Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14CoP/31/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Podhorovej a sudcov JUDr. Petra Priehodu a JUDr. Anny Snopčokovej v právnej veci starostlivosti súdu o maloletú Y. Q., nar. XX. XX. XXXX, bytom u otca, zastúpená opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny A., pracovisko H., dieťa rodičov: matka R. Q., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom H., A. Q. XXX/XX, t. č. bytom X. XX/XX-XX, U., zastúpená JUDr. Jozefom Švarcom, advokátom, AK Horná 41, Banská Bystrica, a otec T. Q., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom H., A. Q. XXX/XX, zastúpený JUDr. Ing. Jitkou Mlynarčíkovou, advokátkou, AK Predmestie 1, Zvolen, o návrhu matky na zníženie výživného, o odvolaní matky maloletej proti rozsudku Okresného súdu Zvolen zo dňa 03. 03. 2015 č. k. -212, takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok okresného súdu.

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol návrh matky maloletej, ktorým navrhla zníženie výživného na maloletú zo sumy 100,- Eur mesačne na minimálnu výšku, t. j. 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa, počnúc dňom 01. 10. 2013. Okresný súd rozhodol s odôvodnením, že od posledného rozhodnutia (o výživnom) prešla pomerne krátka doba, k zmene pomerov došlo hlavne na strane matky, ktorá v septembri 2013 ukončila živnosť bez toho, aby v konaní preukázala, že vzhľadom na svoj zdravotný stav nie je schopná vykonávať doterajšiu prácu. Samotná skutočnosť, že matka je evidovaná ako uchádzačka o zamestnanie, nie je dôvodom na zníženie výživného, nakoľko v konaní preukázala len tú skutočnosť, že jej nie je poskytovaná dávka v nezamestnanosti. Nepreukázala súdu, že je v hmotnej núdzi, nevyužila na Slovensku možnosť poberania pomoci v hmotnej núdzi a nepreukázala, že jej nevznikol nárok na poskytovanie dávok v súvislosti s minimálnymi zdrojmi v danej krajine (C.). Súd neuveril tvrdeniu matky, že si finančné prostriedky požičiava každý mesiac, keď tieto vyčíslila mesačne vo výške 411,- Eur. Neposkytla súdu súčinnosť ohľadne dokazovania, hlavne pokiaľ ide o poberanie rodinných prídavkov na maloletú Y.. Návrh matky považoval súd za účelový, a pretože zníženie výživného nie je v záujme maloletej, súd návrh matky zamietol.

Rozsudok okresného súdu odvolaním napadla matka prostredníctvom splnomocneného advokáta. Rozhodnutie považuje s prihliadnutím na okolnosti prípadu a zákonné kritériá uvedené v § 62 zákona č. 36/2005 Z. z. za nesprávne, prvostupňový súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 205 ods. 2 písm. d/ O. s. p.). V rozhodnutí dostatočným spôsobom neprihladol na všetky okolnosti prípadu, komplexne nepreskúmal osobné, rodinné a majetkové pomery účastníkov konania, dostatočne nepreskúmal a nevyhodnotil výsledky dokazovania vo vzájomných súvislostiach a

zároveň od otca maloletej nepožadoval preukázanie relevantných dôkazov o odôvodnených potrebách, resp. súd bližšie neskúmal konkrétne dôvody pre zníženie určeného výživného maloletej. Súd nevyhodnotil matkine objektívne zdravotné problémy odôvodňujúce zvýšenie jej osobných nákladov na životné potreby, prípadne liečbu a podobne. Podľa názoru matky naposledy určené výživné z rozsudku Okresného súdu Zvolen sp. zn. zo dňa 04. 02. 2013 prevyšuje odôvodnené náklady a potreby maloletej Y., zároveň nie je v súčasných materiálnych možnostiach a schopnostiach matky prispievať mesačne sumou vo výške 100,- Eur maloletej. Vykonané dokazovanie označuje za nedostatočné, bez preskúmania zdravotného stavu matky, ktorý jednoznačne nie je dobrý. Z dôvodu vážnych zdravotných problémov a administratívnych ťažkostí v zahraničí nebola schopná stihnúť lehotu súdu na doručenie dokladu o svojom zdravotnom stave od lekára. Uvádza, že je sústavne chorá a preto sa aj nezúčastňovala pojednávaní. Od času pracovnej neschopnosti zasiela maloletej čiastočné výživné, a to z finančnej pomoci svojich známych. Psychicky sa trápi, ako bude vznikajúce dlžoby splácať. Je presvedčená, že dôvodne požaduje zníženie výživného bez ohrozenia plnenia jej životných potrieb. Netvrdí, že zníženie výživného je v záujme maloletej, na druhej strane nie je ani v rozpore s jej záujmami. Tvrdí, že od podania návrhu nie je schopná prispievať určeným výživným maloletej, čo súvisí s výraznou zmenou jej osobných, zdravotných, majetkových a sociálnych pomerov po rozvode. Zároveň je (neprávoplatne) zaviazaná k ďalšej vyživovacej povinnosti k plnoletej dcére H. Q. vo výške 150,- Eur mesačne. V čase rozvodového konania a rozhodovania o výške vyživovacej povinnosti matky k maloletej boli výrazne priaznivejšie okolnosti pre uzavretie dohody o výške výživného v porovnaní s dnešnou situáciou. Tvrdí, že má minimálne finančné prostriedky a po osobnej spotrebe (stravovanie, hygiena, občasný nákup oblečenia) jej nič neostáva a je odkázaná na pomoc známych. Maloletá je zdravá, netrpí žiadnym chronickým ochorením. Aj keď dcéru miluje, v súčasnosti jej nemôže poskytnúť viac prostriedkov. Potrebuje vyriešiť svoj zdravotný stav, aby bola schopná opäť sa zaradiť do pracovného procesu. Čiastku 100,- Eur, ktorá nie je v jej možnostiach a schopnostiach, považuje za neadekvátnu veku a potrebám maloletej. Navrhuje zmeniť napadnutý rozsudok tak, že matka bude povinná prispievať na maloletú výživným sumou 50,- Eur mesačne, prípadne navrhuje zrušiť rozsudok a vrátiť vec prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.

K odvolaniu matky sa písomne vyjadril otec maloletej prostredníctvom splnomocnenej advokátky. Rozsudok považuje za vecne správny a navrhuje ho potvrdiť. Poukazuje na skutočnosť, že práve navrhovateľka iniciovala súdne konanie, avšak žiadnym spôsobom relevantne nepreukázala tvrdené zvýšené osobné náklady z dôvodu svojho zdravotného stavu a ani prípadnú liečbu. Neuviedla žiadne právne relevantné dôvody, pre ktoré zrušila svoje živnostenské oprávnenie po tom, čo sa v zmysle ňou samotnou predloženého hlásenia o chorobe stala dňa 11. 09. 2013 opätovne práce schopná. Zrušila živnostenské oprávnenie z vlastnej iniciatívy na vlastnú žiadosť bez objektívnych dôvodov, čo nemôže ísť na ťarchu maloletého dieťaťa. Mala pri tom možnosť ponechať si živnostenské oprávnenie a v časovom období absolvovanie liečby (ktorú však nepreukázala), nahlásiť prechodné neprevádzkovanie živnosti s tým, že po zlepšení zdravotného stavu mohla v živnosti pokračovať a dosahovať príjem. Odvolateľka tiež nepreukázala, že by jej zdravotný stav neumožnil vykonávať podnikateľskú činnosť (opateru osôb), resp. inú bežnú pracovnú činnosť pre ňou tvrdené zdravotné problémy. Tiež z potvrdenia o evidencii uchádzačov práce vyplýva, že v čase od 27. 03. 2014 do 06. 05. 2014 nebola vedené v evidencii (bola vyradená), pretože sa nedostavila na servis pre trh práce. Preto sa stotožňuje s odôvodnením rozsudku v tom, že nepreukázala, že jej v C. republike nevznikol nárok na poskytovanie dávok v súvislosti s minimálnymi zdrojmi, ktorých cieľom je umožniť život na primeranej úrovni ľuďom, ktorí nedokážu pokryť náklady na svoj život z vlastných zdrojov. Podľa otca maloletej žiadna kvalifikovaná zmena pomerov na strane matky odôvodňujúca zníženie výživného nenastala, pretože matka mohla a môže organizovať svoje podnikateľské aktivity, resp. inú pracovnú činnosť, aby mala reálnu možnosť riadne si plniť svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletej v doterajšom rozsahu. Konanie navrhovateľky hodnotí ako účelové a ľahkovážne vzdanie sa výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu bez dôležitého dôvodu, pričom na zníženie výživného nie je daný žiaden objektívny dôvod.

Pokiaľ matka maloletej namietala, že prvostupňový súd nedostatočne preskúmal jej zdravotný stav, ktorý podľa jej tvrdenia nie je dobrý, s týmto nesúhlasí, ani v nesporovom konaní nemá súd povinnosť pátrať po všetkých dôkazoch. Účel vyšetrovacej zásady zakotvenej v § 120 ods. 2 O. s. p. zdôrazňuje všeobecný záujem na ochrane maloletých detí. V žiadnom prípade táto vyšetrovacia zásada nenahrádza na prvom mieste stojacu dôkaznú povinnosť navrhovateľky ako účastníčky a iniciátorky tohto súdneho konania a nezakladá povinnosť súdu pátrať po dôkazoch potenciálne v neprospech dieťaťa. Pokiaľ

matka uvádzala, že jej zdravotný stav nie je dobrý, mala povinnosť svoje tvrdenia podložiť relevantnými dôkazmi, na čo bola zo strany súdu nespočetnekrát vyzývaná.

V ďalšom poukazuje na časové súvislosti podaného návrhu po tom, keď v inej veci bola matka maloletej zaviazaná povinnosťou prispievať na výživu plnoletej dcéry H. Q. sumou 150,- Eur mesačne. Tento návrh bol podaný 6 mesiacov po nadobudnutí právoplatnosti rozvodového rozsudku, kde s odporcom

- otcom uzatvorila rodičovskú dohodu, v zmysle ktorej sa zaviazala plniť výživné na maloletú Y. v sume 100,- Eur. Poukazuje na konanie súdu, kde bola vyzývaná na predloženie dôkazov o svojom tvrdenom zdravotnom stave, matka maloletej doklady nepredložila, svoju nečinnosť v konaní včas a vážnymi dôvodmi neospravedlnili. Na pojednávanie sa nedostavila a jej právnym zástupcom tvrdenú práceneschopnosť nezdokladovala. Sama teda sťažovala postup súdu, neposkytla žiadnu súčinnosť, a preto jej tvrdenie o neschopnosti stihnúť lehotu na doručenie dokladu o zdravotnom stave označuje za účelové. Pritom doklady o svojom zdravotnom stave nedoložila ani v ďalšom konaní, v ktorom sa na ne odvoláva, a to v konaní Okresného súdu Zvolen sp. zn. - určenie výživného na plnoletú dcéru H. Q..

Za ťažko uveriteľné považuje otec maloletej, že by matke viac ako rok a pol niekto finančne vypomáhal. Otec poukazuje na to, že matka neprodukovala v konaní žiadne dôkazy o svojich tvrdeniach ako intenzívne a aktívne rieši svoj zdravotný stav, či podstupuje liečbu, či je hospitalizovaná a podobne. Pritom maloletá je o dva roky staršia ako v čase predošlého rozhodnutia a v súvislosti s ukončením základnej školy sa zvyšujú potreby. Pokiaľ matka tvrdí, že maloletá nie je chronicky chorá, otec poukazuje na zdravotné problémy maloletej, ktorá navštevuje I. ambulanciu a bola hospitalizovaná, ako aj je liečená na V. ambulancii z dôvodu, že trpí X.. S tým všetkým sú zvýšené jej potreby a výdavky. Matka pritom maloletú navštevuje veľmi sporadicky. Domnieva sa, že matke nič nebráni uplatniť sa na trhu práce vzhľadom na jej vek, kvalifikáciu a pracovné skúsenosti. Odvolacie dôvody navrhovateľky neobstoja.

Krajský súd preskúmal vec v medziach daných ustanovením § 212 ods. 2 písm. a/ O. s. p., bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením § 214 ods. 2 O. s. p. Napadnutý rozsudok ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O. s. p. potvrdil.

Po oboznámení sa s obsahom spisu odvolací súd konštatuje, že prvostupňový súd vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu a toto aj správne v súlade s ustanovením § 132 a nasl. O. s. p. vyhodnotil. Odôvodnenie rozsudku spĺňa náležitosti ustanovenia § 157 ods. 2 O. s. p., je dostatočne jasné, zrozumiteľné a presvedčivé.

Navrhovateľka sa podaným návrhom domáhala zmeny výživného, ktoré bolo určené schválením rodičovskej dohody súčasne s rozvodom manželstva rozsudkom Okresného súdu Zvolen zo dňa 04. 02. 2013 č. k. -51. V tejto dohode bola matka maloletej zaviazaná prispievať výživným 100,- Eur mesačne. Návrh na zníženie výživného matka podala o 7 mesiacov neskôr dôvodiac svojim nepriaznivým zdravotným stavom, dôsledkom čoho bola strata zamestnania a príjmu, ktorý by jej umožňoval platiť dovtedy určené výživné.

Podľa § 78 ods. 1 veta prvá zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery.

Uvedené zákonné ustanovenie je výnimkou zo zásady nezmeniteľnosti súdnych rozhodnutí vzhľadom na skutočnosť, že súd rozhoduje podľa stavu v čase vyhlásenia a nemôže prihliadať na skutočnosti, ktoré nastanú po vyhlásení rozhodnutia. Zákon však pre zmenu rozhodnutia o výživnom (v tomto prípade pre maloleté dieťa) vyžaduje preukázanie zmeny pomerov, ktorá môže nastať ako na strane oprávneného, t. j. maloletého dieťaťa, rovnako na strane povinného, to znamená rodiča zaviazaného plniť vyživovaciu povinnosť alebo tiež na oboch stranách. V zmysle už ustálenej súdnej praxe, aj keď Zákon o rodine nevyžaduje explicitne podstatnú zmenu okolností, pre vydanie nového rozhodnutia je potrebné, aby išlo o zmenu závažnejšieho charakteru, ktorá sa takto aj prejaví v pomeroch účastníkov.

Odvolací súd konštatuje, že matkou maloletej tvrdená zmena pomerov na jej strane (zhoršený zdravotný stav, dôsledkom ktorého bola strata príjmu) by zásadne mohla byť považovaná za takú zmenu pomerov na strane povinného rodiča, pre ktorý možno zmeniť rozhodnutie o jej vyživovacej povinnosti aj znížením vyživovacej povinnosti vo vzťahu k maloletému dieťaťu. Takéto tvrdenie však musí byť zároveň aj dostatočne preukázané, čo v prípade tohto konania matka maloletej neurobila, svoje tvrdenia teda žiadnym relevantným spôsobom nepreukázala. Samotné predloženie dôkazu o tom, že od 12. 08. 2013 do 11. 09. 2013 bola práceneschopná a že následne na to v septembri 2013 ukončila živnosť, nie sú dôkazom o tom, že ide o takú zmenu pomerov na strane matky, na ktorú súd môže prihliadnuť, a to najmä s poukazom na ustanovenie § 75 ods. 1 Zákona o rodine. Napriek viacerým súdnym pojednávaniam a napriek skutočnosti, že súd umožnil opakovane matke maloletej preukázať svoj nepriaznivý zdravotný stav aj po ukončení práceneschopnosti, matka takýto dôkaz súdu nepredložila. Zároveň neponúkla žiadny dôkaz na preukázanie tej skutočnosti, že vzhľadom na svoj zdravotný stav musela ukončiť svoje živnostenské oprávnenie, ktoré dovtedy tvorilo zdroj jej príjmov.

Pokiaľ v odvolaní právny zástupca matky vytýka súdu, že nevyhodnotil objektívne zdravotné problémy matky, ktoré odôvodňujú zvýšenie jej osobných nákladov na životné potreby, prípadne liečbu a podobne, táto námietka je nenáležitá, pretože bolo práve povinnosťou odvolateľky takéto skutočnosti najprv tvrdiť a potom ich dokazovať. Rovnako za nenáležitú považuje odvolací súd námietku nedostatočne zisteného skutkového stavu tvrdiac, že z dôvodu vážnych zdravotných problémov a administratívnych ťažkostí v zahraničí nebola schopná stihnúť lehotu súdu na doručenie dokladu o svojom zdravotnom stave od lekára. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na tú skutočnosť, že matka podávala návrh na zníženie výživného dňa 24. 09. 2013, kedy bolo jej povinnosťou aspoň označiť dôkazy na svoje tvrdenie. Súd pritom rozhodol dňa 03. 03. 2015, takže matka mala bezpochyby dostatok času na preukázanie tvrdenej skutočnosti o svojom nepriaznivom zdravotnom stave a neschopnosti dosahovať potrebný príjem. Pokiaľ matka poukazuje na ustanovenie § 62 ods. 2 Zákona o rodine, v zmysle ktorého rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov s tým, že nie je schopná prispievať určeným výživným, platí, čo bolo uvedené vyššie, že tieto svoje - síce závažné - tvrdenia matka žiadnym spôsobom nepreukázala. Pokiaľ tvrdí, že má minimálne finančné prostriedky a je odkázaná na pomoc známych, aj toto ostáva v rovine tvrdení a žiadnym spôsobom ani nevysvetľuje dôvod, pre ktorý sa matka mala do takejto nepriaznivej situácie dostať tak, aby bolo možné tento považovať za taký, na ktorý by súd v prípade pristúpenia k zníženiu výživného mohol prihliadnuť. Odvolací súd len podotýka, že ani v odvolacom konaní matka maloletej nič nové neuvádzala, ostala len na slovných tvrdeniach o svojom zlom zdravotnom stave a nepriaznivej finančnej a majetkovej situácii. Za takéhoto stavu potom odvolací súd musí konštatovať, že rozhodnutie prvostupňového súdu je vecne správne a správne odôvodnené, s dôvodmi napadnutého rozsudku sa v celom rozsahu stotožňuje a v podrobnostiach na tieto odkazuje v zmysle § 219 ods. 2 O. s. p. Rozsudok okresného súdu ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O. s. p. potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol súd podľa§ 224 ods. 1 a § 146 ods. 1 písm. a/ O. s. p. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

Rozhodnutie senátu krajského súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.