Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6C/118/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom samosudcom Mgr. Martinom Štubniakom v právnej veci žalobcu: K. N., R.. XX.XX.XXXX, D. V. XXX, zastúpený Advokátska kancelária JUDr. Peter Rybár, s.r.o., so sídlom Kuzmányho 29, Košice, proti žalovanému: POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598, so sídlom Pribinova 25, Bratislava, v konaní o zaplatenie sumy 437 € s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Súd návrh žalovaného na postúpenie veci Okresnému súdu Bratislava I z a m i e t a.

II. Súd žalobu žalobcu z a m i e t a.

III. Žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 15.11.2013 žiadal žalobca uložiť žalovanému povinnosť zaplatiť sumu 437 € s úrokom z omeškania vo výške 5,50% ročne zo sumy 437 € od 08.11.2013 do zaplatenia a nahradiť trovy konania. Žalobu odôvodnil tým, že so žalovaným uzavrel dňa 05.03.2010 zmluvu o úvere č. 402100181, na základe ktorej mu bol poskytnutý úver v sume 700 €, pričom žalovanému uhradil celkovo sumu 1.137 €. Nakoľko zmluva neobsahovala podstatné náležitosti podľa zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Preto plnením úrokov a poplatkov v sume 437 € sa žalovaný na jeho úkor bezdôvodne obohatil a túto sumu mu ani po výzve nevydal.

Žalovaný vo svojom vyjadrení žiadal žalobu zamietnuť poukazujúc na premlčanie nároku. Namietal miestnu príslušnosť tunajšieho súdu na konanie poukazujúc na ustanovenie § 85 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“). Tvrdil, že z jeho strany k bezdôvodnému obohateniu nedošlo, lebo žalobcovi bol úver poskytnutý na účely povolania a tak nejde o vzťah spotrebiteľský podľa zákona o spotrebiteľských úveroch.

Po oboznámení listinných dôkazov, ktoré sú obsahom spisu súd zistil nasledovné:

V konaní nebolo sporným, že žalobca dňa 05.03.2010 uzavrel so žalovaným zmluvu o úvere, na základe ktorej mu žalovaný poskytol úver v sume 700 € za poplatok v sume 422 €. Žalobca sa zaviazal úver vrátiť v 6-tich mesačných splátkach po 187 €.

Ide o tzv. formulárovú zmluvu, vopred pripravené tlačivo s nemožnosťou zmeny jeho obsahu s výnimkou uvedenia identifikačných údajov zmluvných strán, sumy úveru, poplatku za jeho poskytnutie a označenia účelu poskytnutia finančných prostriedkov - zamestnanie, povolanie, podnikanie a „iný účel“. Žalobca je v zmluve o úvere označený ako fyzická osoba s uvedením rodného čísla a bydliska a aj ako fyzická

osoba - podnikateľ s uvedením miesta podnikania a identifikačného čísla. V príslušnom políčku zmluva obsahuje zvolené prehlásenie žalobcu, že finančné prostriedky sú poskytnuté na výkon povolania.

Podľa predloženého prehľadu splátok zaplatil žalobca celkovo sumu 1.137 € v 6-tich splátkach, z toho dňa 12.05.2010 zaplatil 2x sumu 187 €, dňa 16.08.2010 uhradil 2x sumu 187 € a dňa 06.09.2010 uhradil sumu 374 € a sumu 15 €.

Vzhľadom na doteraz uvedené je nepochybné, že účastníkmi uzavretá zmluva je úverovou zmluvou majúcou právny základ v ust. § 497 Obchodného zákonníka, podľa ktorého zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. Podľa § 499 Obchodného zákonníka platí, že za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.

V konaní bolo potom sporným, či predmetná zmluva o úvere je spotrebiteľskou zmluvou a teda či ju možno podriadiť pod ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, resp. pod príslušné ustanovenia zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch.

Z informatívneho výpisu zo živnostenského registra (verejne dostupnom na webovom sídle zrsr.sk) súd zistil, že žalobca vykonáva podnikateľskú činnosť od 01.09.2009 až doposiaľ.

Vyhodnotením vykonaných dôkazov súd dospel k záveru, že žalobca túto uzavrel ako fyzická osoba

- nepodnikateľ, keď v zmluve sa identifikoval menom, priezviskom, bydliskom a rodným číslom. Až v druhom rade poskytol v zmluve informácie o podnikateľskej činnosti označiac aj miesto výkonu podnikateľskej činnosti a identifikačné číslo. Hoci v čase uzavretia zmluvy o úvere vykonával podnikateľskú činnosť, nebolo v konaní spoľahlivým spôsobom preukázané, že úver bol žalobcovi poskytnutý na účel podnikania. Preto neobstojí ani obrana žalovaného, že zmluvu uzavrel so žalobcom, ktorý mal postavenie podnikateľa. Dobrý úmysel žalovaného je vylúčený už samotnou podobou zmluvného formulára, lebo práve takouto triviálnou praktikou označenia predtlačených rubrík o statuse fyzickej osoby nepodnikateľa (s rodným číslom) a zároveň o statuse podnikateľa (s IČO-m) a o tom, že úver je poskytovaný na účely zamestnania, povolania či podnikania, mal podľa názoru súdu žalovaný snahu vyhnúť sa podriadeniu úverového vzťahu spotrebiteľskej právnej úprave obsiahnutej v tom čase v zákone č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a z nej pre neho vyplývajúcim povinnostiam.

Podľa § 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme.

Podľa § 3 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

Preto žalobca pri uzatvorení úverovej zmluvy so žalovaným vystupoval v pozícii spotrebiteľa a na právny vzťah založený zmluvou o úvere sa vzťahuje aj právny režim zákona o spotrebiteľských úveroch.

Podľa § 4 ods. 2 písm. j) zákona o spotrebiteľských úveroch je jednou z podstatných náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere aj údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov (ďalej len ako „RPMN“), ktorý slúži spotrebiteľovi na zorientovanie sa v ponukách rôznych finančných inštitúcii poskytujúcich úvery a posúdenie výhodnosti poskytnutého úveru. Ak tento údaj v zmluve o spotrebiteľskom úvere absentuje, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov podľa § 4 ods. 3 zákona o spotrebiteľských úveroch. Pod hrozbou rovnakej sankcie sa ako náležitosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere vyžaduje podľa § 9 ods. 2 písm. g) zákona o spotrebiteľských úveroch rovnako aj uvedenie termínu konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.

Účastníkmi uzavretá zmluva datovaná dňom 05.03.2010 neobsahuje ani RPMN ani termín konečnej splatnosti úveru.

Preto pokiaľ žalobca podľa predloženého prehľadu uhradil na podklade uzavretej zmluvy žalovanému viac než 700 €, čiastka uhradená ním nad uvedenú sumu predstavuje bezdôvodné obohatenie sa žalovaného na jeho úkor podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), ktorý hovorí, že bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu

Námietka premlčania vznesená žalovaným bola dôvodná.

Podľa § 100 ods. 1 sa právo premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v zákone ustanovenej (§ 101 až § 110 , pričom na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 107 ods. 1 a 2 OZ, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

Pre začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby v trvaní dvoch rokov je rozhodujúci deň, keď sa oprávnený v konkrétnom prípade skutočne dozvie o vzniku bezdôvodného obohatenia na jeho úkor a o subjekte, ktorý sa bezdôvodne obohatil. Nie je rozhodujúce, že oprávnený mal možnosť dozvedieť sa tieto skutočnosti už skôr.

V danom prípade nebolo preukázané, že by žalobca vedel o vzniku bezdôvodného obohatenia sa na jeho úkor skôr než dňom, kedy splnomocnil svojho právneho zástupcu na zastupovanie v tomto konaní, čo sa stalo dňa 08.10.2013.

Žaloba však bola podaná na súd po uplynutí trojročnej objektívnej premlčacej doby plynúcej odo dňa 16.08.2010, kedy žalobca prvýkrát zaplatil sumu prevyšujúcu sumu 700 € predstavujúcu nárok žalovaného daný len v tomto rozsahu vzhľadom na bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru.

Keď žaloba bola doručená súdu dňa 15.11.2013, bolo to po uplynutí trojročnej premlčacej doby.

Pokiaľ ide o dĺžku objektívnej premlčacej doby, v konaní nebolo preukázané, že žalovaný do právneho vzťahu so žalobcom vstupoval s úmyslom bezdôvodne sa obohatiť na jeho úkor. Žalobca v tomto smere neoznačil žiadny dôkaz na preukázanie takéhoto tvrdenia. Nesplnenie povinností žalovaným vyplývajúcich pre neho zo zákona o spotrebiteľských úveroch samo o sebe nie je dôkazom o jeho úmyselnom bezdôvodnom obohatení sa. Úmysel získať bezdôvodné obohatenie musí totiž existovať v čase získania bezdôvodného obohatenia. Preto nárok žalobcu bol premlčaný v trojročnej objektívnej premlčacej dobe, nie v desaťročnej premlčacej dobe.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Žalovanému ako vo veci plne úspešnému účastníkovi konania tak vzniklo právo na náhradu trov konania voči vo veci neúspešnému žalobcovi. Žalovaný si trovy konania si neuplatnil a žiadne trovy mu zo spisu ani nevyplývajú, preto mu súd ich náhradu voči nepriznal.

Súčasne súd zamietol návrh žalovaného na postúpenie veci Okresnému súdu Bratislava I, nakoľko žalobca bol v konaní spotrebiteľom, išlo o spor zo spotrebiteľskej zmluvy a vtedy sa miestna príslušnosť spravuje okrem ustanovení § 84 a § 85 ods. 2 O.s.p. o všeobecnej miestnej príslušnosti aj ustanovením § 87 písm. f) O.s.p., podľa ktorého popri všeobecnom súde odporcu je na konanie príslušný aj súd, v obvode ktorého má bydlisko spotrebiteľ, ak ide o spor zo spotrebiteľskej zmluvy. Žalobca podaním návrhu na tunajší súd ako súd v obvode jeho bydliska založil miestnu príslušnosť na konanie, preto návrh žalovaného na postúpenie veci nebol dôvodný.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia, písomne vo vyhotovení trojmo na tunajší súd.

V odvolaní musí byť uvedené, kto ho robí, ktorému súdu je určené, ktorej veci sa týka, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup okresného súdu považuje za nesprávny, čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť), uviesť dátum a podpis. Odvolanie treba predložiť v troch rovnopisoch, inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, d) súd prvého stupňa dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam na základe vykonaných dôkazov, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a - sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu, v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p., odvolateľ bez svojej viny nemohol predložiť alebo označiť dôkazy do rozhodnutia súdu prvého stupňa), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok, môže oprávnený podať návrh na exekúciu podľa zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok, v znení neskorších predpisov.