Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_4Er-337-2007.pdf
PDF · 81.64 KB
Case nature
Area
Subarea
4Er/337/2007
Uznesenie
Okresný súd Spišská Nová Ves v exekučnej veci oprávneného Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Poprade, Poprad, Nábrežie Jána Pavla II. 439/16, IČO: 37 937 758, proti povinnému W. N., S.. XX.XX.XXXX, C.. XX.XX.XXXX, S. M. V. Q., vedenej u súdneho exekútora Mgr. Stanislava Poláka, Exekútorský úrad so sídlom v Nitre, Moyzesova 5, pod sp. zn. EX 1250/2007, o vymoženie istiny 733,92 Eur (22.110,- Sk) s prísl., takto
rozhodol:
I. Súd z a s t a v u j e exekúciu.
II. Súd p r i z n á v a súdnemu exekútorovi Mgr. Stanislavovi Polákovi, Exekútorský úrad Nitra, Moyzesova 5, trovy exekúcie vo výške 18,80 Eur a u k l a d á oprávnenému, aby tieto trovy uhradil súdnemu exekútorovi v lehote 3 (troch) dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
III. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Okresný súd Spišská Nová Ves na žiadosť súdneho exekútora, ktorej predchádzal návrh oprávneného na vykonanie exekúcie na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia sp. zn. V.. XXXX/ XXXXX-XX C. U. X.X.XXXX, vydal dňa 11.06.2007 poverenie na výkon exekúcie pod číslom 5810 023289* pre súdneho exekútora na vymoženie uloženej povinnosti - istiny 733,92 Eur (22.110,- Sk) a trov exekúcie.
V priebehu exekučného konania bol súdu doručený súdnym exekútorom podnet na zastavenie exekúcie. V tomto podnete súdny exekútor oznámil, že šetrením bolo zistené, že povinný zomrel dňa 15.1.2013 ako nemajetný. Dedičské konanie, ktoré bolo vedené na Okresnom súde Spišská Nová Ves pod sp. zn. 6D 180/2013, bolo uznesením zo dňa 4.12.2013 zastavené pre nemajetnosť povinného, čo je dôvodom na zastavenie exekúcie v zmysle § 57 ods. 1 písm. h) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len "Exekučný poriadok"). Súdny exekútor si zároveň uplatnil účelné trovy exekúcie, ktoré mu počas jej výkonu vznikli v sume 50,66 Eur vrátane dane z priadnej hodnoty (ďalej len „DPH“). Súčasťou podnetu bolo vyúčtovanie trov exekúcie. Ako príloha bol k podnetu pripojení exekútorský spis sp. zn. EX 1248/2007.
Podľa § 243b ods. 1 Exekučného poriadku, exekučné konania začaté pred 1. novembrom 2013 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak.
Podľa § 57 ods. 4 Exekučného poriadku, exekútor je povinný predložiť vec súdu bezodkladne po tom, ako nadobudne pochybnosti alebo zistí, že sú dôvody na zastavenie exekúcie alebo čiastočné zastavenie exekúcie.
Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku, exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.
Podľa § 251 ods. 4 O. s. p., na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje sa však vždy uznesením.
Podľa § 19 O.s.p., spôsobilosť byť účastníkom konania má ten, kto má spôsobilosť mať práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.
Podľa § 20 O.s.p., každý môže pred súdom ako účastník samostatne konať (procesná spôsobilosť) v tom rozsahu, v akom má spôsobilosť vlastnými úkonmi nadobúdať práva a brať na seba povinnosti.
Podľa § 103 O.s.p., kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).
Podľa § 104 ods. 1 veta prvá O.s.p., ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
Podľa § 107 ods. 1 O.s.p., Ak účastník stratí spôsobilosť byť účastníkom konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončilo, súd posúdi podľa povahy veci, či má konanie zastaviť alebo prerušiť alebo či môže v ňom pokračovať.
Podľa § 37 ods. 1 Exekučného poriadku, účastníkmi konania sú oprávnený a povinný. Ak súd rozhoduje o trovách exekúcie, účastníkom konania je aj poverený exekútor.
Jednou z podmienok konania na strane účastníkov konania je spôsobilosť byť účastníkom konania. Aby sa mohlo vôbec s účastníkom konať, musí účastník existovať. Táto podmienka je neodstrániteľná, to znamená, že pri nedostatku tejto podmienky súd konanie zastaví a pri nedostatku tejto podmienky súd (resp. v exekučnom konaní exekútor) nemôže ďalej konať. Exekútor nemôže viesť exekúciu proti neexistujúcemu subjektu.
Súd mal z dedičského spisu tunajšieho súdu sp. zn. 6D/180/2013, preukázané, že povinný zomrel dňa 15.1.2013, t. j po začatí exekučného konania, ktoré začalo dňom 7.5.2007. Po nebohom prebehlo dedičské konanie, ktoré bolo uznesením č. k. 6D/180/2013-32 zo dňa 4.12.2013 zastavené v zmysle § 175h ods. 1 O.s.p., keďže poručiteľ nezanechal žiaden majetok. Uznesenie č. k. 6D/180/2013-32 nadobudlo právoplatnosť dňom 27.12.2013, čo do výroku o zastavení konania a dňom 14.1.2014, čo do výroku o trovách konania.
Vzhľadom na vyššie uvedené a zistený skutkový stav, súd v zmysle citovaných zákonných ustanovení rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku I. výrokovej časti tohto uznesenia a exekúciu voči povinnému zastavil.
Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku (v znení Exekučného poriadku účinnom od 1.6.2014 § 200 ods. 5 Exekučného poriadku - poznámka súdu), ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku, náklady podľa § 196 uhrádza povinný.
Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
Podľa § 203 ods. 2 alinea prvá Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.
Súd v rámci rozhodovania o zastavení exekúcie rozhodol aj o trovách exekučného konania súdneho exekútora, a to v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení. Súdnemu exekútorovi priznal náhradu trov exekučného konania a uložil oprávnenému, aby tieto trovy konania uhradil súdnemu exekútorovi v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia. Keďže dôvodom zastavenia exekúcie v tomto konaní je skutočnosť, že povinný zomrel po začatí exekučného konania, pričom dedičské konanie bolo zastavené pre nemajetnosť, súd zaviazal na úhradu trov exekúcie oprávneného. V zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení a konštantnej judikatúry vyšších súdov (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 M Cdo 7/2012 zo dňa 30.4.2012, sp. zn. 1 M Cdo/7/2011 zo dňa 31.7.2012, sp. zn. 7 M Cdo 5/2011 zo dňa 30.5.2011 a iné) v danom prípade sa jedná o zastavenie exekúcie pre nemajetnosť povinného.
Súdny exekútor vyčíslil trovy exekúcie v celkovej sume 50,66 Eur vrátane DPH vo vyčíslení trov exekúcie, ktoré bolo súčasťou podnetu na zastavenie exekúcie. Súd vyčíslené trovy preskúmal a rozhodol, že trovy boli účelne vynaložené vo výške 18,80 Eur a v takejto sume ich súdnemu exekútorovi priznal aplikujúc pri tom ustanovenia vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení účinnom do 30.4.2008 (ďalej len „ vyhláška“).
Súdom priznané trovy exekúcie pozostávajú z odmeny súdneho exekútora v zmysle § 14 ods. 1 písm. a) s použitím § 14 ods. 2 vyhlášky, t. j. podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu v sume 6,64 Eur. Odmena za jednu začatú hodinu účelne vynaloženú na exekúciu (1 hod. a 6,64 Eur) za úkon: vypracovanie návrhu na zastavenie exekúcie na súd (35 minút). Ďalej odmena súdneho exekútora v zmysle § 14 ods. 1 písm. b) s použitím § 14 ods. 3 vyhlášky a v spojení s § 15 ods. 1 vyhlášky v sume 6,64 Eur (1 úkon a 3,32 Eur) spočívajúca v odmene za úkony: získanie poverenia na vykonanie exekúcie a doručenie upovedomenia o začatí exekúcie. V rámci trov exekúcie súd priznal súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov v zmysle § 22 ods. 1 vyhlášky v sume poštovného 2,39 Eur za poštové služby. Trovy exekúcie účelne vynaložené súdnym exekútorom v priebehu exekúcie spolu 15,67 Eur bez DPH. Keďže súdny exekútor preukázal, že je registrovaným platcom DPH, súd v súlade s § 196 veta druhá navýšil trovy exekúcie o sumu 3,13 Eur spočívajúcu v sume dane z pridanej hodnoty, teda súdom priznané trovy exekúcie v celkovej výške predstavujú sumu 18,80 Eur vrátane DPH.
Súd poznamenáva, že vzhľadom na znenie § 196 Exekučného poriadku platného a účinného v čase rozhodovania súdu, teda od 1.1.2012 a vzhľadom na nedostatok inej právnej úpravy (prechodných a záverečných ustanovení v zákone č. 348/2011 Z. z.), patrí súdnemu exekútorovi daň z pridanej hodnoty aj z hotových výdavkov bez ohľadu na to, kedy sa začalo exekučné konanie, a to napriek skutočnosti, že navýšenie náhrad určených podľa Exekučného poriadku o sumu DPH v prípade pokiaľ je súdny exekútor registrovaným platcom DPH bolo do Exekučného poriadku zakotvené novelou vykonanou zákonom č. 348/2011 Z. z., t. j. s účinnosťou od 1.1.2012.
Súd nepriznal súdnemu exekútorovi odmenu v zmysle § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky za úkony: prijatie návrhu na vykonanie exekúcie (10 minút), žiadosť o vyznačenie doložky právoplatnosti (10 minút), zaevidovanie návrhu v evidenčných zošitoch súdneho exekútora (25 minút), zaevidovanie uznesenia o zastavení exekúcie (15 minút), žiadosť o vyznačenie právoplatnosti uznesenia o zastavení a jeho odoslanie (10 minút), vyhotovenie faktúry pre oprávneného a jej odoslanie (15 minút), vyhotovenie vrátenia poverenia a jeho odoslanie (15 minút), keďže považuje tieto úkony za administratívne veľmi jednoduché, pričom odmena za ne je už zahrnutá v odmene exekútora v zmysle § 25 cit. vyhlášky. Zároveň z povahy úpravy trov konania v Exekučnom poriadku a subsidiárne v Občianskom súdnom poriadku vyplýva, že nemožno priznať trovy konania, ktoré vzniknú po rozhodnutí o trovách, resp. ktorých vynaloženie nie je preukázané ku dňu rozhodovania o trovách, a to aj napriek tomu, že môžu mať súvis s konaním. Ďalej súd nepriznal súdnemu exekútorovi odmenu zmysle § 14 ods. 1
písm. a) vyhlášky za úkony: vypracovanie žiadosti o udelenie poverenia a zaslanie na príslušný súd (20 minút), zaevidovanie poverenia na vykonanie exekúcie (15 minút), vypracovanie upovedomenia o začatí exekúcie (25 minút) a rozposlanie upovedomenia oprávnenému a povinnému a ich zaevidovanie (20 minút), keďže súd mal za to, že dané úkony boli vyúčtované duplicitne, pričom súd priznal za uvedené úkony súdnemu exekútorovi odmenu v zmysle § 14 ods. 1 písm. b) vyhlášky. Rovnako súd nepriznal odmenu za úkony: zabezpečenie si výpisu z OR alebo ŽL povinného cestou internetu (15 minút) a vypracovanie správy pre oprávneného o vyk. šetrení a jeho zaevidovanie a odoslanie (40 minút) v zmysle § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky, keďže súd nemal z exekútorského spisu sp. zn. EX 1248/2007 realizáciu takýchto úkonov v priebehu exekúcie preukázanú. Taktiež súd nepriznal súdnemu exekútorovi odmenu v zmysle § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky za úkon archivácia spisu, vyvedenie z evidencií súdneho exekútora (50 minút), keďže daný úkon bezprostredne nesúvisí so základným účelom exekučného konania, a tým je nútený výkon exekučného titulu. Súd záverom poznamenáva, že je vecou súdneho exekútora, aby do exekútorského spisu doložil také doklady, ktoré budú nad všetky pochybnosti preukazovať všetky trovy, ktoré mu v priebehu exekúcie vznikli pri jej výkone. V nadväznosti na uvedené súd nepriznal súdnemu exekútorovi ani sumu DPH na uvedenú odmenu.
O trovách exekučného konania účastníkov konania súd rozhodol v zmysle § 251 ods. 4 O.s.p. v spojení s § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie bolo zastavené, keďže ustanovenia § 200 - § 203 Exekučného poriadku o trovách exekúcie neobsahujú osobitné ustanovenie upravujúce náhradové pravidlo pre prípad zastavenia exekučného konania.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu j e prípustné odvolanie do 15 dní od dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Košiciach v troch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.