Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_20CoE-56-2015.pdf
PDF · 89.1 KB
Case nature
Subarea
20CoE/56/2015
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpeného advokátskou kanceláriou Advocate s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 36 865 141, proti povinnému: J. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. XXX/XX, U., o vymoženie 146,29 Eur s príslušenstvom, ktoré exekučné konanie je vedené exekútorským úradom súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, so sídlom Z. XX, X., pod sp.zn. EX 14152/2013, na základe odvolania oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Žilina č.k. 2Er/1735/2013-18 zo dňa 8.10.2014, takto jednomyseľne
rozhodol:
Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením prvostupňový súd zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
V odôvodnení poukázal na ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch účinný v čase uzavretia zmluvy, § 52, § 53, § 54 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy, § 45 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní a smernicu Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.
Uviedol, že dňa 27.8.2013 bola okresnému súdu doručená žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh oprávneného na vykonanie exekúcie, rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s., so sídlom v Bratislave sp. zn. SR 09588/11 zo dňa 29.02.2012, zmluva o úvere uzavretá medzi oprávneným ako veriteľom a povinným ako dlžníkom dňa 2.6.2009, spolu so všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru a zmenkou zo dňa 2.6.2009. Súčasťou všeobecných podmienok je v bode 18 rozhodcovská doložka, podľa obsahu textu ktorej „všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy o úvere, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, ako aj spory, ktoré vzniknú z dohody o vyplnení zmenky zabezpečujúcej túto úverov zmluvu a uplatnenia práv z takto vyplnenej zmenky, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené a) Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s., so sídlom Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava, IČO: 35 922 761, zapísanou v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, Oddiel: Sa, vložka č. 3530/B (ďalej len „rozhodcovský súd“), ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na rozhodcovskom súde; rozhodcovské konanie bude vedené podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu, a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu, b) pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca strana podá žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu (zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok). Zmluvné strany sa dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z tejto zmluvy o úvere, vrátane sporu o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, ako aj sporu, ktorý vznikne z dohody o vyplnení zmenky
zabezpečujúcej túto úverovú zmluvu a uplatnenia práv z takto vyplnenej zmenky, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku tejto rozhodcovskej doložky; ustanovenie tejto vety sa nepoužije v prípade, ak pred podaním žaloby na súde bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo veci, v ktorej je touto rozhodcovskou doložkou v súlade s vnútornými predpismi rozhodcovského súdu založená právomoc rozhodcovského súdu.“ Exekučný súd posúdil právny vzťah medzi účastníkmi, vyplývajúci z predloženej zmluvy o úvere, odlišne ako oprávnený i ako rozhodcovský súd, ktorý dospel k záveru, že hlavný kauzálny právny vzťah medzi účastníkmi nie je vzťahom spotrebiteľským. Podľa vyznačenia v predtlači predmetnej zmluvy mali byť finančné prostriedky poskytnuté „na výkon zamestnania“ (nie „na výkon podnikania“ / ktorá možnosť bola takisto v predtlači zmluvy uvedená/ - v rámci predmetu obchodnej činnosti, alebo inej podnikateľskej činnosti). Za daných okolností - jestvujúcich pochybností o účele poskytnutého úveru pre potreby posúdenia statusu dlžníka ako spotrebiteľa - nastupuje dôkazné bremeno veriteľa preukázať iný ako spotrebiteľský účel úveru, ktoré veriteľ neuniesol. Inak platí v zmysle všeobecného interpretačného pravidla o obsahu spotrebiteľských zmlúv podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka výklad pre spotrebiteľa priaznivejší. Právny vzťah medzi oprávneným a povinným je tak vzťahom zo spotrebiteľskej zmluvy, uzavretej medzi oprávneným v postavení dodávateľa a povinným v postavení spotrebiteľa. Predloženú rozhodcovskú doložku vo všeobecných podmienkach ako súčasti uzavretej zmluvy o spotrebiteľskom úvere exekučný súd po jej preskúmaní považuje za štandardnú, formulárovú, pripravenú oprávneným v obdobných právnych vzťahoch s inými svojimi zmluvnými partnermi, spotrebiteľmi, ktorej obsah však povinný ako spotrebiteľ nemohol reálne ovplyvniť. Rozhodcovská zmluva má charakter individuálne nedojednanej zmluvnej podmienky a povinný ako spotrebiteľ mal možnosť takto dodávateľom pripravený návrh zmluvy a všeobecných podmienok k zmluve len ako celok prijať alebo odmietnuť. Dojednanie rozhodcovskej doložky v posudzovanej veci zakladá značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán v spotrebiteľskom vzťahu, a to v neprospech spotrebiteľa a odporuje i dobrým mravom, obsahuje neprijateľné podmienky s právnym dôsledkom ich absolútnej neplatnosti. Pretože ide o podmienky, ktoré mali založiť právomoc rozhodcovského súdu na konanie a rozhodnutie v spore medzi veriteľom a dlžníkom - spotrebiteľom, na základe ktorých Stály rozhodcovský súd zriadený zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s., so sídlom v Bratislave rozhodol rozhodcovským rozsudkom sp. zn. SR 09588/11 zo dňa 29.02.2012, citovaný rozsudok v dôsledku exekučným súdom konštatovanej neplatnosti rozhodcovskej doložky a z toho vyplývajúceho dôsledku nedostatku právomoci rozhodcovského súdu na prejednanie veci v rozhodcovskom konaní, nemohol dosiaľ nadobudnúť právne účinky vykonateľného rozhodnutia ako exekučného titulu. Pre neexistenciu na exekúciu spôsobilého exekučného titulu okresný súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Proti tomuto rozhodnutiu podal oprávnený, prostredníctvom právneho zástupcu, v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Ako odvolacie námietky uviedol, že súd prvého stupňa prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti, ktorý mu zveril Exekučný poriadok v spojení so zákonom o rozhodcovskom konaní. Súd o. i. nesprávne aplikoval aj ustanovenia § 45 zákona o rozhodcovskom konaní na správne zistený skutkový stav. Ustanovenie § 45 ods. 1 a 2 zákona o rozhodcovskom konaní síce upravuje povinnosť exekučných súdov zastaviť exekučné konanie v prípade, ak rozhodcovský rozsudok ukladá povinnosť, ktorá odporuje dobrým mravom, ale okresný súd dané ustanovenie nesprávne aplikoval. Exekučný súd v konaní o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie posudzuje exekučný titul z formálnej a materiálnej stránky. Formálne preskúmavanie exekučného titulu sa obmedzuje na dodržanie všetkých formálnych náležitostí exekučného titulu tak, ako ich vyžaduje ustanovenie § 34 zákona o rozhodcovskom konaní. Preskúmavaním materiálnej stránky zisťuje exekučný súd, či sú splnené hmotnoprávne predpoklady exekučného titulu - dovolenosť, možnosť a súlad s dobrými mravmi. Rozpor s týmito kritériami však musí mať charakter zjavného nedostatku exekučného titulu a nemôže vyplývať z vád konania. Postupom okresného súdu došlo k nahradeniu konania o žalobe o zrušenie rozhodcovského rozsudku (§ 40 zákona o rozhodcovskom konaní). Odvolateľ tiež vytkol súdu prvého stupňa, že neúplne zistil skutkový stav veci, keďže namieta skutočnosť, že zmluvnými stranami nebola dojednaná žiadna rozhodcovská doložka. Poukázal na skutočnosť, že oprávnený s povinným uzatvára rozhodcovskú zmluvu podľa § 3 a nasl. zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní formou samostatného právneho úkonu, a to na samostatnej listine. V niektorých prípadoch je rozhodcovská doložka dohodnutá v rámci všeobecných obchodných podmienok. Zmluvné strany sa v zmysle článku 2 odsek 2 druhá veta dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z právnych vzťahov uvedených v bode 1 tohto článku zmluvy vrátane sporu o platnosť, výklad alebo zrušenie zmluvy o úvere na všeobecnom súde, považuje sa táto
skutočnosť za rozväzovaciu podmienku rozhodcovskej zmluvy, t.j. povinnému nebola odňatá možnosť obrátiť sa v prípade akýchkoľvek sporných otázok spojených so zmluvou o úvere na všeobecný súd. Súčasne poukázal na dôvodovú správu k ust. § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka. Žiadal napadnuté rozhodnutie zrušiť a vrátiť vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Povinný sa k podanému odvolaniu nevyjadril.
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, preskúmal vec v rozsahu vymedzenom ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) napadnuté uznesenie potvrdil ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 O.s.p..
Odvolací súd mal z obsahu súdneho spisu preukázané, že právnym dôvodom konania pred rozhodcovským súdom bolo domáhanie sa plnenia zo zmenkového záväzkového vzťahu na základe Zmenky vyplnenej v súlade s Dohodou o vyplnení zmenky (bod 17 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru). Povinný dňa 02.06.2009 vystavil zmenku, v ktorej v čase vystavenia absentovala zmenková suma a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy. Touto neúplnou zmenkou (blankozmenkou) oprávnený a povinný zabezpečili svoj iný záväzkový vzťah (zmluvu o úvere zo dňa 02.06.2009). Oprávnený v súlade s Dohodou o vyplnení zmenky doplnil dňa 17.09.2011 chýbajúce údaje, a to zmenkovú sumu a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy, keďže povinný si svoju povinnosť vyplývajúcu zo zmluvy o úvere riadne neplnil a zmenka bola predložená povinnému na zaplatenie.
Krajský súd poukazuje na to, že právnym základom nároku oprávneného nie je právny vzťah plynúci zo zmenky; aj z bodu 17 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru vyplýva, že Dohoda o vyplnení zmenky sa viaže na zabezpečenie peňažného záväzku plynúceho z úverovej zmluvy, teda takáto dohoda o vyplnení zmenky je svojou podstatou dojednaním zo zmluvy. Rozhodcovský súd uvádzané skutočnosti v exekučnom titule nezohľadnil. Právny vzťah založený zmluvou o úvere medzi oprávneným a povinným mal aj podľa názoru odvolacieho súdu spotrebiteľský charakter.
Z obsahu spisu je zrejmé, že v prejednávanej veci je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného Slovenskou rozhodcovskou, a.s., v Bratislave sp. zn. SR 09588/11 zo dňa 29.02.2012. Rozhodcovská doložka, ktorá bola uzavretá medzi účastníkmi konania, je uvedená v čl. 18 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere, ktorú dňa 02.06.2009 uzavreli oprávnený a povinný. Podľa jej znenia všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, ako aj spory, ktoré vzniknú z dohody o vyplnení zmenky zabezpečujúcej túto úverovú zmluvu a uplatnenia práv z takto vyplnenej zmenky, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené: a) pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a. s., b) pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu (zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok). Ďalej si dohodli rozväzovaciu podmienku tejto rozhodcovskej doložky, a to podanie žaloby o rozhodnutie akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z tejto zmluvy, na všeobecnom súde; ustanovenie tejto vety sa nepoužije v prípade, ak pred podaním žaloby na súde bola podaná žaloba na rozhodcovskom súde.
Po oboznámení sa s obsahom rozhodcovskej doložky krajský súd dospel k záveru, obdobne ako prvostupňový súd, že vzťah medzi účastníkmi konania, ktorý vznikol zmluvou o úvere zo dňa 02.06.2009, je vzťahom spotrebiteľským. Krajský súd sa stotožnil s názorom prvostupňového súdu, že nebola uzavretá medzi účastníkmi úverovej zmluvy, ktorá je zmluvou spotrebiteľskou, platná rozhodcovská zmluva (doložka). O doložku, ktorá vyžaduje, aby spotrebiteľ riešil spory výlučne v rozhodcovskom konaní ide aj vtedy, ak síce spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym súdom, ale ak by podľa tejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený nezvratne podrobiť sa rozhodcovskému konaniu, na čom nič nemení ani v rozhodcovskej doložke uvedená rozväzovacia podmienka. Tak tomu bolo aj v danom prípade, poukazujúc na bod 18 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru. Krajský súd teda konštatuje, že takto koncipovaná rozhodcovská doložka je neprijateľnou podmienkou podľa všeobecnej klauzuly ustanovenou § 53 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, pretože spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a zároveň nebola individuálne dojednaná. Ako taká je potom podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka účinného k 02.06.2009 (uzavretie rozhodcovskej doložky) absolútne neplatná.
Ak je však rozhodcovská doložka absolútne neplatná, nemohla založiť právomoc rozhodcovského súdu vec prejednať, a teda ani vydať rozhodcovský rozsudok. V danom prípade správne prvostupňový súd v zmysle § 44 ods. 2 EP zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia z dôvodu, že rozhodcovská doložka nebola platne uzavretá, čím nie je daná právomoc v rozhodcovskej doložke určeného rozhodcovského súdu, ktorý aj vo veci rozhodol - Stály rozhodcovský súd zriadený zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a. s., Bratislava, vo veci konať.
Odvolací súd sa stotožnil s právnou argumentáciou, ktorou prvostupňový súd odôvodnil výrok napadnutého uznesenia ohľadne zamietnutia žiadosti súdneho exekútora o udelenia poverenia na vykonanie exekúcie, z dôvodu, že exekučný titul bol vydaný rozhodcovským súdom bez toho, aby rozhodcovský súd mal rozhodcovskou zmluvou (doložkou) založenú právomoc vo veci konať.
Krajský súd sa zaoberal odvolacími námietkami, ktoré tvorili medze odvolania a k týmto konkrétne uvádza: Čo sa týka námietky, že exekučný súd prekročil svoju právomoc, keď zamietol žiadosť exekútora o udelenie poverenia, keď z § 45 ods. 1, 2 Zákona o rozhodcovskom konaní mu vyplýva právo len zastaviť exekučné konanie, krajský súd uvádza, že keďže Zákon o rozhodcovskom konaní vo vzťahu k exekúcii explicitne zakotvuje len procesnú situáciu, pri ktorej sa môže exekučné konanie zastaviť, je potrebné na ostatné procesné situácie, ktoré nie sú v tomto špeciálnom právnom predpise upravené, použiť všeobecný právny predpis o exekučnom konaní, ktorým je Exekučný poriadok. Ten v § 44 ods. 2 priamo ukladá súdu, aby preskúmal exekučný titul a až v prípade, ak nezistí rozpor exekučného titulu so zákonom, môže vydať poverenie. Ak prvostupňový súd takto postupoval a preskúmal možný rozpor exekučného titulu (rozhodcovského rozsudku) so zákonom, postupoval v súlade s právnymi predpismi a preto táto námietka nie je dôvodná. Exekučný súd je povinný skúmať exekučný titul z hľadísk uvedených v § 44 ods. 2 Exekučného poriadku (okrem výnimiek tam stanovených). Tým nie je narušený princíp právnej istoty súvisiaci s formálnou a materiálnou vykonateľnosťou exekučných titulov, pričom dôraz sa kladie na prieskum materiálnej aj formálnej vykonateľnosti exekučných titulov, keďže vždy môžu nastať určité vady z týchto hľadísk, a preto exekučnému súdu zákonodarca priamo ustanovil takúto právomoc. Prvostupňový súd teda len využil svoje oprávnenie v zmysle § 44 Exekučného poriadku. Uvedená námietka je preto nedôvodná.
Čo sa týka nesprávneho právneho posúdenia veci, ktoré malo nastať aplikáciou § 45 zákona č. 244/2002 Z.z., krajský súd uvádza, že v danej veci nedošlo k preskúmaniu vecnej správnosti exekučného titulu v zmysle § 45 Zákona o rozhodcovskom konaní, pretože k zamietnutiu žiadosti o vydanie poverenia došlo z čisto procesných dôvodov, a to konkrétne z nedostatku právomoci rozhodcovského súdu rozhodcovský rozsudok vydať.
K námietke oprávneného, že postupom exekučného súdu došlo k nahradeniu konania o žalobe o zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa ust. § 40 zákona o rozhodcovskom konaní, odvolací súd poukazuje aj na závery Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v uznesení zo dňa 21.03.2012, sp. zn. 6 Cdo/1/2012: „To znamená, že aj keď účastník rozhodcovského konania, ktorým je spotrebiteľ, nevyužije možnosť spochybniť existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy podľa ustanovení zákona o rozhodcovskom konaní, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy a v prípade zisteného nedostatku v tomto smere konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku zo zákonom znamenajúci materiálnu nevykonateľnosť tohto exekučného titulu. Takýmto postupom exekučný súd napĺňa príkaz vyplývajúci z princípu ochrany práv spotrebiteľa.“
Čo sa týka námietky neúplného zistenia skutkového stavu veci súdom, keďže namieta, že zmluvnými stranami nebola dojednaná žiadna rozhodcovská doložka, krajský súd uvádza, že aj táto námietka je nedôvodná. Pokiaľ oprávnený alternatívne uvádza, že rozhodcovská zmluva mala byť dojednaná buď formou samostatného právneho úkonu alebo v rámci všeobecných obchodných podmienok, odvolací súd uvádza, že v danom prípade rozhodcovská doložka nebola dohodnutá formou samostatného právneho úkonu, ale v rámci Všeobecných podmienok poskytnutia úveru. Okresný súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia konštatoval, že rozhodcovské konanie prebehlo na základe rozhodcovskej doložky, ktorú účastníci uzatvorili dňa 02.06.2009 (obsiahnutej vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru), ktorá však bola okresným súdom vyhodnotená za neprijateľnú zmluvnú podmienku,
a teda absolútne neplatnú podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o úvere.
Čo sa týka tvrdenia odvolateľa, ktorý dával v odvolaní do pozornosti dôvodovú správu k § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka, odvolací súd len konštatuje, že dôvodová správa nie je súčasťou textu právnej normy a nemá záväzný charakter.
Keďže všetky odvolacie námietky oprávneného boli nedôvodné, krajský súd napadnuté rozhodnutie podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne potvrdil.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.