Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

CA-6P/63/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Čadci samosudkyňou JUDr. Annou Hozákovou, vo veci starostlivosti o maloletého U. T., nar. X.X.XXXX, bytom u matky, v konaní zast. kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Čadci, dieťa rodičov: matky U. T., nar. X.X.XXXX, t. č. bytom C. Č.. XXXX/XC D. L. Š. a otca L. T., nar. X.X.XXXX, bytom C. Č.. XXX, Č., o zvýšenie výživného takto

rozhodol:

Súd návrh navrhovateľa, aby zmenil rozsudok Okresného súdu v Čadci, ktorým bola schválená dohoda rodičov o výživnom v konaní zo dňa 19.3.2014 zo sumy 100,- Eur na minimálne výživné podľa osobitného zákona počnúc dňom 1.1.2015, z a m i e t a .

odôvodnenie:

Navrhovateľ ako otec maloletého U. T., nar. X.X.XXXX, podal dňa 24.11.2014 návrh, ktorým žiadal, aby súd zmenil vyživovaciu povinnosť, ktorá bola určená sumou 100,- Eur mesačne, pretože aj napriek tomu, že s matkou maloletého sú stále manželmi, nakoľko pristúpil na sumu 700,- Eur mesačne, nie je schopný túto sumu splácať, pretože je nezamestnaný a vedený na Úrade práce ako záujemca o zamestnanie.

Súd zo spisu Okresného súdu v Čadci v konaní mal zistené, že rozsudkom z 19.3.2014, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 16.4.2014 čo do bežného výživného a 23.4.2014 v časti zameškaného výživného. Vzhľadom na krátkosť času od ostatného rozhodnutia vo veci výživného na maloletého U. súd zo spisu , najmä z výpovede otca na pojednávaní konanom dňa 19.3.2014 mal zistené, že tak matka ako aj otec žiadali, aby súd schválil ich dohodu o výživnom, ktorá nakoniec citovaným rozsudkom bola i schválená a z výpovede otca vyplýva, že je nezamestnaný, má príjem iba z toho, čo si zarobí nejakou brigádnickou činnosťou alebo tzv. fuškou a keď nemá finančné prostriedky, vypomôžu mu jeho rodičia. Priemerne zarobí na brigádnickej činnosti maximálne okolo 500,- Eur mesačne. V čase uvedeného rozhodovania matka uvádzala, že náklady a potreby na maloletého sú primerané jeho veku, žiaka 2. ročníka základnej školy s pomerne dobrým zdravotným stavom a uvádzala, že v uvedenom období bola tiež nezamestnaná, príležitostne si brigádnicky privyrábala, v čase rozhodovania o výživnom v konaní si otec neplnil vyživovaciu povinnosť a matka tvrdila, že jej vypomáha finančne jej súčasný partner, s ktorým aj s maloletým U. žijú v jeho byte.

V čase uvedeného rozhodovania otec L. T. býval so svojou priateľkou v prenajatom byte na sídlisku Ž. P. Č., výživné od januára na dieťa ešte nezaplatil, v čase rozhodovania 19.3.2014 bol stav nezmenený a pokiaľ súhlasil so schválením dohody o výške výživného, bolo zrejmé zo strany otca na základe jeho úvahy výživné na maloletého primerané.

V súčasnej dobe v období, ktoré od schválenia uvedenej dohody do podania návrhu na súd neuplynula lehota ani jedeného roka, uvádzal, že nie je schopný prispievať takou výškou výživného, ako bola schválená dohodou rodičov a aj napriek tomu, že matka maloletého tvrdila, že pracuje niekde v Bratislave, avšak sa jej nepodarilo zistiť, kde konkrétne pracuje, pretože nie je ochotný túto skutočnosť verejne prezentovať, ale nežijú v spoločnej domácnosti s otcom maloletého od konca roku 2013, kedy manžel od nej odišiel a odišiel bývať k svojej priateľke L. O., s ktorou žije v spoločnej domácnosti a následne ona keďže byt, v ktorom spolu bývali, nemala z čoho platiť, išlo o nájomný byt, odišla bývať tiež k svojmu priateľovi U. Š., kde aj s maloletým doposiaľ žijú. Tvrdenia otca, že má problém nájsť si nejakú brigádnickú činnosť, prípadne nejaké zamestnanie, ničím nepreukázal a to aj napriek tomu, že je vyučený v odbore stolár - nábytkár, predtým pracoval v taxislužbe. Podľa tvrdenia matky maloletého nepracoval oficiálne, ale tzv. načierno a podľa jej vedomostí mal celkom slušný príjem z tejto činnosti, avšak bolo potrebné zaplatiť určité náležitosti spojené s výkonom taxislužby a preto odišiel od svojho zamestnávateľa a oficiálne nikde nepracuje. Podľa oznámenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Č., odbor služieb zamestnanosti je vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie od 26.2.2014 a počas doby evidencie mu nebolo ponúknuté vhodné zamestnanie. Po vykonaných dotazoch na odbor sociálnych vecí a rodiny súd mal preukázané, že matka maloletého poberala v roku 2014 od septembra do novembra dávky v hmotnej núdzi vo výške 134,40 Eur mesačne. Otec tieto dávky nepoberal a podľa tvrdenia matky má vedomosť o tom, že aj v tomto roku od marca, hoci bol evidovaný na Úrade práce ako nezamestnaný, chodil pracovať do Bratislavy. Teda podľa jej názoru má možnosť si zarobiť a preto nesúhlasí so znížením výživného. Pracoval prostredníctvom Š.O. V. zo Z., ktorý je ich príbuzný a preto má vedomosť o tom, že mal niekoho, prostredníctvom koho vybavoval túto prácu. Keď pracoval v Bratislave, tak býval v mestskej časti Lamač v areáli určitého autobazáru v nejakom bungalove. V minulosti, keď stretla niektorých spoločných kamarátov, tak hovorili, že navrhovateľ, teda otec maloletého je v práci, ale bližšie informácie o jeho pracovnej činnosti nemá.

Matka špecifikovala náklady maloletého s tým, že na sumu minimálneho výživného rozhodne nemôže pristúpiť, pretože maloletý sa potrebuje najesť, obliecť, chodí do futbalového krúžku, chce začať chodiť aj na florbal a s touto záujmovou činnosťou sú v súčasnej dobe spojené pomerne vysoké výdavky, teda považuje sumu okolo 27,- Eur, ako žiada znížiť otec, za úplne smiešnu sumu. Vždy navrhovateľ pracoval, aj v čase, keď žili v spoločnej domácnosti, či už to bolo v taxislužbe alebo v Bratislave pri rôznych stavebných činnostiach, teda jeho tvrdenie, že nemá žiaden príjem, nie je pravdivé. Pokiaľ v konaní otec maloletého U. uvádzal, že mal podozrenie z týrania maloletého U. partnerom matky, zástupkyňa kolízneho opatrovníka uviedla, že v mesiaci október 2014 bol oznámiť na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny P. Č., že údajne maloletý má byť týraný druhom jeho manželky, s ktorým ona v súčasnej dobe žije v spoločnej domácnosti, pretože dieťa má po tele modriny. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny šetril toto oznámenie a kolegovia z pracoviska od udania otca až doposiaľ osem krát navštívili triednu učiteľku maloletého U. U. W., ktorá sa vyjadrila tak k osobe, ako aj k oznámeným skutočnostiam. Uvádzala, že maloletý je veľmi inteligentný, šikovný a samostatný, má veľmi dobrý prospech a nezistila a nebadala na ňom známky týrania, pretože keď aj mal modrinu jeden krát na niektorej časti tela a druhý krát na tvári, zdôvodnil to tým, že chodí na tréningy a tú modrinu z tváre, že spadol z bicykla. Ďalšie šetrenia takisto nezistili žiadne nedostatky v starostlivosti zo strany matky, ku ktorej sa pozitívne vyjadrovala triedna učiteľka a takisto aj detská lekárka, ktorá je ošetrujúcou lekárkou maloletého. Jeho detskou lekárkou je T.. X., ktorá o jeho zdravotnom stave uviedla, že dieťa sa zúčastňuje pravidelne preventívnych prehliadok a očkovaní a nezistila na ňom žiadne zámky týrania, váhou a výškou zodpovedá svojmu veku. Teda zo strany všetkých zisťovaní a dokumentov v spise nie je preukázané, že by maloletý bol týraný.

Podľa §-u 78 ods. 1 Zákona o rodine č. 36/2005 Zb. z., dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery.

V zmysle citovaného zákonného ustanovenia za takúto zmenu treba považovať zmenu pomerov, či už na strane rodičov alebo maloletého dieťaťa. Musí však ísť o podstatnú zmenu pomerov.

Pokiaľ ide o výšku výživného, vychádzajúc z ustanovenia §-u 62 ods. 1 až 5 a §-u 75 ods. 1 Zákona o rodine, súd pri určení výživného berie zreteľ na odôvodnené potreby maloletého dieťaťa, ako aj na

zárobkové možnosti, schopnosti a majetkové pomery oboch rodičov pri zachovaní práva dieťaťa podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Súd pri vyhodnocovaní pomerov na strane maloletého mal zistené, že od posledného rozhodnutia o výživnom v roku 2014 nedošlo až k takej zásadnej zmene pomerov v súvislosti s potrebami maloletého, ale v súvislosti s jeho fyzickým vekom, záujmovou činnosťou, je tendencia zvyšovania nákladov a potrieb na jeho výchovu, výživu a školskú a záujmovú činnosť. Matka maloletého v konaní preukázala, že nemá predbežne žiaden príjem, ale vzhľadom na to, že mala v deň pojednávania nastúpiť do nového zamestnania a nechcela hneď prvý deň vymeškať z práce, mala nastúpiť do práce na druhý deň, t. j. 10.6.2015. Ide o firmu, ktorá má sídlo v Českej republike, nevedela presne označiť uvedenú firmu a je to firma, ktorá ju zamestná na 7:30 hodinový denný úväzok od pondelka do piatka v dvojzmennej prevádzke s hrubým príjmom 70,- Kč na hodinu. Teda v priemere podľa tvrdenia matky za mesiac jej hrubý príjem môže predstavovať cca 29.000,- Kč s prihliadnutím na daň z príjmu a prepočet českej koruny k euru, tento príjem môže dosahovať iba podľa úvahy súdu bez toho, že by mal k dispozícii od matky maloletého akékoľvek doklady, sumu maximálne 500,- Eur mesačne. Matka ďalej uvádzala, že v spoločnej domácnosti s priateľom sa treba podeliť o platenie nájomného, ktoré predstavuje 270,- Eur aj s elektrickou energiou, pripojenie na internet 19,- Eur mesačne a jej priateľ platí výživné na svoje deti 200,- Eur mesačne. Paušálny poplatok za telefón 15,- Eur a ona s maloletým U. si dobíjajú mesačne karty každý po 6,- Eur. Teda nielen príjem, ale aj výdavky treba zohľadňovať aj na strane jej domácnosti s priateľom, ktorý nemá vyživovaciu povinnosť k jej synovi U..

Súd na základe takto vykonaného dokazovania ďalej zistil, že tvrdenie otca o tom, že nikde nepracuje a že nemá žiaden príjem, je nekorektné, pretože všetky aspekty, ktoré viedli otca k tomu, že uzatvoril v konaní dohodu s matkou maloletého o výške výživného 100,- Eur, svedčia o tom, že i keď oficiálne nebol zamestnaný, zjavne vedel, že prostriedky na to, aby výživné v takejto výške mohol uhrádzať, bude mať k dispozícii, ktorú skutočnosť tvrdila aj matka, avšak ani jeden z rodičov svoje tvrdenia relevantnými dôkazmi nepreukázal, avšak uvedené skutočnosti svedčia o tom, že pokiaľ ide o správanie sa otca a jeho vzťah k zamestnaniu, zrejme je viac pravdepodobné, že pracuje neoficiálne a samozrejme túto skutočnosť nemôže verejne pred súdom priznať bez toho, aby neboli určité konzekvencie z takéhoto zamestnávania vykonané aj proti jeho zamestnávateľovi. Je stále častejším javom, že niektorým rodičom vyplácajú zamestnávatelia určité čiastky bez oficiálnej evidencie a potom sa nedá bez veľkých prekážok zistiť faktický príjem a tieto firmy v rámci tzv. čiernej ekonomiky oficiálne účtovníctvo nevykazujú a preto ani nie je možné relevantne dokázať skutočnú výšku príjmu. V súdenom prípade je preto potrebné, aby súd vyhodnotil v širšej súvislosti všetky vykonané dôkazy a použil aj ustanovenia Zákona o rodine. Pri určovaní rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada aj na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.

Okrem toho súd vychádza aj z údajov o ich veku, kvalifikácii, zdravotnom stave, počte ďalších vyživovacích povinností a tieto skutočnosti je treba vždy preukázať.

Súd na základe všetkých uvedených skutočností dospel k záveru, že na strane otca nedošlo k žiadnej zásadnej zmene oproti konaniu , v ktorom uzatvoril s matkou maloletého dohodu rodičov o výške vyživovacej povinnosti a preto súd nevidel dôvod, pre ktorý by mal výživné znížiť a návrh navrhovateľa zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia tohto jeho písomného vyhotovenia, prostredníctvom podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline. (§ 201, § 204 ods. 1 OSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP - z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané a datované) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo

postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 OSP). Odvolanie možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v § 205 ods. 2 OSP. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a

dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 OSP).

Podľa § 205 ods. 2 OSP odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Doručený rozsudok, ktorý už nemožno napadnúť odvolaním, je právoplatný (§ 159 ods. 1 OSP). Výrok právoplatného rozsudku je záväzný pre účastníkov a pre všetky orgány; ak je ním rozhodnuté o osobnom stave, je záväzný pre každého (§ 159 ods. 2 OSP). Rozsudok je vykonateľný, len čo uplynie lehota na plnenie (§ 161 ods. 1 OSP). Ak nie je v rozsudku uložená povinnosť na plnenie, je rozsudok vykonateľný, len čo nadobudol právoplatnosť (§ 161 ods. 2 OSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (č. 233/1995 Z. z.).