur s prísl. takto
rozhodol:
Žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie spis. zn. Ex 411/2015 z a m i e t a.
odôvodnenie:
Oprávnený sa podaným návrhom zo dňa 06.02.2015 domáhal u súdneho exekútora JUDr. Jána Havrana vykonania exekúcie voči povinnému na vymoženie svojej pohľadávky vo výške 2 570,29 Eur s prísl., a to na základe exekučného titulu - právoplatného a vykonateľného Rozhodcovského rozsudku č. RK- PC-1769/13-EK, ktorý vydal Stály rozhodcovský súd Victoria rozhodcovský súd v Žiline dňa 31.07.2013.
Dňa 16.02.2015 doručil súdny exekútor tunajšiemu súdu žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie s prílohami.
Podľa ust. § 44 ods. 1 Z. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“) exekútor, ktorému bol doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie, predloží tento návrh spolu s exekučným titulom najneskôr do 15 dní od doručenia alebo odstránenia vád návrhu súdu (§ 45) a požiada ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
Podľa ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.
Podľa ust. § 44 ods. 3 Exekučného poriadku súd pred vydaním poverenia na vykonanie exekúcie na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v spotrebiteľskom spore preskúma okrem súladu žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a návrhu na vykonanie exekúcie so zákonom, či spotrebiteľská rozhodcovská zmluva spĺňa podmienky ustanovené právnymi predpismi, či bolo rozhodcovské rozhodnutie v spotrebiteľskom spore vydané rozhodcom, ktorý bol v čase spotrebiteľského rozhodcovského konania zapísaný v zozname rozhodcov oprávnených rozhodovať spotrebiteľské spory, a pred stálym rozhodcovským súdom, ktorý v čase spotrebiteľského
rozhodcovského konania mal povolenie rozhodovať spotrebiteľské spory, rozhodcovské rozhodnutie spĺňa náležitosti podľa osobitného predpisu a či je vykonateľné. Ak súd dospeje k záveru, že nie je splnená ktorákoľvek z podmienok podľa prvej vety, žiadosť o udelenie poverenia zamietne.
Podľa ust. § 73 ods. 1 Z. č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len "Zákon o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní“), ktorý nadobudol účinnosť dňa 01.01.2015 ak nie je ďalej ustanovené inak, ustanovenia tohto zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní sa použijú aj na rozhodcovské konania, ktorých predmetom je spotrebiteľský spor začatý pred 1. januárom 2015. Právne účinky úkonov, ktoré boli urobené v rozhodcovskom konaní začatom pred 1. januárom 2015, zostávajú zachované.
Podľa ust. § 52 ods. 3 Z. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník ( ďalej len "O.Z.") dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa ust. § 52 ods. 4 O.Z. spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa ust. § 52 ods. 1 O.Z. spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa ust. § 2 ods. 1 Zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní spotrebiteľským sporom je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou. Spotrebiteľské spory môžu byť v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní rozhodované len na základe spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy podľa § 3 a len spotrebiteľská rozhodcovská zmluva podľa § 3 môže založiť právomoc stáleho rozhodcovského súdu v spotrebiteľských sporoch.
Podľa ust. § 70 Zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov spotrebiteľská rozhodcovská zmluva, štatút, rokovací poriadok ani ostatné predpisy stáleho rozhodcovského súdu sa nesmú odchýliť v neprospech spotrebiteľa od tohto zákona. Použitie štatútu, rokovacieho poriadku a ostatných predpisov stáleho rozhodcovského súdu nesmie viesť k znevýhodneniu spotrebiteľa oproti dodávateľovi.
Podľa ust. § 15 ods. 1 Zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní rokovací poriadok upravuje najmä a) pravidlá konania pred stálym rozhodcovským súdom vrátane postupu pri rozhodovaní o námietke voči rozhodcovi, b) pravidlá rozhodovania o trovách spotrebiteľského rozhodcovského konania, c) pravidlá zmierovacieho konania, d) ďalšie pravidlá konania súvisiace s ochranou záujmov účastníkov spotrebiteľského rozhodcovského konania.
Podľa ust. § 15 ods. 2 Zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní pravidlá konania a postup v konaní pred stálym rozhodcovským súdom v rokovacom poriadku musia zabezpečovať rovnosť účastníkov spotrebiteľského rozhodcovského konania a právo každého účastníka spotrebiteľského rozhodcovského konania konať pred stálym rozhodcovským súdom, ako aj ochranu práv a oprávnených záujmov spotrebiteľa.
Súd preskúmal žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, spoločne s návrhom oprávneného na vykonanie exekúcie a rozhodcovským rozsudkom, na základe ktorého sa oprávnený výkonu exekúcie domáha v súvislosti s vyššie citovanými ustanoveniami zákona a dospel k nasledujúcim záverom.
V zmysle vyššie citovaného § 44 ods. 2 Exekučného poriadku exekučný súd, ktorý rozhoduje o udelení respektíve o neudelení poverenia súdnemu exekútorovi na vykonanie exekúcie, je povinný náležite preskúmať žiadosť o udelenie poverenia, návrh oprávneného na vykonanie exekúcie a exekučný titul a skúmať zákonnosť týchto dokumentov. To znamená, že exekučný súd má nielen právo, ale hlavne zákonom uloženú povinnosť posudzovať tieto vyššie menované dokumenty nielen po formálnej, ale aj po materiálnej stránke za účelom rozhodnutia o udelení respektíve o neudelení poverenia súdu na
vykonanie exekúcie. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne.
Súd sa najprv zaoberal samotným exekučným titulom, ktorým bol Rozhodcovský rozsudok č. RK- PC-1769/13-EK, ktorý vydal Stály rozhodcovský súd Victoria rozhodcovský súd v Žiline dňa 31.07.2013, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 04.04.2014 a vykonateľnosť 08.04.2014.
V súvislosti s vyššie citovaným § 73 ods. 1 Zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, súd vyššie exekučný titul skúmal v intenciách Zákona č. 335/2014 Z.z.
Zo samotného obsahu exekučného titulu súdu jednoznačne vyplynulo, že príslušný rozhodcovský súd Zmluvu o revolvingovom úvere č. 8300049332 zo dňa 17.08.2012, ktorá bola podkladom pre konanie pred rozhodcovským súdom, posúdil ako spotrebiteľskú zmluvu, ktorá podľa strany 3 predmetného rozhodcovského rozsudku: ,,... bola dojednaná v súlade so zákonom č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov...“ Na základe týchto skutočností exekučný súd zastáva názor, že uvedený spor je možné posúdiť ako spotrebiteľský spor a dá sa naňho aplikovať Zákon o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní v zmysle vyššie citovaného § 2 tohto zákona.
Na strane 4 predmetného rozhodcovského rozsudku sa nachádzalo ustanovenie § 15 ods. 2 Rokovacieho poriadku Slovenského arbitrážneho súdu, v zmysle ktorého: ,,Rozhodcovský rozsudok vydaný v zrýchlenom konaní v zmysle predchádzajúceho odseku tohto článku rokovacieho poriadku doručí Rozhodcovský súd so žalobou a dôkazmi žalovanému a vyzve ho na podanie žalobnej odpovede v lehote 10 dní od doručenia výzvy s tým, že Rozhodcovský súd je oprávnený túto lehotu primerane predĺžiť, najmä vzhľadom na obtiažnosť veci...“
V zmysle vyššie citovaného § 15 ods. 1 a 2 Zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní súdu jednoznačne vyplýva, že rokovací poriadok rozhodcovského súdu, ktorý upravuje pravidlá konania pred stálym rozhodcovským súdom vrátane postupu pri rozhodovaní o námietke voči rozhodcovi, pravidlá rozhodovania o trovách spotrebiteľského rozhodcovského konania, pravidlá zmierovacieho konania a ďalšie pravidlá súvisiace s ochranou záujmov účastníkov spotrebiteľského rozhodcovského konania, musí zabezpečovať rovnosť účastníkov spotrebiteľského rozhodcovského konania a právo každého účastníka spotrebiteľského rozhodcovského konania konať pred stálym rozhodcovským súdom, ako aj ochranu práv a oprávnených záujmov spotrebiteľa.
Súd je toho názoru, že vyššie citované ustanovenie rokovacieho poriadku je v rozpore so zákonom, konkrétne s ustanovením § 15 ods. 2 Zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, pretože účastníkovi konania je zabránené pred vydaním rozsudku rozhodcovského súdu konať pred súdom, predkladať dôkazy, alebo reagovať na žalobu v zmysle § 25 ods. 4 Zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, v ktorom je uvedené, že stály rozhodcovský súd bezodkladne po doručení žaloby, a ak nejde o spotrebiteľa, po zaplatení poplatku podľa sadzobníka poplatkov zverejneného na webovom sídle stáleho rozhodcovského súdu, písomne vyzve žalovaného na zaslanie žalobnej odpovede. Lehota pre zaslanie žalobnej odpovede, ktorú stály rozhodcovský súd určí žalovanému, nesmie byť kratšia ako 30 dní od doručenia žaloby. Ak je žalovaným spotrebiteľ, výzva musí obsahovať poučenie podľa vzoru uvedeného v prílohe č. 2. Spolu s výzvou stály rozhodcovský súd doručí žalovanému žalobu s priloženými listinnými dôkazmi.
Keďže žalovaný spotrebiteľ až do času vydania rozhodcovského rozsudku nemal žiadnu vedomosť o prebiehajúcom konaní pred rozhodcovským súdom, v predmetnom konaní bola podľa názoru súdu značná nerovnováha práv účastníkov konania a konanie sa odchýlilo v neprospech spotrebiteľa, čím bolo okrem vyššie spomenutých ustanovení porušené aj ustanovenie § 70 Zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní.
Na základe vyššie uvedených skutočností exekučný súd dospel k záveru, že Rozhodcovský rozsudok č. RK-PC-1769/13-EK, ktorý vydal Stály rozhodcovský súd Victoria rozhodcovský súd v Žiline dňa 31.07.2013, ktorý mal v exekučnom konaní slúžiť ako exekučný titul je v rozpore s viacerými ustanoveniami zákona, a preto žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice II. Podľa ust. § 374 ods. 4 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „O. s. p.“) proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202 O. s. p.), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca. Podľa ust. § 205 ods. 1 O. s .p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Podľa ust. § 205 ods. 2 O. s. p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p., b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O. s. p.), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa ust. § 42 ods. 3 O. s. p., pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.