Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17C/27/2007

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III v Bratislave, v konaní pred sudkyňou Mgr. Ivanou Fekete v právnej veci žalobcu (navrhovateľ): J. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom Š. XXX/XX, R. V.K., zastúpený JUDr. Petrom Arendackým, advokátom so sídlom v Bratislave, Železničiarska č. 13 proti žalovanému (odporca): K. V., nar. XX.XX.XXXX, L. J. Š.C. Č.. XX, XXX XX L., zastúpený Mgr. Pavlom Škodom, advokátom so sídlom v Bratislave Šalviová 26, o zaplatenie 19. 916,35 Euro, takto

rozhodol:

I. Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu 19.916,35 Euro v lehote 15 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi trovy právneho zastúpenia v sume 6.565,05 Euro, k rukám právneho zástupcu navrhovateľa v lehote 15 dní od právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

1. Žalobou zo dňa 22.12.2006 sa žalobca domáhal voči žalovanému (pôvodne označenému: Richard Tomáš IMC so sídlom Pri Šajbách č. 32, 831 06 Bratislava, IČO 34462406), vrátenia poskytnutej zálohy v sume 600.000,- Sk (19.916,35 Eur), ktorú mu žalobca vyplatil dňa 23.12.2003 v prítomnosti svedka (E. K.), na potvrdenie vážneho záujmu kúpiť nehnuteľnosť, konkrétne byt č. 27 na 6. nadzemnom podlaží bytového domu na F. N. Č.. XX Y. L.. Vrátenia zálohy sa žalobca voči žalovanému domáha z dôvodu, že k predaju predmetného bytu a ani k vráteniu uvedenej zálohy ani po uplynutí takmer troch rokov nedošlo. 2. Okresný súd Bratislava III, po vykonaní dokazovania rozhodol vo veci rozsudkom č. k. -176 zo dňa 13.01.2011 tak, že žalobu zamietol, posúdiac danú vec podľa ustanovení §§ 39, 451 ods. 1 a 2, 458 ods. 1 a 2, 100 ods. 1 a 2, 107 ods. 1 a 2, 747 ods. 1 a 2 a § 748 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), keď na základe zistených skutočností dospel k záveru, že plnenie žalobcu žalovanému zo Zmluvy zo dňa 23.12.2004, skutkovo napĺňa podstatu bezdôvodného obohatenia bez právneho dôvodu (§ 451 ods. 2 , ktoré sa premlčuje v 2-ročnej subjektívnej premlčacej lehote (§ 107 ods. 1 , ktorá začína plynúť odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. V danom prípade táto márne uplynula dňa 23.12.2005, pričom žalobný návrh na vydanie bezdôvodného obohatenia bol súdu doručený 22.12.2006. 3. Na základe včas podaného odvolania žalobcu, ktorý namietal skutkové a právne posúdenie veci súdom prvého stupňa, Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací, napadnutý prvostupňový rozsudok uznesením č. k. -213 zo dňa 21.10.2013, podľa § 221 ods. 1 písm h) O.s.p. zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, po tom čo skonštatoval, že súd prvého stupňa nesprávne posúdil otázku premlčania nároku žalobcu. 4. Odvolací súd vychádzal z názoru, že v spornom prípade nejde o nárok uplatnený z titulu bezdôvodného obohatenia, ale o nárok z platne uzatvoreného zmluvného vzťahu, a to z inominátnej (nepomenovanej) zmluvy o zložení finančnej čiastky zo dňa 23.12.2003. Vytkol súdu prvého stupňa, že posudzovaním nároku žalobcu na základe uvedenej zmluvy sa vôbec nezaoberal, keď v súvislosti s

touto zmluvou súd len konštatoval, že nemožno akceptovať argumentáciu žalobcu, že predmetná zmluva je zmluvou o úschove podľa § 747 a nasl. a zdôraznil, že súd nie je viazaný právnym posúdením určitého právneho vzťahu stranami sporu, keď túto otázku musí vždy posúdiť súd sám, nezávisle na ich právnom názore. Na základe toho odvolací súd uzavrel, že prvostupňový súd sa z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci, touto nezaoberal po skutkovej a právnej stránke z hľadiska nároku žalobcu na základe zmluvy o zložení finančnej čiastky zo dňa 23.12.2003. Zároveň uložil prvostupňovému súdu sa v ďalšom konaní zaoberať uplatneným nárokom žalobcu z titulu uzatvorenej zmluvy o zložení finančnej čiastky zo dňa 23.12.2003, ktorá je dostatočne určitá a zrozumiteľná, pričom definuje záväzky oboch zmluvných strán a jednoznačne stanovuje, že zložená suma 600.000,- Sk je zálohou na kúpnu cenu a že táto suma bude započítaná do celkovej kúpnej ceny. Tiež uviedol, že v súvislosti so skutočnosťou, že nedošlo k uzatvoreniu kúpnej zmluvy, bude osobitne potrebné posúdiť, či nedošlo na strane žalovaného k bezdôvodnému obohateniu z právneho dôvodu, ktorý odpadol a ak by prichádzalo do úvahy premlčanie nároku z uvedeného dôvodu, muselo by byť preukázané, že došlo ku skutočnosti, ktorá skutkovo aj právne znemožňuje prevod vlastníctva na manželov P.. Nakoľko prvostupňový súd túto otázku neskúmal, preto ani neustálil, z akého dôvodu nedošlo k prevodu bytu do ich vlastníctva. Pri posudzovaní otázky, či právny dôvod plnenia zanikol bude potrebné zistiť, prečo žalovaný nesplnil svoj záväzok podľa čl. II bod 2 zmluvy (či išlo o dôvody na jeho strane) a z toho hľadiska posúdiť, či nejde o predčasne podanú žalobu z dôvodu, že sú vytvorené predpoklady na uzatvorenie kúpnej zmluvy, pričom odvolací súd konštatoval, že pri zániku právneho dôvodu pre plnenie, by premlčacia doba plynula od okamžiku, kedy právny dôvod odpadol. 5. Súd prvého stupňa, viazaný uvedeným právnym názorom (§ 226 O.s.p.), doplnil dokazovanie v zmysle záverov odvolacieho súdu, výsluchom svedkyne Z. P., pripojeným spisom Okresného súdu Bratislava V. sp. zn. 16C/37/2007,vvýpisom z listu vlastníctva č. 3330, okres Bratislava V, katastrálne územie Petržalka, analýzou platieb za obdobie od 1.1.2006 do 11.9.2006, príjmovými dokladmi z 11.9.2006 a 22.9.2006 o úhrade nájomného za rok 2006, potvrdením z 31.10.2005 a vychádzajúc aj z doposiaľ vykonaného dokazovania výsluchom strán, svedkov : E. K., E. Š., vyjadrením G. R.F., listinami - Zmluvou o zložení finančnej čiastky zo dňa 23.12.2003, výpisom zo Živnostenského registra žalovaného č. 108-9484 z 16.01.2007, Mandátnou zmluvou zo dňa 11.9.2003, Dohodou o plnomocentve zo dňa 11.11.2005, Zmluva o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy zo dňa 25.02.2004, Zmluvou o pôžičke zo dňa 26.05.2004, pripojeným spisom Okresného súdu Bratislava V. sp. zn. , mal za preukázané nasledovné skutkové zistenia, rozhodné pre posúdenie sporného nároku. 6. V danom štádiu konania mal súd za nesporné, že žalovaný podľa výpisu zo Živnostenského registra č. 108-9484 z 16.01.2007, vykonával ako fyzická osoba (podnikateľ) podnikateľskú činnosť, okrem iného od 26.10.2001 aj oblasti sprostredkovania predaj, prenájmu a kúpy nehnuteľností. 7. Dňa 23.12.2003 uzatvorili žalobca označený ako zložiteľ a žalovaný označený ako uschovávateľ, Zmluvu o zložení finančnej čiastky (ďalej len „Zmluva z 23.12.2003“), na základe ktorej zložil žalobca žalovanému sumu 600 000,- Sk, na potvrdenie vážneho záujmu o nehnuteľnosť, konkrétne: bytu č. 27 na 6. nadzemnom podlaží, vchod č. 11, bytového domu na F. N. Y. L.. Uvedená suma mala byť podľa zmluvy zálohou na kúpnu cenu za byt, dohodnutú vo výške 1.600.000,- Sk. Podľa čl. II. bod 2. tejto Zmluvy z 23.12.2003, sa žalovaný zaviazal pripraviť kúpnu zmluvu ohľadom predaja predmetnej nehnuteľnosti žalobcovi, najneskôr do 1 týždňa po povolení prevodu bytu do osobného vlastníctva terajšiemu nájomcovi Z. P. s tým, že žalobca pre prípad bezdôvodného odstúpenia od kúpy uvedeného bytu, sa zaviazal zaplatiť žalovanému pokutu vo výške 50.000,- Sk. Podľa čl. III bod 1. sa žalovaný zaviazal vrátiť zloženú sumu žalobcovi, pokiaľ nedošlo k predaju nehnuteľnosti (bytu) vinou žalovaného a z okolnosti je zrejmé, že k predaju nehnuteľnostiam ani nepríde, alebo nemôže prísť, a to na druhý deň odo dňa vyzvania žalobcom. 8. Uzatvoreniu uvedenej Zmluvy z 23.12.2003 predchádzalo, že žalovaný ako mandatár a manželia P. ako mandanti, uzatvorili dňa 11.09.2003 Mandátnu zmluvu, ktorou ho splnomocnili na všetky záležitosti týkajúce sa zabezpečenia potrebných náležitostí spojených s odkúpením bytu č. 27 na F. N.. Č. XX Y. L. od štátu. 9. Dňa 25.02.2004 žalovaný ako budúci predávajúci a manželia P. ako budúci kupujúci, uzavreli Zmluvu o budúcej kúpnej zmluve, predmetom ktorej mala byť kúpa bytu č. 34 na ulici R. Č.. XX Y. R. V. vo výlučnom vlastníctve žalovaného, manželmi P. ako budúcimi kupujúcimi, za kúpnu cenu dohodnutú vo výške 1.000.000,- Sk, a to najneskôr do 4 mesiacov od podpisu tejto zmluvy.

10. Výpoveďou zo dňa 09.03.2004 Bytový podnik Petržalka, m.p., ako prenajímateľ vypovedal manželom P. podľa § 711 ods. 1 písm. d) nájom (obecného) bytu z dôvodu, že neplatia nájomné a náhradu za J.lnenia spojené s užívaním bytu po dobu dlhšiu ako 3 mesiace. Ku dňu výpovede mali manželia

P. nedoplatky na nájomnom a za služby spojené s užívaním bytu za roky 1998 až 2003, spolu aj s príslušenstvom vo výške 426.754,- Sk, na zaplatenie ktorých boli zaviazaní rozhodnutiami vydanými OS BA V (platobnými rozkazmi) sp. zn. , , , , .

11. Dňa 26.05.2004 uzavrel žalovaný ako podnikateľ a manželia P., Zmluvu o pôžičke, na základe ktorej žalovaný ako veriteľ, požičal bezúročne manželom Hložkovým ako dlžníkom, sumu 568.000,- Sk (18.854 euro), ktorá mala byť vrátená najneskôr do 30.11.2004.

12. Toho istého dňa 26.05.2004 manželia P., počas plynutia výpovednej lehoty uhradili v plnom rozsahu nedoplatky aj s príslušenstvom, na základe čoho prenajímateľ (BP Petržalka, m.p.) oznámil dňa 22.06.2004 manželom P., že z dôvodu úhrady dlžného nájomného môžu písomne požiadať Miestny úrad MČ Petržalka o obnovenie nájmu bytu a na základe tejto žiadosti rozhodnutím z 09.09.2004 obnovil nájom bytu a následne dňa 04.10.2004 uzatvorili manželia P. s Bytovým podnikom Petržalka, m.p., novú nájomnú zmluvu na dobu určitú, do 31.08.2005.

13. Dňa 31.12.2004 bola manželom P. opätovne daná výpoveď z nájmu bytu podľa § 711 ods. 1 písm. d) a to z dôvodu, že prenechali prenajatý byt inému (žalobcovi) do podnájmu bez predchádzajúceho písomného súhlasu prenajímateľa.

14. Manželia P. dňa 11.04.2005 podali na OS Bratislava V. žalobu o neplatnosť výpovede z 31.12.2004 (konanie vedené pod sp. zn. ), z dôvodu, že výpovedný dôvod nie je daný.

15. Dňa 11.11.2005 uzavrel žalovaný ako podnikateľ s manželmi P. Dohodu o plnomocenstve, ktorou ho splnomocnili na zabezpečenie všetkých náležitostí ohľadne odkúpenia a následného predaja bytu č. 27 na F.R. Č.. XX, Y. L.. Za účelom predaja bytu bol odporca podľa dohody oprávnený najmä podpísať za nich kúpne zmluvy a návrh na vklad pri kúpe a predaji, zaplatiť a prijať kúpnu cenu, podpísať a prevziať všetky potrebné doklady týkajúce sa kúpy a predaja uvedených nehnuteľností. Plná moc sa uzavrela na čas predaja nehnuteľnosti najdlhšie však na 1 rok od podpísania dohody (tzn. do 11.11.2006).

16. V súdnom konaní pred OS Bratislava V., sp. zn. o neplatnosť výpovede z nájmu bytu (manželom P.) zo dňa 31.12.2004, súd rozsudkom zo dňa 16.01.2006, č. k. -173 určil, že výpoveď je neplatná, z dôvodu, že neplatná je predchádzajúca výpoveď z nájmu zo dňa 09.03.2004 a neplatná je aj nájomná zmluva zo dňa 04.l0.2004 uzatvorená na dobu určitú z dôvodu nedostatku vecnej legitimácie Bytového podniku Petržalka, m.p. na právne úkony podľa § 658 a § 711 ods. 1 písm. d) a tiež z dôvodu, že v tomto konaní nebol preukázaný dôvod výpovede a to, že manželia P. prenechali byt do podnájmu inému (práve žalobcovi), bez predchádzajúceho písomného súhlasu prenajímateľa. Rozsudkom z 22.11.2016, č.k. -217 potvrdil Krajský súd v Bratislave uvedený rozsudok ako vecne správny, stotožňujúc sa zo závermi súdu prvého stupňa v tom, že výpovedný dôvod výpovede z 31.12.2004 nebol preukázaný. Zároveň odvolací súd konštatoval nesprávnosť záverov prvostupňového súdu ohľadom neplatnosti predchádzajúcej výpovede z 09.03.2004 a následne uzatvorenej novej nájomnej zmluvy na dobu určitú, ktoré posúdil ako platné právne úkony a uzavrel, že potom na základe výpovede z 09.03.2004 nájom z nájomnej zmluvy z 21.11.1994 manželom P. skončil dňa 30.06.2004 a nový zmluvný vzťah vznikol na základe nájomnej zmluvy z 04.10.2005 uzatvorenej na dobu určitú do 31.08.2005. Rozsudok zo dňa 16.01.2006, č. k. -173, ktorým súd určil neplatnosť výpovede z 31.12.2004 v spojení s rozsudkom KS v Bratislave, nadobudol právoplatnosť dňa 02.02.2007.

17. V tomto konaní bolo za účelom preukázania použitého výpovedného dôvodu vykonané dokazovanie, v rámci ktorého boli vypočutí ako svedkovia susedia manželov P. - Ing. H. L.., U. P., H. Z., F. F., žalobca, boli predložené listiny, ako účastníci konania boli vypočutí manželia P., pričom Okresný súd Bratislava V. dospel k záveru, že výpovedný dôvod nebol preukázaný, tzn. že manželia P. neprenechali byt do podnájmu žalobcovi a bola preukázaná len tá skutočnosť, že od augusta do novembra 2004 v ich byte prebiehali stavebné práce (oprava, prerábky), kedy si odsťahovali nábytok z bytu, aby mohli vykonať jeho opravu a po dobu rekonštrukcie sa v ňom zdržiavali obmedzene a v tom čase sa v byte zdržiaval žalobca aj s rodinou, pričom vypočutí susedia mali vedomosť o tom, že sa P. po ukončení prác vrátia bývať do bytu.

18. Po právoplatnom skončení uvedeného konania sa návrhom zo dňa 13.03.2007, Mestská časť Bratislava - Petržalka domáhala voči manželom P.F., v konaní pred Okresným súdom Bratislava V., sp. zn. , vypratania bytu č. 27 na F. N.. XX Y. L., z dôvodu ukončenia nájmu predmetného bytu dňa 31.08.2005, od kedy užívajú byt bez právneho dôvodu, s poukazom na závery Krajského súdu v Bratislave uvedené v rozsudku z 22.11.2016, č.k. -217 (konanie OS Bratislava V, sp. zn. ). Vo veci rozhodol OS Bratislava V. rozsudkom z 07.11.2007, č. k. -25, právoplatným dňa 10.12.2007 a uložil manželom P. vypratať predmetný byt č. 27 na F. N.. XX Y. L., bez nároku na zabezpečenie bytovej náhrady.

19. Súd v prejednávanej veci vypočul ako svedkov Jozefa Rakovského, svokra navrhovateľa prítomného pri podpise Zmluvy z 23.12.2003 a odovzdaní zálohy 600.000,- Sk, E. Š., zamestnanca realitnej kancelárie odporcu, prítomného pri vyplácaní dlhov na nájomnom za manželov P. na Mestskej časti v Petržalke, Z. P., bývalú nájomníčku dotknutého bytu na F. Č.. XX Y. L., z ktorých výpovedí mal za preukázané, že žalovaného podnikajúceho v oblasti realít, vyhľadali najskôr manželia P., ktorí mali vysoké nedoplatky voči MČ Bratislava Petržalka na úhradách za nájom obecného bytu za roky 1998 až 2003, pričom sa so žalovaným dohodli, že ich bude v tejto záležitosti zastupovať. Za týmto účelom uzatvorili dňa 11.09.2003 Mandátnu zmluvu podľa § 566 a nasl. Obch. Z., ktorou sa žalovaný zaviazal za odplatu v prospech manželov P., zabezpečiť všetky potrebné náležitostí, spojené s odkúpením uvedeného bytu č. 27 na F. N.. Č. XX Y. L. od štátu.

20. Ďalej mal súd preukázané, že rovnako žalobca, ktorý mal záujem o kúpu bytu, vyhľadal žalovaného, ktorý mu ponúkol na kúpu práve obecný byt, v tom čase v nájme manželov P. s ubezpečením, že s jeho prevodom do vlastníctva nájomcov nebude problém a na potvrdenie vážneho záujmu o nehnuteľnosť, uzatvorili žalobca a žalovaný dňa 23.12.2003 spornú Zmluvu o zložení finančnej čiastky, zloženej pri jej podpise žalobcom k rukám žalovaného v sume 600 000,-Sk a označenej v zmluve ako záloha na kúpnu cenu za byt, dohodnutú vo výške 1.600.000,-Sk. Okrem zloženia tejto zálohy na kúpu konkrétneho bytu, sa žalobca a žalovaný v Zmluve dohodli, že žalovaný po prevode bytu do osobného vlastníctva terajšiemu nájomcovi, pripraví kúpnu zmluvu a pokiaľ k predaju nehnuteľnosti (bytu) nedôjde vinou žalovaného a z okolnosti je zrejmé, že k predaju ani nepríde, alebo nemôže prísť, žalovaný sa zaviazal zloženú sumu žalobcovi vrátiť, na druhý deň odo dňa vyzvania žalobcom. Podľa výpovede zamestnanca realitnej kancelárie žalovaného, E. Š., sa odmena (provízia) pre realitnú kanceláriu v takýchto prípadoch pohybovala okolo 50.000,- Sk, pričom v tomto prípade bola predmetná čiastka - záloha zložená žalobcom (600.000,-SK) taká vysoká práve z dôvodu, že z nej mali byť uhradené dlhy na byte, o kúpu ktorého mal žalobca záujem a z výpovede svedka Š., ako aj z výpovede žalovaného, podľa dohody, mala byť táto čiastka so súhlasom žalobcu použitá aj na úhradu dlhu (nedoplatkov) manželov P. na nájomnom spolu s prísl., s podmienkou, že žalobca bude prítomný pri úhrade dlhov, čo sa reálne aj uskutočnilo a v konaní ani nebolo sporným. Zároveň svedok Š. potvrdil, že na úhradu dlhov nebola použitá celá čiastka, jednalo sa čiastočne aj o zálohu na to, aby vôbec začala realitná kancelária žalovaného niečo riešiť, nakoľko by nemal dôvod pomáhať žalobcovi so sprostredkovaním bytu, pokiaľ by nezložil žiadnu zálohu. Ďalej bolo medzi stranami dohodnuté, že až po úhrade dlhov môžu manželia P. nadobudnúť byt v nájme do vlastníctva a následne po prevode bytu do ich vlastníctva, títo byt prevedú kúpnou zmluvou na žalobcu a žalovaný prevedie na manželov P. nehnuteľnosť v jeho vlastníctve v R. V., pričom uhradená čiastka sa im započíta na kúpnu cenu. Na základe tejto dohody uzatvoril žalovaný so manželmi P. dňa 25.02.2004 Zmluvu o budúcej kúpnej zmluve ohľadom bytu č. 34 na ulici R. Č.. XX Y. R. V. (byt vo výlučnom vlastníctve žalovaného), za kúpnu cenu 1.000.000,- Sk, ktorá mala byť uzatvorená najneskôr do 4 mesiacov od podpisu zmluvy o budúcej zmluve. Žalovaný napriek uvedenej dohode (ústnej), však nepoužil zálohu 600.000,- Sk zloženú žalobcom 23.12.2003 v jeho realitnej kancelárii na úhradu nedoplatku na nájomnom s príslušenstvom na byte manželov P.. Následne dňa 09.03.2004, dal prenajímateľ z dôvodu neplatenia nájomného s prísl. viac ako tri mesiace, nájomcom P. výpoveď z nájmu bytu podľa § 711 ods. 1 písm. d) a až počas plynutia výpovednej lehoty, dňa 26.05.2004, bol uhradený jednorazovo celý nedoplatok za roky 1998 až 2003 v sume 426.754,- Sk priamo na bytovom podniku, a to osobne pánom P. za prítomnosti žalovaného, jeho zamestnanca E. Š. a žalobcu. Potvrdenie p. P. odovzdal žalovanému, pričom zároveň v tento deň uzatvoril žalovaný s manželmi P. Zmluvu o pôžičke, ktorou žalovaný ako veriteľ, bezúročne požičal manželom P. ako dlžníkom, sumu 568.000,- Sk (18.854 euro), ktorá mala byť vrátená najneskôr do 30.11.2004. Z dôvodu úhrady dlžného nájomného s prísl. dňa 04.10.2004 uzatvorili manželia P. s Bytovým podnikom Petržalka, m.p., novú nájomnú zmluvu na dobu určitú, do 31.08.2005, ktorým

dňom (aj s ohľadom na judikované závery v konaní pred OS Bratislava V., sp. zn. ), mal nájomný vzťah P. skončiť. Ešte pred uplynutím dohodnutej doby nájmu, prenajímateľ dal manželom P. novú výpoveď dňa 31.12.2004, všeobecne formulovanú z dôvodu prenechania bytu do podnájmu inému bez súhlasu prenajímateľa, ktorú súd určil za neplatnú aj pre nepreukázanie výpovedného dôvodu. Konkrétne malo ísť o to, že žalobca od leta 2004 do novembra 2004 v byte P. na F. Č.. XX, býval aj s manželkou a malým dieťaťom, vykonával v ňom stavebné úpravy a nasťahoval si do bytu svoj nábytok, čo prenajímateľ použil ako výpovedný dôvod a táto skutočnosť bola predmetom dokazovania v súdnom konaní pred OS Bratislava V.. Po tom, čo prešetrovali užívanie bytu zamestnanci bytového podniku, sa v novembri 2004 žalobca z bytu odsťahoval a do bytu nasťahovali naspäť manželia P., ktorí v ňom bývali min. do 09/2006, resp. až do právoplatného skončenia konania pred OS Bratislava V., sp. zn. o neplatnosť výpovede z 31.12.2004 (02.02.2007), resp. konania sp. zn. l6C/37/2007o vypratanie bytu (10.12.2007). Tieto skutočnosti vyplývali z výpovede Z. P. a aj z potvrdení o úhrade dlhu na nájomnom a platbách spojených s užívaním bytu za z 11.9.2006 (príjmové pokladničné doklady zo dňa 11.09.2006 a , analýza platieb za , podľa ktorých Z. P. uhradila nájomné za rok 2006 spolu v sume 33.635,- Sk Bytovému podniku Petržalka).

21. Svedkyňa Z. P. ďalej k veci vypovedala, že žalobca mal záujem o odkúpenie bytu na F. Č.. XX Y. L., pričom tento predaj a následnú kúpu inej nehnuteľnosti - rodinného domu, chceli aj s mužom zrealizovať cez realitnú kanceláriu žalovaného, ktorú kontaktovala na odporúčanie, a to práve na základe informácie, že vedia zaplatiť dlhy, ktoré sú na byte a potom vybavia odkúpenie bytu a za získanú sumu jeho predajom, zabezpečia aj nový byt. Taká bola aj dohoda so žalovaným, ktorý mal zabezpečiť vyplatenie ich dlhu na nájomnom a následný prevod bytu v Petržalke do ich vlastníctva („odkúpenie“), predaj bytu, s tým, že potom si kúpia rodinný dom. Svedkyňa bola prítomná pri tom, že žalobca odovzdal žalovanému zálohu, avšak žalovaný dlhy na byte zaplatil na bytovom podniku neskoro a aj keď si najskôr svedkyňa s mužom mysleli, že všetko je v poriadku, nakoniec súd na OS Bratislava V. prehrali a bolo rozhodnuté, že o byt prišli. Svedkyňa potvrdila, že všetky dlhy (nedoplatky nájomného) uhradil žalovaný, pričom s ním podpísala niekoľko zmlúv, okrem iného aj Zmluvu o pôžičke z 26.05.2004, pričom všetky doklady si nechával žalovaný (zmluvu, potvrdenia...), nakoľko svedkyni prisľúbil, že všetko s bytom vybaví. Sumu, podľa uvedenej Zmluvy o pôžičke však reálne neobdržala a tieto peniaze sa použili na zaplatenie dlhu na byte na F. Č.. XX Y. L.. Svedkyňa ďalej uviedla, že žalobca bol na obhliadke ich bytu a po dobu, kedy sa riešilo vyplatenie dlhov a prevod bytu, bývali aj s mužom nejakú dobu v R. V. v byte žalobcu a vtedy žalobca býval v byte na F. Č.. XX Y. L. a to na základe vzájomnej dohody so žalobcom a žalovaným, ktorého realitná kancelária aj uhradila náklady na presťahovanie manželov P. do R. V.. Vedela o tom, že žalobca v tom čase byt prerábal, vymaľoval ho, vymenil parkety, kúpil si nábytok, ktorý si následne potom aj odsťahoval. Tiež potvrdila, že bola niekoľko krát v realitnej kancelárii žalovaného žiadať peniaze na úhradu nájomného. Svedkyňa napokon uviedla, že v súčasnosti nevlastní žiadnu nehnuteľnosť, nemá nahlásený žiaden trvalý pobyt, býva na ubytovni a ostala bez bývania ako bezdomovec. V byte bývala do času, kedy prišlo konečné rozhodnutie zo súdu, že sa má z bytu odsťahovať a že o byt prišli; jej manžel v byte ešte nejaký čas býval.

22. Právny zástupca žalobcu v konaní právne argumentoval, že v danom prípade žalobca a žalovaný platne uzatvorili nepomenovanú zmluvu, stotožňujúc sa a poukazujúc na závery odvolacieho súdu v prejednávanej veci a potom povinnosť žalovaného vrátiť finančné prostriedky, ktorých sa voči nemu žalobca domáha, vyplýva z tohto platne uzatvoreného zmluvného vzťahu, konkrétne z čl. III. bod 1 spornej Zmluvy o zložení finančnej čiastky z 23.12.2003 a uplatňované právo (plnenie zmluvnej povinnosti) sa premlčuje potom vo všeobecnej trojročnej dobe, vzhľadom k čomu nemôže byť nárok premlčaný. Zároveň uviedol, že pokiaľ by aj súd právne posúdil uplatnený nárok ako bezdôvodné obohatenie, ide o prípad bezdôvodného obohatenia vzniknutého plnením na základe právneho dôvodu, ktorý odpadol, kedy začiatok premlčania sa viaže na okamih odpadnutia právneho dôvodu, ktorý nenastal skôr ako v roku 2005 a preto ani v tomto prípade, nie je nárok premlčaný. Právny zástupca podporil svoju argumentáciu platnou judikatúrou NS SR a NS ČR v obdobných prípadoch. Konkretizoval, že v danom prípade sa odporca podľa zmluvy zaviazal zabezpečiť odkúpenie bytu manželov P., avšak v súdnom konaní nepreukázal žiadne aktivity k naplneniu tohto zmluvného záväzku, čím došlo k zmareniu možnosti, aby žalobca byt odkúpil. Žalovaný si neplnil povinnosti vyplývajúce pre neho z Mandátnej zmluvy uzavretej s manželmi P. dňa 11.09.2003, pôžičku na vyrovnanie dlžného nájomného im poskytol až dňa 26.05.2004, v čase kedy už bola manželom P. daná výpoveď z nájmu bytu, pre neplatenie úhrad za užívanie bytu a služieb s tým spojených a oneskorené zaplatenie nedoplatkov, malo za následok, že prenajímateľ s manželmi P. uzatvoril novú nájomnú zmluvu na dobu určitú do 31.08.2005 a len

do uvedeného termínu bola možnosť predmetný byt previesť do vlastníctva manželov P. podľa zák. č. 182/1993 Z. z.. Žalovaný v priebehu konania nepreukázal, že by urobil nejaké úkony, smerujúce k zabezpečeniu možnosti nadobudnutia bytu do bezpodielového spoluvlastníctva manželov P., aby mohli následne tento byt predať žalobcovi. Potom 31.08.2005, bol posledným dňom kedy skutkovo aj právne bolo možné, aby manželia P. odkúpili predmetný byt a mohlo dôjsť aj k naplneniu zmluvnej povinnosti žalovaného pripraviť kúpnu zmluvu na odkúpenie bytu žalobcom od P. a najskôr po tomto dni začala plynúť premlčacia lehota na vrátenie zálohy, zloženej žalobcom žalovanému podľa čl. III. bod 1 Zmluvy. Nakoľko žalobný návrh na vyplatenie sumy 600 000,- Sk bol podaný 22.12.2006, tzn. skôr ako uplynula dvojročná subjektívna a trojročná objektívna lehota na vrátenie zloženej sumy (zálohy) od 31.08.2005, neprišlo k premlčaniu uplatneného nároku.

23. Naproti tomu právny zástupca žalovaného, ktorý žiadal žalobu ako neodôvodnenú zamietnuť, vo svojom vyjadrení k veci uviedol, že absolútne nesúhlasí s právnymi závermi obsiahnutými v rozhodnutí odvolacieho súdu v predmetnej veci a zotrváva na svojom stanovisku, že právny úkon - Zmluva z 23.12.2003, je absolútne neplatná. Namietal, že i keď v danom čase boli zmluvy, akú uzatvorili žalobca so žalovaným bežné, jedná sa o nesplniteľný záväzok, nakoľko zmluva zaväzuje k niečomu, čo nemožno naplniť. Z hľadiska právneho posúdenia, ide o záväzkový vzťah, ktorý vznikol v zmysle § 488 OZ, na základe nepomenovanej (inominántnej) zmluvy, kde na jednej strane je veriteľ (žalobca), ktorý poskytol sumu 600.000,- Sk a na druhej strane je dlžník (žalovaný), ktorý sa touto zmluvou zaviazal konať v zmysle dohody a realizovať záväzok, spočívajúci v tom, že uskutoční také úkony, ktoré budú smerovať k prevodu vlastníckych práv k bytu na F. Č.. XX Y. L., do vlastníctva žalobcu, bytu ktorý v tom čase mali v nájme manželia P.. Ide o prejav vôle, ktorý sa viaže na nesplniteľný záväzok a tiež nie je ani možné ustáliť, o akú zmluvu ide, keď sa v nej miešajú rôzne zmluvy - kúpna zmluva, zmluva o zložení finančnej zábezpeky, z ktorého dôvodu sa jedná o absolútne neplatný právny úkon podľa § 39 OZ. Potom z takého dvojstranného právneho úkonu, si majú jeho účastníci vzájomne vrátiť plnenia, avšak v danom prípade už uplynula 2 ročná premlčacia lehota na uplatnenie nároku z titulu bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného, získaného plnením z neplatného právneho úkonu. Pre prípad, že by sa súd sa s takýmto právnym názorom nestotožnil, poukazoval na to, že žalovaný vykonal všetky úkony na ktoré sa podľa predmetnej zmluvy zaviazal, aby nájomcovia bytu (manželia P.), mohli odkúpiť a peniaze, ktoré obdržal od žalobcu, použil s jeho súhlasom práve na zaplatenie nedoplatku nájomného. Namietal, že to boli práve manželia P. a žalobca, ktorí zmarili možnosť predmetný obecný byt odkúpiť do vlastníctva od prenajímateľa, následne tým aj možnosť jeho odkúpenia žalobcom, čím v konečnom dôsledku zmarili možnosť naplnenia spornej Zmluvy z 23.12.2003, nakoľko manželia P. sa presťahovali do bytu žalobcu v Starej Turej a žalobca do ich bytu v nájme manželov P.. Poukazoval tiež na to, že dôvodom určenia neplatnosti výpovede z 31.12.2004 (z dôvodu prenechania bytu P. žalobcovi bez súhlasu prenajímateľa), bol nedostatok vecnej legitimácie bytového podniku na danie výpovede. Právny zástupca žalovaného tiež argumentoval, že v tom čase bola taká prax, že sa realitné kancelárie bez poradenia s právnikom púšťali do riešenia obdobných prípadov, pričom žalovaný vynaložil omnoho viac prostriedkov ako je predmet sporu, keď za manželov P. uhradil ich dlhy voči bytovému podniku aj s penále, platil náklady na sťahovanie svedkyne P. z bytu, keď sa do bytu nasťahoval žalobca, zastupoval manželov P. v konaniach s bytovým podnikom, platil za P. aj mesačné nájomné, čo ani nemusel robiť a preto spochybňuje všetky vyjadrenia žalobcu ako nepravdivé. Čo sa týka dôvodu, pre ktorý nedošlo k odkúpeniu bytu manželmi P., opätovne poukazuje na preukázané skutkové okolnosti v konaní pred OS Bratislava V. ( samotnú výpoveď žalobcu, svedecké výpovede, listiny predložené bytovým podnikom) a tiež konkrétne závery uvedené v rozsudku prvostupňového súdu z 16.01.2006 č. k -173, z ktorých je zrejmé, že dôvodom bolo práve konanie žalobcu, ktorý sa nasťahoval do nájomného bytu P. bez súhlasu prenajímateľa a vykonával tam bytové úpravy. K reálnej možnosti naplnenia článku II bod 2 Zmluvy z 23.12.2003, právny zástupca žalovaného len konštatoval, že už nie sú vytvorené predpoklady na reálne uzatvorenie kúpnej zmluvy, ktorá skutočnosť zrejme unikla pozornosti odvolacieho súdu.

24. Podľa § 488 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

25. Podľa § 489 OZ, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

26. Podľa § 491 ods. 1 OZ, záväzky vznikajú najmä zo zmlúv týmto zákonom výslovne upravených; môžu však vznikať aj z iných zmlúv v zákone neupravených (§ 51) a zo zmiešaných zmlúv obsahujúcich prvky rôznych zmlúv.

27. Podľa § 491 ods. 2 OZ, na záväzky vznikajúce zo zmlúv v zákone neupravených treba použiť ustanovenia zákona, ktoré upravujú záväzky im najbližšie, pokiaľ samotná zmluva neurčuje inak.

28. Podľa § 491 ods. 3 OZ, na záväzky zo zmiešanej zmluvy treba primerane použiť ustanovenia zákona upravujúce záväzky, ktoré sa zmluvou zakladajú, pokiaľ samotná zmluva neurčuje inak.

29. Podľa § 51 OZ, účastníci môžu uzavrieť i takú zmluvu, ktorá nie je osobitne upravená; zmluva však nesmie odporovať obsahu alebo účelu tohto zákona.

30. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Podľa § 451 ods. 2 OZ, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

31. Podľa § 456 OZ, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

32. Podľa § 774 OZ, sprostredkovateľskou zmluvou sa sprostredkovateľ zaväzuje obstarať záujemcovi za odmenu uzavretie zmluvy a záujemca sa zaväzuje sprostredkovateľovi poskytnúť odmenu vtedy, ak bol výsledok dosiahnutý pričinením sprostredkovateľa.

33. Podľa § 775 OZ, sprostredkovateľovi patrí odmena v dohodnutej výške; odmenu treba dojednať v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, inak je zmluva neplatná podľa § 40a.

34. Podľa § 100 ods. 1 OZ, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať

35. Podľa § 101 OZ, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

36. Podľa § 107 ods. 1 OZ, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Podľa § 107 ods. 2 OZ, najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo. Podľa § 107 ods. 3 OZ, ak sú účastníci neplatnej alebo zrušenej zmluvy povinní navzájom si vrátiť všetko, čo podľa nej dostali, prihliadne súd na námietku premlčania len vtedy, ak by aj druhý účastník mohol premlčanie namietať.

37. „Jestliže obstaratel objednanou záležitost neodstaral, stáva se záloha, poskytnutá mu na odmenu podle smlouvy objednavatejem, bezdúvodným obohacením získaným plnením, jehož právní dúvod dodatečne odpadl.“ /NS ČR, sp. zn. (C 1333)/.

38. „Odpadne-li právní dúvod, na jehož základe byla poskytnuta záloha jako částečné plnení, vzniká povinnost k jejímu vrácení, není-li dohodnuto jinak.“ /NS ČR, sp. zn. (C 7013)/.

39. „ II. Ak odpadol právny dôvod na základe ktorého bola záloha na budúcu kúpu prijatá, a teda k uzatvoreniu kúpnej zmluvy nedôjde, má ten, kto preddavok poskytol, právo na jeho vrátenie; inak by sa druhá strana bezdôvodne obohatila. Preddavok sa stáva bezdôvodným obohatením vo chvíli, kedy sa vytvoril stav, z ktorého je zrejmé, že kúpa už nebude realizovaná. III. Pre posúdenie veci podľa ustanovenia § 498 je nepodstatné, či bola uzatvorená dohoda o budúcej kúpnej zmluve, príp. či taká dohoda je alebo nie je platná.“ / NS SR, sp. zn. a obdobne aj rozhodnutie NS ČR, sp. zn. (C 107).

40. Súd na základe uvedených preukázaných skutkových zistení, posúdil danú vec, rešpektujúc aj závery odvolacieho súdu, podľa citovaných zákonných ustanovení a dospel k záveru, že v danom prípade vznikol medzi žalobcom a žalovaným platný záväzkový vzťah, a to na základe ústnej dohody, ktorou sa žalovaný zaviazal pre žalobcu svojou činnosťou, odplatne zabezpečiť možnosť odkúpiť konkrétnu nehnuteľnosť - byt č. 27 na 6. nadzemnom podlaží bytového domu na Krásnohorskej ulici č. 11 v Bratislave, od jeho budúcich vlastníkov manželov Hložkových, v tom čase nájomcov bytu, a to za konkrétnu kúpnu cenu 1.600.000,- Sk.

41. Na túto ústnu dohodu nadväzovala sporná písomná zmluva (Zmluva o zložení finančnej čiastky) uzatvorená stranami sporu dňa 23.12.2003, predmetom ktorej bol čiastočne uvedený záväzok ohľadom zabezpečenia, obstarania (sprostredkovania) kúpy konkrétneho bytu za konkrétnu cenu, vrátane prípravy kúpnej zmluvy pre žalobcu v konkrétne dohodnutom čase (najneskôr do týždňa po povolení prevodu predmetného bytu do osobného vlastníctva súčasným nájomcom) a zároveň bol predmetom tejto zmluvy záväzok žalobcu zložiť „na potvrdenie vážneho záujmu“ o kúpu uvedeného konkrétneho bytu zálohu 600.000,- Sk, ktorá bude neskôr odpočítaná od konkrétne stanovenej kúpnej ceny, ako podmienky obstarávanej veci (možnosti odkúpenia konkrétneho bytu) a záväzok žalovaného túto zálohu (zloženú sumu) žalobcovi vrátiť za podmienky, že k predaju bytu neprišlo zavinením žalovaného a z okolností je zrejmé, že k predaju ani nepríde alebo nemôže prísť, a to na druhý deň odo dňa vyzvania žalobcom (zložiteľom zálohy). Podľa názoru súdu je nepochybné, že formuláciou „na potvrdenie vážneho záujmu“, ako dôvodu zloženia zálohy, strany sporu prejavili jednoznačnú a vážnu vôľu, aby žalovaný pre žalobcu vykonal všetky činnosti potrebné k tomu, aby mohol odkúpiť od manželov P. byt na F. N. Č.. XX Y. L. po tom, čo sa stanú jeho vlastníkmi. Tá skutočnosť, že peňažné prostriedky zo zálohy reálne boli alebo mali byť čiastočne použité na úhradu dlhu na byte P., nemení nič na právnom význame uvedenej čiastky, ktorá bola dohodnutá ako záloha na budúcu kúpu bytu a ktorá má byť vrátená, pokiaľ k predaju bytu nepríde alebo nemôže prísť a to zavinením žalovaného. Potom sporný zmluvný vzťah strán, vyplýva zo zmiešanej zmluvy (§ 491 , obsahujúcej podstatné (esenciálne) náležitosti sprostredkovateľskej zmluvy podľa § 774 a nasl. OZ, tzn. predmet zmluvy, ktorým je sprostredkovanie kúpy resp. obstaranie možnosti pre žalobcu uzatvoriť kúpnu zmluvy (konkrétneho bytu za konkrétnu cenu), za odmenu (províziu). Zákon pre tento zmluvný typ nevyžaduje písomnú formu. Dohodu o odmene medzi žalobcom a žalovaným za sprostredkovanie možnosti odkúpiť od P. byt, mal súd nesporne preukázanú výpoveďami žalovaného a svedka Š., že sprostredkovanie kúpy zabezpečí pre žalobcu žalovaný, resp. jeho realitná kancelária za odmenu (províziu), ktorú skutočnosť žalobca v konaní žiadnym spôsobom nesporoval. Dohoda strán o jej konkrétnej výške nebola pre posúdenie veci podstatná, nakoľko platí, že pokiaľ by bola dohodnutá v neprimeranej výške (v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi), je v rozsahu presahujúcom hranicu neprimeranosti odmeny podľa § 40a OZ, relatívne neplatná ( § 775 a táto relatívna neplatnosť sa netýka zmluvy samej. Skutočnosť, že v čase uvedenej dohody o sprostredkovaní kúpy bytu, manželia P. ešte boli jeho nájomcami a nie vlastníkmi, rovnako nemá zásadný právny význam na platnosť uvedenej zmluvy, nakoľko nebola vylúčená reálna možnosť uvedený obecný byt v ich nájme na základe žiadosti a splnenia stanovených podmienok odkúpiť do vlastníctva, tzn. nešlo o vadu zmluvy spôsobujúcu jej absolútnu neplatnosť titulom nemožného plnenia. Navyše v čase uzatvorenia uvedenej dohody žalobcu so žalovaným, bol žalovaný ako mandatár manželmi P. poverený (splnomocnený) na zabezpečenie všetkých potrebných náležitostí spojených s odkúpením predmetného bytu č. 27 na F. N.. Č. XX Y. L. od štátu, bez obmedzenia, na základe Mandátnej zmluvy zo dňa 11.09.2003, vrátane záväzku poskytnúť im pôžičku na odkúpenie bytu a úhradu všetkých nedoplatkov viaznucich na byte. Zároveň zmluvný vzťah strán obsahoval aj prvky nepomenovanej (inominátnej) zmluvy (§ 51 , ktorou žalobca a žalovaný upravili ďalšie vzťahy - zloženie sumy 600.000,- Sk k rukám žalovaného, sankciu pri bezdôvodnom odstúpení od kúpy žalobcom s tretími osobami - P., sprostredkovanou žalovaný a osobitným spôsobom povinnosť (záväzok) žalovaného vrátiť zloženú čiastku (zálohu) 600.000,- Sk.

42. Z preukázaných skutkových okolností ďalej vyplývalo, že žalovaný napriek uzatvorenej Manadátnej zmluve z 11.09.2003 s manželmi P. a ani po tom, čo uzatvoril so žalobcom najneskôr dňa 23.12.2003 uvedenú zmiešanú zmluvu (o sprostredkovaní a nepomenovanú), na základe ktorej okrem iného obdržal od žalobcu 600.000,- Sk, neposkytol manželom P. ani pôžičku na odkúpenie bytu a úhradu všetkých ich nedoplatkov, a ani ich sám neuhradil v zmysle ústnej dohody so žalobcom, zo zloženej zálohy (na kúpnu cenu), čím nielen porušil povinnosti, na ktoré sa zaviazal Mandátnou zmluvou z 11.09.2003 a ktoré mu vyplývali zo zmluvy (zmiešanej) so žalobcom, ale týmto porušením zmluvných povinností

umožnil, aby prenajímateľ dal P., ktorí dlhodobo neuhrádzali nájomné a súvisiace úhrady, z tohto dôvodu výpoveď z nájmu bytu. Žalovaný poskytol manželom P. pôžičku na vyrovnanie dlžného nájomného až dňa 26.05.2004, tzn. až po tom, čo im bola daná dňa 09.03.2004 prenajímateľom, z tohto dôvodu podľa § 711 ods. 1 písm. d) výpoveď z nájmu bytu (platne, čo konštatoval súd). Ďalším následkom bolo, že manželia P.F. uzatvorili s prenajímateľom novú nájomnú zmluvu (platne), a to na dobu určitú do 31.08.2005. Potom týmto dňom, ktorým im nájom k predmetnému bytu zanikol a na ďalšie užívanie bytu nevznikol žiaden právny dôvod, zanikla aj reálna možnosť na nadobudnutie bytu do vlastníctva manželom P. (podľa zákona č. 182/1993 Z. z.) a tým aj možnosť naplnenia záväzku žalovaného, zabezpečiť pre žalobcu možnosť uvedený byt odkúpiť, vrátane prípravy príslušnej kúpnej zmluvy.

43. Potom možno konštatovať, že práve žalovaný porušením svojich zmluvných povinností zavinil (svojim nekonaním), že prenajímateľ mohol platne vypovedať manželom P.Ý. nájomnú zmluvu, keď účelom zmlúv, ktoré odplatne uzatvoril tak s P. ako aj so žalobcom, bolo práve umožnenie manželom P. uhradiť ich nedoplatky za byt, odkúpiť byt zákonným spôsobom a zabezpečiť možnosť kúpiť byt (dom) mimo Bratislavu a zároveň pre žalobcu obstarať možnosť byt v nájme P. odkúpiť za vopred dohodnutú kúpnu cenu.

44. Súd vychádzajúc z uvedeného potom nemohol akceptovať námietky právneho zástupcu žalovaného, že i keď v danom čase išlo o bežnú prax pri uzatváraní obdobných zmlúv (resp. bežnú zmluvu), jej predmetom je nesplniteľný záväzok, rovnako ani argumentáciu, že nakoľko sa v zmluve strán sporu miešajú rôzne zmluvy, nie je ani možné ustáliť o akú konkrétnu zmluvu ide, z ktorého dôvodu sa jedná o absolútne neplatný právny úkon podľa § 39 OZ. Za nepreukázané a v rozpore so zisteniami súdu v rámci dokazovania mal súd tiež tvrdenie, že žalovaný vykonal všetky úkony, na ktoré sa podľa zmluvy zaviazal, aby nájomcovia bytu (manželia P.), mohli odkúpiť byt, a peniaze, ktoré obdržal od žalobcu, použil s jeho súhlasom práve na zaplatenie nedoplatku nájomného. Žalovaný ani len neuviedol konkrétne aké úkony vykonal, pričom k úhrade nedoplatkov prišlo oneskorene (26.05.2004), až viac ako dva mesiace po daní výpovede z nájmu bytu P. (09.03.2004), viac ako päť mesiacov po prevzatí 600.000,- Sk od žalobcu (23.12.2003), ktoré ako sám uvádzal, mali slúžiť práve na zaplatenie nedoplatku a viac ako 8 mesiacov po uzatvorení mandátnej zmluvy (11.09.2003), ktorou sa zaviazal poskytnúť P. pôžičku na úhradu nedoplatkov. Ako nepreukázané mal súd aj tvrdenie, že práve manželia P. a žalobca, zmarili možnosť odkúpenia bytu tým, že sa presťahovali do bytu žalobcu v Starej Turej a žalobca do ich bytu v nájme, čím prenechali byt inému bez súhlasu prenajímateľa a čo bolo dôvodom ďalšej výpovede z nájmu bytu z 31.12.2004 po uzatvorení novej nájomnej zmluvy na dobu určitú do 31.08.2005, keď táto výpoveď bola právoplatným rozhodnutím súdu určená za neplatnú a to nielen z dôvodu nedostatku vecnej legitimácie bytového podniku na danie výpovede, ale ako vyplýva z odôvodnenia rozsudku odvolacieho súdu z 22.11.2016, č.k. -217, potvrdzujúceho vecnú správnosť prvostupňového rozhodnutia, aj pre nepreukázanie vymedzeného dôvodu výpovede. Za daných okolností, uskutočňovanie stavebných úprav žalobcom v byte P. a jeho užívanie spolu s rodinou od leta 2004 do novembra 2004, nemalo v danom prípade podstatný význam, keď to nebolo dôvodom platne danej výpovede z nájmu bytu a teda dôvodom zániku nájmu. Navyše tvrdenie žalovaného, že sa žalobca a manželia P.Ž. dohodli bez vedomosti žalovaného a nerešpektovali ani jeho upozornenie, až zákaz, aby žalobca byt neužíval a neprerábal, sa javí ako nedôveryhodné, keď sťahovanie P. do R. V. a úhradu nákladov za sťahovanie hradil práve žalovaný.

45. Súd neprihliadol na námietku premlčania vznesenú právnym zástupcom žalovaného, nakoľko k premlčaniu uplatneného práva z uzatvoreného záväzkového vzťahu neprišlo, nakoľko premlčacia doba na uplatnenie sporného práva na vrátenie zálohy 6000.000,- Sk (19.916,35 Euro), začala plynúť až po tom, čo plnenie zo zmluvy sa stalo nemožným a odpadol právny dôvod, na základe ktorého bola záloha poskytnutá, tzn. odo dňa nasledujúceho po zániku nájmu bytu manželom P. (31.08.2005), do ktorého dňa mohli podať žiadosť o prevod do vlastníctva podľa zákona č. 182/1993 Z.z. a mali možnosť nadobudnúť byt do vlastníctva. Až po tomto dni začala plynúť premlčacia lehota na uplatnenie práva žalobcu a to jednak zo záväzkového vzťahu so žalovaným na základe inominátnej zmluvy vyplývajúcej zo zmluvného dojednania strán podľa čl. III. bod 1 zmluvy o zložení finančnej čiastky z 23.12.2003 a zároveň aj z titulu bezdôvodného obohatenia podľa § 451 OZ, plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, keď sa nenaplnil účel sprostredkovateľskej zmluvy podľa ústnej dohody strán a čl. II bod 1. a 2. zmluvy o zložení finančnej čiastky z 23.12.2003 a nedošlo k sprostredkovaniu možnosti žalobcu odkúpiť byt od P., pričom zložená čiastka 600.000,- Sk mala byť (záloha) preddavok na kúpnu cenu pri uzatvorení kúpnej zmluvy, ktorej uzatvorenie mal pre žalobcu žalovaný sprostredkovať a aj vyhotovenie pripraviť. Žaloba o vyplatenie

sumy 600.000,- Sk bola podaná na súd dňa 22.12.2006, teda skôr ako od 31.08.2005 uplynulo dvojročná subjektívna a trojročná objektívna doba podľa § 107 OZ, resp. všeobecná trojročná premlčacia doba podľa § 101 OZ.

46. Súd v tomto smere poukazuje aj na právne závery odvolacieho súdu v danej veci, ktorý ustálil, že zmluva o zložení finančnej čiastky zo dňa 23.12.2003 je dostatočne určitá a zrozumiteľná, keďže definuje záväzky oboch zmluvných strán a jednoznačne stanovuje, že zložená suma 600.000,- Sk je zálohou na kúpnu cenu s tým, že táto suma bude započítaná do celkovej kúpnej ceny. Podľa judikatúry Najvyššieho súdu SR, ako aj NS ČR, ak nedôjde k uzatvoreniu kúpnej zmluvy, je poskytnutá záloha na kúpnu cenu bezdôvodným obohatením z titulu odpadnutia právneho dôvodu (NS SR 277/2002, NS ČR ). Dostatočným právnym dôvodom k poskytnutiu zálohy na budúcu kúpu je aj prísľub budúceho odplatného prevodu vlastníctva k nehnuteľnosti (NS ČR ). V takom prípade je možné počítať plynutie premlčacej doby až od okamihu, kedy sa realizácia predaja stala nemožnou a až touto skutočnosťou odpadol právny dôvod pre plnenie, ktorým bola úhrada zálohy na kúpnu cenu. Nebolo sporným, že možnosť uzatvoriť kúpnu zmluvu žalobcu s manželmi P. zanikla zánikom ich nájmu k predmetnému bytu dňa31.08.2005 a tým aj zanikol právny dôvod plnenia žalobcu podľa spornej zmluvy z 23.12.2003.

47. Vzhľadom na tieto skutočnosti súd dospel k záveru, že žaloba je dôvodná a sporný nárok bol uplatnený včas, z ktorého dôvodu žalobe vyhovel a žalobcovi priznal náhradu trov konania.

48. Podľa § 142 ods. 1 O.s.p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

49. Podľa § 149 ods. 1 O.s.p., ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.

50. Podľa § 151 ods. 1 O.s.p., o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia. Podľa § 151 ods. 5 O.s.p., trovy konania určí súd podľa sadzobníkov a podľa zásad platných pre náhradu mzdy a hotových výdavkov. Určiť výšku trov môže predseda senátu alebo samosudca až v písomnom vyhotovení rozhodnutia. Podľa § 151 ods. 8 O.s.p., vo výroku o náhrade trov konania súd vyjadrí osobitne trovy právneho zastúpenia a iné trovy konania, ktorých náhrada sa účastníkovi priznáva.

51. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa zásady zodpovednosti za výsledok sporového konania v súlade s § 142 ods.1 O.s.p. a priznal ich náhradu v konaní úspešnému navrhovateľovi, voči v konaní neúspešnému odporcovi.

52. Trovy konania navrhovateľa predstavujú trovy spojené s jeho právnym zastúpením v spore advokátom, ktorý si ich uplatnil podľa § 151 ods. 1 O.s.p. dňa 27.05.2015, a to odmenu advokáta za poskytnuté právne služby spolu vo výške 6.565,05 Euro, vypočítanú v zmysle § 151 ods. 5 O.s.p., podľa § 10 ods. 1 a 2, § 11 ods. 1 písm. a), § 13 ods. 3, § 13a ods. 1 písm. a), c) a d) a ods. 4, § 16 ods. 3 a § 18 ods. 3 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, za 23 úkonov právnej služby pri sadzbe tarifnej odmeny podľa tarifnej hodnoty veci 353,54 Euro za 1 úkon právnej služby + režijný paušál + zvýšenie o DPH, nasledovne:

- prevzatie a príprava zastúpenia dňa 24.01.2008;

- 3 x písomné podanie týkajúce sa veci samej zo dňa 25.11.2010, 21.03.2011 (odvolanie) a 25.05.2015;

- 8 x účasť na pojednávaní súdu vo veci samej v dňoch 14.10.2008, 21.05.2009, 25.11.2010, 24.04.2014, 29.01.2015, 31.03.2015, 28.04.2015 a 09.06.2015;

- 10 x účasť na pojednávaní súdu, ktoré bolo odročené bez prejednania veci dňa 11.03.2008, 06.05.2008, 17.06.2008, 01.07.2008, 18.09.2008, 25.06.2009, 20.04.2010, 08.06.2010, 10.06.2014 a 11.11.2014 (1/4 zákl. sadzby = 88,39 €);

- účasť na pojednávaní súdu, na ktorom bol vyhlásený rozsudok dňa 13.01.2011 (1/2 zákl. sadzby = 176,77 € )

- paušál vo výške 7 x 6,30 euro (2008) + 2 x 6,95 euro (2009) + 4 x 7,21 euro (2010) + 2 x 7,41 euro (2011) + 3 x 8,04 euro (2014) + 5 x 8,39 euro (2015);

- zvýšenie o 20 % DPH. Tzn. odmena advokáta je spolu 12 x 353,54 € + 10 x 88,39 € + 1 x 176,77 € + 167,73 € (RP) + 1.094,18 € (20% DPH) = 6.565,05 €.

53. Súd nepriznal odmenu advokáta za uplatnené úkony - účasť na pojednávaní dňa 25.06.2007 + paušál, nakoľko sa takéto pojednávanie vo veci neuskutočnilo, navyše zastupovaním v spore bol právny zástupca navrhovateľa splnomocnený až dňa 24.01.2008 (čl. 54) a súd potom aj paušál za tento úkon, priznal podľa výšky stanovenej na rok 2008, ďalej za účasť na pojednávaní dňa 11.03.2008 (1. pojednávanie vo veci), súd nepriznal odmenu v plnej výške, ale iba v rozsahu 1, nakoľko bolo pojednávanie odročené z dôvodu mimosúdnych rokovaní, bez otvorenia pojednávania a rovnako za účasť na pojednávaní dňa 13.01.2011 v rozsahu 1, na ktorom bol iba vyhlásený rozsudok.

54. Trovy konania priznané navrhovateľovi spolu v sume 6.565,05 euro, je odporca povinný zaplatiť k rukám právneho zástupcu navrhovateľa JUDr. Petra Arendackého, advokáta so sídlom Železničiarska č. 13, 811 04 Bratislava (§ 149 ods. 1 O.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, dvojmo, cestou tunajšieho súdu.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ust. § 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (ust. § 205a O.s.p.), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.