Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_64Cb-205-2012.pdf
PDF · 108.01 KB
Case nature
Area
Subarea
64Cb/205/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Banská Bystrica, konajúc samosudkyňou Mgr. Miriam Kamenskou, v právnej veci navrhovateľa Radovan Holický, podnikajúci pod obchodným menom Radovan Holický - COOL TRADE, miesto podnikania Skuteckého 1, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 37 590 766, proti odporcovi Š. A., G.. XX. XX. XXXX, K. A. XXXX/X, XXX XX K. K., právne zast. JUDr. Alžbeta Slobodníková, advokátka, Sásovská cesta 41, 974 01 Banská Bystrica, o zaplatenie sumy 338,71 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Návrh z a m i e t a.
O trovách konania r o z h o d n e do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
odôvodnenie:
Navrhovateľ si návrhom zo dňa 31. 07. 2012, v spojení s podaním zo dňa 31. 08. 2012, uplatnil proti odporcovi právo na zaplatenie sumy 700,-- Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne od 16. 07. 2012 do zaplatenia. Uviedol, že dňa 09. 05. 2011 uzavrel navrhovateľ ako prenajímateľ s odporcom ako nájomcom zmluvu o nájme. V zmysle článku IV. bod 2 Zmluvy nájomné je splatné štvrťročne, a to 15 dní pred začatím štvrťroka, na ktorý sa platí nájomné a v prípade omeškania splátok nájomného je nájomca povinný uhradiť prenajímateľovi zmluvnú pokutu vo výške 0,3 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania. Dňa 02. 07. 2012 bola navrhovateľovi doručená výpoveď z nájmu nebytového priestoru a výpovedná lehota v zmysle zmluvy o nájme uplynula dňa 31. 10. 2012, teda do tejto doby je odporca povinný uhradiť navrhovateľovi nájomné. Nájomné za obdobie august až október 2012 vo výške 2 100,-- Eur bolo v zmysle Zmluvy splatné dňa 15. 07. 2012. Nájomca v stanovenej lehote nájomné uhradil len čiastočne, v sume 1 400,-- Eur.
Súd vydal vo veci dňa 18. 09. 2012 platobný rozkaz č. k. 60Rob 321/2012-20, proti ktorému podal odporca v zákonom stanovenej lehote odpor s odôvodnením, že dňa 26. 06. 2012 osobne doručil navrhovateľovi výpoveď z nájmu nebytového priestoru, a to v priestoroch kancelárie navrhovateľa na Skuteckého ulici č. 1 v Banskej Bystrici, keď svedkami, ktorí boli prítomní pri doručení písomnej výpovede boli T. O. Q. O. O.. Navrhovateľ odmietol prevziať písomnú výpoveď z nájmu a vyznačiť jej prevzatie na ďalšom rovnopise. Ešte pred týmto osobným stretnutím poslal odporca písomnú výpoveď z nájmu doporučenou poštou dňa 15. 06. 2012 a navrhovateľ tendenčne túto doporučenú zásielku prevzal až dňa 02. 07. 2012, aby predĺžil výpovednú lehotu do 31. 10. 2012. Navrhovateľ dňa 26. 09. 2012 uzamkol prenajaté priestory, vymenil zámok a zamedzil tak prístupu odporcu do prenajatých priestorov. Odporca teda podal výpoveď zo zmluvy tak, že výpovedná lehota, a teda aj samotný nájom skončil dňa 30. 09. 2012.
Na pojednávaní konanom dňa 11. 10. 2013 súd vyhlásil uznesenie, ktorým pripustil zmenu návrhu tak, že petit bude znieť: Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu 700,-- Eur spolu s úrokom z
omeškania vo výške 8,75 % ročne od 16. 07. 2012 do zaplatenia a zmluvnú pokutu vo výške 0,3 % denne zo sumy 700,-- Eur od 16. 07. 2012 do zaplatenia.
Súd vyhlásil vo veci dňa 12. 11. 2013 rozsudok č. k. 64Cb 205/2012-141, ktorým uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 338,71 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne od 16. 09. 2012 do zaplatenia a zmluvnú pokutu vo výške 0,3 % denne zo sumy 338,71 Eur od 16. 09. 2012 do zaplatenia sumy 338,71 Eur, v prevyšujúcej časti návrh zamietol a vyslovil, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, a to s odôvodnením, že v konaní nebolo sporné, že medzi navrhovateľom ako prenajímateľom a odporcom ako nájomcom došlo pri ich podnikateľskej činnosti dňa 09. 05. 2011 v zákonom požadovanej písomnej forme k uzatvoreniu Zmluvy o nájme nebytových priestorov. Sporná nebola v konaní ani skutočnosť, že s poukazom na článok III. bod 1 doba prenájmu bola dojednaná na dobu určitú od 09. 05. 2011 do 31. 03. 2021, keď sporná nebola ani skutočnosť, že s poukazom na článok III. bod 2 predmetnej zmluvy odporca ako nájomca mohol zmluvu vypovedať z dôvodov uvedených v § 9 Zákona č. 116/1990 Zb. s trojmesačnou výpovednou lehotou, ktorá začína plynúť prvým dňom nasledujúceho mesiaca odo dňa doručenia výpovede navrhovateľovi. Sporná nebola potom v konaní ani skutočnosť, že predmetnú Zmluvu o nájme nebytového priestoru zo dňa 09. 05. 2011 odporca vypovedal písomným úkonom zo dňa 15. 06. 2012 z dôvodu, že stratil spôsobilosť prevádzkovať činnosť, na ktorú si nebytový priestor prenajal. Podaným návrhom sa potom navrhovateľ domáhal od odporcu úhrady nájomného za mesiac október 2010, keď mal za to, že výpovedná lehota uplynula dňa 31. 10. 2012, keďže dňa 02. 07. 2012 bola navrhovateľovi doručená poštová zásielka s výpoveďou. Odporca sa však bránil v konaní tvrdením, že výpovedná lehota uplynula dňa 30. 09. 2012, keďže výpoveď doručil odporca osobne navrhovateľovi dňa 26. 06. 2012. Spornou bola potom v konaní skutočnosť, kedy došlo k účinkom doručenia výpovede, a teda kedy začala plynúť výpovedná lehota, keď odporca uviedol, že výpoveď osobne doručoval navrhovateľovi dňa 26. 06. 2012, bolo to z dôvodu, že sa právne poradil a bolo poradené, aby si zobral svedkov a osobne výpoveď odovzdal pred svedkami. Svedkovia T. O. Q. O. O. v konaní uviedli, že boli s odporcom, s ktorým sú v príbuzenskom vzťahu, u navrhovateľa, keď odporca ich navrhovateľovi predstavil ako potencionálnych záujemcov o nájom predmetných nebytových priestorov. Ani jeden zo svedkov však neuviedol dátum, kedy sa tak malo stať. Rovnako svedkovia síce tvrdili, že odporca mal navrhovateľovi doručovať výpoveď z nájomnej zmluvy, ani jeden zo svedkov však neuviedol, že písomnú výpoveď videl, svedkovia hovorili len o obálke. Svedkovia uviedli, že s odporcom išli za navrhovateľom z dôvodu, že mali vedomosť, že odporca mal s navrhovateľom problémy a vedeli, že výpoveď z nájmu nebola navrhovateľom prevzatá. Svedkovia však následne odišli, keď obaja uviedli, že navrhovateľ im povedal, že sa bude baviť už len s odporcom. Súd potom nevyhodnotil svedecké výpovede ako relevantný dôkaz o tom, že odporca pred dátumom 02. 07. 2012 doručil navrhovateľovi úkon výpovede z uzavretej Zmluvy o nájme nebytových priestorov, keď samotný odporca uviedol, že takéto osobné doručovanie výpovede sa malo stať 26. 06. 2012, pričom odporca len dňa 15. 06. 2012 úkon výpovede vyhotovil, podal ho v tento deň na pošte a len od tohto dňa mal pozastavený výkon podnikateľskej činnosti na základe živnostenského oprávnenia, pričom odporca ako zmluvná strana Zmluvy o nájme uzatvorenej medzi účastníkmi konania dňa 09. 05. 2011 musel mať vedomosť, že zmluva upravuje aj účinky neprevzatia doporučenej poštovej zásielky, a teda že k účinkom podania výpovede dôjde ak by aj prípadne bola poštová zásielka vrátená odporcovi ako nedoručená. Súd potom považoval za preukázané, že k doručeniu úkonu výpovede došlo dňa 02. 07. 2012, kedy navrhovateľ prevzal poštovú zásielku, teda trojmesačná výpovedná lehota začala plynúť dňa 01. 08. 2012 a jej koniec pripadol na deň 31. 10. 2012, na základe čoho aj nájom medzi účastníkmi konania skončil dňa 31. 10. 2012. Odporca mal preto povinnosť platiť navrhovateľovi dohodnuté nájomné aj za mesiac október 2012. Navrhovateľ však už dňa 16. 10. 2012, teda počas trvania nájmu a nájomnej zmluvy uzatvorenej medzi účastníkmi konania uzatvoril na predmetné nebytové priestory ďalšiu Zmluvu o nájme, keď súčasne novému nájomcovi dňa 26. 10. 2012 odovzdal aj kľúče od prenajatých priestorov, čo súd zistil z Preberacieho protokolu zo dňa 26. 10. 2012 a keď v predmetnej zmluve o nájme zo dňa 16. 10. 2012 zmluvné strany dojednali, že nájomný pomer vzniká dňom 01. 11. 2012 a súčasne dojednali, že zmluva nadobúda platnosť dňom jej podpísania, teda dňom 16. 10. 2012. Súd potom dospel k záveru, že od dňa 16. 10. 2012 existovala právna prekážka, ktorá neumožnila zabezpečiť odporcovi ako nájomcovi nerušený výkon jeho práv vyplývajúcich z uzavretej nájomnej zmluvy s navrhovateľom tak ako to upravoval aj článok VI. bod 2 Zmluvy zo dňa 09. 05. 2011, ktorou skutočnosťou bola existencia dvoch nájomných zmlúv na rovnaké nebytové priestory a preto súd posúdil nárok navrhovateľa na úhradu nájomného ako dôvodný len za obdobie od 01. 10. 2012 do 15. 10. 2012, čo pri dojednanej výške nájomného 700,-- Eur mesačne predstavuje pomernú časť nájomného v sume 338,71 Eur. Pokiaľ odporca v konaní tvrdil, že od dátumu 26. 09. 2012 nemal prístup do prenajatých priestorov, súd takúto
obranu odporcu vyhodnotil ako účelovú, pretože pokiaľ aj odporca podával trestné oznámenie, stalo sa tak až dňa 17. 10. 2012. Súd taktiež nevykonal výpovede svedkov označených odporcom, a to Ľ. A., C. U. Q. A. R., keďže tieto osoby začal odporca vo svojich tvrdeniach uvádzať počas konania až dodatočne. Ako dôvodný súd posúdil nárok navrhovateľ aj na úrok z omeškania a keďže v zmysle dojednaní medzi účastníkmi konania nájomné bolo splatné 15 dní pred začatím štvrťroka, za ktorý sa platí nájomné a štvrtý štvrťrok začína práve mesiacom október, dospel súd k záveru, že v danom prípade splatnosť nájomného mala byť 15. 09. 2012, na základe čoho ako dôvodnú posúdil súd dobu omeškania odporu až od 16. 09. 2012. Ako dôvodný čo do základu súd posúdil nárok navrhovateľa aj na uplatnenú zmluvnú pokutu vo výške 0,3 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania, pričom pokiaľ ide o začiatok omeškania, ako už bolo konštatované, k omeškaniu došlo až od dňa 16. 09. 2012. Súd dohodnutú zmluvnú pokutu nepovažoval za neprimerane vysokú, taktiež súd nevyužil ani svoje moderačné oprávnenie, keď súd môže moderovať len zmluvnú pokutu ako takú, nemôže moderovať spôsob jej určenia, pričom v danom prípade, keďže omeškanie odporcu stále trvá, konečná výška zmluvnej pokuty ešte nie je známa a závisí práve od správania odporcu a od času, v ktorom svoj dlh splní. Rovnako súd poukazuje na skutočnosť, že aj keď v dojednaní v článku IV. bod 4 zmluvy účastníci konania použili pojem „zmluvné penále“ nie pojem „zmluvná pokuta“ súd nemal dôvod pochybovať o vôli účastníkov konania ako zmluvných strán dojednať zmluvnú pokutu, keď tento nárok si ako zmluvnú pokutu nielen navrhovateľ uplatnil v tomto súdnom konaní, ale za dojednanie o zmluvnej pokute ho považoval aj odporca, ktorý sa v konaní bránil len neprimeranou výškou zmluvnej pokuty.
Na základe odvolania podaného navrhovateľom Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením č. k. 41Cob 81/2014-162 zo dňa 22. 10. 2014 rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 64Cb 205/2012-141 zo dňa 12. 11. 2013 v napadnutej časti výroku, ktorým súd zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi sumu 338,71 Eur spolu s príslušenstvom a v časti výroku o náhrade trov konania zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie s tým, že preskúmaním veci odvolací súd zistil, že prvostupňový súd po vykonanom dokazovaní výsluchom svedkov dospel k záveru, že výpovedná lehota z nájomnej zmluvy začala plynúť dňa 01. 08.2012 a skončila dňa 31. 10. 2012, avšak prvostupňový súd sa vo svojom rozhodnutí nevysporiadal so skutočnosťou, že samotný navrhovateľ vo svojej výpovedi nepoprel, že sa mu odporca pokúsil doručiť písomnú výpoveď zo Zmluvy o nájme nebytových priestorov osobne, čo vyplýva z jeho výpovede uskutočnenej na pojednávaní dňa 17. 05. 2013. Odvolací súd zastáva názor, že pokiaľ nie je spornou skutočnosť, že odporca sa pokúsil osobne doručiť výpoveď zo Zmluvy o nájme nebytových priestorov dňa 26. 06. 2012, pričom navrhovateľ odoprel podpísať prevzatie predmetnej výpovede, prvostupňový súd bol povinný sa s touto otázkou vysporiadať a zvážiť, či postup navrhovateľa nebol v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku v zmysle § 265 Obchodného zákonníka, teda že nepožíva právnu ochranu. Je nesporné, že navrhovateľ sám vo svojej výpovedi uviedol, že pri osobnom doručovaní výpovede, resp. zásielky dňa 26. 06. 2012, odporcovi uviedol, že si preberie zásielku poštou. Urobil tak až dňa 02. 07. 2012, hoci navrhovateľ mal vedomosť o tom, že v doručovanej poštovej zásielke je výpoveď zo Zmluvy o nájme nebytových priestorov, keďže o tejto skutočnosti bol navrhovateľ odporcom informovaný, a preto sa javí postup navrhovateľa účelovým z dôvodu, že neprevzatím zásielky v mesiaci jún 2012, výpovedná lehota skončila podľa uzatvorenej nájomnej zmluvy až dňa 31. 10. 2012, teda nie dňa 30. 09. 2012, o čo sa odporca snažil osobným doručením výpovede. Zároveň odvolací súd poukázal na skutočnosť, že v rámci dokazovania na súde prvého stupňa bolo samotným navrhovateľom priznané, že veci odporcu, umiestnené v priestoroch navrhovateľa, mu navrhovateľ vyložil pod bránu domu, z čoho je možné vyvodiť záver, že pokiaľ by boli priestory, ktoré boli predmetom nájmu sprístupnené odporcovi, nebol by navrhovateľ jeho hnuteľné veci sám z priestorov vykladal. Samotné uznesenie Obvodného oddelenia Policajného zboru Banská Bystrica - východ zo dňa 21. 11. 2012, ČVS: ORP-1360/OV- BB-2012, ktorým bolo trestné oznámenie odporcu odmietnuté, nepreukazuje skutočnosť, že navrhovateľ naozaj zámky v prenajatých priestoroch nevymenil, nakoľko orgány činné v trestnom konaní túto skutočnosť vôbec neskúmali. Táto skutočnosť naopak nasvedčuje tomu, že navrhovateľ znemožnil riadne užívanie prenajatých priestorov odporcovi, čím by navrhovateľovi od momentu, kedy odporcovi bránil v užívaní prenajatých priestorov, nevzniklo právo na nájomné v zmysle uzatvorenej nájomnej zmluvy. Z tohto dôvodu odvolací súd zastáva názor, že prvostupňový súd mal pristúpiť k vypočutiu navrhnutých svedkov, ktorých vypočutie zamietol z dôvodu, že návrh na ich vypočutie zo strany odporcu je účelový. Z predloženej zmluvy o združení zo dňa 25. 05. 2011, priloženej na č.l. 105, s ktorou sa prvostupňový súd vôbec nevysporiadal, vyplýva, že navrhnuté svedkyne sú členkami združenia v prevádzke 3PLUS POTRAVINY, teda spolu s odporcom užívali pri spoločnej prevádzke potravín prenajaté priestory. Z tohto dôvodu je logické, že mali aj kľúče od prenajatých priestorov, a teda sú hodnovernými svedkyňami ohľadne skutočnosti, do kedy mohli prenajaté priestory užívať a či a
kedy navrhovateľ vymenil zámky na prenajatých priestoroch. Z uvedeného dôvodu sa odvolací súd nestotožňuje s návrhom prvostupňového súdu, že výpoveď navrhnutých svedkýň je účelová. Pokiaľ odporca nenavrhol ich výsluch v skoršom štádiu konania, táto skutočnosť nie je dôvodom na ich nevypočutie, keďže odporca návrh na výsluch svedkov podal pred poučením súdu podľa § 120 ods. 4 O.s.p.. Na základe uvedeného odvolací súd dospel k záveru, že sú splnené podmienky pre zrušenie rozsudku v napadnutej časti v súlade s § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p. a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. Prvostupňový súd bude v konaní pokračovať v intenciách názoru vysloveného odvolacím súdom a po doplnení dokazovania spor opätovne rozhodne.
Vzhľadom na to, že žiadny z účastníkov konania nepodal odvolanie proti tej časti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 64Cb 205/2012-141 zo dňa 12. 11. 2013, ktorým bol návrh v prevyšujúcej časti, teda v časti o zaplatenie nájomného za obdobie od 16. 10. 2012 do 31. 10. 2012 zamietnutý, v ďalšom konaní predmetom konania zostalo len zaplatenie sumy 338,71 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne od 16. 09. 2012 do zaplatenia a zmluvná pokutu vo výške 0,3 % denne zo sumy 338,71 Eur od 16. 09. 2012 do zaplatenia sumy 338,71 Eur.
Podľa § 226 O.s.p. ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.
Súd potom doplnil dokazovanie výsluchom svedkov C. U., Ľ. A. Q. A. R..
Svedkyňa C. U. uviedla, že pozná odporcu, je to jej kolega z práce. Svedkyňa chcela od odporcu kúpiť nejaké hnuteľné veci - stropné svietidlá. Tieto išli obhliadnuť, lebo odporca rušil predajňu, tak jej tieto svietidlá ponúkol. Ohliadnuť ich išli koncom septembra roku 2012, určite to bol piatok. Keď prišli k predajni, dvere sa nedali otvoriť, odporca nejaké kľúče mal, ale tými neotvoril, potom niekde telefonoval, asi tomu pánovi. Nedostal sa teda dnu preto, že asi sa mu nedalo odomknúť, svedkyňa ho ale nesledovala, lebo nazerala dnu do predajni.
Svedkyňa Ľ. A. uviedla, že odporca je jej manžel, vtedy bol aj spoločník, lebo boli spolu v jednom združení a navrhovateľ im prenajímal priestor. Svedkyňa si pamätá, že 26. 09. 2012 navrhovateľ na elektrárňach odhlásil priestor z elektriky a 27. 09. 2012 sa už nemohli dostať do priestorov, pretože odporca kľúče odovzdal navrhovateľovi, ale svedkyňa a aj pani R. ešte kľúče od toho priestoru mali. Navrhovateľovi sa nevedeli dovolať, nereagoval ani na SMS správy. Potom 30. 09. prišla SMS, že niektoré veci majú zhodené pod bránou a ak si ich do 12 hod nezoberú, navrhovateľ to vyhodí. Pred bránou však neboli zložené všetky veci, len niektoré, ostatné ostali v tom priestore. Navrhovateľa kontaktovali telefonicky, prostredníctvom SMS, odporca ho hľadal aj na adrese kde býval, ale ho nezastihli, s navrhovateľom nebola možná komunikácia. Vec chceli riešiť aj cez políciu, ale z dôvodu úmrtia v rodine to riešili až neskôr.
Svedkyňa A. R. uviedla, že bola zamestnaná u odporcu v potravinách, boli v združení a navrhovateľ prenajímal odporcovi priestory. Svedkyňa bola aj pri vypratávaní tej nehnuteľnosti, zo začiatku, potom navrhovateľ povedal, že zohnal nového nájomcu alebo čosi, odporca mu uveril, odovzdal mu kľúče a potom sa už do priestoru nedostali, aby si odpratali veci, čo tam mali.
Navrhovateľ ďalej poukázal na to, že trvá na tom, že dňa 26. 06. 2012 sa mu odporca v jeho kancelárii pokúsil doručiť iba obálku, avšak či jej obsah tvorila alebo netvorila výpoveď, nevie posúdiť, nakoľko ju neprezval a ani neotvoril. Toto tvrdenie potvrdili aj svedkovia a príbuzní odporcu manželia O., ako aj manželka navrhovateľa. Taktiež potvrdili, že obsah obálky nikdy nevideli, nemohli teda ani posúdiť, čo a či vôbec niečo tvorilo jej obsah a nevedeli si ani spomenúť na dátum stretnutia. Konštatovanie odvolacieho súdu, že navrhovateľ vo svojej výpovedi dňa 17. 05. 2013 nepoprel, že sa mu odporca pokúsil doručiť písomnú výpoveď zo Zmluvy o nájme, sa vôbec nezakladá na pravde, pretože v zápisnici sa navrhovateľ jasne vyjadril, že neprevzal iba zásielku, obálku a čo tvorilo jej obsah, je nanajvýš špekulatívne. Navrhovateľ tvrdí, že mu boli zaslané dokumenty ohľadne ukončenia nájmu a že tam bola výpoveď, sa dozvedel až pri prevzatí listovej zásielky na pošte dňa 02. 07. 2012 v riadne odbernej a zákonnej lehote. Hnuteľné veci odporcu vyložil pod bránu iba na základe výslovnej žiadosti odporcu. Odporca súhlasil a požiadal navrhovateľa, že sa zastaví po robote a že kľúče nemá zo sebou. Keďže už bol zamestnaný, nemohol byť osobne prítomný pri odovzdávaní regálu. Navrhovateľ opätovne trvá
na tom, že na predmetných priestoroch nikdy zámky nevymenil a že odporca až do 26. 10. 2012 mohol do priestorov kedykoľvek vstúpiť, čo sa aj niekoľkokrát stalo.
Odporca ďalej poukázal na to, že svedeckými výpoveďami, aj všetkými dokumentmi, ktoré boli predložené v konaní, bolo preukázané že k ukončeniu nájmu došlo 30. 09. 2012 a október bol navrhovateľom účtovaný neoprávnene. Tak isto bolo preukázané, že za mesiac október odporca neumožnil vstup do prenajatých priestorov a tým pádom nebol oprávnený si účtovať ani nájomné, ktoré je predmetom tohto sporu.
Podľa § 663 Občianskeho zákonníka nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu nájomcovi vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky.
Podľa § 673 Občianskeho zákonníka nájomca nie je povinný platiť nájomné, pokiaľ pre vady veci, ktoré nespôsobil, nemohol prenajatú vec užívať dohodnutým spôsobom alebo ak sa spôsob užívania nedohodol primerane povahe a určeniu veci.
Podľa § 3 ods. 1 Zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov v znení neskorších predpisov prenajímateľ môže nebytový priestor prenechať na užívanie inému (ďalej len "nájomca") zmluvou o nájme (ďalej len "zmluva").
Podľa § 3 ods. 3 Zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov v znení neskorších predpisov zmluva musí mať písomnú formu a musí obsahovať predmet a účel nájmu, výšku a splatnosť nájomného a spôsob jeho platenia, a ak nejde o nájom na neurčitý čas, čas, na ktorý sa nájom uzaviera. Pri nebytových priestoroch v objektoch, s ktorými hospodári bytová organizácia založená národným výborom, možno zmluvu na určitý čas uzavrieť najdlhšie na dva roky, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje inak.
Podľa § 9 ods. 3 písm. a) Zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov v znení neskorších predpisov nájomca môže písomne vypovedať zmluvu uzavretú na určitý čas pred uplynutím dojednaného času, ak stratí spôsobilosť prevádzkovať činnosť, na ktorú si nebytový priestor najal.
Podľa § 3 ods. 1 Zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov v znení neskorších predpisov výpovedná lehota je tri mesiace, ak nebolo dohodnuté inak; počíta sa od prvého dňa mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede.
Podľa § 265 Obchodného zákonníka výkon práva, ktorý je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, nepožíva právnu ochranu.
Odvolací súd uložil prvostupňovému súdu povinnosť vysporiadať sa s otázkou, že odporca sa osobne pokúsil doručiť navrhovateľovi výpoveď zo Zmluvy o nájme nebytových priestorov dňa 26. 06. 2012, pričom navrhovateľ odoprel podpísať prevzatie predmetnej výpovede.
V konaní nebolo sporné, že svedkovia označení odporcom, a to K.. T. O. a O. O. uviedli, že boli prítomní, keď odporca mienil odovzdať navrhovateľovi obálku, avšak je potrebné prisvedčiť aj tvrdeniu navrhovateľa, že žiadny zo svedkov neuviedol a ani nepotvrdil, čo malo tvoriť obsah tejto obálky. Išlo len o domnienky, že to mala byť výpoveď zo Zmluvy o nájme, avšak ani jeden zo svedkov nepotvrdil, že túto výpoveď skutočne videl. Súd potom opätovne poukazuje aj na skutočnosť, že v konaní bolo preukázané, že písomný úkon výpovede zo dňa 15. 06. 2012 odporca zaslal navrhovateľovi poštou, keď zásielka bola podaná na pošte dňa 15. 06. 2012 a navrhovateľ ju prevzal dňa 02. 07. 2012. Ak teda odporca ešte dňa 15. 06. 2012 zaslal navrhovateľovi úkon výpovede zo zmluvy poštou, nebol žiadny relevantný dôvod, aby mu výpoveď doručoval aj osobne. Zmluva uzatvorená medzi účastníkmi konania totiž v článku III. bod 2 upravovala aj účinky neprevzatia doporučenej listovej zásielky, čo znamená, že účinky doručenia výpovede by nastali aj v prípade, ak by si navrhovateľ nebol poštovú zásielku osobne prevzal. Naviac, dňa 26. 06. 2012 odporcovi ešte nebola vrátená doručenka od zásielky pre navrhovateľa, resp. nedoručená zásielka, a teda ak samotný odporca, ktorý zaslal navrhovateľovi poštou úkon výpovede zo zmluvy, výpoveď prípadne mienil doručiť aj osobne, nemôže ísť zo strany navrhovateľa o výkon práva v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, ak zmluva medzi účastníkmi konania upravovala aj účinky nedoručenia poštovej zásielky. Súd preto naďalej zastáva názor, že ani výpoveďami svedkov
nebolo preukázané, že odporca skutočne dňa 26. 06. 2012 mienil navrhovateľovi doručiť práve úkon výpovede zo zmluvy, a teda k účinkom doručenia výpovede došlo dňa 02. 07. 2012, na základe čoho výpovedná lehota začala plynúť dňa 01. 08. 2012 a uplynula dňa 31. 10. 2012.
Je však súčasne aj povinnosťou prenajímateľa umožniť nájomcovi užívať prenajatý priestor, keď ide o základný zákonný atribút nájomnej zmluvy, teda že prenajímateľ prenecháva za odplatu nájomcovi vec, aby ju užíval alebo z nej bral aj úžitky. Ak nájomca nemôže prenajatú vec užívať dohodnutým spôsobom pre vady, ktoré nespôsobil, nie je povinný platiť nájomné. Vadou užívania prenajatej veci je aj skutočnosť, keď prenajímateľ neumožňuje nájomcovi užívať prenajatú vec.
Výpoveďami svedkov C. U., Ľ. A. Q. A. R. súd potom považoval za preukázané, že navrhovateľ ešte v mesiaci september 2012 znemožnil odporcovi prístup do predmetných priestorov, ktoré boli predmetom nájmu medzi účastníkmi konania. Znemožnenie prístupu do prenajatých priestorov predstavuje takú vadu, ktorá nájomcovi neumožňuje prenajatú vec užívať, a teda nájomca nie je povinný platiť nájomné a stav, kedy odporca nemohol užívať prenajatú vec (nebytový priestor) z dôvodu, že nemal do nej prístup, keďže nemal kľúče, trvala aj v mesiaci október 2012.
Vzhľadom na to, že navrhovateľ v mesiaci október 2012 neumožnil odporcovi vstup do prenajatých priestorov, teda odporca nemohol prenajatý nebytový priestor užívať, zo zákona odporca nebol povinný platiť za október 2012 nájomné, preto nebol daný právny základ nároku navrhovateľa proti odporcovi titulom úhrady nájomného za mesiac október 2012.
Vychádzajúc z konštatovaných skutočností, súd návrh navrhovateľa zamietol.
S poukazom na § 150 ods. 3 O.s.p. súd vyslovil, že o trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní od doručenia jeho písomného vyhotovenia vo vyhotovení dvojmo alebo ústne do zápisnice prostredníctvom tohto súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici.
V odvolaní treba popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. (rozhodlo sa vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, nepodal sa návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, iba že namiesto samosudcu rozhodoval senát, súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy), konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené, rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.