Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_14Co-50-2022.pdf
PDF · 157.11 KB
Case nature
Area
Subarea
14Co/50/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Dzúrikovej a členov senátu JUDr. Jána Auxta a JUDr. Anny Snopčokovej, v právnej veci žalobkyne: A. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom G., O. rad XXXX/XX, zastúpená opatrovníčkou A. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom G., J. S. XXXX/ XX, právne zastúpená AK Dlhopolec s.r.o., IČO: 36 867 306, so sídlom Zvolen, Nám. SNP 27, proti žalovanému: Q. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom G., O. rad XXXX/XX, právne zastúpený JUDr. Michalom Vlkolinským, advokátom, so sídlom Zvolen, Námestie SNP 17/29, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k. 13C/35/2019-361 zo dňa 09.05.2022, takto
rozhodol:
I. Rozsudok Okresného súdu Zvolen č. k. 13C/35/2019-361 zo dňa 09.05.2022 v napadnutých výrokoch I., IV. a V. p o t v r d z u j e .
II. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o výške náhrady trov konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Zvolen (ďalej aj len „súd prvej inštancie“ alebo „okresný súd“) výrokom I. určil, že žalobca je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti vedenej katastrálnym odborom Okresného úradu Zvolen, ktorá sa nachádza v katastrálnom území Zvolen, v obci G., v okrese G. a je zapísaná na LV č. XXXX, a to garáže so súpisným číslom XXXXX postavenej na parcele registra „C“ č. XXXX/XXX. Výrokom II. priznal súd znalkyni Q.. G. S. znalečné vo výške 67,52 Eur. Výrokom III. súd upravil účtovné oddelenie Okresného súdu Zvolen, aby v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku poukázalo súdnej znalkyni Q.. G. S. priznané znalečné v sume 67,52 Eur, ktoré jej bude vyplatené z rozpočtových prostriedkov štátu na označený účet. Výrokom IV. súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť štátu na účet Okresného súdu Zvolen náhradu trov konania v rozsahu 100% do 3 dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o výške náhrady trov konania. Výrokom V. súd žalovanému uložil povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100% do 3 dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o výške náhrady trov konania.
2. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu dňa 29.10.2019 domáhala určenia, že žalobkyňa je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti špecifikovanej v žalobnom návrhu - garáže so súpisným číslom XXXXX postavenej na parcele registra „C“ č. XXXX/ XXX. Uviedla, že ako výlučný vlastník tejto nehnuteľnosti je v evidencii katastra nehnuteľností zapísaný žalovaný, ktorý však v skutočnosti nie je jej vlastníkom. Od žalobkyne totiž túto nehnuteľnosť nemohol platne nadobudnúť, je len domnelým vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti. K odplatnému prevodu vlastníckeho práva na žalovaného malo dôjsť na základe kúpnej zmluvy uzavretej medzi stranami sporu 17.10.2018, ktorej vklad bol povolený v konaní vedenom na katastrálnom odbore Okresného úradu
Zvolen dňa 16.11.2018, sp. zn. V XXXX/XXXX. Uzavretiu kúpnej zmluvy predchádzalo uzavretie zmluvy o budúcej kúpnej zmluve dňa 21.06.2018. Žalobkyňa považovala kúpnu zmluvu, ako aj zmluvu o budúcej kúpnej zmluve za absolútne neplatné právne úkony, nakoľko žalobkyňa slobodnú a vážne mienenú vôľu uzavrieť predmetné zmluvy nikdy neprejavila pre duševnú poruchu, ktorou trpí. V žalobe bolo ďalej uvedené, že v čase podania žaloby má žalobkyňa 84 rokov, je vdova, žije sama v byte vo Zvolene, pričom ako človek vyššieho veku trpí viacerými závažnými ochoreniami. Žalobkyňa má problémy s pamäťou, často nerozpoznáva ľudí, dokonca ani svojich najbližších. Žalobkyňa dcére, ktorá sa o ňu stará tvrdila, že garáž nepredala, potvrdila však, že žalovaný ju navštevoval mimo vedomosť dcéry. Žalobkyňa podala i trestné oznámenie, na základe ktorého sa na OR PZ vo Zvolene, odbor kriminálnej polície pod sp. zn. E.: R.-XX/X-VYS-ZV-XXXX viedlo trestné konanie. V trestnom konaní bol okrem iného vypracovaný znalecký posudok o duševnom stave žalobkyne pod č. XX/XXXX znalcom z odboru zdravotníctvo, farmácia, odvetvie psychiatria, Q.. X. O., na závery ktorého žalobkyňa poukázala, a z ktorého záverov vyplynulo, že v dôsledku poškodenia centrálnej nervovej sústavy v zmysle demencie boli ovládacie a rozpoznávacie schopnosti žalobkyne výraznou mierou znížené a jednoznačne jej konanie bolo nadmernou mierou ovplyvňované konaním žalovaného, preto nebola schopná rozpoznať manipuláciu a zavádzanie z jeho strany a ani dostatočne porozumieť jeho záujmom.
3. V ďalšom obsahu odôvodnenia súd prvej inštancie konštatoval vo veci vykonané dokazovanie, poukázal na závery znaleckých posudkov Q.. X. O. a znalkyne Q.. G. S., ktorý znalecký posudok bol vypracovaný pre účely predmetného konania vedeného pod sp. zn. 13C/35/2019, keď nariadenie znaleckého dokazovania navrhli obe sporové strany. Ďalej súd konštatoval, že z pripojeného rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k. 6Ps/4/2020-214 zo dňa 17.03.2022, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 06.04.2022 mal preukázané, že uvedeným rozsudkom bola žalobkyni bola obmedzená spôsobilosť na právne úkony tak, že žalobkyňa nie je spôsobilá nakladať s hnuteľnými a nehnuteľnými vecami akýmkoľvek spôsobom a finančnými prostriedkami prevyšujúcimi sumu 10,- Eur mesačne, nie je spôsobilá preberať dôchodok, iné štátne sociálne dávky, uzatvárať akékoľvek zmluvy a realizovať jednostranné právne úkony, nie je spôsobilá preberať doporučené poštové zásielky a poštové zásielky určené do vlastných rúk, nie je spôsobilá konať pred štátnymi orgánmi, správnymi orgánmi, orgánmi samosprávy, finančnými inštitúciami a bankami a nie je spôsobilá na právne úkony týkajúce sa jej zdravotnej starostlivosti.
4. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že predovšetkým skúmal, či v zmysle ustanovenia 137 písm. c/ CSP žalobkyňa preukázala naliehavý právny záujem, keď súd dospel k záveru, že naliehavý právny záujem žalobkyňa preukázala. Konštatoval, že v súlade s konštantnou judikatúrou je na požadovanom určení vždy naliehavý právny záujem, ak má byť súdne rozhodnutie určujúce vlastnícke právo zaznamenané do katastra nehnuteľností a týmto spôsobom má byť dosiahnutý stav súladu medzi právnym stavom a stavom zapísaným v katastri nehnuteľností, čo je prípad v súdenej veci. Ďalej súd konštatoval, že nadobudnutie vlastníckeho práva je podmienené uzavretím platnej kúpnej zmluvy, na základe ktorej je potom vlastnícke právo zapísané na liste vlastníctva. Aby došlo k platnému právnemu úkonu, musí byť okrem iných, splnený i predpoklad podľa § 38 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka. Predpokladom je teda spôsobilosť účastníka na právny úkon, ktorý tento účastník robí. V prípade, že takýto účastník spôsobilosť na právny úkon nemá, resp., že ho urobila osoba, ktorá konala v duševnej poruche, ktorá ju robí pre takýto úkon neschopnou, je takýto úkon absolútne neplatný. Súd nedostatok spôsobilosti a to, že žalobkyňa uvedenú kúpnu zmluvu vykonala v duševnej poruche mal preukázané priamo zo znaleckého posudku vypracovaného znalkyňou Q.. G. S. č. XXX/XXXX, pričom zo záverov tohto znaleckého posudku vyplynulo, že u žalobkyne bol v čase podpisu zmluvy o budúcej kúpnej zmluve dňa 21.06.2018 a v čase podpisu kúpnej zmluvy zo dňa 17.10.2018 diagnostikovaný pokročilý stupeň demencie Alzheimerového typu, pričom ide o závažné, dlhodobejšie sa vyvíjajúce degeneratívne ochorenie mozgu s postupným postihom všetkých psychických funkcií, pričom znalkyňa mala za to, že v čase predmetného skutku bola u posudzovanej demencia rozvinutá do štádia minimálne stredne ťažkého stupňa, a preto znalkyňa skonštatovala, že žalobkyňa vzhľadom na svoj vek, ale najmä vzhľadom na jej zdravotný stav, nebola spôsobilá urobiť predmetné právne úkony. Znalkyňa sa v znaleckom posudku vysporiadala aj s tzv. jasným okamihom, to znamená, či žalobkyňa konajúca v duševnej poruche v konkrétnom prípade nemala jasný okamih, pričom znalkyňa jednoznačne uviedla, že pri zistenom degeneratívnom postihu mozgu s vyššie opísanými príznakmi možno u žalobkyne v okamihu urobenia predmetného právneho úkonu jasný okamih vylúčiť, pričom znalkyňa tiež uviedla, že keby i čisto teoreticky u nej v tomto období určité prejasnenie vedomia bolo prítomné, závery posudku by to neovplyvnilo, nakoľko jej konanie v tomto období nesúviselo len s kognitívnym deficitom, ale najmä
s jej vysokou ovplyvniteľnosťou a dôverčivosťou. Ďalej súd poukázal i na závery znaleckého posudku o duševnom stave E. vypracovaného znalkyňou Q.. X. O. v trestnom konaní, pričom znalecký posudok je zo dňa 30.09.2019 a rovnako i táto znalkyňa u žalobkyne v dobe skutku, t. j. v čase uzatvárania uvedených zmlúv ako i v súčasnej dobe zistila známky poškodenia centrálnej nervovej sústavy v zmysle demencie (demencia pri U. chorobe zmiešaného typu), ktorá sa prejavuje poruchou kognitívnych funkcií, poruchou pamäti, pozornosti, afektivity, myslenia a osobnosti celkovo a u žalobkyne je výrazné znížená schopnosť samostatného, bežného, každodenného fungovania, finančného hospodárenia, jej úsudok a kritickosť sú narušené, pričom zo záverov tohto znaleckého posudku vyplynulo, že žalobkyňa trpela vyššie uvedenou chorobou aj v čase spáchania skutku, t. j. v roku 2018. Súd tak na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru o nedostatku spôsobilosti žalobkyne na uvedený prevodný právny úkon kúpnej zmluvy zo dňa 17.10.2018, na základe ktorej nadobudol žalovaný vlastníctvo k špecifikovaným nehnuteľnostiam, a preto konštatoval, že predmetná kúpna zmluva je absolútne neplatným právnym úkonom a určil, že žalobkyňa je výlučnou vlastníčkou žalobou špecifikovanej nehnuteľnosti.
5. O trovách znalkyne súd rozhodol podľa § 259 CSP a o ostatných trovách podľa § 255 ods. 1 CSP a úspešnej žalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% voči žalovanému.
6. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný prostredníctvom právneho zástupcu. Odvolaním napadol rozsudok súdu prvej inštancie v jeho I., IV. a V. výroku. Úvodom odvolania žalovaný rozsiahlo konštatoval výrokovú časť a odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie a následne, po citácii odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. d/, f/, h/ CSP, žalovaný detailne opätovne konštatoval obsah žaloby podanej žalobkyňou a následné vyjadrenie k žalobe žalovaného. Poukázal na to, že podľa názoru žalobkyne obsiahnutého v žalobe kúpna zmluva odporuje dobrým mravom, keďže existuje hrubý nepomer medzi kúpnou cenou a hodnotou predmetnej garáže, keď žalobkyňa od žalovaného obdržala titulom kúpnej ceny sumu 1.000,- Eur, pričom všeobecná hodnota garáže bola znalcom určená na sumu 6.095,35 Eur. Žalovaný uviedol, že toto tvrdenie žalobkyne poprel ako zavádzajúce, a to z dôvodu, že žalobkyňa v čase uzatvorenia zmluvy o budúcej zmluve vlastnila nie garáž, ale len prefabrikovanú železobetónovú konštrukciu a predmetná garáž sa stala garážou až na základe konania a za peniaze žalovaného ako aj z dôvodu, že samotné závery znaleckého posudku, podľa ktorého je všeobecná hodnota garáže bez pozemku a súpisného čísla, teda stavby dočasného charakteru do 31.12.2002, je v sume 5.202,- Eur a všeobecná hodnota garáže so súpisným číslom je 6.096,35 Eur, sú nesprávne, a to aj s prihliadnutím na skutočnosť, že žalobkyňa bola najneskôr dňa 01.01.2003 povinná stavbu dočasného charakteru na svoje náklady odstrániť, pretože sa skončila platnosť povolenia. V čase, keď žalovaný začal proces legalizácie takmer 30- ročnej prefabrikovanej železobetónovej konštrukcie, táto mala byť žalobkyňou na jej náklady odstránená. Nemožno preto konštatovať, že kúpna zmluva odporuje dobrým mravom, keď žalovaným vynaložené náklady spolu s príslušnými správnymi poplatkami a zaplatenou kúpnou cenou boli cez 3.000,- Eur.
7. V ďalšom obsahu odvolania konštatoval odvolateľ skutkový stav týkajúci sa kontraktačného procesu prevodu vlastníckeho práva k predmetnej garáži, konštatoval jednotlivé ustanovenia článkov zmluvy o budúcej zmluve a zvýraznil, že Okresný úrad Zvolen rozhodnutím č. B zo dňa 16.11.2018 povolil vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností, pričom rozhodnutie bolo žalovanému ako kupujúcemu a žalobkyni ako predávajúcej doručované koncom mesiaca október 2018. Žalobkyňa zrejme v obave zo svoje dcéry A. Q. uvádza nepravdu o celej veci, pretože pokiaľ bola žalobkyňa od júna až do decembra 2018 s A. Q. v pravidelnom dennom kontakte a žalobkyňa najmenej dvakrát overovala pravosť podpisu, nie je pravdepodobné, že by vzhľadom na dôverný vzťah, ktorý medzi sebou majú, tieto skutočnosti neuviedla dcére a rozhodnutie z katastrálneho odboru okresného úradu by jej ukázala až s odstupom niekoľkých mesiacov (október 2018 - február 2019). V rovnakom duchu sú i tvrdenia žalobkyne, podľa ktorých nevedela čo podpisuje na mestskom úrade, ale už sa nevyjadrila k tomu, že podpisovala kúpnu zmluvu u nej v byte za prítomnosti pracovníčky notárskeho úradu. Žalovaný nemá medicínske vzdelanie, ani vzdelanie, ktoré by mu umožňovalo spozorovať a následne vyhodnotiť či osoba, s ktorou prišiel do kontaktu je alebo nie je postihnutá nejakou duševnou poruchou, tým skôr, keď samotná znalkyňa v znaleckom posudku skonštatovala, že „vývoj demencie u žalobkyne bol postupný a prebiehal už pred uzatvorením sporných zmlúv, dá sa predpokladať že už niekoľko rokov“. Ďalej znalkyňa uviedla, že sa jedná o chorobu s niekoľkoročným, často postupným, laikmi nespozorovaným vývojom, k diagnostikovaniu a liečbe dochádza väčšinou v štádiu stredne ťažkej až ťažkej demencie. Závery znalkyne na druhej strane vylučujú tvrdenia žalobkyne, podľa ktorých pokiaľ žalovaný so žalobkyňou strávil viac času, ako to tvrdí, je vylúčené, aby duševnú poruchu v správaní žalobkyne nespozoroval,
keď uvedenú duševnú poruchu nepozorovala ani najbližšia rodina žalobkyne, jej dcéra A. Q.. G. nemal ako zistiť závažnosť poruchy v správaní žalobkyne, nakoľko aj podľa vyjadrenia znalkyne laikom mohla byť duševná porucha nespozorovaná, resp. sa neprejavila. Ďalej žalovaný poukázal na to, že v konaní pred súdom prvej inštancie opakovane navrhoval výsluch žalobkyne a zvýraznil, že Civilný sporový poriadok neuvádza dôvody, pre ktoré by súd mal, resp. mohol upustiť od výsluchu strany v konaní a to i s prihliadnutím na skutočnosť, že žalobkyňa aj napriek tvrdeniu, že nie je schopná účasti na úkonoch trestného konania, nie je schopná plne chápať zmysel trestného konania vo vyšetrovanej veci, dokázala vyhľadať právne služby právneho zástupcu, tomuto aj napriek narušeniu úsudku a kritickosti vysvetlila podstatu svojej právnej veci a splnomocnila ho na zastupovanie, pričom bez obmedzení pochopila význam úkonov, ktoré realizovala. V tejto súvislosti žalovaný poukázal i na ďalší právny úkon žalobkyne, ku ktorému došlo po uzatvorení zmluvy o budúcej kúpnej zmluve a kúpnej zmluvy v roku 2018, o ktorých z vyššie uvedených dôvodov žalobkyňa tvrdí, že sú pre jej duševnú chorobu neplatné, a to darovaciu zmluvu na byt žalobkyne s príslušenstvom na S. B., ktorá bola vkladovaná pod B z XX.XX.XXXX - XXX/XX, čo predstavuje nesporne väčšiu majetkovú dispozíciu než predaj garáže a bez finančného protiplnenia - zaplatenia kúpnej ceny. Žalobkyňa v čase uzatvorenia spornej zmluvy o budúcej zmluve a i kúpnej zmluvy nemala obmedzenú spôsobilosť na právne úkony. Prvý návrh na obmedzenie spôsobilosti na právne úkony žalobkyne bol podaný až dňa 01.02.2019 a konanie bolo vedené na okresnom súde pod sp.zn. 13Ps/1/2019 a na základe späťvzatia návrhu zo dňa 14.02.2019 bolo uznesením zo dňa 27.02.2019, konanie právoplatne zastavené. Toto späťvzatie návrhu na obmedzenie spôsobilosti jednoznačne korešponduje s vkladovým konaním B v ktorom bol ku dňu 27.02.2019 potvrdený vklad vlastníckeho práva k bytu žalobkyne a teda takmer súčasne bol podaný návrh na vklad vlastníckeho práva k bytu žalobkyne, ako aj návrh na obmedzenie jej spôsobilosti, a takýto postup žalobkyne a jej rodinných príslušníkov jednoznačne navodzuje dojem špekulácie a účelovosti konania a to aj vo vzťahu k žalovanému.
8. Po oboznámení sa s obsahom podaného znaleckého posudku žalovaný v odvolaní uviedol, že závery znaleckého posudku považuje za nesprávne a neoveriteľné, keď znalkyňa bez bližšieho odôvodnenia konštatuje, že má za to, že v čase predmetného skutku bola u posudzovanej demencia rozvinutá do štádia minimálne stredne ťažkého stupňa, čo vyplýva i z výpovede svedkov (p. O.), ktorá overovala podpis žalobkyne v predmetnej veci. Žalovaný poukázal na skutočnosť, že pani O. ako svedok v konaní vypočutá nebola. Zo znaleckého posudku je zrejmé, že znalkyňa mala prístup aj k vyšetrovaciemu spisu, ktorého závermi bola jednoznačne ovplyvnená. Zo znaleckého posudku nie je zrejmé, na základe čoho znalkyňa dospela k uvedeným záverom, najmä vo vzťahu k „minimálne stredne ťažkému stupňu demencie“. Závery znalkyne nevychádzajú zo žiadnej psychiatrickej dokumentácie, pretože žalobkyňa sa ani v čase skutku, ani v súčasnosti žiadnej liečbe, ani ústavnej, ani ambulantnej, nepodrobuje, takže absentuje priebežný ambulantný psychiatrický popis stavu, ktorý by spravidla validnejšie a objektívnejšie dokázal popísať dynamiku samotnej psychickej poruchy ako i jej bežné denné sociálne a exekutívne fungovanie v dlhšom časovom rámci. Z týchto dôvodov žalovaný považuje závery posudku iba za pravdepodobné. Žalovaný zároveň považuje závery znaleckého posudku aj za subjektívne ovplyvnený znaleckým posudkom Q.. X. O. a jeho závermi, ktorý opisuje znalkyňa na str. 28 - 39 znaleckého posudku, keď znalkyňa viac prezentuje závery pôvodného znaleckého posudku než vlastné zistenia. Ďalej žalovaný namietal, že súd prvej inštancie sa vôbec nevysporiadal s otázkou dobromyseľnosti žalovaného pri nadobudnutí vlastníckeho práva k spornej garáži, v ktorej otázke žalovaný poukázal i na nález Ústavného súdu SR I. ÚS 549/2015.
9. Záverom odvolania žalovaný uviedol, že je toho názoru, že v danom prípade sa v otázke rozhodovania o trovách konania jedná o dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov celkom žalobkyni nemal súd priznať, keď sa jedná o výnimočný prípad spočívajúci v okolnostiach danej veci, ako aj v okolnostiach spočívajúcich v správaní a konaní samotného žalovaného, ktorý predmet sporu nezavinil a pokiaľ súd prvej inštancie prevzal konštatovanie, podľa ktorého znalkyňa konštatovala, že demenciu U. typu, ktorú diagnostikovala u žalobkyne, tak v úvodných štádiách je absolútne vylúčené, aby si bežný laik takúto chorobu všimol, tak ani samotný žalovaný nemá také vzdelanie a skúsenosti, aby si všimol prejavy demencie U. typu, a teda so žalobkyňou konal bez podozrenia na jej nespôsobilosť či duševnú chorobu a práve túto skutočnosť súd prvej inštancie mal vyhodnotiť ako dôvod hodný osobitného zreteľa a náhradu trov žalobkyni nepriznať, tým skôr, keď žalobkyňa doposiaľ neprejavila žiadny záujem o vrátenie kúpnej ceny a náhradu nákladov, ktoré boli spojené so zápisom stavby dočasného charakteru na garáž so súpisným číslom. Žalovaný preto navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok postupom podľa § 389 ods. 1 písm. b) a c) CSP zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
10. Odvolanie žalovaného bolo doručené žalobkyni prostredníctvom jej právneho zástupcu dňa 24.06 2022, s možnosťou k uvedenému sa vyjadriť.
11. Žalobkyňa sa k odvolaniu žalovaného vyjadrila podaním zo dňa 30.06.2022. Uviedla, že s odvolaním nesúhlasí a na rozdiel od žalovaného rozsudok súdu prvej inštancie považuje za vecne a právne správny a riadne odôvodnený. Konanie pred súdom prvej inštancie netrpí žiadnou inou vadou, ktorá by mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Žalovaný v odvolaní na žiadnu takúto vadu nepoukazuje a nie je zrejmé, v čom má táto iná vada spočívať. Ďalej žalobkyňa uviedla, že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam. Predmetom sporu je posúdenie dôvodnosti žaloby žalobkyne, ktorou sa domáhala určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti - garáži. Existenciu duševnej poruchy čiastočne naznačuje už vysoký vek žalobkyne, ktorá v čase uzavretia domnelej kúpnej zmluvy mala 83 rokov. Žalobkyňa ako človek vyššieho veku trpela a trpí viacerými závažnými ochoreniami. Žalobkyňa má problém s pamäťou, často nerozpoznáva ľudí, dokonca ani najbližších. Má problémy s orientáciou v čase, priestore, časté sú u nej zmeny nálad, jednak býva milá, potom náhle začne kričať, strieda sa to s plačom a podobne. Liečba jej ochorení nie je efektívna, k lekárom má navyše veľmi rezervovaný vzťah a liečbu prijíma len v krajných prípadoch. Žalobkyňa je odkázaná na starostlivosť tretích osôb, stará sa o ňu najmä dcéra A. Q., ktorá ju denne navštevuje. O predaji garáže sa dcéra dozvedela pri bežnej návšteve matky, keď žalobkyňa dcére ukázala list z okresného úradu, aby jej vysvetlila jeho obsah. Žalobkyňa tvrdila, že garáž nepredala a listu nerozumie. Na základe týchto skutočností, podala žalobkyňa s dcérou aj trestné oznámenie. Žalovanému bolo vznesené obvinenie, a hoci bolo neskôr zrušené, skutočnosti uvedené v uznesení o vznesení obvinenia nie sú bez významu. Pokiaľ ide o duševné poruchy a ich vplyv na správanie, sú to medicínske otázky, ku ktorým sa vecne môžu vyjadrovať výhradne lekári a/alebo znalci z príslušného vedného odboru. Za rozhodujúce dôkazy smerom k zodpovedaniu, či žalobkyňa v rozhodnej dobe trpela duševnou poruchou, považuje znalecké posudky a ich závery. Znalecké posudky boli vypracované tri, prvý bol vypracovaný pre účely trestného konania, druhý pre účely tohto súdneho konania a tretí pre účely konania o obmedzenie spôsobilosti na právne úkony. V rámci trestného konania znalkyňa vypracovala znalecký posudok, v ktorom bolo konštatované, že žalobkyňa v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy i v súčasnosti trpí poškodením centrálnej nervovej sústavy v zmysle demencie U. choroby, zmiešaný typ, ktorá sa prejavuje poruchou kognitívnych funkcií - poruchou pamäti, pozornosti afektivity, myslenia, správania a konania (ovplyvniteľnosť, submisivita) a osobnosti celkovo (strata záujmovej sféry, zvýšená unaviteľnosť, a iné). Pre účely tohto konania bol vypracovaný znalecký posudok znalkyňou Q.. G. S., zo záverov posudku vyplýva, že žalobkyňa trpí pokročilým stupňom demencie U. typu, teda závažným vyvíjajúcim sa degeneratívnym ochorením mozgu s postihom všetkých psychických funkcií. Vývoj uvedeného ochorenia bol dlhodobý, sprevádzaný závažnými poruchami správania, poruchami orientácie, neprimeranými emočnými reakciami. Znalkyňa má zato, že v čase predmetného skutku (6/2018 a 10/2018) bola u žalobkyni demencia rozvinutá do štádia minimálne stredne ťažkého stupňa, teda vzhľadom na svoj vek, ale najmä vzhľadom na zdravotný stav, žalobkyňa nebola spôsobilá urobiť predmetné úkony. Pre účely konania o obmedzenie spôsobilosti na právne úkony bol ohľadne žalobkyne vypracovaný tretí znalecký posudok, v ktorom síce boli zodpovedané odlišné otázky od tých, ktorých zodpovedanie považuje za významné pre tento spor, dôležité však je, že žalobkyňa bola obmedzená v spôsobilosti na prakticky všetky právne úkony. Všetky tri posudky vo vzájomných súvislostiach sú vo svojich záveroch konzistentné, zrozumiteľné tak pre odbornú, ako aj pre laickú verejnosť a sú preskúmateľné. Závery znalcov vyvracajú tvrdenia žalovaného, že mu žalobkyňa skutočne mala v úmysle predať spornú garáž. Žalobkyňa nebola spôsobilá prejaviť slobodnú a vážne mienenú vôľu smerujúcu k predaju garáže, nebola spôsobilá dohodnúť sa na predmete plnenia, ani na cene tohto plnenia. Žalobkyňa vylúčila, že by oslovila žalovaného s predajom garáže. Predtým sa žalobkyňa o žalovanom, či predaji hnuteľného alebo nehnuteľného majetku dcére nikdy nezmienila. Žalobkyňa mohla odovzdať žalovanému kľúče od garáže, na požiadanie by ich odovzdala úplne komukoľvek. Žalobkyňa má za to, že súd prvej inštancie na zistený skutkový stav použil správne ustanovenia právneho predpisu. Z právneho hľadiska je potrebné predmetnú vec posúdiť podľa § 38 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Žalobkyňa trpela a trpí duševnou poruchou, pre ktorú nebola dostatočne spôsobilá prejaviť slobodnú a vážne mienenú vôľu, čo zakladá neplatnosť právneho úkonu - kúpnej zmluvy. Žalovaný od žalobkyne vlastnícke právo ku garáži nikdy nenadobudol. Dobrá viera nadobúdateľa, že hnuteľnú alebo hnuteľnú vec nadobúda od vlastníka, má vplyv na nadobudnutie vlastníckeho práva len pokiaľ zákon v taxatívne vymedzených prípadoch nadobudnutie vlastníckeho práva s poukazom na dobrú vieru ich nadobúdateľa
výslovne upravuje. V iných prípadoch právna úprava de lege lata nadobudnutie vlastníckeho práva od nevlastníka s poukazom na dobrú vieru nadobúdateľa neumožňuje.
12. Žalobkyňa má za to, že súd prvej inštancie podľa výsledku sporu správne rozhodol i o trovách konania, ktoré znáša procesne neúspešná strana a v spore neboli preukázané žiadne také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali iné rozhodnutie. Z vykonaného dokazovania vyplýva opak dobromyseľnosti žalovaného. Duševná porucha žalobkyne nebola zistiteľná laikom na prvý pohľad, pri dlhšej komunikácii však táto skutočnosť ani laikovi nemohla uniknúť. Žalobkyňa preto navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správny.
13. Vyjadrenie žalobkyne k odvolaniu žalovaného bolo doručené právnemu zástupcovi žalovaného dňa 27.07.2022 s možnosťou k uvedenému sa vyjadriť.
14. Žalovaný sa k vyjadreniu žalobkyne nevyjadril.
15. V dôsledku podaného odvolania žalovaného krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku - ďalej len „CSP“), vec preskúmal v medziach daných ust. § 379 a § 380 CSP a bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správny potvrdil.
16. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
17. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
18. Odvolací súd vykonal vecný prieskum odvolaním napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie a konania súdu prvej inštancie, ktoré tomuto rozsudku predchádzalo, a to v medziach dôvodov a rozsahu odvolania v zmysle § 379 a § 380 CSP. Čo sa týka odvolania žalovaného voči rozsudku súdu prvej inštancie, na základe podaného odvolania, tak v rozsahu podaného odvolania podľa § 379 CSP a dôvodov podaného odvolania podľa § 380 CSP, po preskúmaní rozsudku súdu prvej inštancie a konania, ktoré mu predchádzalo, dospel odvolací súd k záveru, že súd prvej inštancie vo veci na základe vykonaného dokazovania v odôvodnení rozhodnutia skonštatoval skutkový stav veci správne, so skutkovými závermi súdu prvej inštancie sa odvolací súd stotožňuje a v zmysle ust. § 382 CSP je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie. Súd dôkazy vyhodnotil v súlade s ust. § 191 ods. 1 CSP, rozhodnutie súd náležite odôvodnil, odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie má náležitosti podľa § 220 ods. 2 CSP. Je potrebné zdôrazniť, že žalovaný ako odvolateľ v odvolaní neuviedol žiadne nové relevantné skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé vyvodiť zmenu, či zrušenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, ani nežiadal doplniť dokazovanie za podmienok stanovených v ust. § 384 ods. 1 a 3 CSP o ďalšie nové relevantné skutočnosti, ktoré nemohli byť bez jeho viny prezentované v prvoinštančnom konaní. Odvolací súd preto pri rozhodovaní o odvolaní žalovaného vychádzal zo súdom prvej inštancie zisteného skutkového stavu, pričom neboli naplnené procesné predpoklady doplňovať dokazovanie, príp. nariaďovať odvolacie pojednávanie zo strany odvolacieho súdu (§ 383, § 384 ods. 1, 2 a 3 v spojení s ust. § 366 CSP). S prihliadnutím na rozsah odvolania žalovaného a odvolacie dôvody uvedené v jej odvolaní, odvolací súd konštatuje, že na základe preskúmania veci dospel k záveru, že podané odvolanie žalovaného dôvodné nie je a nemožno mu vyhovieť. Odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie v odvolaní napadnutých výrokoch považuje za vecne správne. Po preskúmaní veci odvolací súd nezistil žiadne vady konania v konaní pred súdom prvej inštancie, ktoré by sa týkali procesných podmienok.
19. S poukazom na ust. § 387 ods. 2 CSP odvolací súd považuje napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie za vecne správny ako vo výrokovej časti, tak aj v časti odôvodnenia. Zároveň v podrobnostiach odkazuje na odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie. Nad rámec uvedeného odvolací súd s prihliadnutím na zásadné odvolacie námietky žalovaného v ich podanom odvolaní uvádza nasledovné.
20. V súdenej veci sa žalobkyňa domáhala určenia, že vlastníčkou v žalobe špecifikovanej nehnuteľnosti
- garáže, je práve žalobkyňa. Súd prvej inštancie postupoval správne, keď pre rozhodnutie o veci
riešil otázku, či možno prevodnému právnemu úkonu žalobkyne - kúpnej zmluve zo dňa 17. 10. 2018 priznať právne účinky, alebo, či je takýto právny úkon neplatný. Po vykonanom dokazovaní, ktorého súčasťou bolo i znalecké skúmanie vykonané v súdenej veci, ako i oboznamovanie znaleckého posudku vypracovaného pre účely trestného konania, súd prvej inštancie dospel k záveru o neplatnosti prevodného právneho úkonu - kúpnej zmluvy, ktorou žalobkyňa previedla vlastnícke právo k označenej garáži na žalovaného z dôvody nedostatku spôsobilosti žalobkyne na daný úkon.
21. Odvolací súd konštatuje, že právny záver súdu prvej inštancie je správny a zodpovedá skutkovému stavu zistenému v konaní.
22. Podľa § 38 ods. 1, 2 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej aj len „Občiansky zákonník“ alebo „OZ“) neplatný je právny úkon, pokiaľ ten, kto ho urobil, nemá spôsobilosť na právne úkony. Takisto je neplatný právny úkon osoby konajúcej v duševnej poruche, ktorá ju robí na tento právny úkon neschopnou.
23. Pre platnosť právneho úkonu zákon vyžaduje splnenie určitých predpokladov. Osobitné požiadavky zákon kladie na vôľovú stránku osoby robiacej právny úkon a na jej prejav. Úkon musí byť urobený slobodne, vážne a zrozumiteľne. Pokiaľ ide o konajúci subjekt, platný právny úkon môže urobiť jedine osoba, ktorá je spôsobilá na právne úkony, ktorej spôsobilosť na právne úkony nebola odňatá alebo obmedzená. Právny úkon urobený osobou pozbavenou (obmedzenou) spôsobilosti na právne úkony zákon postihuje jeho absolútnou neplatnosťou.
24. Z obsahu spisového materiálu v súdenej veci vyplýva, že vlastnícke právo k špecifikovanej nehnuteľnosti - garáži, nachádzajúcej sa v kat. úz. G., v obci Zvolen, zapísanej na LV č. XXXX, súp. č. XXXXX, postavenej na parc. reg. „C“ č. XXXX/XXX, žalobkyňa previedla na základe kúpnej zmluvy uzavretej medzi ňou a žalovaným, ako kupujúcim, dňa 17.10.2018, ktorej vklad bol povolený v konaní vedenom Katastrálnym odborom Okresného úradu G. dňa XX.XX.XXXX pod sp. zn. V XXXX/XXXX. Uzatvoreniu kúpnej zmluvy predchádzalo uzavretie zmluvy o budúcej kúpnej zmluve dňa 21.06.2018. Medzi stranami v konaní nebolo sporné, že v čase realizovania prevodného úkonu kúpnej zmluvy, ako ani v čase uzatvorenia zmluvy o budúcej kúpnej zmluve, spôsobilosť na právne úkony žalobkyne nebola obmedzená. V čase prevodného úkonu neexistovalo rozhodnutie súdu o jej osobnom stave, ktorým by bol súd v zmysle ust. § 193 CSP viazaný. Dôvodom neplatnosti právneho úkonu je však i prípad, keď právny úkon urobila osoba konajúca v duševnej poruche, ktorá ju robí na tento úkon neschopnou, resp. nespôsobilou.
25. Zo spisu je tiež zistiteľné, že posúdenie psychického stavu žalobkyne bolo prvýkrát učinené v trestnom konaní prebiehajúcom na základe zistených skutočností o prevode vlastníckeho práva ku garáži a oznámení o podozrení zo spáchania trestného činu učinenom žalobkyňou, resp. predovšetkým dcérou žalobkyne - A. Q., orgánom činným v trestnom konaní. Prevodný úkon v súdenej veci bol realizovaný medzi sporovými stranami dňa 17.10.2018, pričom žalobkyňa samotná bola posúdená znalkyňou konajúcou pre účely trestného konania - Q.. X. O., keď znalecký posudok bol vypracovaný dňa 30.09.2019. Konajúca znalkyňa vykonala i vlastné znalecké psychiatrické vyšetrenie žalobkyne A. D., pričom znalkyňa vyšetrením zistila : demenciu pri U. chorobe, zmiešaný typ - stredne ťažký až ťažký stupeň s pridruženými poruchami správania; narušený úsudok a kritickosť; organickú zmenu osobnosti, pričom zároveň konštatovala neprítomnosť chorobnej závislosti na alkohole ani iných omamných či psychotropných látkach. Znalkyňa v znaleckom posudku konštatovala, že u žalobkyni v dobe skutku, ako aj v súčasnej dobe zistila známky poškodenia celkovej nervovej sústavy v zmysle demencie, ktorá sa u nej prejavuje poruchou kognitívnych funkcií - poruchou pamäti, pozornosti, afektivity, myslenia (zabiehavosť, spomalenie myslenia, pseudoinkoherencia, nevýpravnosť), správania a konania (ovplyvniteľnosť, submisivita a osobnosti celkovo), strata záujmovej sféry, zvýšená unaviteľnosť, a iné. Konštatovala, že u žalobkyne je výrazne znížená schopnosť samostatného bežného každodenného fungovania, finančného hospodárenia, jej úsudok a kritickosť sú narušené. Vývoj demencie u žalobkyne bol postupný a prebiehal už pred spáchaným skutkom, dá sa predpokladať, že už niekoľko rokov vzhľadom k tomu, že v dobe posúdenia ide už o stupeň stredne ťažký až ťažký. Ide o psychickú chorou trvalého charakteru s tendenciou k zhoršovaniu a nepriaznivou prognózou.
26. Vyššie uvedený záver o demencii žalobkyne pri U. chorobe stredne ťažkého až ťažkého stupňa konštatovala znalkyňa cca rok po realizovaní prevodného úkonu žalobkyňou, keď znalkyňa
konštatovala, že vývoj demencie prebiehal už pred spáchaným skutkom, dá sa predpokladať, že už niekoľko rokov.
27. Žalobkyňa bola posúdená i znalkyňou Q.. G. S. pribratou do predmetného civilného konania iniciovaného na základe žaloby žalobkyne, pričom posúdenie znalcom zahŕňalo i realizované vlastné vyšetrenie znalcom konané dňa 29.03.2021. Znalkyňa vykonala vyšetrenie žalobkyne a oboznámila sa i s predchádzajúcim vypracovaným znaleckým posudkom X.. O.. Q.. S. tak samostatne posúdila správanie, prejav, reakcie, konanie, vyjadrovanie samotnej žalobkyne, pričom po vykonanej vlastnej explorácii znalkyňa konštatovala, že stav žalobkyne vyžaduje i psychiatrickú starostlivosť, ktorú však žalobkyňa odmieta. Znalkyňa osobnosť žalobkyne označila ako organicky degradovanú a deteriorovanú dlhodobejšie prebiehajúcim dementným procesom, pričom v čase vyšetrenia sa jedná o stredne ťažký až ťažký stupeň demencie. Znalkyňa Q.. S. dospela k diagnostickému záveru demencia U. typu, stredne ťažkého až ťažkého stupňa. Znalkyňa na položené otázky konštatovala, že u posudzovanej zistila pokročilý stupeň demencie U. typu, pričom ide o závažnejšie dlhodobejšie sa vyvíjajúce degeneratívne ochorenie mozgu s postupným postihom všetkých psychických funkcií (pamäť, pozornosť, myslenie, vnímanie, emotivita, intelekt, konanie). Vývoj uvedeného ochorenia je dlhodobejší, sprevádzaný závažnými poruchami správania, poruchami orientácie, narušeným kontaktom s realitou, ľahkou ovplyvniteľnosťou, poruchami novo i staro pamäti, narušením kritickosti, úsudku, chápavosti, sociálnym zlyhávaním, narušenou schopnosťou vyhodnocovať dôsledky svojho konania. Znalkyňa mala za to, že i v čase predmetného skutku (6/2018 a 10/2018) bola u posudzovanej demencia rozvinutá do štádia minimálne stredne ťažkého stupňa a znalkyňa konštatovala, že žalobkyňa vzhľadom na svoj vek, ale najmä vzhľadom na jej zdravotný stav nebola spôsobilá urobiť predmetné právne úkony.
28. Z vypracovaných znaleckých posudkov tak mal súd prvej inštancie, ako i odvolací súd jednoznačne ustálené, že v čase uzavretia zmluvy o budúcej zmluve, ale predovšetkým v čase uzatvorenia samotnej kúpnej zmluvy, ktorej predmetom bol prevod vlastníckeho práva ku garáži, bola u žalobkyne rozvinutá demencia v dôsledku U. choroby, a to minimálne v štádiu stredne ťažkého až ťažkého stupňa. Pokiaľ teda mala žalobkyňa konštatovaný diagnostický záver o U. demencii stredne ťažkého až ťažkého stupňa, je nutné zvýrazniť, že už v strednom štádiu pokročilosti demencie sú výrazné pamäti intelektu, poruchy súdnosti, výrazné poruchy časovej a priestorovej orientácie, poruchy exekutívnych funkcií. Práve pre U. demenciu je príznačné globálne postihnutie kognitívnych funkcií. Uvedené závery o.i. vyplývajú z oboch znaleckých posudkov.
29. Pokiaľ teda žalovaný v podanom odvolaní namietal závery znalkyne a konštatoval, že nie je zrejmé, na základe čoho znalkyňa dospela k uvedeným záverom najmä vo vzťahu k „minimálne stredne ťažkému stupňu demencie“, odvolací súd konštatuje, že z predloženého spisového materiálu je zrejmé, že znalkyňa jednak sama vykonala vyšetrenie žalobkyne v jej domácom prostredí, so žalobkyňou bola v bezprostrednom kontakte, realizovala odborné vyšetrenie žalobkyne, testovanie žalobkyne, pohovor so žalobkyňou, v reakciách a správaní žalobkyňu bezprostredne pozorovala a hodnotila a zároveň sa znalkyňa oboznámila so závermi znaleckého posudku Q.. X. O., ktorá znalecký posudok vypracovala pre účely trestného konania, a pre vypracovanie ktorého sa oboznámila so zdravotnou dokumentáciou žalobkyne a rovnako sama realizovala vyšetrenie žalobkyne. Odvolací súd preto neprisvedčuje odvolacej námietke, že nie je zrejmé, na základe čoho znalkyňa dospela k uvedeným záverom, keď obsahom znaleckého posudku je popis znalcom vykonaných a realizovaných vyšetrení, priebeh a záver samotného vyšetrenia, ako i prehľad zdravotnej dokumentácie a záver predchádzajúceho znaleckého skúmania, z ktorých jednoznačne vyplýva záver o diagnostikovanej psychickej chorobe žalobkyne, ktorého konštatovanie znalkyňa zrozumiteľným spôsobom zdôvodnila.
30. K odvolacej námietke žalovaného o tom, že „závery znalkyne nevychádzajú zo žiadnej psychiatrickej dokumentácie, pretože žalobkyňa sa ani v čase skutku ani v súčasnosti žiadnej liečbe nepodrobuje“, odvolací súd uvádza, že samotná skutočnosť, že žalobkyňa v súčasnosti nie je liečená, nemusí nevyhnutnutne znamenať a neznamená, že by žalobkyňa netrpela uvedenou diagnózou U. choroby. Z výpovedí samotnej žalobkyne, z jej vyjadrení, ako i vyjadrení dcéry žalobkyne je zrejmé, že nepodrobovanie sa liečbe žalobkyňou je predovšetkým z dôvodu jej odmietavého negatívneho postoja k lekárom, k liečbe a k neochote samotnej žalobkyne, ako osoby v pokročilom veku dobrovoľne podstupovať liečbu zahŕňajúcu pravidelné navštevovanie lekára - špecialistu. Znalkyňa pribratá do konania je však odborne spôsobilou osobou pre odborné posúdenie a prijatie záverov, zahrňujúcich i stanovenie prípadnej diagnózy na základe vlastného posúdenia, vlastného vyšetrenia a
záverov predchádzajúceho vyšetrenia vykonaného lekárom špecialistom, súdnym znalcom, ktoré bolo realizované v roku 2019.
31. Pokiaľ žalovaný uvádza, že namieta závery znaleckého posudku, nesúhlasí s nimi, resp. tieto považuje za subjektívne ovplyvnené znaleckým posudkom Q.. X. O., je nutné uviesť, že žalovaný namietaný dôkaz a závery z neho vyplývajúce nevyvrátil dôkazom opaku, žalovaný nepredložil v konaní iný znalecký posudok na rovnakej odbornej úrovni, spochybňujúci závery konštatované znalcom, resp. znalkyňou ustanovenou v predmetnom konaní. Odvolaciu námietku spochybňujúci správnosť záverov znaleckého posudku tak žalovaný nijak neobjektivizoval. Znalkyňa ustanovená do konania pre potreby prejednávanej veci vykonala vlastné odborné vyšetrenie, pohovor so žalobkyňou, žalobkyňu podrobila vykonaniu testovania v potrebnom rozsahu a preto samotná skutočnosť, že znalkyňa pri komplexnom vyhodnotení všetkých skutočností týkajúcich sa duševného stavu žalobkyne dospela k rovnakému záveru ako znalkyňa z totožného odboru a odvetvia, ktorá posudzovala duševný stav žalobkyne rok pred posúdením žalobkyne Q.. S., neznamená, že znalecky posudok je „subjektívne ovplyvnený znaleckým posudkom Q.. X. O.“. Je pochopiteľné, že dvaja znalci (znalkyne) z rovnakého odboru a odvetvia, posudzujúc totožnú osobu, každý však i na základe vykonaného vlastného vyšetrenia, dospejú k rovnakým záverom, konštatujúc zistenú totožnú diagnózu (U. chorobu) s vývojom demencie stredne ťažkého až ťažkého stupňa. Uvedenú odvolaciu námietku preto odvolací súd vyhodnotil ako nedôvodnú.
32. Pokiaľ v podanom odvolaní žalovaný rozsiahlo popisuje kontraktačný proces medzi žalobkyňou a žalovaným, zvýrazňujúc primeranú cenu uhradenú žalobcom k stavu prevádzanej garáži, odvolací súd uvádza, že uvedená námietka nie je pre rozhodnutie vo veci právne významná a nesúvisí so záverom súdu prvej inštancie, ktorý konštatoval, že právny úkon - kúpna zmluva zo dňa 17.10.2018 je absolútne neplatná pre nedostatok spôsobilosti žalobkyne v dôsledku jej duševnej poruchy alebo choroby na uvedený úkon. Súd prvej inštancie v rozhodnutí napadnutom odvolaním nevyhodnocoval primeranosť kúpnej ceny za prevádzaný predmet plnenia, resp. v tejto časti nekonštatoval rozpor s dobrými mravmi, čoho dôsledkom by mohla byť neplatnosť právneho úkonu, ale k záveru o neplatnosti uvedeného právneho úkonu dospel z dôvodu nedostatku spôsobilosti žalobkyne na uvedený úkon, preto odvolacia námietka žalovaného v tejto časti nereflektuje odôvodneniu a záverom súdu prvej inštancie prijatým v odôvodnení napadnutého rozsudku.
33. Pokiaľ žalovaný poukazuje na stav, v akom sa prevádzaná garáž nachádzala v čase pred uzavretím zmluvy o budúcej zmluve a kúpnej zmluvy zo dňa 17.10.2018, pokiaľ poukazuje na vynaložené finančné prostriedky na zhodnotenie garáže a uvedenie jej do stavu spôsobilého užívania a pre zapísanie predmetnej nehnuteľnosti ako garáže na list vlastníctva, uvedená otázka nemá súvis so závermi prijatými súdom prvej inštancie a nie je spôsobilá privodiť iné rozhodnutie vo veci, keď žalovaným tvrdené vložené investície do prevádzanej garáže má možnosť žalovaný uplatniť osobitnou žalobou voči žalobkyni. Uvedené však nič nemení na závere, že žalobkyňa bola v dôsledku jej duševnej choroby nespôsobilá pre realizovanie právneho úkonu uzavretia kúpnej zmluvy, na základe ktorej bolo prevedené vlastnícke právo zo žalobkyne na žalovaného.
34. Pokiaľ žalovaný v podanom odvolaní namieta, že sám nemá medicínske vzdelanie, ani vzdelanie, ktoré by mu umožňovalo spozorovať a následne vyhodnotiť, či žalobkyňa nie je postihnutá nejakou duševnou poruchou, keď osobitne znalkyňa i v súdenej veci konštatovala, že uvedené ochorenie je charakteristické často postupným, bežne laikmi nepozorovaným vývojom, odvolací súd k uvedenej námietke uvádza, že nemožno opomínať, že už v čase realizovania prevodného úkonu v roku 2018 bola žalobkyňa osobou v pokročilom veku, mala 83 rokov, pričom i z výpovede svedkyne, pracovníčky mestského úradu vyplynulo, že v čase podpisovania zmlúv žalovaný bol uzrozumený s tým, že samotná žalobkyňa nie je schopná sama zájsť pred orgán matriky, preto sám zabezpečil odvoz žalobkyne pred mestský úrad, sám zabezpečil, aby pracovníčka matriky na jeho požiadanie vyšla mimo budovu inštitúcie za účelom podpísania zmlúv, pričom samotná žalobkyňa v čase, keď mala pristúpiť k podpísaniu predmetnej kúpnej zmluvy, položenou otázkou vyjadrila, že sama nevie čo podpisuje. Dezorientovanosť žalobkyne situáciou potvrdila i zamestnankyňa mestského úradu (matriky), ktorá bola vyslúchnutá v pozícii svedka v trestnom konaní. Vzhľadom na to, že žalovaný prichádzal so žalobkyňou do kontaktu ako s osobou vysokého veku, pričom príznaky dezorientácie sa u žalobkyne prejavili i v čase prevodného úkonu, nemožno prisvedčiť ani uveriť tvrdeniam žalovaného o tom, že zo žiadnych skutočností nemohol predpokladať, že by žalobkyňa nebola spôsobilá na niektoré právne úkony. I z
vypracovaného znaleckého posudku znalkyne Q.. S. vyplýva, že i pri vlastnom vyšetrení bolo zistené, že prejav žalobkyne je chaotický, nesúrodý, na kladené otázky neodpovedá primerane. Opakovala vlastné obsahy, verbalizovala vlastné produkcie, znalkyňa rovnako konštatovala dezorientovanosť žalobkyne časom aj situáciou, rovnako konštatovala, že kontakt žalobkyne s realitou je v dôsledku organického postihu oslabený vo významnej miere. Znalkyňa tiež konštatovala výrazne zníženú chápavosť a zníženú informatívnosť myšlienkového procesu žalobkyne. Uvedené prítomné prejavy zistené pri bežnom prejave žalobkyne pri bežnej komunikácii a pri primeranej opatrnosti, mohol uvedeného nepochybne spozorovať a vyhodnotiť rovnako žalovaný, a to bez potreby akéhokoľvek medicínskeho vzdelania. Pokiaľ žalovaný v tejto súvislosti poukazuje na to, že žalobkyňa bola spôsobilá a schopná vyhľadať právne služby právneho zástupcu a tomuto i napriek narušeniu úsudku a kritickosti vysvetlila podstatu svojej právnej veci a splnomocnila ho na zastupovanie, odvolací súd uvádza, že významnou mierou sa v prejednávanej veci do objasnenia uvedenej záležitosti (i orgánmi činnými v trestnom konaní) angažovala dcéra žalobkyne, ktorá žalobkyňu navštevuje, podľa vlastnej výpovedi s dennou pravidelnosťou, o žalobkyňu sa stará a ktorá sa o prevode vlastníckeho práva dozvedela až následne, na základe listín doručovaných žalobkyni okresným úradom - katastrálnym odborom. Dcéra žalobkyne, ktorá v konaní vystupuje v pozícii opatrovníčky žalobkyne, bola nepochybne aktívna a nápomocná pri hľadaní právneho zástupcu a za jej iniciatívy žalobkyňa učinila i oznámenie o podozrení zo spáchania trestného činu po zistení okolností, za ktorých bolo prevedené vlastnícke právo k predmetnej nehnuteľnosti. Samotné vyhľadanie právnej pomoci a poverenie právneho zástupcu na zastupovanie v konaní žalobkyňou a jej dcérou, preto nevyvracia záver konštatovaný dvomi znalcami o zistenej diagnóze žalobkyne U. choroby, pričom následne bola žalobkyňa i obmedzená v spôsobilosti na právne úkony rozsudkom Okresného súdu Zvolen.
35. Nemožno prisvedčiť ani tvrdenej obrane žalovaného o dobromyseľnosti nadobúdateľa, keď táto nevyplýva ani z okolností prejednávanej veci, z okolností, za ktorých bol prevodný úkon žalobkyne trpiacej rozvinutou demenciou učinený. Zároveň je tvrdená dobromyseľnosť žalovaného bez právneho významu v konaní, v ktorom súd riešil platnosť právneho úkonu poručiteľky, posudzujúc spôsobilosť účastníka právneho úkonu na vykonanie takéhoto úkonu.
36. V súdenej veci by však nebolo na mieste priznať vyššiu ochranu žalovanému ako tvrdenému dobromyseľnému nadobúdateľovi na úkor vlastníckeho práva žalobkyne, keď vlastníctvo žalobkyňa na žalovaného previedla ako osoba vo veku 83, rokov, žijúca sama, ktorá sa prejavila ako osoba dezorientovaná časom i situáciou nielen dvom znalkyniam realizujúcim vyšetrenie žalobkyne, ale tiež na veci nezainteresovanej pracovníčke mestského úradu, ktorá pravosť podpisu žalobkyne overovala. Okolnosti súdenej veci nasvedčujú tomu, že prevod vlastníckeho práva žalobkyne ( ktorá má vlastné deti, ako i vnúčatá) práve na žalovaného - žalobkyni známeho „len“ ako jej suseda, je výsledkom aktívneho pôsobenia žalovaného na žalobkyňu a zároveň výsledkom vysokej ovplyvniteľnosti a dôverčivosti žalobkyne, ktorými bolo konanie žalobkyne ovplyvnené ako dôsledok resp. súčasť ochorenia U. choroby.
37. Záverom odvolací súd dodáva, že z rovnakých dôvodov nebolo potrebné a ani účelné pre rozhodnutie o veci vykonanie dôkazu výsluchom žalobkyne, keď táto bola v čase konania pred súdom prvej inštancie vo veku 87 rokov, bola osobou, ktorej spôsobilosť na právne úkony bola rozhodnutím súdu obmedzená i v rozsahu, že nie je spôsobilá konať pred štátnymi orgánmi, o ktorej bolo znalcom v znaleckom posudku konštatované, že nie je schopná vnímať prežité udalosti a tieto náležite reprodukovať počas prípadného výsluchu na súdnom pojednávaní. Odvolací súd preto i odvolaciu námietku žalovaného týkajúcu sa nerealizovaného výsluchu žalobkyne súdom prvej inštancie, vyhodnotil ako nedôvodnú.
38. S poukazom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd dospel k záveru o nedôvodnosti odvolania žalovaného. Odvolací súd preto potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie v jeho meritórnom výroku I. ako vecne správny postupom podľa § 387 ods. 1, 2 CSP.
39. Ako výrok závislý preskúmal odvolací súd i výrok o trovách konania, ktorým súd prvej inštancie uložil žalovanému ako procesne neúspešnej sporovej strane, povinnosť nahradiť žalobkyni ako sporovej strane úspešnej v celom rozsahu, trovy konania pred súdom prvej inštancie v rozsahu 100 %. Súd prvej inštancie vychádzal v súdenej veci z procesného úspechu konštatovaného na strane žalobkyne v celom rozsahu. Pokiaľ sa žalovaný v podanom odvolaní sa dovoláva aplikácie ust. § 257 CSP, tvrdiac
existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa spočívajúcich v tom, že žalovaný nemohol rozpoznať prítomnosť duševnej choroby alebo poruchy žalobkyne, odvolací súd konštatuje, že existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa v súdenej veci nevzhliadol. Dobromyseľnosti žalovaného nesvedčia viaceré okolnosti vyplývajúce a zistené počas súdneho konania vedeného na základe predmetnej žaloby, ale i v priebehu trestného konania, vyplývajúce z trestného spisu pripojeného k predmetnému civilnému spisu. Dobromyseľnosti žalovaného nesvedčí tá okolnosť, že za prevod vlastníckeho práva k motorovému vozidlu a stavby garáže v meste Zvolen, žalovaný vyplatil k rukám žalobkyne sumu celkom 1.000,- Eur, keď o takomto prevodnom právnom úkone nevedela ani dcéra žalobkyne, ktorá žalobkyňu navštevovala denne; dobromyseľnosti žalovaného nesvedčí ani tá okolnosť, že podpis kúpnej zmluvy zabezpečil sám žalovaný i napriek tomu, že z otázok žalobkyne mu muselo byť zrejmé, že táto nemá vedomosť o tom, čo podpisuje a dobromyseľnosti žalovaného nesvedčí ani v trestnom konaní zistené splnomocnenie žalobkyne zo dňa 21.06.2018 podpísané žalobkyňou, ktorej podpis bol overený dňa 21. 06. 2018 na Mestskom úrade vo Zvolene, ktorým žalobkyňa A. D. splnomocnila Q. U. (žalovaného), aby ju zastupoval vo všetkých veciach, a to pred všetkými štátnymi a justičnými orgánmi a inštitúciami v Slovenskej republike na dobu neurčitú. Uvedené zabezpečenie splnomocnenia žalovaným na všetky právne úkony bez obmedzenia, do budúcnosti a na konanie pred všetkými štátnymi orgánmi a inštitúciami, od osoby vysokého veku, bez akéhokoľvek stupňa príbuzenstva, nesvedčí o poctivom zámere žalovaného a o jeho tvrdenej dobromyseľnosti.
40. I z uvedených dôvodov odvolací súd nevzhliadol existenciu dôvodov osobitného zreteľa a dôvod pre aplikáciu ust. § 257 CSP a rozsudok súdu prvej inštancie v jeho závislom výroku o trovách konania potvrdil ako vecne správny.
41. Keďže žalovaný bol v konaní neúspešnou stranou sporu, správne mu súd prvej inštancie výrokom IV. uložil povinnosť zaplatiť štátu náhradu trov konania v rozsahu 100 % do troch dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie. Z dôvodu vecnej správnosti odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie i vo výroku IV. o trovách štátu, ktorých povinnosť náhrady uložil žalovanému ako procesne neúspešnej strane sporu v celom rozsahu.
42. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ust. § 396 ods. 1, 2, § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní iniciovanom odvolaním žalovaného tento nebol úspešný ani sčasti, keď odvolaním napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie nebolo zrušené alebo zmenené ani čiastočne a odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutých častiach potvrdil ako vecne správne. Celkový procesný úspech v odvolacom konaní tak prináleží žalobkyni a na strane druhej tomu zodpovedá procesný neúspech žalovaného v odvolacom konaní. Keďže v odvolacom konaní bola žalobkyňa právne zastúpená a k odvolaniu žalovaného sa i vyjadrila v súvislosti s odvolacím konaním žalobkyni preukázateľne vznikli trovy, preto odvolací súd uložil žalovanému ako procesne neúspešnému v odvolacom konaní v celom rozsahu, povinnosť zaplatiť žalobkyni náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia o výške trov konania.
43. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
44. Rozhodnutie senátu krajského súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/ CSP (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).