Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_24C-427-2013.pdf
PDF · 160.24 KB
No categories available
24C/427/2013
Rozhodnutie
Okresný súd Košice I sudkyňou Mgr. Zuzanou Čisovskou vo veci navrhovateľky: X. O.Ô., O.. X.XX.XXXX, V. X. M., B. XX, zastúpenej: JUDr. Tibor Šafárik, advokát, so sídlom v Košiciach, Štúrova 20 proti odporcovi: Mesto Košice, so sídlom v Košiciach, Tr. SNP 48/A za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu: Bytový podnik mesta Košice, s.r.o., so sídlom v Košiciach, Južné nábrežie 13, IČO: 44518684, v konaní o určenie povinnosti a o náhradu škody 2.700 EUR takto
rozhodol:
Odporca je povinný vykonať kompletnú opravu zadných stien objektov na Hlavnej č. 59 a Kováčskej č. 20 v Košiciach v lehote do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Priznáva navrhovateľke náhradu trov konania proti odporcovi spolu vo výške 526,94 EUR, pozostávajúcu z trov právneho zastúpenia vo výške 427,44 EUR a z iných trov vo výške 99,50 EUR (súdny poplatok), ktorú je odporca povinný zaplatiť navrhovateľke k rukám jej právneho zástupcu JUDr. Tibor Šafárika, advokáta, v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľke sumu 1.958,34 EUR v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
V časti o zaplatenie 41,66 EUR návrh z a m i e t a .
V prevyšujúcej časti uplatnenej náhrady škody v y l u č u j e nárok na samostatné konanie, v ktorom súd rozhodne aj o náhrade trov konania v časti uplatnenej náhrady škody.
odôvodnenie:
Navrhovateľka sa návrhom doručeným súdu dňa 3.10.2013 domáhala, aby súd zaviazal odporcu vykonať kompletnú úplnú opravu zadných stien objektov na Hlavnej č. 59 a Kováčskej č. 20 v Košiciach do 10 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Zároveň sa domáhala aj zaplatenia sumy 2.700 EUR titulom náhrady škody.
Navrhovateľka návrh vo vzťahu k prvej časti nároku odôvodnila skutočnosťami, že je vlastníčkou domu č. XX O. B. H. X. M., postavenom na parc.č. XXX v kat.území M.-F. U.. Vlastníkom susedného domu č. XX je odporca. Obidva objekty siahajú na ulicu Kováčsku, pričom v objekte odporcu s číslom Kováčska 20 sídli Archív mesta Košice a v objekte z ulice Hlavnej sídli Magistrát mesta Košice. Zadné steny objektov odporcu tvoria hranicu medzi nehnuteľnosťami účastníkov konania. Odporca dlhý čas údržbu uvedenej steny zanedbáva. Navrhovateľka sa snažila o odstránenie stavu ohrozujúcom akútne nielen majetok, ale aj životy ľudí pohybujúcich na relatívne úzkom dvore pri jej dome. Stav steny je progredujúci, ide o deštruktívny proces. Svojho nároku sa domáhala s poukazom na ust. § 417 Obč. zákonníka. Mala záujem o čo najrýchlejšie zjednanie nápravy, pretože je spolu s ostatnými užívateľmi domu v pokojnom užívaní výrazne obmedzená. Odporca disponuje posudkom, ktorý mu uložil zadovážiť Pamiatkový úrad Košice. Napriek tomuto posudku však práce nezrealizoval.
Odporca vo vyjadrení k návrhu uviedol, že na základe zmluvy č. 249/2008 o nájme a výkone správy komplexu budov Historickej radnice v Košiciach právny nástupca pôvodného správcu Správy majetku mesta Košice s.r.o. s účinnosťou od 1.1.2013 užíva okrem iného aj objekt na Hlavnej ulici č. XX v Košiciach. Na základe zmluvy č. 2011000996 o zabezpečení činností súvisiacich s vlastníctvom nehnuteľností Bytový podnik mesta Košice s.r.o. zabezpečuje činnosti súvisiace s vlastníctvom nehnuteľností v objekte na Kováčskej č. 20 v Košiciach. Namietal, že navrhovateľka vykonala rekonštrukciu sedlovej strechy bez súhlasu odporcu. Sedlovú strechu zdvihla do výšky tak, že hrebeň strechy je situovaný do 1/3 okien susednej budovy, t.j. do objektu, ktorý užíva Archív mesta Košice. Rekonštruovaná strecha je nevhodne naviazaná na susediaci objekt a nedostatočne sú riešené odvody dažďovej vody. Na základe uvedeného je preto nutné, aby sa situovanie sedlovej strechy upravilo tak, aby sa zabránilo prenikaniu dažďovej vody do omietky štítovej steny objektu užívaného Archívom mesta Košice a až následne bude účelná a efektívna obnova narušených častí omietok, za súčinnosti navrhovateľky.
Vedľajší účastník na strane odporcu nepopieral existenciu navrhovateľkou tvrdeného poškodenia steny, ktoré spôsobuje opadávanie omietky. Mal však za to, že výkon práva zo strany navrhovateľky je v rozpore s dobrými mravmi a to z dôvodov, ktoré vo svojom vyjadrení k návrhu na začatie konania uviedol odporca. Netvrdil, že daný stav je spôsobený výlučne stavebnou činnosťou zo strany navrhovateľky; mal za to, že je ňou zhoršovaný.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky, výsluchom svedkyne C..R..R. B., ohliadkou nehnuteľnosti a oboznámením listinných dokladov tvoriacich obsah spisu a na základe týchto dôkazných prostriedkov zistil skutkový stav:
Z výpisu z listu vlastníctva č. XXXXX súd zistil, že výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti - dom, dvor súp.č. XX na parcele č.XXX o výmere 1140m2 zastavané plochy a nádvoria, kat.územie F. U., D. M.-F. U., D. M. C., je navrhovateľka, počnúc od roku 2000.
Z uznesenia Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach, Obvodného oddelenia Košice - Staré Mesto, ČVS: ORP-399/SM-KE-2015 zo dňa 3.2.2015 súd zistil, že vec týkajúcu sa trestného oznámenia pre podozrenie z prečinu všeobecného ohrozenia, ku ktorému malo dôjsť tak, že padajúce kusy omietky susedného objektu v dvorovej časti v Košiciach na ulici Hlavná 61 zasiahli na pravej ruke oznamovateľku X. O. s tým, že toto opadávanie omietky jej znemožňuje riadne užívanie dvorovej časti objektu na parkovanie motorovými vozidlami, odmietol, nakoľko nie je dôvod na začatie trestného stíhania alebo na postup podľa § 197 ods. 2 Tr. poriadku. Z odôvodnenia cit. uznesenia súd zistil, že trestné oznámenie navrhovateľka podala dňa 26.1.2015. Vec bola odmietnutá s poukazom na to, že je neprijateľné, aby ochranu fyzických a právnických osôb preberali orgány činné v trestnom konaní, keďže je neprípustné, aby prostriedky trestnej represie slúžili k uspokojovaniu subjektívnych práv súkromnoprávnej povahy, hoci by boli z formálneho hľadiska naplnené všetky zákonné znaky tejto skutkovej podstaty trestné činu. Týmto rozhodnutím však nie je dotknuté právo poškodenej strany uplatňovať si svoje práva v občianskoprávnom konaní.
Zo spisu Krajského pamiatkového úradu Košice č. 137/2010 súd zistil:
Navrhovateľka sa žiadosťou zo dňa 25.1.2010, adresovanou Archívu mesta Košice, domáhala odstránenia nežiaduceho stavu - údržby, opravy omietky, ktorá je na severnej strane budovy Archívu mesta Košice v dvorovej časti navrhovateľky. Na stene sú trhliny v omietkových vrstvách. Dochádza k veľkému úbytku omietkový plôch, ktoré ohrozujú osoby nachádzajúce sa v dvorovej časti. Omietka dopadá na autá, ktoré parkujú vo dvore. Ani z estetického hľadiska to nie je vhodné.
Navrhovateľka sa listom zo dňa 6.4.2010 adresovaným Krajskému pamiatkovému úradu Košice domáhala poskytnutia spolupráce pri riešení vyššie špecifikovaného problému.
Archív mesta Košice listom zo dňa 19.3.2010 oznámil navrhovateľke, že sa zúčastní prerokovania podľa nej nežiaduceho stavu omietky, pokiaľ Krajský pamiatkový úrad akceptuje konzultácie so špecialistami historických a reštaurátorských výskumov a zvolá konanie, konštatujúc nevhodnosť omietky, ktorá je tam už desaťročia.
Z oznámenia Krajského pamiatkového úradu Košice zo dňa 28.5.2010 súd zistil, že bolo začaté správne konanie podľa pamiatkového zákona vo veci opatrení na nápravu havarijného stavu omietkových vrstiev severného štítového múra národnej kultúrnej pamiatky Kováčska 20 v Košiciach. Správny orgán pri výkone štátneho pamiatkového dohľadu dňa 26.1.2010 zistil, že zo severného štítového múra uličného i dvorového krídla kultúrnej pamiatky Kováčska 20 v Košiciach na parc.č. XXX kat.úz. Stredné mesto, zapísanej na LV č.XXXXX, ktorá je vo vlastníctve odporcu, sa lokálne uvoľňujú zvetrané omietkové vrstvy a padajú do susedného dvora na parcelu M. XX X. M., taktiež národnej kultúrnej pamiatky situovanej v mestskej pamiatkovej rezervácii v Košiciach na P..Č.. XXX kat.územie F. U., zapísanej na LV č. XXXXX, ktorá je vo vlastníctve navrhovateľky. Padanie kusov omietky ohrozuje zdravie i majetok osôb v predmetnom dvore.
Krajský pamiatkový úrad Košice rozhodnutím zo dňa 30.5.2010 nariadil ohliadku na mieste samom s ústnym pojednávaním vo veci preverenia havarijného stavu na 15.6.2010.
V zázname z prehliadky zo dňa 15.6.2010 na mieste samom, ktorú za Krajský pamiatkový úrad Košice vykonala C..R..B. a U..X., sú uvedené nasledovné zistenia: Na severnej štítovej stene objektu Kováčska 20 v rozsahu cca 10 m od terénu lokálne vo veľkých plochách opadávajú omietkové vrstvy a odhaľujú časti primárnych omietok a tehlového muriva, ako aj kovové prvky, tzv. tiahla. Súčasné omietky sú cementovo rosené s hrubozrnnou štruktúrou. Na niektorých miestach sú omietky duté, nesúdržné s podkladom a vytvárajú dutiny, pod ktorými dochádza ku korózii omietkových vrstiev a murív. Na povrchu omietok sa tvorí biologický porast - lišajníky, machy. Obzvlášť sa prejavujú v rozsahu prvého a druhého nadzemného poschodia. Soklová časť vo východe s kamenným obkladom je druhotný a lokálne poškodený. V ostatnej časti nezachovaný, len odhalené murivo zmiešané. Asfalt ako povrchová úprava dvora, je potiahnutý až k tomuto murivo.
Krajský pamiatkový úrad Košice rozhodnutím č.k. KE-10/137-08/4313/HA,KD zo dňa 14.7.2010 uložil odporcovi ako vlastníkovi kultúrnej pamiatky Kováčska 20 v Košiciach na vlastné náklady podľa § 31 ods.2 Pamiatkového zákona predložiť správnemu orgánu na posúdenie prípravnú dokumentáciu obnovy v rozsahu - odborný posudok sanácie muriva proti nadmernej vlhkosti severnej štítovej a medziparcelačnej steny kultúrnej pamiatky Kováčska 20 Košice, v lehote do 40 dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia, s tým, že posudok má stanoviť príčiny vzniku a rozsah nadmerného vlhnutia a vydúvania muriva a navrhne spôsob vysušovania a dlhodobej údržby s ohľadom na zachovanie a ochranu historického muriva a omietkových vrstiev. Z odôvodnenia citovaného rozhodnutia vyplýva, že odporca ako vlastník predmetnej kultúrnej pamiatky nezabezpečil jej základnú ochranu. Správny orgán na mieste samom za účasti vlastníkov vyhotovil fotodokumentáciu a zistil, že na severnej štítovej stene kultúrnej pamiatky Kováčska 20 v Košiciach je povrch steny omietaný s najväčšou pravdepodobnosťou cementovými hrubohladenými omietkami, na povrchu ktorých lokálne vzniká biologický porast. Výrazne sa prejavujú najmä v úrovni prvého a druhého nadzemného podlažia. Omietkové vrstvy sú lokálne vyduté, popraskané a vypadané. Padajú do priestoru dvora susednej kultúrnej pamiatky Kováčska 22 v Košiciach, ktorá je vo vlastníctve navrhovateľky. Pri pádoch uvoľnených omietkových vrstiev došlo i k poškodeniu hmotného majetku tejto vlastníčky a vzniká ohrozenie bezpečnosti osôb. V odhalených plochách dochádza ku korózii prevažne tehlového muriva. Štít má v soklovej časti druhotný kamenný obklad, ktorý lokálne absentuje. Nerovnosť povrchu štítovej steny môže vyplýva jednak z historického vývoja, ako aj zo spôsobu vyhotovenia druhotných omietkových vrstiev. Citované rozhodnutie správny orgán vydal vzhľadom na fakt, že na kultúrnej pamiatke došlo k vzniku nežiaduceho stavu, k ohrozeniu pamiatkových hodnôt, k prehĺbeniu nevyhovujúceho technického stavu a predovšetkým, k zanedbaniu základnej ochrany kultúrnej pamiatky. Predmetom požadovaného posudku bude predovšetkým diagnostikovanie príčiny, rozsahu a vplyvu porúch omietkových vrstiev, ktoré sa pôsobením nadmerne zadržanej vlhkosti v murivách oddeľujú od pokladu a odlupujú sa.
Proti vyššie citovanému rozhodnutiu podal odporca odvolanie.
Dňa 12.8.2010 bol Krajskému pamiatkovému úradu Košice doručený podnet odporcu na prešetrenie nepovolených stavebných úprav v rámci štátneho stavebného dohľadu v objekte Kováčska 22 Košice s odôvodnením, že pri rekonštrukčných prácach na objekte Kováčska 22 boli vykonané zo strany
Kováčskej ulice výškové zmeny na podkroví objektu do takej miery, že zasahuje do priestoru okna susediaceho objektu na Kováčskej 20.
Rozhodnutím odvolacieho správneho orgánu - Pamiatkového úradu Slovenskej republiky č.PÚ-10/1447-2/6751/58/HAB zo dňa 1.12.2010 bolo odvolanie odporcu zamietnuté a rozhodnutie Krajského pamiatkového úradu Košice zo dňa 14.7.2010 potvrdené.
Zo spisu Krajského pamiatkového úradu Košice č. 162/2011 súd zistil:
Krajský pamiatkový úrad Košice Záväzným stanoviskom č. KE-11/162-04/1886/HA,KD zo dňa 7.4.2011 súhlasil s predloženou prípravnou dokumentáciou obnovy: Odborný posudok na sanáciu muriva objektu Kováčska č. 20 v časti kultúrnej pamiatky Kováčska 20, Košice v rozsahu: Textovej časti:
- Systém sanácie murív vypracovaného U. Š.,
- Protokol o laboratórnych skúškach vypracovaný V..G. P. R. U.. M. P., chemicko-technologickým oddelením Pamiatkového úradu Slovenskej republiky. Grafickej časti: vyznačenie minimálnej grafickej hranice sanačného zásahu na dvoch fotografiách.
Z rozhodnutia vyplýva, že realizovanie obnovy kultúrnej pamiatky je potrebné vykonať pri dodržaní 12 stanovených požiadaviek, okrem iných aj: 1. vlastník pre začatím obnovy severnej štítovej steny zabezpečí preverenie funkcie a technického stavu oplechovania koruny murív a dažďových odpadov a zvodov svetlíka druhého nadzemného podlažia. 2.vlastník zabezpečí obnovu poškodených alebo nevyhovujúcich prvkov, ktoré budú vyhotovené z kovu, plechové prvky je prípustné ošetriť náterom vo farbe kovu - granátová sivá, dažďové odpady a žľaby nerealizovať z plastu ani z poplastovaného plechu. Vlastník začatie prác písomne oznámi dotknutému orgánu minimálne 3 dni vopred. 3. vlastník zabezpečí odstránenie nevhodných omietkových vrstiev v navrhovanom rozsahu do výšky prvého nadzemného podlažia a vybrané časti druhého nadzemného podlažia navrhované v grafickej časti prípravnej dokumentácie ako aj všetky lokálne poškodené, vyduté a opadávajúce omietkové plochy.
Z odôvodnenia citovaného záväzného stanoviska vyplýva, že odporca predložil prípravnú dokumentáciu obnovy - Odborný posudok na sanáciu muriva objektu Kováčska č. 20. Správny orgán preskúmal túto dokumentáciu a konštatoval, že rešpektuje podmienky pre jej spracovanie uložené v jeho rozhodnutí o náprave časti kultúrnej pamiatky vydanom dňa 14.7.2010. Obsahom tejto dokumentácie je návrh sanácie murív severného štítového múra. Z výsledkov laboratórneho rozboru vyplýva, že množstvá stanovených vodorozpustných solí vo vzorkách pre objekt predstavujú stredné až vysoké zaťaženie. Jedná sa o vysoký stupeň zaťaženia chloridmi a až extrémny dusičnanmi. Z odborného posudku vyplýva, že príčinou vzniku tohto stavu je s určitosťou nevhodne použitý materiál, v spolupôsobení so vzlínajúcou vlhkosťou (soklové partie), ktoré v podmienkach, ktorým boli vystavené, degradovali a sekundárne boli vystavené vplyvu poveternostných podmienok, čo len urýchlilo ich skazu. V neposlednom rade k tomu prispela aj nevhodná realizácia detailov - ukončenie kamenného sokla. Toto stanovisko oprávňuje k ohláseniu na stavebnom úrade.
Z Odborného posudku Systém sanácie murív, vypracovaného spoločnosťou SPAK s.r.o. Košice súd zistil, že rozsah sanácie by mal zahrňovať aj lokálne vydutie nad úrovňou začiatku II.NP, v ktorej časti sa pod existujúci stav určite podpísalo aj umiestnenie sociálneho zariadenia (v budove Archívu Mesta, za murivom).
Zo zápisnice z ohliadky nehnuteľnosti konanej dňa 27.3.2015 za účasti oboch sporových strán súd zistil, že na severnej štítovej stene objektu Kováčska 20, ktorý susedí s objektom Kováčska 22 vo vlastníctve navrhovateľky, medzi ktorými sa nachádza vnútorný dvor, ktorý siaha po celej dĺžke od Kováčskej ulice až po Hlavnú ulicu, so šírkou dvora vyhotoveného z asfaltu cca 4-5 m po celej dĺžke, lokálne v rôznych aj veľkých plochách opadáva omietka hrubozrnnej štruktúry na dvor a odhaľuje podklad steny (kameň + tehla). Na niektorých miestach omietka odstáva od podkladu - vytvára dutiny. V miestach, kde omietka odstáva, je evidentné, že táto dosahuje hrúbku cca 3 cm. Na zemi pod štítovou stenou na dvore sa nachádza opadaná omietka.
Z výsluchu svedkyne C..R..R. B., zamestnankyne Krajského pamiatkového úradu Košice, ktorá sa v rámci úradnej činnosti zaoberala predmetným prípadom, súd zistil, že charakter použitého materiálu resp.nevhodnosť použitých omietok sa javí ako jediný dôvod existujúceho stavu. K tvrdeniu vedľajšieho účastníka na strane odporcu že sedlová strecha, ktorej rekonštrukciu vykonala navrhovateľka, spôsobuje resp. zhoršuje existujúci stav, svedkyňa uviedla, že nebolo zistené, že by dochádzalo k opadávaniu omietok v tej časti steny, kde sa nachádza sedlová strecha objektu vo vlastníctve navrhovateľky. K padaniu omietok dochádza v inej časti dotknutého múru. V tejto súvislosti poukázala na skutočnosť, že s touto obranou vlastníka objektu sa vysporiadal odvolací orgán v rámci správneho konania vedeného pod sp.zn. KE-10/137.
Zo zmluvy č. 249/2008 o nájme a výkone správy komplexu budov Historickej radnice v Košiciach uzavretej dňa 31.3.2008 medzi vlastníkom Mestom Košice a správcom Správa majetku mesta Košice s.r.o. so sídlom v Košiciach, Hlavná 68 súd zistil, že predmetom tejto zmluvy je užívanie a výkon správy nehnuteľností vo vlastníctve odporcu, vedených na LV Č..XXXXX, G. Č..XXXXX R. G. Č..XXXXX kat. územie F. U., ktoré tvoria súbor objektov a pozemkov Historickej radnice v Košiciach. Podľa článku 8 bodu 1 zmluvy správca je povinný najmä chrániť prenajatý majetok a udržiavať ho v prevádzkyschopnom stave, s prihliadnutím na jeho opotrebenie vykonávať bežné opravy a údržbu na vlastné náklady a tieto financovať v súlade s finančným plánom schváleným na príslušný rok pri dodržaní ustanovení tejto zmluvy, vykonávať bežné opravy, údržbu a náhodné havárie riešiť v súlade s osobitnými právnymi predpismi. Podľa článku 8 bodu 3 správca nie je oprávnený vykonať zmeny na predmete zmluvy vyžadujúce oznámenie stavebnému úradu bez predchádzajúceho písomného súhlasu prenajímateľa.
Z Protokolu z odovzdania a prevzatia nehnuteľného majetku - komplexu budov Historickej radnice v Košiciach, spísaného medzi odovzdávajúcim odporcom a preberajúcim správcom Správou majetku mesta Košice s.r.o. zo dňa 31.3.2008 súd zistil, že došlo k odovzdaniu a prevzatiu nehnuteľností, ktoré boli predmetom zmluvy č. 249/2008 zo dňa 31.3.2008.
Z uznesenia Mestského zastupiteľstva v Košiciach č. 383 zo dňa 17.9.2012 súd zistil, že bola zrušená spoločnosť Správa majetku mesta Košice s.r.o. a to bez likvidácie, zlúčením so spoločnosťou Bytový podnik mesta Košice s.r.o. s tým, že imanie Správy majetku mesta Košice s.r.o. prechádza na spoločnosť Bytový podnik mesta Košice s.r.o.
Z výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Košice I súd zistil, že Bytový podnik mesta Košice s.r.o. je právnym nástupcom zaniknutej spoločnosti Správa majetku mesta Košice s.r.o. a to počnúc od 1.1.2013.
Navrhovateľka k obrane odporcu a vedľajšieho účastníka na strane odporcu uviedla, že vykonala rekonštrukčné práce, ktoré na stavebnom úrade riadne ohlásila. Počas týchto prác bolo zistené, že je prehnitý krov, ktorý vyžadoval vykonanie dodatočných prác. Rekonštrukčné práce zahrňovali výmenu strešnej krytiny, resp. omietky, výmenu okien a fasády.
Z listu Mestskej časti Košice - Staré Mesto č. 2001/05977-002/Bru zo dňa 2.10.2001 súd zistil, že navrhovateľka ohlásila udržiavacie práce na objekte Košice, B. XX. Stavebný úrad vyslovil, že nemá námietky proti realizácii udržiavacích prác pri obnove objektu B. XX, Košice na základe projektovej dokumentácie vyhotovenej firmou HALA projekt Košice C.. G. B. zo dňa 28.9.2001, v rozsahu výmeny strešnej krytiny hlavného objektu za medenú, v dvorovej časti za pálenú krytinu, obnovy fasády, opravy poškodeného povrchu dvora a výmeny okien a dverí.
Z výzvy Mesta Košice zo dňa 27.10.2010 súd zistil, že navrhovateľka ako stavebník bola vyzvaná, aby predložila stavebnému úradu doklady o tom, že dodatočné povolenie stavby nie je v rozpore s verejnými záujmami chránenými Stavebným zákonom a osobitnými predpismi v zmysle § 88 ods. 1 Stavebného zákona a to list vlastníctva, kópiu z katastrálnej mapy, projektovú dokumentáciu, vyjadrenie Útvaru hlavného architekta mesta Košice k projektovej dokumentácií, záväzné stanovisko Krajského pamiatkového úradu v Košiciach a stanovisko OR Hasičského a záchranného zboru Košice k projektovej dokumentácii stavby s tým, že ak tieto doklady nepredloží, bude stavebný úrad postupovať v zmysle § 88a ods. 2 Stavebného zákona a nariadi odstránenie stavby.
Z výzvy ďalej vyplýva, že na základe podnetu Referátu výstavby mesta Košice na prešetrenie stavebnej činnosti stavebný úrad vykonal dňa 14.9.2010 a 28.9.2010 miestne šetrenie, na ktorom zistil, že navrhovateľka zrealizovala stavebné úpravy strechy a podkrovia budovy Kováčska 22 v rozsahu výmena krovu, výmena strešnej krytina a osadenie strešných okien, ktorými došlo k zvýšeniu hrebeňa strechy tak, že hrebeň strechy zasahuje do okna susednej budovy Kováčska 20. Stavebný úrad konštatoval, že ide o nepovolenú stavbu.
Z listu navrhovateľky, adresovaného Stavebnému úradu mesto Košice zo dňa 5.1.2011 súd zistil, že navrhovateľka predložila vo veci dodatočného stavebného povolenia požadované podklady.
Zo záväzného stanoviska Krajského pamiatkového úradu Košice č. KE-10/1631-02/7344/HA zo dňa 15.12.2010 súd zistil, že bol vyslovený súhlas so žiadosťou navrhovateľky a to s predloženou projektovou dokumentáciou obnovy „Projekt pre dodatočné povolenie stavby“ v časti kultúrnej pamiatky Kováčska 22 v časti architektonicko-stavebnej, v časti statiky a v časti požiarnej bezpečnosti stavby. Z odôvodnenia záväzného stanoviska vyplýva, že práce boli vyhotovené z dôvodu akútneho havarijného stavu strechy nad celým pôdorysom objektu Kováčska 22 v Košiciach. Správny orgán na mieste samom zistil, že stav strechy pred rokom 2002 sa javí ako druhotný, nakoľko na južnej štítovej stene podkrovia je zachovaný odtlačok staršieho historického krovu, ktorý mal s najväčšou pravdepodobnosťou hrebeň strechy vyššie, ako je súčasný.
Podľa ust. § 123 Občianskeho zákonníka, vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.
Podľa ust. § 126 ods.1 Občianskeho zákonníka, vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.
Podľa ust. § 127 ods.1 Občianskeho zákonníka, vlastník veci sa musí zdržať všetkého, čím by nad mieru primeranú pomerom obťažoval iného alebo čím by vážne ohrozoval výkon jeho práv. Preto najmä nesmie ohroziť susedovu stavbu alebo pozemok úpravami pozemku alebo úpravami stavby na ňom zriadenej bez toho, že by urobil dostatočné opatrenie na upevnenie stavby alebo pozemku, nesmie nad mieru primeranú pomerom obťažovať susedov hlukom, prachom, popolčekom, dymom, plynmi, parami, pachmi, pevnými a tekutými odpadmi, svetlom, tienením a vibráciami, nesmie nechať chované zvieratá vnikať na susediaci pozemok a nešetrne, prípadne v nevhodnej ročnej dobe odstraňovať zo svojej pôdy korene stromu alebo odstraňovať vetvy stromu presahujúce na jeho pozemok.
Podľa ust. § 415 Občianskeho zákonníka, každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.
Podľa ust.§ 417 ods.1 Občianskeho zákonníka, komu škoda hrozí, je povinný na jej odvrátenie zakročiť spôsobom primeraným okolnostiam ohrozenia.
Podľa ust. § 417 ods.2 Občianskeho zákonníka, ak ide o vážne ohrozenie, ohrozený má právo sa domáhať, aby súd uložil vykonať vhodné a primerané opatrenie na odvrátenie hroziacej škody.
Vyššie citované ust. § 126 Občianskeho zákonníka upravuje ochranu vlastníckeho práva, ktorú zákon poskytuje vlastníkovi proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje. Medzi základné typy súdnej ochrany vlastníckeho práva patrí žaloba na zdržanie sa zásahov do vlastníckeho práva (tzv.negatórna, resp.zapieracia žaloba).
Negatórnou žalobou sa vlastník domáha ochrany proti takým zásahom do jeho práva, ktoré spočívajú v inom rušení, než v neoprávnenom zadržiavaní jeho veci. Negatórnou žalobu sa možno domáhať aj odstránenia následkov neoprávneného zásahu. Zákaz neoprávneného rušenia vlastníka veci podľa § 126 ods. 1 Obč. zákonníka prichádza do úvahy tam, kde neoprávnené rušenie vlastníka zo strany rušiteľa trvá, resp. pokračuje, alebo tam, kde už síce prestalo, avšak existuje konkrétne nebezpečenstvo jeho opakovania v budúcnosti. Podľa publikovanej judikatúry negatórnou žalobou sa žiada, aby súd zakázal odporcovi neoprávnené rušenie vlastníka vo výkone jeho vlastníckeho práva, čo je to isté, ako uloženie povinnosti odporcovi, aby sa zdržal neoprávneného rušenia. V širšom zmysle je potrebné za zapieraciu
t.j. negatórnu žalobu považovať aj žalobu, ktorou sa navrhovateľ domáha aj toho, aby odporca odstránil následky už vykonaných rušivých zásahov. Aj takáto žaloba sa opiera o ust. § 126 Obč. zákonníka.
Negatórna žaloba má blízko k žalobe na predchádzanie hroziacej závažnej škody podľa ust. § 417 ods. 2 Obč. zákonníka, podľa ktorého, ak ide o vážne ohrozenie, má ohrozený právo sa domáhať, aby súd uložil vykonanie vhodných a primeraných opatrení na odvrátenie hroziacej škody. Negatórna žaloba sa týka zásahov už vykonaných, zatiaľ čo u žaloby podľa § 417 ods. 2 Obč. zákonníka ide o škodu zatiaľ len hroziacu. Negatórnou žalobou (s výnimkou uloženia povinnosti na odstránenie následkov neoprávneného zásahu) je možné domáhať sa len toho, aby sa žalovaný zdržal presne vymedzeného rušenia. Niekedy však prichádza do úvahy použitie žaloby podľa § 417 ods. 2 Obč. zákonníka, prípadne kumulácia oboch žalôb. Povinnosť niečo konať, možno uložiť v rámci ochrany poskytovanej podľa ust. § 417 Obč. zákonníka. Pokiaľ sa domáha navrhovateľ, aby súd uložil povinnosť odporcovi vykonať určité opatrenia a teda, nie aby sa zdržal určitého rušenia, pretože navrhovateľovi hrozí závažná škoda, potom ide o žalobu podľa § 417 ods. 2 Občianskeho zákonníka.
Odporca môže popierať neoprávnený zásah a môže namietať, že do vlastníckeho práva zasahuje na základe vecného alebo obligačného práva k veci.
Vo vyššie cit.ust. § 127 Občianskeho zákonníka ide o právnu úpravu susedských vzťahov, ktoré vznikajú medzi vlastníkmi susediacich nehnuteľností. Imisiami sa spravidla rozumie prenikanie účinkov činnosti konanej na jednej nehnuteľnosti na nehnuteľnosť druhú. Vlastník neužíva cudziu nehnuteľnosť, ale účinok jeho činnosti na nehnuteľnosti v svojom vlastníctve sa prejavuje na cudzej nehnuteľnosti. Imisiou je teda podľa platného práva obťažovanie iných vlastníkov účinkami vzniknutými v dôsledku užívania vlastnej veci. Imisia je objektívna kategória a nezávisí na zavinení vlastníka. Ochrana proti imisiám nie je preventívna, ale je represívna, tzn. že žalobou podľa § 127 ods. 1 Obč. zákonníka sa možno brániť len vtedy, ak nastal škodlivý účinok. Preventívnu ochranu poskytuje ust. § 417 Obč. zákonníka.
Priamou imisiou je priame vedenie fyzikálnych látok na susedný pozemok, resp. keď úkony vlastníka majú bezprostredné účinky nielen na vlastný pozemok, ale aj na pozemok suseda. Z ust. § 127 Obč. zákonníka vyplýva, že obťažovanie imisiami je významné vtedy, keď je nad mieru primeranú pomerom. Vlastník môže niekedy obťažovať iného alebo ohrozovať výkon práv iného tým, čo inak tvorí obsah jeho vlastníckeho práva. Otázku, či daná imisia je podstatná, je treba riešiť s prihliadnutím k všetkým okolnostiam veci. Je potrebné prihliadnuť napr. k tomu, kde nehnuteľnosť leží a na aký účel je určená.
Pokiaľ v dôsledku imisií hrozí vážna škoda, môže sa vlastník domáhať, aby súd uložil ohrozujúcemu vlastníkovi niečo konať. Takáto žaloba sa bude opierať o ust. § 417 ods. 2 Obč. zákonníka.
V posudzovanej veci sa navrhovateľka domáhala, aby súd zaviazal odporcu vykonať kompletnú úplnú opravu zadných stien objektov na Hlavnej č. 59 a Kováčskej č. 20 v Košiciach. Je teda zrejmé, že sa domáhala, aby súd uložil odporcovi niečo konať (vykonať určité opatrenia). Nárok, ktorého sa navrhovateľka domáha, svojim charakterom predstavuje kombináciu negatórnej žaloby podľa ust. § 127 Občianskeho zákonníka a žaloby podľa ust. § 417 ods.2 Občianskeho zákonníka. Vykonaným dokazovaním bolo totiž preukázané, že jednak už nastal škodlivý účinok imisií na vlastníctvo navrhovateľky a aj naďalej v dôsledku týchto imisií hrozí vážna škoda na jej vlastníctve. Charakter imisie je v danom prípade dokonca v takej intenzite, že hrozí nielen škoda na majetku, ale aj škoda na zdraví ľudí.
Vykonaným dokazovaním bolo v predmetnej veci preukázané a ani medzi účastníkmi nebolo sporné, že navrhovateľka a odporca sú vlastníkmi bezprostredne susediacich nehnuteľností v katastrálnom území Stredné mesto, obec Košice - Staré mesto, okres Košice I. Navrhovateľka je podľa LV č.XXXXX výlučnou vlastníčkou domu a dvora súp.č. XX na parcele č.XXX o výmere 1140m2 zastavané plochy a nádvoria a odporca je podľa LV č.XXXXX výlučným vlastníkom administratívnej budovy súp.č.XXX na Kováčskej ul.č.20 stojaceho na parcele č. XXX. Severná štítová stena budovy na Kováčskej ul.č.20 vo vlastníctve odporcu tvorí hranicu medzi pozemkami vo vlastníctve účastníkov konania, konkrétne, z jednej strany ohraničuje dvor vo vlastníctve navrhovateľky.
Správcom objektu vo vlastníctve odporcu je v zmysle zmluvy č. 249/2008 o nájme a výkone správy komplexu budov Historickej radnice v Košiciach zo dňa 31.3.2008, s účinnosťou od 1.1.2013 Bytový podnik mesta Košice s.r.o.
V danej veci imisia spočíva v odpadávaní omietky z nehnuteľnosti vo vlastníctve odporcu na pozemok vo vlastníctve navrhovateľky, jej zhromažďovaní na pozemku vo vlastníctve navrhovateľky. Z ust. § 127 Obč. zákonníka vyplýva, že obťažovanie imisiami je významné vtedy, keď je nad mieru primeranú pomerom. Súd konštatoval, že v danom prípade ide o podstatnú, nie zanedbateľnú imisiu. Vyššie uvedené skutočnosti jednoznačne vyplynuli najmä z výsledkov správneho konania na Krajskom pamiatkovom úrade Košice vedeného pod sp.zn. č. 137/2010 a č. 162/2011, ale aj z výpovede svedkyne C..B., ako aj z ohliadky, ktorú vykonal súd na mieste samom.
Existenciu daného stavu a jeho rozsah zistil Krajský pamiatkový úrad vykonaným dokazovaním na mieste samom. Konštatoval, že na severnej štítovej stene budovy vo vlastníctve odporcu je povrch steny omietaný s najväčšou pravdepodobnosťou cementovými hrubohladenými omietkami, na povrchu ktorých lokálne vzniká biologický porast. Výrazne sa prejavujú najmä v úrovni prvého a druhého nadzemného podlažia. Omietkové vrstvy sú lokálne vyduté, popraskané a padajú do priestoru dvora susednej kultúrnej pamiatky Kováčska 22 v Košiciach, ktorá je vo vlastníctve navrhovateľky. V odhalených plochách dochádza ku korózii prevažne tehlového muriva. Štít má v soklovej časti druhotný kamenný obklad, ktorý lokálne absentuje.
Krajský pamiatkový úrad Košice v nadväznosti na tieto zistenia, rozhodnutím č.k. KE-10/137-08/4313/ HA,KD zo dňa 14.7.2010 uložil odporcovi na vlastné náklady predložiť prípravnú dokumentáciu obnovy objektu, spočívajúcu v odbornom posudku sanácie muriva proti nadmernej vlhkosti severnej štítovej a medziparcelačnej steny, s tým, že posudok má stanoviť príčiny vzniku a rozsah nadmerného vlhnutia a vydúvania muriva a navrhne spôsob vysušovania a dlhodobej údržby s ohľadom na zachovanie a ochranu historického muriva a omietkových vrstiev. Správny orgán v citovanom rozhodnutí konštatoval, že pri pádoch uvoľnených omietkových vrstiev došlo i k poškodeniu hmotného majetku navrhovateľky a vzniká ohrozenie bezpečnosti osôb. Citované rozhodnutie bolo v odvolacom konaní potvrdené rozhodnutím Pamiatkového úradu SR č.PÚ-10/1447-2/6751/58/HAB zo dňa 1.12.2010.
Odporca následne, v súlade s vyššie citovaným právoplatným rozhodnutím predložil Krajskému pamiatkovému úradu Košice prípravnú dokumentáciu obnovy: Odborný posudok na sanáciu muriva, s ktorou Krajský pamiatkový úrad Košice Záväzným stanoviskom č. KE-11/162-04/1886/HA,KD zo dňa 7.4.2011 vyslovil súhlas a na realizovanie obnovy kultúrnej pamiatky uložil odporcovi dodržať stanovené požiadavky. Toto stanovisko odporcu oprávňuje k ohláseniu na stavebnom úrade.
Súd poukazuje na ust. § 135 ods.2 O.s.p., podľa ktorého otázky, o ktorých patrí rozhodnúť inému orgánu, môže súd posúdiť sám. Ak však bolo o takejto otázke vydané príslušným orgánom rozhodnutie, súd z neho vychádza.
V konaní nebolo sporné a ani odporca nespochybňoval, že napriek existencii vyššie citovaného záväzného stanoviska, odporca od roku 2011 s realizáciou obnovy objektu nezačal, ani nepožiadal stavebný úrad o vydanie stavebného povolenia resp. neohlásil začatie stavebných prác na stavebnom úrade.
Čo sa týka príčin existujúceho stavu, odporca ako aj vedľajší účastník na jeho strane v priebehu konania upustili od tvrdenia, že tento vzniká resp. sa zhoršuje aj spolupôsobením nevhodnej resp.nepovolenej stavebnej činnosti navrhovateľky. Odhliadnuc od uvedeného súd uvádza, že z vyššie citovaného Záväzného stanoviska Krajského pamiatkového úradu, ktoré vychádza zo zistení, vyplývajúcich z odborného posudku (Systém sanácie murív, Laboratórny rozbor), predloženého odporcom jednoznačne vyplýva, že množstvá stanovených vodorozpustných solí vo vzorkách pre objekt predstavujú stredné až vysoké zaťaženie, jedná sa o vysoký stupeň zaťaženia chloridmi a až extrémny dusičnanmi, pričom príčinou vzniku tohto stavu je s určitosťou nevhodne použitý materiál, v spolupôsobení so vzlínajúcou vlhkosťou (soklové partie), ktoré v podmienkach, ktorým boli vystavené, degradovali a sekundárne boli vystavené vplyvu poveternostných podmienok, čo len urýchlilo ich skazu. V neposlednom rade k tomu prispela aj nevhodná realizácia detailov - ukončenie kamenného sokla a čo sa týka lokálneho vydutia nad úrovňou začiatku II.NP, v tejto časti sa pod existujúci stav určite podpísalo aj umiestnenie sociálneho
zariadenia (v budove Archívu Mesta, za murivom). Uvedené skutočnosti potvrdila aj svedkyňa C..R.. R. B., ktorá uviedla, že charakter použitého materiálu resp.nevhodnosť použitých omietok sa javí ako jediný dôvod existujúceho stavu. Naviac, súd z listinných dokladov, predložených navrhovateľkou (stavebný úrad, Krajský pamiatkový ústav Košice) zistil, že navrhovateľka riadne ohlásila udržiavacie práce na objekte a stavebný úrad vyslovil, že nemá námietky proti ich realizácii v rozsahu výmeny strešnej krytiny hlavného objektu za medenú, v dvorovej časti za pálenú krytinu, obnovy fasády, opravy poškodeného povrchu dvora a výmeny okien a dverí. Je pravdou, že pri realizácii stavebných prác došlo k zvýšeniu hrebeňa strechy tak, že hrebeň strechy zasahuje do okna susednej budovy Kováčska 20, pričom stavebný úrad konštatoval, že ide o nepovolenú stavbu, navrhovateľka však na výzvu stavebného úradu pre účely dodatočného stavebného povolenia predložila požadované podklady, okrem iných aj záväzné stanovisko Krajského pamiatkového úradu Košice č. KE-10/1631-02/7344/HA zo dňa 15.12.2010, ktorým bol vyslovený súhlas so žiadosťou navrhovateľky a to s predloženou projektovou dokumentáciou obnovy „Projekt pre dodatočné povolenie stavby“ v časti kultúrnej pamiatky Kováčska 22 v časti architektonicko-stavebnej, v časti statiky a v časti požiarnej bezpečnosti stavby. Z odôvodnenia záväzného stanoviska pritom vyplýva, že práce boli vyhotovené z dôvodu akútneho havarijného stavu strechy nad celým pôdorysom objektu Kováčska 22 v Košiciach. Uvedené potvrdila aj svedecká výpoveď C..R..R. B., ktorá uviedla, že nebolo zistené, že by dochádzalo k opadávaniu omietok v tej časti steny, kde sa nachádza sedlová strecha objektu vo vlastníctve navrhovateľky. K padaniu omietok dochádza v inej časti dotknutého múru. V tejto súvislosti poukázala na skutočnosť, že s touto obranou vlastníka objektu sa vysporiadal odvolací orgán v rámci správneho konania vedeného pod sp.zn. KE-10/137.
Súd mal z vykonaného dokazovania tiež za preukázané, že predmetnou imisiou - pádom uvoľnených omietkových vrstiev dochádza k poškodeniu majetku navrhovateľky a ohrozeniu zdravia i majetku osôb v predmetnom dvore. Uvedený záver bol viac krát vyslovený Krajským pamiatkovým úradom Košice v rámci správneho konania. Ako to vyplynulo z výpovede svedkyne C..R.. B., aj v súčasnosti je stav obdobný a dochádza k jeho ďalšiemu zhoršovaniu. Je teda zrejmé, že škoda na majetku navrhovateľky ako aj na zdraví ľudí aj do budúcna stále hrozí.
Zhrnúc vyššie uvedené, súd uzavrel, že žaloba je dôvodná a uložil odporcovi povinnosť vykonať opravu dotknutého objektu v jeho vlastníctve, ktoré predstavuje opatrenia na odvrátenie hroziacej škody.
Podľa ust. § 142 ods.1 O.s.p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
O náhrade trov konania vo vzťahu k prvej časti predmetu konania súd rozhodol v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia. Navrhovateľka mala v konaní plný úspech, preto jej proti odporcovi patrí plná náhradu trov potrebných na uplatňovanie svojho práva.
Trovy navrhovateľky predstavuje súdny poplatok zaplatený za návrh na začatie konania vo výške 99,50 EUR (podľa položky 1b/ sadzobníka, tvoriaceho prílohu zákona č.71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch, v znení účinnom v čase podania návrhu), ako aj trovy právneho zastúpenia, pretože ju v tomto konaní zastupoval advokát. Tento si trovy právneho zastúpenia uplatnil vo výške 427,44 EUR.
Trovy právneho zastúpenia súd vyčíslil podľa vyhl.MS SR č.655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb. Základná sadzbu tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby súd určil podľa ust. § 11 ods.1 písm.a/ citovanej vyhlášky vo výške jednej trinástiny výpočtového základu, keďže hodnotu prejednávanej veci resp.práva nie je možné vyjadriť v peniazoch. Výpočtový základ pre účely tejto vyhlášky podľa ust. § 1 ods.3 predstavuje výška priemernej mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva SR za prvý polrok predchádzajúceho kalendárneho roka. Pre určenie základnej sadzby tarifnej odmeny je rozhodujúcou je výška výpočtového základu v kalendárnom roku, v ktorom bol úkon právnej služby vykonaný. Jedna trinástina výpočtového základu na rok 2013 je 60,07 EUR a na rok 2015 je 64,53 EUR. V zmysle ust. § 14 ods.1 cit.vyhlášky, základná sadzba tarifnej odmeny vo výške 60,07 EUR patrí za úkony právnej služby - príprava a prevzatie zastúpenia zo dňa 24.9.2013 a návrh na začatie konania zo dňa 3.10.2013 a vo výške 64,53 EUR za úkony - účasť na pojednávaní konanom dňa 17.2.2015, účasť na ohliadke dňa 27.3.2015, účasť na pojednávaní dňa 5.5.2015 a účasť na pojednávaní dňa 9.6.2015. Spolu tarifná odmena za uvedených 6 úkonov činí 378,26 EUR.
Právnemu zástupcovi ďalej patrí tzv.režijný paušál v zmysle ust. § 16 ods.3 cit.vyhlášky vo výške jednej stotiny výpočtového základu za každý úkon právnej služby, t.j. vo výške 7,81 EUR za 2 úkony vykonané v roku 2013 a vo výške 8,39 EUR za 4 úkony vykonané v roku 2015, spolu vo výške 49,18 EUR. Spolu tarifná odmena a režijný paušál činia 427,44 EUR.
Celková výška účelne vynaložených trov navrhovateľky predstavuje 526,94 EUR (súdny poplatok + trovy právneho zastúpenia).
Podľa ust. § 149 ods.1 súd uložil odporcovi, aby priznanú náhradu trov zaplatil navrhovateľke k rukám jej právneho zástupcu.
Navrhovateľka sa okrem toho domáhala aj náhrady škody vo výške 2.700 EUR, pozostávajúcej zo sumy 2.000 EUR titulom nákladov na zaplatenie poplatku za parkovacie karty a v prevyšujúcej časti titulom ušlého zisku, ktorý by mohla získať v prípade, ak by 4 parkovacie miesta, prípustné podľa projektovej dokumentácie mohla prenajímať iným osobám.
Vedľajší účastník na strane odporcu namietal tvrdenie navrhovateľky, že nemôže parkovať pre existujúci stav, s poukazom na skutočnosť, že minimálne jedno auto na predmetnom mieste parkuje. Ďalej namietal, že navrhovateľka si zakúpila tzv. prenosnú parkovaciu kartu ako podnikateľský subjekt, pričom v tomto konaní vystupuje ako fyzická osoba. Napokon, vedľajší účastník vzniesol námietku premlčania voči uplatnenému nároku na náhradu škody a to s poukazom na tú skutočnosť, že subjektívna premlčacia lehota na uplatnenie práva na náhradu škody je 2 roky.
Navrhovateľka uviedla, že v predmetnej nehnuteľnosti prenajíma byty ako aj nebytové priestory na základe živnostenského oprávnenia. Pokiaľ ide o rezidenčnú kartu, pri tejto je podmienkou, že vodič musí byť vlastníkom vozidla a zároveň, musí mať trvalý pobyt v danej nehnuteľnosti v Starom Meste. K takejto rezidenčnej karte prináleží potom právo parkovať na jednom parkovacom mieste na danej ulici, kde sa nachádza nehnuteľnosť, ktorej vlastníkom je držiteľ tejto rezidenčnej karty, vrátane práva parkovať na dvoch určených postranných uliciach. Je však všeobecne známe, že v danej lokalite sú ulice, ako sú Kováčska a Vodná, dosť vyťažené resp. sú obsadené inými rezidenčnými kartami. Poplatok za takúto rezidenčnú kartu je 100,- EUR ročne. Čo sa týka prenosnej karty, táto má tú výhodu, že jej držiteľ môže parkovať hocikde. Navrhovateľka je vlastníčkou dvoch motorových vozidiel a aj jej rodinní príslušníci, syn, sestra a rodičia ich vlastnia. Všetci by mohli parkovať v prípade na predmetnom dvore vo vlastníctve navrhovateľky, nebyť daného stavu. Pokiaľ sú teda Kováčska, Vodná ulica alebo Zvonárska ulica obsadené, výhodou tejto prenosnej karty je, že môže zaparkovať na inej najbližšej ulici v tejto lokalite. K tvrdeniu poverenej zástupkyne, že v dvore parkuje jedno auto, uviedla, že síce parkuje, ale je vždy umiestnené pod klenbou a teda, nie pri štítovej severnej stene, z ktorej opadáva omietka.
Z originálov osvedčení o evidencii motorových vozidiel, vydaných Ministerstvom vnútra SR súd zistil, že navrhovateľka je vlastníčkou motorového vozidla ev.č. M. XXX T. a motorového vozidla ev.č. M. XXX N..
Z projektovej dokumentácie vypracovanej v januári 2006 C..E. X., schválenej C..G. B. , s označením Pôdorys prvého nadzemného podlažia - parkovanie, B. XX súd zistil, že vo dvore medzi susediacimi objektami Kováčska 20 a Kováčska 22 vo vlastníctve účastníkov konania, v časti od vstupu z Kováčskej ulice, bol vytvorený parkovací priestor pre štyri motorové vozidlá s tým, že pre každé auto sa ráta s parkovacím priestorom o dĺžke 6 m a šírke 2 m. Tieto parkovacie miesta na seba po dĺžke bezprostredne nadväzujú.
Navrhovateľka predložila účtovné doklady, svedčiace o zaplatení ročného parkovného za prenosnú parkovaciu kartu vo výške 500 EUR spoločnosti EEI s.r.o. so sídlom v Bratislave, Laurinská 18 zo dňa 10.9.2012, 6.9.2013 a 9.9.2014. Takisto predložila príjmový pokladničný doklad č. 1701366 zo dňa 6.9.2011, z ktorého súd zistil, že na účet Správy majetku mesta Košice zaplatila 500,- EUR za prenosnú ročnú parkovaciu kartu s dobou platnosti do 5.9.2012.
Zo správy spoločnosti EEI s.r.o. so sídlom v Bratislave Laurinská 18 súd zistil, že podľa nájomnej zmluvy uzatvorenej s Mestom Košice zo dňa 30.7.2012 v znení jej dodatkov je uvedená spoločnosť správcom zóny plateného parkovania v meste Košice. Prenájom vyhradeného parkovacieho miesta v zóne plateného parkovania vo vzťahu k navrhovateľke neeviduje. Eviduje vydanie prenosných parkovacích
kariet na obchodné meno X. O. - ED s miestom podnikania v Košiciach, B. XX a to prenosné parkovacie karty s platnosťou od 10.9.2012 do 9.9.2013 v sume 500,- EUR, od 10.9.2013 do 9.9.2014 v sume 500,- EUR a od 10.9.2014 do 9.9.2015 v sume 500,- EUR.
Podľa ust. 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
Podľa ust. § 420 ods. 3 Občianskeho zákonníka, zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.
Podľa ust. § 489 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
Základnými predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu v zmysle ust. § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka sú: a/ porušenie právnej povinnosti, b/ existencia škody, c/ príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou, d/ zavinenie.
Porušenie právnej povinnosti spočíva v existencii takého úkonu, ktorý je v rozpore s objektívnym právom. K porušeniu právnej povinnosti môže dôjsť buď protiprávnym konaním alebo opomenutím toho, čo malo byť v súlade s právom vykonané. Uskutočnený úkon je protiprávny vtedy, ak v súvislosti s ním došlo k porušeniu právnej povinnosti, ktorá vyplýva zo všeobecne záväzných právnych predpisov a iných noriem, ktoré mal škodca zachovávať, ale aj k porušeniu právnej povinnosti, ktorá vyplýva zo zmlúv alebo z iných právnych úkonov.
Pod pojmom škody treba rozumieť ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a ktorá je objektívne vyjadriteľná peniazmi ako všeobecným ekvivalentom. Rozoznávame skutočnú škodu a ušlý zisk. Pod skutočnou škodou treba rozumieť zmenšenie majetku poškodeného.
Príčinná súvislosť znamená, že medzi protiprávnym úkonom a vzniknutou škodou musí byť vzťah príčiny a následku. Vzťah medzi protiprávnym úkonom a vznikom škody musí byť bezprostredný.
Zavinenie je určitý psychický, vnútorný vzťah škodcu k vlastnému konaniu, priečiacemu sa objektívnemu právu a ku škode ako k výsledku tohto konania. Občiansky zákonník nevymedzuje formy zavinenia, preto pri výklade foriem zavinenia sa aj v občianskoprávnej praxi vychádza z ich vymedzenia v Trestnom zákone, ktorý rozlišuje úmyselné zavinenie a nedbanlivostné zavinenie a tie sa vnútorne členia na stupne zavinenia; úmyselné na priamy úmysel, pri ktorom konajúci chcel spôsobiť škodu a na nepriamy úmysel, pri ktorom konajúci vedel, že môže spôsobiť škodu a pre prípad, že ju spôsobí, bol s tým uzrozumený. Nedbanlivosť môže byť vedomá, pri ktorej konajúci síce nechcel spôsobiť škodu, avšak vedel, že ju môže spôsobiť a bez primeraných dôvodov sa spoliehal na to, že ju nespôsobí. Nedbanlivosť môže byť aj nevedomá, pri ktorej konajúci nechcel spôsobiť škodu, hoci o tom vzhľadom na okolnosti a na svoje pomery vedieť mal alebo vedieť mohol.
Čo sa týka prvého predpokladu pre vznik zodpovednosti za škodu, v posudzovanej veci z výsledkov dokazovania vo vzťahu k prvej časti uplatneného nároku nesporne vyplynulo, že odporca porušil svoju právnu povinnosť, jednak prevenčnú v zmysle ust. § 415 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého je každý povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví a na majetku, konkrétne, že opomenul resp. zanedbal zabezpečenie základnej ochrany svojho vlastníctva, čím (ako to konštatoval Krajský pamiatkový úrad Košice) došlo k vzniku nežiaduceho stavu, k ohrozeniu pamiatkových hodnôt a k prehĺbeniu nevyhovujúceho technického stavu nehnuteľnosti.
Čo sa týka škody, vykonaným dokazovaním ( z účtovných dokladov a vyjadrenia spoločnosti prenajímateľa) bolo nesporne preukázané, že navrhovateľka je vlastníkom dvoch motorových vozidiel a za prenosnú parkovaciu kartu zaplatila za obdobie od 9/2011 do 9/2012 sumu 500 EUR, za obdobie od 9/2012 do 9/2013 sumu 500 EUR, za obdobie od 9/2013 do 9/2014 sumu 500 EUR a za obdobie
od 9/2014 do 9/2015 sumu 500 EUR, spolu 2000 EUR. V takomto rozsahu teda došlo k zmenšeniu jej majetku.
Čo sa týka príčinnej súvislosti medzi porušením právnej povinnosti a vznikom škody, v prvom rade je potrebné pripomenúť, že účastníci konania sú vlastníkmi bezprostredne susediacich nehnuteľností, pričom severná štítová stena budovy na Kováčskej ul.č.20 vo vlastníctve odporcu tvorí hranicu medzi pozemkami vo vlastníctve účastníkov konania, konkrétne, z jednej strany po celej dĺžke ohraničuje dvor vo vlastníctve navrhovateľky. Súd konštatoval, že keby odporca neporušil svoje právne povinnosti a svoje vlastníctvo by riadne zabezpečil realizáciou opravy resp. sanácie dotknutej steny, opadávajúca omietka by neohrozovala majetok navrhovateľky, umiestnený na jej nehnuteľnosti, konkrétne na dotknutom dvore. Ako to vyplynulo z projektovej dokumentácie vypracovanej v januári 2006 týkajúcej sa pôdorysu prvého nadzemného podlažia a parkovania, v predmetnom dvore v časti od vstupu z Kováčskej ulice bol vytvorený parkovací priestor pre štyri motorové vozidlá s tým, že pre každé auto sa ráta s parkovacím priestorom o dĺžke 6 m a šírke 2 m. Ako už súd uviedol vyššie, nielen navrhovateľka sama je vlastníčkou dvoch motorových vozidiel, ale v nehnuteľnosti, do ktorej je prístup z predmetného dvora, prenajíma iným osobám byty a nebytové priestory; aj uvedené osoby by teda predmetný priestor mohli využívať na parkovanie svojich motorových vozidiel. Je potrebné súhlasiť s navrhovateľkou, že parkovanie v danej lokalite je problematické, čo je všeobecne známa skutočnosť a že parkovanie na súkromnom, zvonka uzavretom pozemku, je nepochybne bezpečnejšie. Vzhľadom na existujúci stav je však navrhovateľka vylúčená z možnosti využívať jedno zo základných oprávnení vlastníka v zmysle ust. § 123 Občianskeho zákonníka a to predmet svojho vlastníctva riadne užívať a nakladať s ním, do ktorého spadá aj právo vec prenajímať iným osobám. Navrhovateľka uvedenú situáciu riešila zakúpením prenosných parkovacích kariet, ktoré ju oprávňujú na parkovanie motorového vozidla na akomkoľvek prípustnom mieste v Košiciach. Súd sa stotožnil s tvrdením navrhovateľky, že zakúpenie rezidenčnej parkovacej karty, hoci je lacnejšia ako prenosná, je pre ňu nevýhodné. Rezidenčná karta totiž neoprávňuje jej držiteľa na parkovanie na jednom konkrétne vyhradenom mieste a vzhľadom na vyšší počet držiteľov takejto karty v danej lokalite bývajú vyhradené rezidenčné miesta v danej lokalite často obsadené a navrhovateľka nemá kde zaparkovať. V konečnom dôsledku teda vyššie uvedené znamená, že keby odporca nebol porušil svoje povinnosti, ku škode by nebolo došlo, čím je daný bezprostredný vzťah príčiny a následku.
Čo sa týka zavinenia, je potrebné uviesť, že pre záver o všeobecnej zodpovednosti za škodu v zmysle ust. § 420 ods.1 Občianskeho zákonníka postačuje zavinenie vo forme nedbanlivosti. V danom prípade nie je dôvod pochybovať o tom, že odporca zavinil vznik škody svojim správaním. Vychádzajúc aj z výsledkov správneho konania Štátneho pamiatkového úradu Košice musel vedieť, že dôsledkom takéhoto správania môže byť škoda spôsobená na majetku navrhovateľky a teda, odporca nepochybne musel vedieť, že môže spôsobiť škodu a pre prípad, že ju spôsobí, bol s tým uzrozumený.
Vo vzťahu k námietke odporcu, že navrhovateľka nie je aktívne vecne legitimovaná vo vzťahu k nároku na náhradu škody, pretože cenu za parkovacie karty zaplatila ako podnikateľka, nie ako fyzická osoba, súd uvádza, že uvedená skutočnosť je pre posúdenie veci a rozhodnutie irelevantná. Navrhovateľka síce podniká, ale nie ako právnická osoba, ale ako fyzická osoba na základe živnostenského oprávnenia. Aj pre fyzickú osobu, ktorej zanikne živnostenské oprávnenie, naďalej ostávajú zachované práva a povinnosti z právnych vzťahov, z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone, ktoré vznikli ešte pred zánikom živnostenského oprávnenia. Tým chce súd zdôrazniť, že v osobe fyzickej osoby, podnikajúcej na základe živnostenského oprávnenia, ide vždy o tú istú fyzickú osobu so spôsobilosťou mať práva a povinnosti, identifikovanú predovšetkým menom, priezviskom a dátumom narodenia. Napokon, je potrebné uviesť, že v danom prípade išlo o žalobu s kumulovanými právnymi nárokmi a navrhovateľka v návrhu na začatie konania aj uviedla pri svojom označení, že je podnikateľkou.
Zhrnúc vyššie uvedené, súd konštatoval, že sú dané všetky predpoklady pre záver o zodpovednosti odporcu za vznik škody.
Súd sa následne zaoberal námietkou premlčania, vznesenou odporcom proti tomuto nároku navrhovateľky.
Podľa ust. § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
Podľa ust. § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
Podľa ust. § 106 ods.1 Občianskeho zákonníka, právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.
Podľa ust. § 106 ods.2 Občianskeho zákonníka, najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.
Pri premlčaní práva na náhradu škody zákon ustanovuje kombinované premlčacie doby a to subjektívnu ( § 106 ods.1 Občianskeho zákonníka) a objektívnu ( §106 ods.2 Občianskeho zákonníka). Subjektívna premlčacia doba je dvojročná a pre jej začiatok je významný subjektívny prvok, spočívajúci vo vedomosti poškodeného o tom, že škoda vznikla a kto za ňu zodpovedá. Objektívna premlčacia doba je trojročná a jej začiatok sa odvíja od momentu, kedy škoda skutočne vznikla. Subjektívna premlčacia doba pritom môže plynúť len v rámci objektívnej doby, ktorú nemožno prekročiť.
Z vyššie citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že nárok na náhradu škody, ktorý vznikol pred podaním žaloby, je možné priznať navrhovateľke len za obdobie dvoch rokov spätne, t.j. od 3.10.2011. Za obdobie 12 mesiacov od 9/2011 do 9/2012 si navrhovateľka uplatnila nárok na náhradu škody vo výške 500 EUR. Vzhľadom na vyššie uvedené je nárok premlčaný vo vzťahu k mesiacu september 2011 vo výške 44,66 EUR, čo je alikvotná časť ročného parkovného, pripadajúca na premlčaný nárok. Súd preto návrh v tejto časti zamietol.
Zhrnúc vyššie uvedené, po odpočítaní premlčanej čiastky súd priznal navrhovateľke nárok na zaplatenie sumy 458,34 EUR za obdobie 11 mesiacov, t.j. od 10/2011 do 9/2012, ďalej vo výške 500 EUR za obdobie od 9/2012 do 9/2013, vo výške 500 EUR za obdobie od 9/2013 do 9/2014 a vo výške 500 EUR za obdobie od 9/2014 do 9/2015, spolu vo výške 1.958,26 EUR.
V prevyšujúcej časti uplatnenej náhrady škody súd nárok vylúčil na samostatné konanie s tým, že vo vylúčenom konaní rozhodne aj o náhrade trov konania vo vzťahu k nároku na náhradu škody. Vo vzťahu k tejto ostávajúcej časti nároku je totiž potrebné vykonať ďalšie dokazovanie v súvislosti s otázkou trhovej hodnoty nájomného za parkovanie na súkromnom pozemku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa doručenia, prostredníctvom súdu, proti rozhodnutiu ktorého odvolanie smeruje, v troch písomných vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods.1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 205 ods.2 O.s.p.).
Podľa ust. § 251 ods.1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.