Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11P/94/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Denisou Novotnou Mlinárcsikovou v právnej veci navrhovateľa: C.. L. X., L.. XX.XX.XXXX, J. J.T. X, T., zast. advokátkou JUDr. Vladimírou Běhalovou, so sídlom Rastislavova 68, Košice, proti odporkyni: J.. B. X., L.. X.XX.XXXX, J. L.. B.. L. XXXX/X, T., zast. advokátkou JUDr. Ivetou Rajtákovou, so sídlom Štúrova 20, Košice, v konaní o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností k maloletému dieťaťu R. X., L.. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zast. kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice takto

rozhodol:

Manželstvo účastníkov konania uzavreté dňa 2.8.2008 zapísané v knihe manželstiev matričného úradu Mestskej časti T. - I., vo zväzku XX, ročník XXXX, strana XXX, pod poradovým číslom XXX r o z v á d z a.

Mal. R. X., L.. XX.XX.XXXX z v e r u j e do osobnej starostlivosti matky, ktorá ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok.

Otec je p o v i n n ý prispievať na výživu mal. R., L.. XX.XX.XXXX sumou 130,- Eur mesačne vždy k 15. dňu v mesiaci vopred k rukám matky odo dňa právoplatnosti rozsudku o rozvode.

Otec je o p r á v n e n ý stretávať sa s mal. dieťaťom každú stredu od 17,00 hod. do 19,00 hod., každú párnu sobotu od 9,00 hod. do 17,00 hod. za prítomnosti matky.

Účastníci n e m a j ú právo na náhradu trov konania o rozvod. O trovách štátu r o z h o d n e po právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

Navrhovateľ návrhom doručeným súdu dňa 2.8.2013 žiadal, aby rozviedol jeho manželstvo s odporkyňou, nakoľko neplní svoj spoločenský účel.

V prípade rozvodu manželstva navrhol zveriť maloleté dieťa do osobnej starostlivosti matky, pričom je ochotný na jeho výživu prispievať sumou 70,- Eur mesačne. Súčasne navrhuje upraviť styk s maloletým dieťaťom tak, že by bol oprávnený stretávať sa s ním každý párny týždeň v piatok od 17,00 hod. do nedele do 17,00 hod., počas letných prázdnin každého roku v čase od 1.7. do 14.7, prvý a druhý deň Vianočných sviatkov, prvý deň Veľkonočných sviatkov každého roka.

Odporkyňa s návrhom na rozvod manželstva súhlasila.

V prípade rozvodu manželstva navrhla zveriť maloleté dieťa do svojej osobnej starostlivosti a otca zaviazať prispievať na jeho výživu sumou 300,- Eur mesačne. Ohľadne úpravy styku navrhla, aby bol

otec oprávnený stretávať sa s dieťaťom každú stredu v čase od 17,00 hod. do 19,00 hod., nepárnu sobotu od 9,00 hod. do 17,00 hod..

Kolízny opatrovník po prešetrení pomerov v rodine maloletého dieťaťa v prípade rozvodu manželstva navrhol zveriť dieťa do osobnej starostlivosti matky, zo strany otca určiť výživné s prihliadnutím na majetkové a zárobkové schopnosti a možnosti otca. V konaní o úprave styku zvážiť možnosť nariadenia znaleckého dokazovania, nakoľko rodičia sa dlhodobo nevedia dohodnúť.

Účastníci konania uzavreli manželstvo dňa 2.8.2008, čo vyplýva zo sobášneho listu zapísaného v knihe manželstiev matričného úradu Mestskej časti T. - I., vo zväzku XX, ročník XXXX, str. XXX, pod por. č. XXX. U oboch ide o manželstvo prvé. Z manželstva pochádza mal. R. X., L.. XX.XX.XXXX. Posledné spoločné bydlisko mali E. T.Š. L. A. L. X.

Z výpovede navrhovateľa súd zistil, že pred uzavretím manželstva sa s odporkyňou poznali asi rok a šesť mesiacov. Manželstvo uzatvárali so vzájomnej citovej náklonnosti. Od začiatku uzatvorenia manželstva bývali spolu v byte na ul. L. X E. T.. Vlastníčkou tohto bytu bola odporkyňa. Manželstvo bolo usporiadané do narodenia maloletého syna R. v októbri 2010, pretože po jeho narodení sa prejavili u nich rozdielne názory na jeho starostlivosť a výchovu a z toho dôvodu vznikali medzi nimi každodenné nedorozumenia a hádky. Okrem toho odporkyňa zmenila svoj postoj k jeho rodinným príslušníkom, vulgárne sa o nich vyjadrovala, čo mu vadilo a urážalo, pričom pred svadbou mala k nim dobrý vzťah. Vážne nezhody, ktoré narušili manželské spolužitie sa týkalo výchovy syna R.. V tejto oblasti došlo medzi nimi k absolútnej nezhode. Jeho predstava o výchove R. bola taká, že z neho vychovajú normálneho chlapca, dovolil sa mu hrať na detskom ihrisku, behať, liezť na preliezky stále za jeho prítomnosti. Starostlivosť odporkyne o syna hraničila až s obmedzovaním jeho detskej hravosti, neprestajne mu niečo zakazovala, prikazovala. Neznášala, keď R. šantil, pretože sa mu niečo stane, nesmel behať, že spadne a pod.. I v tom ako obliekať R. mali nezhody. Vadilo mu, že v júni navliekla dvoje ponožiek a to už hraničilo s jeho zdravím. Príliš teplo ho obliekala a keď jej to vytkol už bola hádka. Ako sa má k synovi správať, ako sa má o neho starať, vychovávať, bolo predmetom ich denných hádok. Odporkyňa ho považovala za neschopného starať sa o syna, nemohol mu poskytnúť osobnú starostlivosť, na všetko dohliadala, stála nad nimi, kontrolovala ho. Ustavične musel počúvať ako nevie dávať pozor na dieťa. Denným hádkam ako sa starať o dieťa a ako ho vychovávať, pribudli aj výčitky zo strany odporkyne, že sa nevenuje jej ako žene. Jej tvrdenia o tom, že sa nevenuje rodine neboli pravdivé. Hneď po skončení pracovnej doby išiel domov, bol spolu s rodinou. Je síce pravdou, že niekedy cez víkendy sa nezdržiaval doma a to z toho dôvodu, že hrával šach súťažnou formou. O jeho záľube v hraní šachu odporkyňa vedela aj pred svadbou a nevadilo jej to. Zo šachovej hry mali príjem a tým spôsobom aj finančne zabezpečoval rodinu. O problémoch, ktoré medzi nimi nastali hovorili ale nevyriešili ich. Nezhody medzi nimi sa vyhrotili stratou zamestnania. Tým, že stratil zamestnanie, bol celý deň doma. Preto zbadal, že medzi nimi sú povahové nezhody, ktoré doposiaľ nevnímal tak intenzívne pretože bol väčšinou v práci. Nepripisoval to strate zamestnania, pretože táto nespôsobila finančné nezhody medzi nimi. Naopak mal viac času pre rodinu a pre osobnú starostlivosť o syna R.. Venoval sa mu každý deň, chodil s ním na prechádzky, na ihrisko, boli fakticky celý deň spolu. Medzi nimi sa vyvinulo silné citové puto. Odporkyňa nebola spokojná s tým, ako dával pozor na dieťa. Hneď mu dávala najavo mimoriadne vulgárnymi nadávkami. Navrhovateľ si myslí, že o dieťa sa vie postarať. Nikdy sa mu nič nestalo. Naopak sa mu zdá, že odporkyňa ako matka doslova lipne na synovi, čo nepovažoval za normálne. Odporkyňa si vynucovala ustavičnú prítomnosť pri synovi. Nepustila ho so synom k jeho príbuzným, ani s odporkyňou nemohli k príbuzným chodiť. Naproti tomu odporkyňa vzala syna k svojim príbuzným, pravidelne k nim chodila, avšak bez neho. Ak by ho aj pozvala, tak by nešiel z dôvodu jej bezdôvodnej nenávisti k jeho príbuzným. Rodinné zväzky sa pričinením odporkyne úplne pretrhli. Doslova mu povedal, že nenávidí jeho príbuzných, čo sa ho nesmierne citovo dotklo. Povahové nezhody medzi ním a odporkyňou sa prehĺbili aj čo sa týkalo nakladania so spoločnými finančnými prostriedkami. Vadilo mu, že odporkyňa prijíma bez jeho vedomia od svojich rodičov peniaze, pretože tým si vytvárala závislosť na nich. Pod vplyvom každodenných hádok, konfliktov, stratil citový vzťah k odporkyni. Neuniesol konfliktné prostredie, kedy už boli na seba alergický. Rozhodol sa, že odíde zo spoločnej domácnosti. Vzťahy medzi nimi boli už vážne rozvrátené a uvažoval o rozvode. V októbri 2012 sa trvale odsťahoval zo spoločnej domácnosti. Vzal si všetky osobné veci a odišiel bývať k rodičom. Odporkyňa mu vôbec v odchode zo spoločnej domácnosti nebránila a povedala mu „len si choď k svojej mamičke“. Aj po jeho odchode sa obidvaja snažili urovnať konflikty kvôli synovi R.. Kontakt so synom udržiaval tak, že ho navštevoval v byte odporkyne. Zdržal sa tam 2-3 hodiny. Jeho návšteva syna závisela od rozhodnutie odporkyne, stalo sa, že ho k synovi nevpustila aj týždeň. V tomto smere

sa prejavovala jej náladová povaha. Za účelom vyriešenie problémov v manželstve, s ohľadom na to, že majú syna, navštívili psychológa v marci 2013. Absolvovali pod jeho vedením sedenia ale zmiernenie to neprinieslo. Situácia v manželstve a neustále konflikty, intenzívne hádky spôsobili, že sa citovo odcudzili. Dôkazom citového odcudzenia je aj to, že sa s odporkyňou intímne nestýka.

Navrhovateľ je toho názoru, že vzťahy medzi ním odporkyňou z uvedených dôvodov sú vážne narušené, trvalo rozvrátené najmä tým, že neustálymi intenzívnymi hádkami, konfliktmi sa vzájomne odcudzili. Manželstvo neplní svoj účel, je len formálnym manželským zväzkom a nemá záujem na jeho obnovení. Rozvod manželstva je v záujme maloletého dieťaťa, pretože hádky pred dieťaťom vytvárajú narušené rodinné prostredie, ohrozujú zdarnú výchovu maloletého dieťaťa a nie je prospešné dieťaťu.

Navrhovateľ pracuje na dohodu v kníhkupectve N. D..O..M.. s príjmom vo výške 30,- Eur mesačne. Iný príjem nemá. Z občianskeho združenia, z ktorého vystúpil od septembra 2013 nemá žiadny príjem. Býva s rodičmi, ktorí ho finančne podporujú a živia. K ďalším výdavkom patrí životná poistka 40,-Eur, investičné dôchodkové sporenie 20,- Eur, výdavky na osobné motorové vozidlo 250,- Eur ročne s tým, že všetky výdavky hradia jeho rodičia.

Na výživu syna prispieva sumou 70,- Eur mesačne, pričom túto sumu platia aj jeho rodičia.

Navrhovateľ uviedol, že odporkyňa mu dlhodobo bráni stretávať sa s dieťaťom, syna nevidel dlhšiu dobu, je toho názoru, že odporkyňa mu takto spôsobuje emocionálnu traumu.

Navrhovateľ uviedol, že zo združenia odišiel z dôvodu nezhôd so spoločníkom. V čase keď rozbiehali túto činnosť, bol jeho príjem od 200 do 500,- Eur mesačne od októbra 2011 do septembra 2013. Vykonával výuku šachu a organizoval šachovú školu, zabezpečoval organizáciu a chod šachovej školy. Navrhovateľ okrem toho trénuje 3 dievčatá a to dcéry svojej priateľky. Okrem toho iného netrénuje. Príjmy z trénovania šachu nemá žiadne. Zúčastňuje sa aj šachových turnajov, 2 -3 turnaje za rok s tým, že finančná dotácia je zhruba 150,- Eur, pričom táto suma sa rozdeľuje na tri ceny (prvá cena 60 - 70,- Eur). Navrhovateľ je vlastníkom motorového vozidla Nisan Qashqai, nadobudol ho zaplatením poslednej splátky v mesiaci júl 2011. Celkovo za auto zaplatil 725.000,- Sk. Navrhovateľ má ukončené vysokoškolské vzdelanie G. A. - M. E. S. E. K., špecializácia personálny management.

Z výpovede odporkyne súd zistil, že nesúhlasí s dôvodmi rozpadu manželstva. Hlavným dôvodom, prečo došlo k rozpadu manželstva bola skutočnosť, že sa nevenoval jej a synovi, teda rodine ale venoval sa šachu, kamarátom, posedával v krčmách, kde hrali šach, fajčili marihuanu. Okrem toho víkendy takisto netrávil doma, pretože chodil na rôzne turnaje, pretože hral prvú, druhú ligu, extraligu v Maďarskej republike, čiže podstatnú časť bol na turnajoch. Každý víkend strávil niekde inde. V prípade, že bol doma, venoval sa šachu a kamarátom šachovému klubu, predtým navštevoval posilňovňu. Nemal žiadny záujem o rodinu. V prípade, že ho potrebovala ak bola chorá alebo syn, žiadna opora z jeho strany im poskytnutá nebola, pretože dal prednosť kamarátom. Následne prišiel o prácu, z tohto dôvodu mal depresie ale žiadnu prácu si nehľadal. Intímny život nefungoval ani v priebehu manželstva. Tento sa podstatne zmenil po narodení dieťaťa.

Z uvedeného dôvodu odporkyňa s návrhom na rozvod manželstva súhlasí. Okrem toho uviedla, že navrhovateľ má inú partnerku.

Navrhovateľka pracuje v spoločnosti D. S..D.. s príjmom vo výške 550, Eur mesačne. Výdavky na byt vrátane inkasa 230,- Eur mesačne, daň za byt 21,22 Eur ročne, odpad 3x po 18,- Eur, poistenie v domácnosti 23,- Eur ročne, životná poistka pre jej osobu 16,- Eur mesačne, internet 18,92 Eur mesačne, stavebné sporenie pre maloletého syna 30 - 50,-Eur mesačne, životná poistka 33,- Eur mesačne.

Mal. R. navštevuje materskú škôlku. Výdavky v škôlke s obedmi a príspevkom 45 -50,- Eur mesačne, benzín 50,- Eur mesačne, strava pre oboch 250,- Eur mesačne. Ďalšie výdavky sa týkajú športových potrieb, lieky v závislosti od choroby dieťaťa. Od januára 2014 lieky 20 - 30,- Eur, ošatenie 2x do roka pred letom a zimou 400 500,- Eur ročne, bicykel 130,- Eur, lyže a výbava 250,-Eur s tým, že sumou 50,- Eur prispel navrhovateľ. Okrem toho zabezpečuje hračky a iné potreby.

Ohľadne styku navrhovateľa s dieťaťom uviedla, že tento sa s ním streto po rozhodnutí súdu po 11.3.2014 bol asi 2x s dieťaťom.

Odporkyňa uviedla k šachovým turnajom, že má takú vedomosť, že pravidelne každý týždeň chodí na nejaký turnaj. Z uvedeného vyplýva, že má vyšší príjem ako deklaruje, pričom aj s deťmi ktoré trénuje chodí na turnaj. Za výhru dostane 30,- Eur, remíza 25,- Eur, prehra 20,- Eur. To že deklaroval príjem vo výške 30,-Eur mesačne z kníhkupectva, ide o doklad, ktorý nemá žiadnu výpovednú hodnotu, pretože kníhkupectvo vlastní jeho priateľka. Počas spolužitia jeho príjem z týchto činností bol vo výške 800 - 900,- Eur, preto si navrhovateľ ani nehľadal žiadnu inú prácu, pretože mu to takto vyhovovalo. O bývanie mal postarané.

Účastníci konania sa nevedeli dohodnúť ohľadne úpravy styku otca s maloletým dieťaťom.

Z uvedeného dôvodu bolo nariadené znalecké dokazovanie a ustanovený znalec, ktorý vypracoval znalecký posudok pod č. 39/2014 dňa 29.10.2014.

Úlohou znalca bolo na základe preštudovania spisu a samotného vyšetrenia maloletého a jeho rodičov odpovedať na otázky súdu.

Osobnostná štruktúra otca je diferencovaná sociabilná a s prvkami nezrelosti, primárne s extravertovanou sociálnou inklináciou. V sociálnej komunikácii je dominantný, primerane družný, živý, ľahko nadväzujúci kontakty v emocionálnej sfére je labilnejší, navonok sebaistý, spokojný sám so sebou. Patologická symptomatológia v jeho osobnostnej štruktúre aktuálne nebola zistená. Po zastabilizovaní svojej aktuálnej životnej situácie má všetky predpoklady zvládať výchovu maloletého.

Osobnostná štruktúra matky je dostatočne zrelá, vyvážená aktuálne bez patologických symptómov. V interakcii s maloletým jej správanie úzkostlivejšie, má tendenciu ho nadmerne chrániť. V roli matky je schopná v prípade potreby preberať zodpovednosť. Matka spĺňa psychologické kritériá realizovať rolu matky na dobrej úrovni.

Psychický vývin maloletého je v súlade s jeho vekovým obdobím. Aktuálne sa ešte situácia v rodine neodzrkadlila negatívne na emotívnom prežívaní dieťaťa. Maloletý má vybudovaný pozitívny citový vzťah k obom rodičom. Ani jeden z rodičov nemá u neho bližšiu citovú pozíciu, ani jedného z rodičov neuprednostňuje ani neodmieta. V súčasnej situácii potrebuje zvýšenú pozornosť oboch rodičov. Túto skutočnosť by si mali rodičia uvedomiť. Pozitívne emočné väzby smerujú aj k ostatným príbuzným osobám starým rodičom. Aktuálne u maloletého neboli zistené negatívne vzťahy k otcovi ani k matke. Fyzické alebo psychické zdravie maloletého výchovným prostredím, v ktorom v súčasnej dobe žije nie je ohrozené. U maloletého neboli zistené tendencie k ovplyvňovaniu ani voči matke ani voči otcovi. Na základe zistených skutočností vytvorené emočné väzby k obom rodičom, absencia patologických čŕt osobností otca, odporúčila znalkyni upraviť styk otca s mal. R. v pravidelných 2-týždňových intervaloch v sobotu a v nedeľu na celý deň mimo prostredia bytu matky. S prihliadnutím na závery šetrenia kolízneho opatrovníka, že v byte priateľky otca nie sú pre maloletého vytvorené podmienky. Pobyt mal. R. počas noci neodporúčila. Do zmeny bytových pomerov otca neodporúčila pobyt dieťaťa ani počas sviatkov a prázdnin. Styk maloletého s otcom neohrozuje jeho zdravý vývoj a výchovu.

Z pripojeného potvrdenia doručeného zamestnávateľom odporkyne bolo zistené, že jej priemerný mesačný príjem za obdobie 10/2012 do 9/2013 bol vo výške 616,87 Eur, za obdobie 10/2013 do 2/2014 vo výške 550,- Eur netto, za obdobie 3/2014 do 2/2015 vo výške 626,- Eur netto, za obdobie 3/2015 do 5/2015 vo výške 918,51 Eur.

Z pripojenej správy Úradu práce, soc. vecí a rodiny v Košiciach zo dňa 16.10.2013 bolo zistené, že navrhovateľ bol vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie od 1.7.2011.

Z pripojeného oznámenia doručeného zamestnávateľom navrhovateľa N. D..O..M.., Y. XX, T. bolo zistené, že jeho priemerný mesačný príjem za obdobie 1/2014 do 4/2014 bol vo výške 30,94 Eur netto, 10/2013 do 12/2013 vo výške 32,- Eur netto, za obdobie 5/2014 do 12/2014 vo výške 22,- Eur netto, za 1/2015 do 2/2015 vo výške 33,- Eur netto za obdobie 3/2015 do 5/2015 vo výške 23,- Eur netto. Navrhovateľ vykonáva v uvedenej organizácii zárobkovú činnosť na základe dohody o vykonaní práce.

Podľa ust. § 18 zák. č. 36/2005 Z.z. Zákon o rodine manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.

Podľa ust. § 19 ods. 1 citovaného zákona o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.

Podľa ust. § 19 ods. 2 citovaného zákona o veciach týkajúcich sa rodiny rozhodujú manželia spoločne. Ak sa nedohodnú o podstatných veciach, rozhodne na návrh jedného

Podľa ust. § 22 citovaného zákona k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.

Podľa ust. § 23 ods. 1,2,3 citovaného zákona súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí. Súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.

Podľa ust. § 62 ods. 1,2,3,4,5 citovaného zákona plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa ust. § 65 ods. 1 citovaného zákona ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

Podľa ust. § 75 ods. 1,2 citovaného zákona, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

Podľa ust. § 76 ods. 1 citovaného zákona, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.

Podľa ust. § 78 ods. 1 citovaného zákona, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že manželstvo účastníkov konania je vážne narušené a trvalo rozvrátené, neplní svoj účel, t.j. manželstvo účastníkov nemôže vytvárať harmonické a trvalé životné spoločenstvo, ktoré zabezpečí riadnu výchovu detí a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Účastníci konania sa neriadia pravidlami ustanovenými v Zákone o rodine ( § 18,19 ), a toto ich správanie so zreteľom na jeho dĺžku a intenzitu spôsobilo vážny rozvrat medzi účastníkmi konania v manželstve, ktorý je vážny a trvalý a bez možnosti obnovenia základných funkcií manželstva.

Súd zároveň po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že od manželov už nemožno ani očakávať, že manželské spolužitie niekedy obnovia. Manželstvo účastníkov je poznačené dlhodobým rozvratom zapríčineným nezáujmom o manželské spolužitie a o rodinný život. Príčinou rozvratu manželstva sú neprekonateľné názorové rozdiely účastníkov na fungovanie manželstva ako aj udržiavanie manželského spolužitia a rodinného života. Účel manželstva spočíva tak vo vytváraní rodinného prostredia vhodného pre výchovu detí ako aj prostredia, kde manželia žijú spolu vo vzájomnej zhode, citovom zblížení poskytujúc si vzájomnú podporu a pomoc. V danom prípade účastníci už nežijú v spoločnej domácnosti, intímne sa nestýkajú a nemajú záujem na obnovení manželského spolužitia.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti mal súd za to, že manželstvo účastníkov už neplní svoj účel, tak navrhovateľka ako aj odporca odmietajú obnovenie manželského spolužitia a preto dospel súd k záveru, že všetky podmienky pre rozvod manželstva sú splnené. V zmysle uvedeného súd návrhu navrhovateľa týkajúceho sa rozvodu účastníkov v plnom rozsahu vyhovel a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami Zákona o rodine manželstvo rozviedol.

Podľa ust. § 113 ods. 1 O.s.p., s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k maloletým deťom z ich manželstva na čas po rozvode.

Pri rozhodovaní o právach a povinnostiach rodičov k mal. dieťaťu súd prihliadol na to, aby sa rešpektovalo právo mal. dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom. Súd prihliadol aj na to, u ktorého z rodičov sú lepšie predpoklady pre riadny vývoj, výchovu a celkovú starostlivosť o mal. dieťa a po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že tieto podmienky má vytvorené u navrhovateľky. Prihliadol aj na tú skutočnosť, že matka sa podieľa na výchove a výžive dieťaťa. Prihliadol na citové väzby a vývinové potreby a dospel k záveru, že matka bude schopná zabezpečiť aj v budúcnosti stabilné výchovné prostredie pre dieťa. Z uvedeného dôvodu súd zveril mal. dieťa do osobnej starostlivosti matky, ktorá ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok.

Vyživovacia povinnosť predstavuje obsahovú zložku základných rodinno-právnych vzťahov. Je praktickým vyjadrením ekonomickej funkcie rodiny, ktorej účelom je zabezpečovať pre svojich členov uspokojovanie materiálnych potrieb a to vzájomnou pomocou podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom predstavuje jeden z dvoch základných pilierov systému zákonnej povinnosti poskytovať výživu. Cieľom tejto právnej úpravy je zabezpečiť výživu ekonomicky najslabšej skupine osôb v spoločnosti deťom. Povinnými subjektmi sú rodičia dieťaťa t.j. matka a otec. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči dieťaťu trvá kým dieťa nie je schopné samé sa živiť. Vyživovacia povinnosť rodičov sa pri rozhodovaní posudzuje vždy samostatne za každého z nich. Pokiaľ tu tiež rodičia spolu žijú a spoločne sa dobrovoľne podieľajú na nákladoch rodiny a zabezpečovanie výživy jej členov, potom súd o určení vyživovacej povinnosti k deťom nemá oprávnenie rozhodovať. Každý z rodičov je povinný vyživovať svoje dieťa. Vyživovacia povinnosť má ale niekoľko foriem. Môže byť plnená osobnou starostlivosťou alebo tiež čiastočne starostlivosťou o domácnosť. Druhou formou plnenia vyživovacej povinnosti je poskytovanie vecných plnení napr. bývania. Treťou formou plnenia vyživovacej povinnosti je platenie výživného ako peňažného príspevku na uhrádzanie potrieb dieťaťa. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne stará, plní vyživovaciu povinnosť prevažne poskytovaním vecných plnení ako bývanie, strava, nákup ošatenia, zabezpečenie zdravotnej starostlivosti a pod. a osobnou starostlivosťou. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne nestará, prispieva na jeho výživu výživným, ktoré určil súd. Pre určenie výšky vyživovacej povinnosti je smerodajná životná úroveň každého z rodičov, pretože platí prvoradá premisa, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni každého svojho rodiča. Jednoznačne tak životnú úroveň dieťaťa pozitívne ovplyvňuje majetkovo lepšie zabezpečený rodič. Miera životnej úrovne je objektívne zistiteľná rôznymi dôkazmi, môže ju preukázať napr. výška mesačných nákladov rodiča a to súhrnne alebo jednotlivé položky. Vodiacou zásadou na strane povinného je miera jeho schopností, možností a majetkových pomerov. Pokiaľ je životná úroveň rodičov nízka, nemá ju možnosť zvyšovať, je nevyhnutné obmedziť nároky dieťaťa a prispôsobiť ich takejto životnej úrovni. Rozdiel úrovne oboch rodičov sa premieta do výšky vyživovacej povinnosti toho z nich, s ktorým dieťa nežije v spoločnej domácnosti. Ak dieťa žije s rodičom, ktorého životná úroveň je porovnateľne nižšia než životná úroveň druhého rodiča, potom možno zaviazať povinného rodiča aj na plnenie všetkých preukázaných oprávnených potrieb dieťaťa, pričom súd bude vychádzať z predpokladu, že druhý rodič plní svoju vyživovaciu povinnosť formou osobnej starostlivosti a uspokojovanie bytových

potrieb dieťaťa. Za schopnosti každého rodiča treba považovať jeho reálny zárobok, ktorý dosahuje v čase vyhlásenia rozhodnutia.

Základnou podmienkou určenia vyživovacej povinnosti rodiča k dieťaťu je vyhodnotenie nákladov na dieťa. Musí sa urobiť reálne tak, aby vystihovalo potreby dieťaťa ku dňu vyhlásenia rozsudku. Výška mesačných nákladov na dieťa má predstavovať vyčíslenie všetkých pravidelných a nepravidelných platieb na dieťa tak, aby bola jednoznačne určiteľná. Náklady na dieťa predstavujú všetky náklady potrebné na uspokojovanie jeho potrieb. Medzi tieto základné patrí: bývanie, stravovanie, ošatenie, hygienické potreby a drogéria, zdravotná starostlivosť, školské potreby a náklady súvisiace s plnením školských povinností, preprava, poplatky, prípadne primerané náklady na mobilný telefón. Iba základné bežné potreby dieťaťa pokrýva vyživovacia povinnosť len v tom prípade, ak sú možnosti a schopnosti rodičov slabé alebo objektívne obmedzené a nedovoľujú poskytnúť dieťaťu viac. Pri stanovení konkrétnej výšky priemerných mesačných nákladov na dieťa a to určenie jeho miery, ktorou sa na stanovených mesačných nákladoch bude podieľať každý z rodičov. Na strane každého povinného sú v tomto prípade jeho zárobky, sú jeho zárobkové schopnosti a možnosti, majetkové pomery, životná úroveň, počet iných vyživovacích povinností, plnenie vyživovacej povinnosti aj osobnou starostlivosťou o dieťa, domácnosť, plnenie vyživovacej povinnosti aj vecnými plneniami nad rámec určenými súdnym rozhodnutím. Miera vyživovacej povinnosti rodičov k tomu istému dieťaťu nemusí byť rovnaká.

Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom je zákonnou povinnosťou rodičov. Plnenie vyživovacej povinnosti by malo byť spravidla dobrovoľné. Jej úprava súdnym rozhodnutím býva spravidla následkom nezhôd v osobnej sfére dotknutých účastníkov. Všeobecnými kritériami pre určenie výšky výživného na strane oprávneného sú relevantné odôvodnené potreby, na strane povinného schopnosti, jeho možnosti a majetkové pomery.

Súd podrobným a dôsledným zisťovaním pomerov pri určení vyživovacej povinnosti dospel k záveru, že výživné vo výške 130,- Eur mesačne na maloleté dieťa je primerané. Pri určovaní výšky výživného vychádzal zo zárobkových možností a schopností oboch rodičov, z odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa, pričom prihliadol na počet vyživovacích povinností na strane matky, ako i na strane otca, na osobnú starostlivosť matky o maloleté dieťa a dospel k presvedčeniu, že takto upravené výživné je primerané a otec ním môže prispievať na výživu dieťaťa. Maloleté dieťa v súčasnosti navštevuje materskú škôlku, avšak od septembra 2015 nastúpi do 1. ročníka základnej školy. Matka má náklady spojené s jeho výchovou, výživou, ošatením. Ďalej súd zohľadnil, že matka je zamestnaná s príjmom vo výške 600,- Eur mesačne. Podľa oznámenia zamestnávateľa otca jeho príjem predstavuje 30,- Eur mesačne. Súdom stanovené výživné zohľadňuje len základnú mieru nevyhnutných potrieb maloletého dieťaťa, ale vychádzajúc z ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine, podľa ktorého odôvodnené potreby maloletého dieťaťa nie sú jediným zákonným kritériom pre určenie výživného, pretože okrem nich je potrebné zohľadniť aj schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného rodiča, ktoré podmieňujú mieru uspokojenia, resp. sú vždy limitujúcim kritériom vo vzťahu k uspokojovaniu odôvodnených potrieb dieťaťa. Ďalej súd poukazuje na ust. § 62 ods. 1 Zákona o rodine, ktoré plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom považuje za ich prvoradú zákonnú povinnosť ako aj na ods. 5 tohto zákonného ustanovenia, v ktorom je uvedené, že výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Súd je toho presvedčenia, že otec mal v rozhodnom období finančné prostriedky na uspokojovanie vlastných potrieb v rozsahu zodpovedajúcom minimálne bežnému štandardu, preto možno od neho spravodlivo žiadať, aby aspoň tento štandard poskytol maloletému dieťaťu formou výživného, čo je v súlade s požiadavkou, že dieťa rodičia, ktorého nežijú spolu, má mať takú životnú úroveň ako keby spolužitie existovalo. Dieťa má zo zákona právo na výživu, ide o jeho zákonný nárok. Rodičom je uložená povinnosť plniť ich zákonnú povinnosť, pričom základ vyživovacej povinnosti rodičov k maloletým deťom je zakotvený v rámci výpočtu zložiek rodičovskej zodpovednosti podľa § 28 ods. 1, písm. a) Zákona o rodine. Každá povinná osoba musí vždy aj keď je to na úkor svojich potrieb zabezpečiť výživu dieťaťa. Schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného rodiča a takisto odôvodnené potreby dieťaťa je potrebné u každého rodiča aj dieťaťa hodnotiť jednotlivo. Schopnosti a možnosti rodiča má súd zhodnotiť zo všetkých dostupných objektívnych hľadísk a to najmä z hľadiska jeho veku, zdravotného stavu, dosiahnutej kvalifikácie, možnosti uplatnenia v danom regióne. Pri hodnotení majetkových pomerov rodiča je potrebné vychádzať nielen z jeho vykazovaného príjmu ale z celkovej hodnoty ním nadobudnutého majetku, ktorého prejavom môže byť aj nákladný spôsob života indikujúci nedoložené príjmy. Zásadným je pravidlo podieľania sa dieťaťa na životnej úrovni rodičov. Pri určení výživného súd prihliadol i na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Uvedené činnosti

jedného z rodičov môžu sčasti alebo v plnom rozsahu pokryť jeho zákonnú vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu vrátane vyživovacej povinnosti stanovenej v minimálnom rozsahu. V ďalšom súd uvádza, že odôvodnené potreby maloletých detí sú rozhodne vyššie ako potreby rodičov, ktoré sú stabilizované a výživné zohľadňuje iba časť nákladov detí na stravu, oblečenie, obuv, pomôcky, mimoškolské aktivity a je nepochybné, že matka dopĺňa zdroj výživy zo svojho príjmu, na hranicu prospešnú a nevyhnutnú pre jeho ďalší všestranný vývoj, pričom sa o dieťa osobne stará, čo znamená, že jej podiel na výživnom je rovnaký ak nie väčší ako podiel otca. Každý rodič má povinnosť v prvom rade zabezpečiť výživu svojho dieťaťa a až následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojovanie svojich vlastných potrieb. Súd neuveril tvrdeniam otca, že jeho príjem je vo výške 30,- Eur mesačne a to na základe dohody o vykonaní práce. V priebehu konania uviedol, že splatil splátky za motorové vozidlo v celkovej hodnote 725.000,- Sk. Je nepravdepodobné, aby otec, ktorý má vysokoškolské vzdelanie sa nevedel zamestnať v rámci svojho vyštudovaného odboru v danom regióne a je nútený pracovať na dohodu, z ktorej má príjem iba 30,- Eur mesačne. V ďalšom uviedol, že mu finančne vypomáhajú a živia rodičia, čo tiež považuje za nepravdepodobné, nakoľko uvedenú skutočnosť vyčítal samotnej matke počas trvania manželstva, že sa necháva podporovať svojimi vlastnými rodičmi a že je na nich závislá. Súd poukazuje na ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine, ktorý zaradil majetkové pomery povinného medzi všeobecné podmienky určenia rozsahu vyživovacej povinnosti a rozšíril východiská na zisťovanie tzv. potencionality príjmov. Princíp potencionality má prednosť pred princípom fakticity aj v prípade, že povinný beria na seba neprimerané majetkové riziká, ktoré zahŕňajú aj takú činnosť, ktorá ohrozuje dosiahnutie príjmu, resp. priamo vyvoláva stratu a súčasne možnosť poskytovania výživného. Ak sa tvrdený príjem javí ako nepravdivý, je povinnosťou súdu prihliadnuť na celkové majetkové pomery a tzv. potencionalitu príjmov, t.j. zjavne nevyužitým schopnostiam. Z uvedeného dôvodu, preto súd zaviazal otca prispievať na výživu maloletého dieťaťa sumou 130,- Eur mesačne. Okrem iného súd uvádza, že otec je ochotný prispievať na výživu syna sumou 70,- Eur mesačne a teda aj toto jeho tvrdenie je v rozpore s tvrdením, že jeho príjem je iba 30,-Eur mesačne a to aj napriek tomu, že výživné za neho plnia jeho rodičia. Prvoradou povinnosťou rodiča je zabezpečiť vyživovaciu povinnosť vo vzťahu k maloletému dieťaťu. Z Povahy výživného a z dôvodu, že vyživovaciu povinnosť je možné plniť rôznou formou (peňažné plnenie, vecné plnenie, osobná starostlivosť a pod.), vyplýva, že plnenie vyživovacej povinnosti nie je možné kvantifikovať úplne presnou peňažnou sumou, vždy pôjde o viac či menej približný odhad, pričom úlohou súdu je autoritatívne nastaviť zákonné a čo najviac spravodlivé riešenie.

Súd v súlade s ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine dôsledne zohľadnil obidve základné hľadiska pre určenie výživného, ktorými sú odôvodnené potreby oprávneného na jednej strane a schopnosti a možnosti povinného na strane druhej, pretože obidve hľadiská spolu veľmi úzko súvisia a vzájomne sa podmieňujú, a preto ich nemožno vykladať jedno bez druhého, alebo izolovane sa zamerať na jednotlivé skutočnosti tvoriace súčasť iba jedného z týchto kritérií. Vychádzajúc zo zákonného ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine a z neho vyplývajúcich zásad dospel k presvedčeniu, že výživné vo výške 130 Eur mesačne je primerané.

Podľa ust. § 25 ods. 1,2 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

Úloha oboch rodičov je v živote maloletého dieťaťa nezastupiteľná. Záujmom dieťaťa je nepochybne, aby bolo v starostlivosti toho z rodičov, ktorý uznáva úlohu a dôležitosť druhého rodiča v živote dieťaťa a je presvedčený, že i ten druhý rodič je dobrým rodičom. Starostlivosť a výchova o maloleté deti predpokladá zabezpečenie nielen materiálnych, ale i nemateriálnych podmienok, ktoré umožňujú rozvíjanie osobnosti maloletých detí. V procese socializácie maloletých detí je v zásade nevyhnutná účasť oboch rodičov. Po rozpade rodiny s maloletými deťmi, nielen etika príbuzenských vzťahov, ale aj zákon zaväzuje deti k povinnosti svojich rodičov ctiť a rešpektovať, kým rodičovská zodpovednosť je prikázaná obom rodičom. Záujem maloletých detí na stretávaní sa s otcom súd vidí v potrebe udržiavaniach vo vzťahu medzi rodičom a maloletými deťmi, v zmysle chápanie ho, ako vzoru a autority, ktorý s rastúcim vekom detí, budú nadobúdať širšie rozmery (nález ÚS ČR vo veci ). Rovnako si je potrebné uvedomiť potrebu spolupôsobenia rodiča - otca na maloleté deti, pretože aj mužský prvok je schopný vhodným spôsobom napomáhať aj v rámci školských prác (uznesenie Ústavného súdu ČR vo veci ). Pôsobenie oboch rodičov na deti je najmä z hľadiska súčasného pubertálneho vývinového

štádia detí nanajvýš vhodné. Pri výkone styku rodiča s maloletými deťmi je nevyhnutné vziať na zreteľ zodpovednosť matky, aby v záujme maloletých detí na nich pozitívne vplývala a viedla k pozitívnemu vzťahu k otcovi. Dôležitá úloha otca v živote maloletých detí je nepopierateľná, preto je úlohou matky, vhodne na tieto pôsobiť a zdôrazňovať dôležitosť stretávanie sa s druhým rodičom. Prípravou na styk otca s dieťaťom sa nerozumie len fyzická príprava matky, ktorá má zabezpečiť deťom veci na oblečenie a pod., ale aj určitá psychická pomoc a psychická príprava na stretávanie sa s druhým rodičom. Podľa ust. § 24 ods. 4, Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby i vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia, ako schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom.

Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržiavanie pravidelného rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvoma rodičmi. Súd je toho názoru, že rodičovská vyspelosť, zodpovednosť a empatia vo vzťahu k chápaniu citových potrieb na rovnakej úrovni, zaručuje bezproblémový výkon styku s maloletými deťmi.

Vzhľadom na vyššie uvedené, keďže rodičia maloletého dieťaťa nie sú schopní sa dohodnúť, rozhodol autoritatívne súd s tým, že presne vymedzil čas a miesto, kedy je otec oprávnený stretnúť sa s maloletým dieťaťom. Právo styku vychádza z Ústavy SR, keď v zmysle článku 41 ods 4. Ústavy SR „starostlivosť o deti aj výchova je právom rodičov, deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť“. Na základe uvedeného je súd toho názoru, že je v záujme tak otca, ako i maloletého dieťaťa, aby boli naďalej zachované rodinné vzťahy s otcom s prihliadnutím aj na vek maloletého dieťaťa a bytové pomery na strane otca. Správu kolízneho opatrovníka ohľadne bytových pomerov otca súd považuje za dostatočnú. Samotný kolízny opatrovník bol bytové pomery prešetriť, či to už je v byte priateľky, kde sa navrhovateľ zdržiava. V uvedenom byte sa nachádzajú 3 dospievajúce dievčatá a maloletý by nemal vytvorený vhodný priestor pre svoje aktivity. Nástupom maloletého do 1. triedy základnej školy je nutné mu vytvoriť aj pracovný priestor s pracovným stolom, kde by sa vedel pripraviť na vyučovanie, čo v predmetnom byte, v ktorom sa navrhovateľ zdržiava so svojou priateľkou a jej deťmi nie je možné. V ďalšom súd prihliadol aj na závery znaleckého posudku, pričom znalec uviedol, že neodporúča vzhľadom na psychiku maloletého dieťaťa prespávaním mimo bytu matky. Ohľadne úpravy styku otca s maloletým dieťaťom teda súd autoritatívne stanovil, že otec je oprávnený s dieťaťom sa stretávať každú stredu od 17,00 hod. do 19,00 hod. a každú párnu sobotu od 9,00 hod. do 17,00 hod. za prítomnosti matky s prihliadnutím na vyššie uvedené skutočnosti. Opätovne súd apeluje na rodičov maloletého dieťaťa, aby v jeho záujme sa naučili spolu komunikovať, pretože ich rodičovská úloha je nenahraditeľná.

O trovách konania bolo rozhodnuté v súlade s ustanovením § 144 veta prvá O.s.p., podľa ktorého účastníci nemajú právo na náhradu trov konania o rozvod.

O trovách štátu súd rozhodne po právoplatnosti rozsudku (§ 151 ods. 3 O.s.p.)

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice I v 3 písomných vyhotoveniach. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia, alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.

Odvolanie musí obsahovať tieto náležitosti: musí byť z neho zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a dátované, musí byť z neho zrejmé, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda a v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, musí byť predložené s potrebným počtom rovnopisov a prílohami, tak aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak

účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví jeho kópie na jeho trovy.

Podľa § 205 ods. 1, 2 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.