Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12C/402/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica, v konaní pred samosudcom JUDr. Danielom Ivankom v právnej veci navrhovateľa PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava 26, IČO: 35 792 752, zastúpeného Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 47 233 516, proti odporkyni G. T., U.. XX. XX. XXXX, R. R. XXXX/XX, XXX XX R. R., štátnej občianke Slovenskej republiky, o zaplatenie 1 227,26 eura s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Návrh z a m i e t a .

Navrhovateľovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

Oznámením doručeným súdu dňa 10. 12. 2014 n e n a s t a l i účinky vzniku vedľajšieho účastníctva na strane odporkyne

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 18. 11. 2014 domáhal voči odporkyni zaplatenia sumy 1 227,26 eura s príslušenstvom. Návrh odôvodnil tým, že dňa 14. 10. 2010 uzatvoril s odporkyňou zmluvu o revolvingovom úvere č XXXXXXXXXX, na základe ktorej poskytol odporkyni úver vo výške 1 110,00 eur, ktorý sa odporkyňa zaviazala splácať spolu s úrokom v 36 mesačných splátkach vo výške 63,01 eura. V súlade s ustanovením zmluvy poskytol navrhovateľ odporkyni revolving dňa 27. 04. 2012 vo výške 1 512,24 eura, ktorý sa odporkyňa zaviazala splácať v 24 mesačných splátkach vo výške 63,01 eura. Odporkyňa sa dostala do omeškania s úhradou splátok úveru už pri splátke č. 35. Do uplatnenia práva navrhovateľa podľa § 565 Občianskeho zákonníka, t.j. do okamžitej splatnosti úveru uhradila odporkyňa len sumu 2 553,34 eura. Vzhľadom k tomu, že odporkyňa bola v omeškaní s úhradou splátky o viac ako 3 mesiace, navrhovateľ si uplatnil právo veriteľa podľa § 565 Občianskeho zákonníka, t.j. okamžitú splatnosť úveru. Odporkyňa mala uhradiť sumu neuhradených splátok vo výške 1 227,26 eura do dňa 25. 06. 2014. Túto sumu neuhradila ani čiastočne. Na základe uvedeného sa navrhovateľ domáhal zaviazania odporkyne zaplatiť mu sumu vo výške 1 227,26 eura s príslušenstvom a nahradiť trovy konania.

Návrh spolu s prílohami bol doručený odporkyni do vlastných rúk dňa 17. 04. 2015. Odporkyňa sa k podanému návrhu nevyjadrila.

Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 09. 06. 2015, na ktorom po vykonanom dokazovaní listinami a z prednesov odporkyne zistil nasledovný skutkový stav: odporkyňa dňa 12. 10. 2010 v Banskej Bystrici vyplnila časť údajov na listine označenej ako žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru/zmluva o revolvingovom úvere číslo zmluvy (VS): XXXXXXXXXX, a to v časti 2. Dlžník - osobné údaje (vyplňte) a 5. - Údaje o požadovanom revolvingovom úvere v EUR (vyplňte) uvedenej listiny, v ktorej žiadala o

poskytnutie čiastky úveru 1 110,00 eur, splatnosť úveru 36 splátok, splatnosť 18. deň v mesiaci, mesačná splátka 63,01 eura, celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť 2 268,36 eura, predpokladaná RPMN za úver 70,00 %, ročná úroková sadzba úveru 70,00 %, priemerná RPMN za úver 47,39 %, poskytnutá čiastka revolvinhu 635,14 eura, celková čiastka pri revolvingu 1 512,24 eura, predpokladaná RPMN úveru po poskytnutí revolvingu 60,27 %, ročná úroková sadzba revolvinu 68,44 %. Navrhovateľ dňa 14. 10. 2010 v Bratislave vyplnil časť údajov na listine označenej ako žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru/zmluva o revolvingovom úvere číslo zmluvy (VS): XXXXXXXXXX a to najmä v časti 6. - údaje o schválenom revolvingovom úvere v EUR (nevyplňajte) uvedenej listiny. Navrhovateľ schválil žiadosť odporkyne o poskytnutie revolvingového úveru a poskytol jej čiastku úveru 1 110,00 eur, splatnosť úveru 36 splátok, splatnosť 18. deň v mesiaci, mesačná splátka 63,01 eura, celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť 2 268,36 eura, RPMN za úver 69,09 %, ročná úroková sadzba 70 %, priemerná RPMN za úver 47,39 %, poskytnutá čiastka revolvingu 635,14 eura, celková čiastka pri revolvingu 1 512,24 eura, predpokladaná RPMN úveru po poskytnutí revolvingu 56,08 %, ročná úroková sadzba revolvingu 68,44 eura. Súčasťou listiny označenej ako žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru/ zmluva o revolvingovom úvere č. zmluvy (VS): XXXXXXXXXX boli aj zmluvné dojednania zmluvy o revolvingovom úvere spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia spol. s r.o. a listina, oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi - Zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 14. 10. 2010. Odporkyni bola poskytnutá čiastka úveru 1 110,00 eur, po jej poskytnutí uhradila odporkyňa podľa tvrdení navrhovateľa sumu vo výške 2 553,34 eura.

Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, t.j. do 31. 12. 2010 (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

Podľa § 9 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

Podľa § 9 ods. 2 písm. f) zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.

Podľa § 9 ods. 2 písm. j) zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov.

Podľa § 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,

Podľa § 11 ods. 1 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1.

Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „Občiansky zákonník“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 44 ods. 2 Občianskeho zákonníka, prijatie návrhu, ktoré obsahuje dodatky, výhrady, obmedzenia alebo iné zmeny, je odmietnutím návrhu a považuje sa za nový návrh. Prijatím návrhu je však odpoveď,

ktorá vymedzuje obsah navrhovanej zmluvy inými slovami, ak z odpovede nevyplýva zmena obsahu navrhovanej zmluvy.

Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 142 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP“), účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Navrhovateľ sa návrhom domáhal zaplatenia sumy 1 227,26 eura s príslušenstvom na základe uzatvorenej zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX. Uvedená zmluva bola uzatvorená za účinnosti zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, preto sa na ňu vzťahujú ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch, Občianskeho a Obchodného zákonníka, keďže na jej základe boli odporkyni, ktorá je fyzickou osobou nepodnikateľkou dočasne poskytnuté peňažné prostriedky vo forme úveru navrhovateľom, ktorý poskytuje úvery v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti.

Na základe písomnej žiadosti odporkyne zo dňa 12. 10. 2010 jej bol poskytnutý úver vo výške 1 110,00 eur. V bode 5. žiadosti odporkyňa navrhla uzavretie zmluvy o revolvingovom úvere za ňou uvedených podmienok. Navrhovateľ dňa 14. 10. 2010 schválil odporkyni poskytnutie revolvingového úveru za ním uvedených podmienok, ktoré boli odlišné od podmienok stanovených odporkyňou. Ďalšie náležitosti predpokladané ustanovením § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch boli uvedené v oznámení veriteľa o schválení úveru dlžníkovi - zmluva o revolvingovom úvere zo dňa 14. 10. 2010.

Z predložených listín súd nemal podľa § 44 ods. 2 Občianskeho zákonníka preukázanú existenciu dvoch platných vzájomných a obsahovo zhodných prejavov vôle zmluvných strán v písomnej forme, v ktorých by boli uvedené všetky náležitosti predpokladané § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch. Listinu označenú ako žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru/zmluva o revolvingovom úvere č. zmluvy (VS): XXXXXXXXXX, v častiach 2. a 5. vyplnených odporkyňou dňa 12. 10. 2010, súd právne posúdil ako návrh odporkyne na uzavretie zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 43a ods. 1 Občianskeho zákonníka. Uvedenú listinu, najmä v časti 6. vyplnenú navrhovateľom dňa 14. 10. 2010 v spojení s listinou zo dňa 14. 10. 2010 označenou ako oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi - zmluva o revolvingovom úvere číslo XXXXXXXXXX súd právne posúdil ako odmietnutie návrhu odporkyne navrhovateľom a nový návrh navrhovateľa na uzavretie zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 44 ods. 2 Občianskeho zákonníka.

V návrhu odporkyne na uzavretie zmluvy neboli uvedené náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. f), písm. j), písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch, keď v návrhu odporkyne nebola uvedená doba trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, ročná percentuálna miera nákladov bola uvedená len ako predpokladaná, nie konečná a nebola uvedená výška a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, keď nebolo pri výške splátky uvedené koľko z tej ktorej splátky pripadá na istinu, koľko na úroky a koľko na iné poplatky.

Náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. písm. j) zákona o spotrebiteľských úveroch a to ročná percentuálna miera nákladov bola navrhovateľom uvedená odlišne od predpokladanej ročnej percentuálnej miere nákladov, ktorá bola uvedená v návrhu odporkyne.

Ani navrhovateľom vyplnené údaje dňa 14. 10. 2010 neobsahovali údaj o dobe trvania zmluvy a konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru a výške mesačnej splátky, ktorá bola uvedená iba výškou a nebolo uvedené koľko z tej ktorej splátky pripadá na istinu, koľko na úroky a koľko na iné poplatky.

Prijatie schválenia úveru navrhovateľom zo dňa 14. 10. 2010 odporkyňa navrhovateľovi písomne nepotvrdila, čím nebola splnená podmienka dodržania písomnej formy uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

Nakoľko návrh odporkyne na uzavretie zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 12. 10. 2010 neobsahuje údaje podľa § 9 ods. 2 písm. f), písm. j), písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch, návrh navrhovateľa na uzavretie zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 14. 10. 2010 neobsahuje údaje § 9 ods. 2 písm. f) a písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch a nie je bezvýhradne prijatý odporkyňou písomnou formou, odporkyni poskytnutý úver navrhovateľom sa podľa § 11 ods. 1 písm. a) a podľa § 11 ods. 1 písm. a) v spojení s § 9 ods. 2 písm. f), písm. j), písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch považuje za bezúročný a bez poplatkov.

Podľa tvrdení navrhovateľa odporkyňa uhradila navrhovateľovi po vyčerpaní poskytnutých peňažných prostriedkov spolu 2 553,34 eura. Nakoľko sa poskytnutý úver navrhovateľa považuje za bezúročný a bez poplatkov, odporkyňou čerpaný úver vo výške 1 110,00 eur bola povinná v uvedenej výške splatiť. Súd preto návrh navrhovateľa zamietol ako nedôvodný, keď odporkyňa plnila navrhovateľovi o 1 443,34 eura viac, ako bola povinná platiť. K tvrdeniam navrhovateľa, že odporkyni bol poskytnutý dňa 27. 04. 2012 revolving vo výške 1 512,24 eura súd uvádza, uvedenú skutočnosť ničím nepreukázal. Odporkyňa uviedla že jej navrhovateľ poslal ešte nejaké peniaze, ale mohlo to byť okolo 700,00 eur. Podľa návrhu na uzavretie zmluvy mal byť poskytnutý revolving 635,14 eura a suma 1 512,24 eura mala byť celková čiastka pri revolvingu, ktorú musí dlžník zaplatiť. Navrhovateľ teda v rozpore s návrhom na uzavretie zmluvy uvádza, že poskytol odporkyni ešte 1 512,24 eura, keď v skutočnosti to bolo 635,14 eura. Aj pri zohľadnení poskytnutého revolvingu odporkyňa uhradila navrhovateľovi o 808,20 eura viac ako prijala od navrhovateľa.

O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 v spojení s § 151 ods. 1 OSP. V konaní úspešná odporkyňa nepodala návrh na náhradu trov konania. V konaní neúspešný navrhovateľ návrh na náhradu trov konania súdu podal. Súd preto o trovách konania rozhodol tak, že v konaní neúspešnému navrhovateľovi uplatnenú náhradu trov konania nepriznal.

Dňa 10. 12. 2014 bolo súdu doručené e-mailové podanie subjektu Spotrebiteľské združenie OSA so sídlom Fedinova 9, 851 01 Bratislava, IČO: 42 260 086, ktorým uvedený subjekt oznámil vstup do konania podľa § 93 ods. 2 OSP na strane odporkyne. Súd pred otvorením pojednávania dňa 09. 06. 2015 oboznámil odporkyňu s uvedeným podaním a vyzval ju na oznámenie, či súhlasí alebo nesúhlasí so vstupom uvedeného subjektu do konania na jej strane. Odporkyňa uviedla, že so vstupom uvedeného subjektu do konania na jej strane nesúhlasí.

Podľa § 93 ods. 2 OSP, v znení účinnom do 31. 12. 2014, ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu.

Podľa § 93 ods. 3 OSP, do konania vstúpi buď z vlastného podnetu alebo na výzvu niektorého z účastníkov urobenú prostredníctvom súdu. O prípustnosti vedľajšieho účastníctva súd rozhodne len na návrh.

Podľa § 93 ods. 4 OSP, v konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Koná však iba sám za seba. Ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého v konaní podporuje, posúdi ich súd po uvážení všetkých okolností.

Podľa ustanovení Občianskeho súdneho poriadku a tiež v súlade s názormi prezentovanými v odbornej literatúre (viď Jaroslav Krajčo a kol., Občiansky súdny poriadok - Komentár, I. diel, str. 380, Eurounion, 2010) predpokladmi účasti vedľajšieho účastníka v konaní sú: a) výzva účastníka konania alebo podnet vedľajšieho účastníka konania, b) uvedenie na strane ktorého účastníka bude vedľajší účastník vystupovať, c) preukázanie právneho záujmu vedľajšieho účastníka na výsledku sporu (ak nejde o prípad, v ktorom tento záujem vyplýva z osobitného zákona - k tomu viď tiež ďalej), d) rozhodnutie súdu o prípustnosti vedľajšieho účastníka (ak účastník konania vznesie námietku neprípustnosti vedľajšieho účastníctva), e) súhlas vedľajšieho účastníka, ak jeho vstup navrhol účastník konania, f) súhlas (hlavného) účastníka konania, na strane ktorého má vedľajší účastník vystupovať, ak podnet na vstup dal sám vedľajší účastník.

Vedľajší účastník môže do konania vstúpiť buď z vlastnej iniciatívy alebo iniciatívy účastníka konania. Ak účastník konania navrhne, aby určitý subjekt vstúpil do konania ako vedľajší účastník, súd oboznámi s uvedeným návrhom tento subjekt a vyzve ho, aby sa k nemu vyjadril a oznámil, či vstupuje do konania ako vedľajší účastník. Pokiaľ označený subjekt urobí procesný úkon prejavujúci jeho vôľu vstúpiť do konania, stáva sa vedľajším účastníkom vo chvíli, keď súdu dôjde jeho písomné oznámenie alebo keď svoj úkon urobí ústne do súdnej zápisnice; k vzniku vedľajšieho účastníctva sa nevyžaduje rozhodnutie súdu. Pokiaľ účastníkom navrhnutý subjekt neprejaví vôľu vstúpiť do konania v procesnej pozícii vedľajšieho účastníka, nevzniká jeho vedľajšie účastníctvo; nikoho totiž nemožno nútiť, aby sa stal vedľajším účastníkom konania.

Súd z vlastnej iniciatívy neskúma, či je vedľajšie účastníctvo prípustné, alebo neprípustné; o (ne)prípustnosti vedľajšieho účastníctva rozhoduje, ak niektorý z účastníkov namietne neprípustnosť vstupu vedľajšieho účastníka do konania. Aj vtedy, keď vstup do konania iniciuje samotný vedľajší účastník, majú účastníci právo vyjadriť sa k jeho úkonu, ktorým prejavil, že vstupuje do konania, a prípadne namietať neprípustnosť tohto vstupu.

V prípadoch, na ktoré dopadá ustanovenie § 93 ods. 2 OSP zákon nestanovuje ako podmienku účasti tretej osoby na konaní skutočnosť, že táto osoba má záujem na výsledku konania. Legitimácia na vstup vedľajšieho účastníka do konania, ktorá je inak vyvodzovaná z jeho právneho záujmu na výsledku sporu (§ 93 ods. 1 OSP), tu vyplýva priamo zo zákona. V prípade takejto právnickej osoby je pre jej procesné postavenie vedľajšieho účastníka nevyhnutné, aby predmetom jeho činnosti bola ochrana práv, o ktoré v konaní ide. Občiansky súdny poriadok v poznámke k uvedenému ustanoveniu odkazuje na niektoré osobitné predpisy, ktoré naznačujú, aké právnické osoby môžu byť v postavení vedľajšieho účastníka. Jedným z takých osobitných predpisov, je tiež zákon č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, ktoré bolo účinné do 31. decembra 2012 (ďalej len „zákon č. 250/2007 Z.z.“). V zmysle § 25 ods. 1 písm. a/ zákona č. 250/2007 Z.z. môže právnická osoba založená alebo zriadená na ochranu spotrebiteľa podať návrh na začatie konania na správnom orgáne alebo na súde vo veci ochrany práv spotrebiteľov alebo môže byť účastníkom konania, ak sú takéto ciele hlavnou náplňou jeho činnosti.

V prípadoch, na ktoré sa vzťahuje ustanovenie § 93 ods. 2 OSP, je podstatnou podmienkou vedľajšieho účastníctva v konaní súhlas (hlavného) účastníka, na strane ktorého vedľajší účastník chce vystupovať (viď vyššie podaný výpočet predpokladov vedľajšieho účastníctva, konkrétne písm. f). Potreba súhlasu účastníka, ktorý má byť v konaní podporovaný vedľajším účastníkom, vyplýva zo samej podstaty a účelu vedľajšieho účastníctva. Z ustanovenia § 93 OSP nemožno žiadnym spôsobom vyvodiť, že by vedľajší účastník mohol v konaní vystupovať bez vyjadrenia súhlasu „ním podporovaného“ účastníka. Je vylúčené, aby účastník konania bol pred súdom podporovaný niekým, účasť ktorého v konaní si neželá. To, že niekto chce v konaní pred súdom podporovať (hlavného) účastníka konania v procesnom postavení vedľajšieho účastníka, automaticky neznamená, že ním poskytovaná procesná pomoc je hlavnému účastníkovi vítaná, že mu vyhovuje a že s ňou musí za každých okolností súhlasiť. To v plnej miere platí aj vo vzťahu k vedľajšiemu účastníkovi, na ktorého sa vzťahuje § 93 ods. 2 OSP. Účel procesnej pomoci v sporovom konaní, ktorú má vedľajší účastník poskytovať (hlavnému) účastníkovi konania, môže byť naplnený, len ak účastník, na strane ktorého chce vedľajší účastník vystupovať, s vedľajším účastníctvom súhlasí. I keď sa určitý subjekt stáva vedľajším účastníkom už v momente, keď súdu dôjde jeho procesný úkon obsahujúci prejav vôle vstúpiť do konania v procesnom postavení vedľajšieho účastníka, má bezpochyby účastník konania, ktorého chce vedľajší účastník v konaní podporovať, procesné právo vyjadriť svoj súhlas ale aj nesúhlas s jeho vstupom do konania. Treba mať totiž na pamäti, že v dôsledku rovnakých procesných práv a povinností môže vedľajší účastník v procesnom zmysle (i keď len do určitej miery) zasahovať do priebehu konania a ovplyvňovať ho. Napríklad rovnakými právami a povinnosťami vedľajšieho účastníka v konaní v zmysle § 93 ods. 3 OSP treba rozumieť práva a povinnosti procesnej povahy, napr. priznanie náhrady trov konania, uloženie povinnosti hradiť trovy konania (uznesenie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. zo dňa 28. 04.2005). Vedľajší účastník môže svojim konaním priamo ovplyvniť výšku náhrady trov konania aj v neprospech ním podporovaného účastníka, na strane ktorého vystupuje. Účastník konania má preto právo udelením svojho (ne)súhlasu zabrániť tomu, aby pred súdom na jeho strane v pozícii vedľajšieho účastníka podľa § 93 ods. 2 OSP konal ten, koho účasť v konaní si neželá. Povahe a účelu občianskeho súdneho sporového konania by sa jednoznačne priečil vstup vedľajšie účastníka do

konania na strane účastníka konania, ktorý by bol tomuto účastníkovi podľa § 93 ods. 2 OSP nanútený (z uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 05. 02. 2013).

Odporkyňa vyjadrila nesúhlas so vstupom vedľajšieho účastníka do konania na jej strane.

So zreteľom na uvedené, pri absencii výslovnej právnej úpravy, ako postupovať v prípade, ak oznámením tretej osoby súdu, že vstupuje do konania ako vedľajší účastník, nenastanú účinky vzniku vedľajšieho účastníctva, pre nesúhlas účastníka na strane ktorého má vystupovať, považoval súd za potrebné deklaratórne rozhodnúť tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia (podľa uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 10. 10. 2012).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne v dvoch vyhotoveniach na Okresný súd Banská Bystrica.

V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho podáva, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť). Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.

Odvolanie podľa § 205 ods. 2 OSP možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy ,ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú podľa § 205a OSP pri odvolaní proti uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže sa oprávnený domáhať jeho núteného výkonu v exekučnom konaní.