Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_17Co-300-2014.pdf
PDF · 86.41 KB
Case nature
Area
Subarea
17Co/300/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Burešovej a členiek senátu JUDr. Zlaty Simkovej a JUDr. Gabriely Világiovej v právnej veci žalobcu: vendue a.s., so sídlom Neklanova 152/44, 128 00 Praha 2 - Vyšehrad, Česká republika, IČO: 28062256, právne zastúpeného JUDr. Zuzana Stavrovská, advokátka, Lamačská cesta 3, 841 04 Bratislava, proti žalovanému: B. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. XXX/XX, XXX XX W. V., o zaplatenie 2.270,06 Kč s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou č.k. 13C/122/2014-36 zo dňa 15.07.2014, jednohlasne takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok.
Náhradu trov odvolacieho konania žalobcovi n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa žalobu zamietol. Žalovanému náhradu trov konania nepriznal.
Rozhodnutie právne odôvodnil podľa čl. 28 Nariadenia Európskeho parlamentu a rady (ES) č. 593/2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky, čl. 3 bod 1., čl. 4 bod 1. a 2. Dohovoru o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky z 19.06.1980, § 708, § 261 ods. 3 písm. d), § 262 ods. 4, § 387 ods. 1, § 388 ods. 1 Obchodního zákoníka, § 52 ods. 1, § 55 ods. 1, § 517 ods. 1 a 2, § 100, § 101 Občanského zákoníka, § 1 nariadenia vlády ČR č. 142/1994.
Vychádzal zo zistenia, že žalobca (správne malo byť uvedené právny predchodca žalobcu) a žalovaný dňa 07.08.2009 uzavreli zmluvu o sporožírovom účte Osobný účet Českej sporiteľne a.s. o poskytovaní súvisiacich produktov a služieb (ďalej len zmluva), podľa ktorej sa Česká sporiteľňa a.s. ako banka zaviazala zriadiť odo dňa 07.08.2009 žalovanému ako majiteľovi účtu osobný účet vedený v českých korunách, prijímať na uvedený účet vklady a platby a uskutočňovať z neho výplaty a platby a poskytovať súvisiace produkty a služby podľa Oznámenia klientom Českej sporiteľne a.s..
Výzvou zo dňa 04.02.2010 pôvodný veriteľ žalovanému oznámil, že nakoľko žalovaného márne opätovne upomínal na vyrovnanie nepovoleného debetného zostatku na sporožírovom účte, pôvodný veriteľ previedol dňa 04.02.2010 svoju pohľadávku na evidenčný účet pohľadávok z nepovolených debetných zostatkov, pričom dlžná čiastka vo výške 1.774,15 Kč pozostáva z čiastky nepovoleného debetného zostatku vo výške 1.696,54 Kč a sankčných úrokov vo výške 77,64 Kč, a zároveň ho vyzval na zaplatenie dlžnej čiastky.
Z výpisu zo sporožírového účtu žalovaného zo dňa 04.04.2011 vyplýval účtovný prevod pohľadávky žalovaného vo výške 1.696,54 Kč.
Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 29.03.2011 Česká sporiteľňa a.s. ako postupca postúpil pohľadávku voči žalovanému, ktorá je predmetom tohto konania, na žalobcu ako postupníka.
Oznámením o postúpení pohľadávok pôvodný veriteľ oznámil žalovanému postúpenie pohľadávky vo výške 2.270,06 Kč žalobcovi ako postupníkovi. Zároveň požiadal o úhradu pohľadávky v lehote 14 dní od doručenia výzvy.
Žalovaný vzniesol námietku premlčania.
Súd prvého stupňa dospel k záveru, že je daná jeho právomoc na prejednanie veci v zmysle čl. 15 bod 1. písm. b) v spojení s č. 16 bod 1. a 2.Nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný má bydlisko na území SR.
Súd prvého stupňa v otázke rozhodného práva vychádzal z čl. 3 bod 1. v spojení s čl. 4 bod 1. a 2. Dohovoru o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky z 19.06.1980. Mal za to, že z dôvodu obvyklého pobytu žalovaného na území ČR je rozhodným právom, ktorým sa spravuje predmetný zmluvný záväzok, právo Českej republiky.
Zmluvu o bežnom účte uzavretú medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným vyhodnotil ako spotrebiteľskú, ktorá je regulovaná osobitnou právnou úpravou a ustanoveniami Občanského zákoníka.
V prípade duplicitnej právnej úpravy rovnakých inštitútov súkromného práva je dôvodné aplikovať právnu úpravu o občianskych právach a nie podnikateľské právo. Základ vnútroštátnej právnej úpravy ochrany spotrebiteľa v Českej republike predstavuje ust. § 52 a nasledujúce. Prípadné použitie nevýhodnejšieho podnikateľského práva na spotrebiteľský právny vzťah, a to aj pokiaľ ide o otázku premlčania, predstavuje zhoršenie postavenia spotrebiteľa.
Začiatok plynutia všeobecnej trojročnej premlčacej doby bolo v danej veci potrebné skúmať podľa § 101 Občanského zákoníka. Žalobca sa prvýkrát mohol domáhať od žalovaného plnenia dňom nasledujúcim po dni zosplatnenia pohľadávky t. j. dňom 05.02.2010. Všeobecná trojročná premlčacia lehota uplynula preto dňom 05.02.2013. Keďže žaloba bola doručená súdu až dňa 29.01.2014, pričom žalovaný vzniesol námietku premlčania, súd žalobu v celom rozsahu zamietol.
O trovách konania rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p.. Keďže úspešnému žalovanému žiadne preukázateľné trovy nevznikli a ani zo spisu nevyplynuli, náhradu trov konania mu nepriznal.
Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca.
Uviedol, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Právny predchodca žalobcu Česká sporiteľňa, a.s. uzavrela so žalovaným dňa 07.08.2009 Zmluvu o sporožírovom účte - Osobný účet Českej sporiteľne, a.s. o poskytovaní súvisiacich produktov a služieb. Jednalo sa o právny vzťah podliehajúci Obchodnému zákonníku, ustanoveniam o bežnom účte. V zmysle zmluvných dojednaní a všeobecných obchodných podmienok sa vzťah medzi žalobcom a
žalovaným riadi českým právnym poriadkom, je teda nutné aplikovať české právne predpisy a českú judikatúru. Poukázal na rozsudok Nejvyššího soudu ČR zo dňa 24.07.2012, sp. zn. 32 Cdo 3337/2010 a uznesenie Krajského soudu v Českých Budějovicích zo dňa 17.09.2010, v zmysle ktorých aj keď bol úver poskytnutý spotrebiteľovi, jedná sa o zmluvu podľa obchodného zákonníka, a teda na tento právny vzťah sa vzťahuje 4 ročná premlčacia lehota. Žalobca má za to, že žaloba bola podaná v lehote plynutia 4 ročnej premlčacej lehoty, a preto nebol dôvod na zamietnutie žaloby z dôvodu premlčania. V konečnom dôsledku k tomu, že právny vzťah medzi navrhovateľom a odporcom sa riadi českým právnym poriadkom dospel správne aj prvostupňový súd, avšak nesprávne právne vyhodnotil ďalší záver tým, že z hľadiska uplatnenia premlčacej lehoty uplatnil 3 ročnú premlčaciu lehotu podľa Občianskeho zákonníka s prihliadnutím na práva spotrebiteľa.
Žiadal napadnutý rozsudok zmeniť a návrhu v celom rozsahu vyhovieť. Zároveň si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania vo výške 24,64 Eur.
Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadril.
Krajský súd v Prešove ako odvolací súd v rámci svojich kompetencií vyplývajúcich z ustanovenia § 10 ods. 1 O.s.p. preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad uvedených v ustanovení § 212 O.s.p., vo veci nenariadil odvolacie pojednávanie, čo je v súlade s ustanovením § 214 ods. 1, 2 O.s.p a zistil, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.
Pokiaľ ide o tvrdenie žalobcu, že vzťah medzi ním a žalovaným sa riadi českým právnym poriadkom, k tomuto odvolací súd uvádza, že z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia je zrejmé, že súd prvého stupňa posudzoval predmetný právny vzťah podľa hmotnoprávnych zákonných ustanovení českého právneho poriadku, pričom tento postup náležite zdôvodnil. Tvrdenie žalobcu o povinnosti súdu aplikovať na danú vec judikatúru súdov Českej republiky nemá oporu v žiadnom zákonnom ustanovení českého ako ani slovenského právneho poriadku. Odvolací súd dáva žalobcovi do pozornosti, že rozhodnutia súdov nie sú formálnym prameňom práva, pretože tieto pôsobia iba vo vzťahu k účastníkom v konkrétnom konaní. Rozhodnutia súdov môžu byť a sú tým prvkom, ktorý výraznou mierou prispieva k jednotnému výkladu práva a predovšetkým k stabilite judikatúry, ako také však nie sú pre súd záväzné. Právne závery súdov obsiahnuté v ich rozhodnutiach nemajú v právnom poriadku Českej republiky ani Slovenskej republiky charakter precedensu, ktorý by ostatných sudcov rozhodujúcich v obdobných veciach zaväzoval rozhodnúť identicky. Súd prvého stupňa pri svojom rozhodovaní správne použil záväzné právne pravidlá vydané v štátom predpísanej a uznanej forme (pramene vo formálnom zmysle), jeho rozhodnutie zodpovedá príslušným ustanoveniam hmotného práva, neboli ním porušené procesné predpisy.
Podľa § 52 ods. 1 až 3 Občanského zákoníka účinného v čase uzavretia zmluvy, spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy kúpne, zmluvy o dielo, prípadne iné zmluvy, pokiaľ zmluvnými stranami sú na jednej strane spotrebiteľ a na druhej strane dodávateľ. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení zmluvy konaá v rámci svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení zmluvy nekoná v rámci svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 55 ods. 1 Občanského zákoníka, zmluvné dojednania spotrebiteľských zmlúv sa nemôžu odchýliť od zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa predovšetkým nemôže vzdať práv, ktoré mu zákon poskytuje, alebo inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
Odvolací súd rovnako ako súd prvého stupňa nijako nepopiera, že by zmluva o sporožírovom účte nebola absolútnym obchodom a ani dôvodnosť aplikácie ustanovení Obchodného zákonníka. Odvolací súd len pripomína, že prednosť majú osobitné ustanovenia právneho poriadku, ktoré sú súčasťou špeciálnej právnej úpravy v oblasti spotrebiteľského práva vrátane ustanovení § 52 a nasl. Občanského zákoníka.
O tom, že ide o spotrebiteľskú zmluvu by nemali byť žiadne pochybnosti. Zmluva o sporožírovom účte bola uzavretá 07.08.2009. Právny predchodca žalobcu pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Naopak žalovaný nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Žalovanému je preto dôvodné priznať postavenie spotrebiteľa. Ide o typický občianskoprávny vzťah.
V prípade dualistickej právnej úpravy rovnakých inštitútov súkromného práva je dôvodné a plne v súlade s princípmi ochrany spotrebiteľa aplikovať občianskoprávnu úpravu a nie úpravu obchodnoprávnu.
Občanský zákoník ako kódex občianskeho súkromného práva obsahuje úpravu premlčania, ktorá je pre nepodnikateľov výhodnejšia (porov. tiež uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 25.1.2011 sp. zn. 5MCdo 20/2009).
Odvolací súd nevidí dôvod na vylúčenie aplikácie priaznivejšieho ustanovenia o premlčacej dobe trojročnej podľa Občanského zákoníka oproti premlčacej dobe štvorročnej typickej podľa Obchodního zákoníka, a to s poukazom na ustanovenie § 55 ods. 1 Občanského zákoníka.
Odvolací súd pripomína judikatúru súdneho dvora, podľa ktorej je spotrebiteľ pri uzatváraní zmluvy v nevýhodnejšom postavení tak z dôvodu sťaženej vyjednávacej pozície ako aj z dôvodu informovanosti (C-240/98 až C-244/98 Océano grupo editoriale, C.Mostaza Claro,C-76/10 POHOTOVOSŤ a iné). Niet dôvod nechrániť dobromyseľnosť spotrebiteľov vychádzajúcu z dôvery v objektívne občianske právo a prehnane chrániť dodávateľa, ktorý sám zmluvu koncipoval, resp. postupníka jeho pohľadávky a odsúval uplatnenie práva na súde.
Z obsahu spisu je zrejmé, že k zosplatneniu dlhu právnym predchodcom žalobcu, a teda k povinnosti žalovaného splatiť celý dlh došlo dňa 04.02.2010. Trojročná premlčacia doba (§ 101 Občanského zákoníka) uplynula dňom 05.02.2013. Žaloba bola podaná dňa 29.01.2014, t.j. po uplynutí premlčacej doby. Vzhľadom na vznesenú námietku premlčania pred súdom sa stala pohľadávka z dôvodu premlčania nevymáhateľnou. Správne teda postupoval súd prvého stupňa, pokiaľ prihliadol na námietku premlčania vznesenú žalovaným a žalobu zamietol.
So zreteľom na vyššie uvedené preto odvolací súd napadnutý rozsudok v zmysle ust. § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil.
O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovenia § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ustanovením § 142 ods. 1 O.s.p. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca v odvolacom konaní úspešný nebol a žalovaný si trovy odvolacieho konania neuplatnil, žiadne trovy odvolacieho konania mu ani nevznikli, odvolací súd rozhodol tak, že náhradu trov odvolacieho konania žalobcovi nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.