Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_23Co-373-2014.pdf
PDF · 75.29 KB
Case nature
Subarea
23Co/373/2014
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v právnej veci navrhovateľa: F. P., nar. X.X.XXXX, bytom A., W. XX, zastúpeného: Mgr. Romana Paliderová, advokátka, Bratislava, Jégého 19, proti odporcovi: Zentiva, a. s., Hlohovec, Nitrianska 100, IČO: 31 411 771, zastúpenému: Allen & Overy Bratislava, s. r. o., Bratislava, Eurovea Central 1, Pribinova 4, o náhradu mzdy vo výške 96.256,56 eur, o určenie platnosti dohody o zmene pracovnej zmluvy, o povinnosti odporcu vypočítať náhradu mzdy od 6.6.1997 a o zaplatenie tejto mzdy od 23.7.1997 s príslušenstvom, o oslobodení od súdnych poplatkov, o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Piešťany z 10. marca 2014 č. k. 5 C/28/2008 - 297, takto
rozhodol:
Uznesenie súdu prvého stupňa m e n í tak, že súd p r i z n á v a navrhovateľovi oslobodenie od súdneho poplatku za dovolanie.
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa uznesením napadnutým odvolaním priznal navrhovateľovi oslobodenie od súdneho poplatku za dovolanie v rozsahu 99 %.
Rozhodnutie odôvodnil ustanovením § 138 ods. 1 a 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O. s. p.“) a tým, že pomery navrhovateľa neodôvodňujú oslobodenie od súdneho poplatku za dovolanie a nejde o svojvoľné alebo zrejme bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva. Zohľadnil aj výšku súdneho poplatku za dovolanie, ktorý je v zmysle položky 7 písm. a) Sadzobníka súdnych poplatkov a § 6 ods. 2 tretia veta zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov 11.550 eur. Pri vyhodnotení pomerov vychádzal z toho, že navrhovateľ je poberateľom starobného dôchodku 452,90 eur mesačne a vdovského dôchodku 102,80 eur, t. j. má pravidelný príjem a nemá žiadnu vyživovaciu povinnosť, je držiteľom preukazu osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, s právnym zástupcom odporcu uzavrel dohodu o splátkach náhrady trov konania vo výške 169 eur mesačne, jeho výdavky na bývanie v byte, ktorého je vlastníkom sú 162 eur mesačne a výdavky na lieky 200 eur mesačne, ktoré nezohľadnil, nakoľko nepredložil o ich vynaložení žiadne dôkazy. Zohľadnil tiež, že je vlastníkom chaty po rodičoch. Rovnako nevzal do úvahy záväzky navrhovateľa vyplývajúce z uzatvorených zmlúv a súdnych konaní, dohody o urovnaní a úhrade trov právneho zastúpenia, ktorý záväzok vznikol navrhovateľovi titulom súdneho konania vedeného na Okresnom súde Piešťany. Dôvodom uviedol, že navrhovateľ využil svoje dispozičné právo obrátiť sa na súd pri riešení právneho problému z vlastnej vôle a musí preto niesť aj riziko, že bude hradiť trovy súdneho konania podľa jeho výsledku. Vychádzajúc z rozdielu mesačných príjmov a výdavkov a výšky súdneho poplatku, dospel k záveru, že v možnostiach navrhovateľa je uhradiť súdny poplatok vo výške 115,50 eur, t. j. 1 %. Záverom uviedol, že späťvzatie návrhu v časti finančných nárokov nemá vplyv na jeho poplatkovú povinnosť, vzhľadom k tomu, že daná právna vec je právoplatne skončená a dovolanie bolo podané voči rozhodnutiu súdu v celom rozsahu.
Proti uzneseniu súdu prvého stupňa podal odvolanie navrhovateľ, ktorý navrhol jeho zmenu tak, aby mu súd priznal oslobodenie od súdneho poplatku za dovolanie v celom rozsahu. Odvolanie odôvodnil tým,
že v danej veci ide o pracovnoprávny spor, v ktorom prípade poplatková povinnosť nevzniká, on súdny spor nezapríčinil a dovoláva sa v ňom svojich zákonných práv zaručených Zákonníkom práce, Ústavou Slovenskej republiky a Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Dôkazy o platbách za lieky nepredložil, nakoľko pri platení za lieky nemal vedomosť o potrebe ich uschovania. Argumentoval tým, že je osoba zdravotne ťažko postihnutá s potrebou sprievodcu, ktorá skutočnosť sama osebe odôvodňuje jeho zvýšené výdavky oproti životnému minimu bežnej zdravej osoby. Uviedol tiež, že už raz bol oslobodený od súdnych poplatkov uznesením z 25. augusta 2010 č. k. 5 C/28/2008-161.
Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.) prejednal vec v medziach odvolania, bez pojednávania, pretože nešlo o vec samu a ani o žiaden zo zákonom ustanovených prípadov potreby prejednania veci na pojednávaní (§ 212 ods. 1 a § 214 ods. 2 O. s. p.) a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa je dôvodné.
Predmetom konania je oslobodenie navrhovateľa od súdneho poplatku za dovolanie.
Podľa § 138 ods. 1 O. s. p. na návrh môže súd priznať účastníkovi celkom alebo sčasti oslobodenie od súdnych poplatkov, ak to pomery účastníka odôvodňujú a ak nejde o svojvoľné alebo zrejme bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva. Ak nerozhodne súd inak, vzťahuje sa oslobodenie na celé konanie a má i spätnú účinnosť; poplatky zaplatené pred rozhodnutím o oslobodení sa však nevracajú.
Pre posúdenie dôvodnosti priznania oslobodenia od súdnych poplatkov budú rozhodujúce predovšetkým majetkové a sociálne pomery účastníka, ale aj výška súdneho poplatku a povaha nároku. Zohľadniť je potrebné aj výšku odmeny za prácu, príjmy rodinných príslušníkov, výšku dôchodku, vlastníctvo nehnuteľností a hnuteľných vecí vyššej hodnoty a pod. O svojvôľu pôjde spravidla vtedy, ak by išlo o šikanu, teda zneužitie práva, ktoré by inak účastníkovi náležalo. O zrejmé bezúspešné uplatňovanie práva ide vtedy, keď už z tvrdení obsiahnutých v návrhu, aj keby boli pravdivé, nárok nemožno dovodiť. O zrejmú bezúspešnosť ide vtedy, keď účastník bude vyvracať skutočnosti vyriešené záväzne v inom konaní.
V danej veci Okresný súd Piešťany rozsudkom z 26.2.2013 č. k. 5 C/28/2008 - 217 zamietol návrh navrhovateľa o náhradu mzdy vo výške 96.256,56 eur, o určenie platnosti dohody o zmene pracovnej zmluvy, o povinnosti odporcu vypočítať náhradu mzdy od 6.6.1997 a o zaplatenie tejto mzdy od 23.7.1997 s príslušenstvom. Zároveň rozhodol, že navrhovateľ je povinný zaplatiť odporcovi náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 3.878,17 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku k rukám právneho zástupcu odporcu. Krajský súd v Trnave rozsudkom z 23.10.2013 č. k. 24 Co/168/2013 - 255 potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa napadnutý odvolaním. Rozsudok súdu prvého stupňa nadobudol právoplatnosť 20.12.2013.
Navrhovateľ 3.1.2014 podal proti rozsudku Krajského súdu v Trnave z 23.10.2013 č. k. 24 Co/168/2013
- 255 dovolanie. Okresný súd Piešťany uznesením z 20.1.2014 č. k. 5 C/28/2008 - 274 uložil navrhovateľovi povinnosť zaplatiť súdny poplatok za dovolanie vo výške 11.550 eur, ktoré bolo doručené navrhovateľovi 30.1.2014. Proti uvedenému uzneseniu o poplatkovej povinnosti podal navrhovateľ 3.2.2014 odvolanie, z ktorého obsahu je zrejmé, že žiada rozhodnúť o oslobodení od súdnych poplatkov, pričom súčasne vzal svoju žalobu v časti finančných nárokov späť.
V danej veci z dokazovania vykonaného súdom prvého stupňa vyplynulo, že navrhovateľ je poberateľom starobného dôchodku vo výške 452,90 eur mesačne a vdovského dôchodku vo výške 102,80 eur mesačne, je držiteľom preukazu osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, s právnym zástupcom odporcu uzavrel dohodu o splátkach náhrady trov konania vo výške 169 eur mesačne, jeho výdavky na bývanie v byte, ktorého je vlastníkom, sú 162 eur mesačne a výdavky na lieky 200 eur mesačne. Je vlastníkom chaty po rodičoch.
Okresný súd Piešťany uznesením z 25.8.2010 č. k. 5 C/28/2008 - 161, právoplatným 31.8.2010, priznal navrhovateľovi oslobodenie od súdnych poplatkov. Vychádzal zo skutočností, že navrhovateľ poberal starobný dôchodok 410,50 eur mesačne a vdovský dôchodok vo výške 93,40 eur mesačne, na účte v P. P., a. s. mal zostatok 1.878,65 eur, mal dlh voči bytovému družstvu 1.248,06 eur, bol vlastníkom chalupy po rodičoch, bol držiteľom preukazu občana s ťažkým zdravotným postihnutím a mal zvýšené výdavky na lieky. Výška súdneho poplatku za odvolanie bola 191 eur (5.775 Sk).
Podľa § 1 zákona č. 601/2003 Z. z. o životnom minime životné minimum je spoločensky uznaná minimálna hranica príjmov fyzickej osoby, pod ktorou nastáva stav jej hmotnej núdze. Podľa § 2 písm. a) citovaného zákona za životné minimum fyzickej osoby alebo fyzických osôb, ktorých príjmy sa posudzujú podľa § 3 spoločne, sa považuje suma alebo úhrn súm 198,09 eura mesačne, ak ide o jednu plnoletú fyzickú osobu.
Rozdiel príjmov 555,70 eur ( 452,90 eur + 102,80 eur) a výdavkov navrhovateľa 331 eur (162 eur + 169 eur) je vo výške 224,70 eur, ktorý je nad hranicou životného minima (+26,61 eur). Odvolací súd vzal do úvahy aj výdavky navrhovateľa na mesačnú splátku náhrady trov konania 169 eur, nakoľko i keď súhlasí so záverom súdu prvého stupňa o riziku znášania trov konania navrhovateľom v ním neúspešnom konaní, avšak nepochybne ide o objektívne ním vynaložené mesačné náklady. Potrebným bolo zohľadniť aj náklady na lieky, ktoré mal navrhovateľ už v čase rozhodovania o jeho oslobodení od platenia súdneho poplatku za odvolanie v riadnom konaní pred okresným a krajským súdom, i keď v tom čase nešpecifikovaných výškou, ktoré súd pri svojom rozhodnutí v tom čase zohľadnil. Správnym je i záver súdu, že späťvzatie návrhu v časti finančných nárokov navrhovateľom, nemá vplyv na poplatkovú povinnosť za dovolanie, nakoľko rozsudok vydaný v riadnom dvojinštančnom konaní je právoplatným. Nesúhlasí však so záverom súdu prvého stupňa o tom, že navrhovateľ je schopný zaplatiť 1 % súdneho poplatku za dovolanie vo výške 115,50 eur bez ohrozenia svojej výživy, nakoľko zaplatením súdneho poplatku v tejto výške by sa dostal navrhovateľ o 88,89 eur pod hranicu životného minima. Pokiaľ súd prvého stupňa priznal navrhovateľovi oslobodenie od súdneho poplatku za dovolanie vo výške 99 %, nepostupoval správne.
Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v zmysle § 220 O. s. p. zmenil tak, že priznal navrhovateľovi oslobodenie od súdneho poplatku za dovolanie.
Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.