Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_0Er-427-1998.pdf
PDF · 70.39 KB
Case nature
Area
Subarea
0Er/427/1998
Uznesenie
Okresný súd Liptovský Mikuláš vo veci exekúcie oprávneného: Poľnohospodárske družstvo Liptovská Osada, so sídlom Liptovská Osada, IČO: 31 624 821, proti povinnej: J., predtým Eleonóra Longauerová, SCHÄFER PRIVAT FIRMA, naposledy s miestom podnikania Liptovská Osada 436, IČO: 30 209 625, pre vymoženie 2.904,73 eur s prísl., vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. Miroslavom Šutliakom, so sídlom Exekútorského úradu M. M. Hodžu 28, Liptovský Mikuláš, pod spisovou značkou EX 42/1998, takto
rozhodol:
Exekúcia sa z a s t a v u j e. Súdnemu exekútorovi JUDr. Miroslavovi Šutliakovi súd náhradu trov exekúcie n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Pred súdnym exekútorom JUDr. Miroslavom Šutliakom sa dňa 27. 3. 1998 začalo exekučné konanie pod sp. zn. EX 42/1998 na vymoženie pohľadávky 87.508,- Sk s prísl., priznanej platobným rozkazom Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp. zn. 5Cb/70/1997 zo dňa 25. 3. 1997. Súdny exekútor začal vykonávať exekúciu po získaní poverenia č. 5505 *001619 zo dňa 7. 4. 1998, ktoré v súlade s § 44 ods. 2 Exekučného poriadku udelil tunajší súd na vymoženie uloženej povinnosti s príslušenstvom a trov exekúcie.
Uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 47-24 K 146/98-100 zo dňa 8. 1. 1999 bol na majetok povinnej vyhlásený konkurz, v dôsledku čoho bolo exekučné konanie v zmysle § 14 ods. 1 písm. d) zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní prerušené. Uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 51-24K 146/98 zo dňa 30. 7. 2013 bol konkurz na majetok povinnej zrušený. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 2. 9. 2013.
V priebehu konania doručil povinný súdu návrh na zastavenie exekúcie z dôvodu, že oprávnená ako právnická osoba zanikla bez právneho nástupcu.
Podľa § 235 ods. 2 Exekučného poriadku, exekučné konania, ktoré sa začali do 1. februára 2002, sa dokončia podľa doterajších predpisov.
Podľa § 57 ods. 1 písm. f) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení účinnom do 31. 1. 2002 (ďalej len ,,Exekučný poriadok“), exekúciu súd zastaví, ak po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané.
Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví na návrh alebo aj bez návrhu.
Podľa § 14 ods. 1 písm. d) zákona č. 328/1991 o konkurze a vyrovnaní v znení účinnom do 31. 7. 2000 (ďalej len „ZKV“), vyhlásenie konkurzu má tieto účinky: iné konania než uvedené v písmene c), ktorých výsledkom môže byť nárok proti podstate, sa prerušujú. V týchto konaniach sa však pokračuje na návrh
správcu, úpadcovho odporcu alebo nerozlučného účastníka konania. Úpadca môže tento návrh podať, len ak tak neurobí správca v lehote určenej súdom. Neprerušuje sa však konanie o výživnom maloletých detí a trestné konanie.
Podľa § 14 ods. 1 písm. e) ZKV, vyhlásenie konkurzu má tieto účinky: pre pohľadávku proti úpadcovi nemožno nariadiť výkon rozhodnutia, viesť výkon rozhodnutia ani vykonávať exekúciu na majetok patriaci do podstaty, ani nadobudnúť na ňom právo na oddelené uspokojenie (§ 28). Ak sa v konaní o výkon rozhodnutia alebo v exekučnom konaní prerušených podľa písmena d) speňažil dlžníkov majetok a výťažok nebol vydaný oprávnenému, stáva sa súčasťou podstaty. Trovy týchto konaní sú pohľadávkou proti podstate.
Oprávnený podaním doručeným súdu 18. 3. 2015 oznámil, že si vymáhanú pohľadávku uplatnil v konkurznom konaní a táto bola uspokojená, čím mal súd preukázané, že vymáhaná pohľadávka zanikla splnením, a to v rámci konkurzného konania, ktoré prebiehalo na Krajskom súde v Banskej Bystrici. Počas konkurzného konania bola predmetná exekúcia ex lege prerušená, k zániku prerušenia došlo až právoplatným zrušením konkurzu. Z uvedeného je zrejmé, že vymáhaná pohľadávka bola splnená a v dôsledku toho zanikla v čase, keď súdny exekútor nevykonával žiadne úkony, nakoľko exekúcia bola prerušená. K splneniu pohľadávky teda nedošlo vymožením súdnym exekútorom, ale v konaní podľa osobitného predpisu, preto nie je dôvod na to, aby súdny exekútor bez ďalšieho pokračoval v exekúcii vymáhaním trov exekúcie, ale je tu dôvod na jej zastavenie, pričom o náhrade trov exekúcie v takom prípade rozhoduje súd. Nakoľko za danej procesnej situácie nie je možné v exekúcii pokračovať, rozhodol súd v súlade s § 57 ods. 1 písm. f) a exekúciu zastavil.
Podľa § 20 ods. 1 ZKV, konkurzní veritelia prihlásia svoje pohľadávky, a to v lehote ustanovenej v uznesení o vyhlásení konkurzu, aj keď sa o nich vedie súdne konanie alebo sa vykonáva výkon rozhodnutia. Súčasne uvedú, či uplatňujú oddelené uspokojenie (§ 28), ako aj iné dôvody pre prednostné poradie pri rozvrhu.
Podľa § 20 ods. 3 ZKV, ako pohľadávku si veritelia prihlásia i trovy, ktoré im vznikli do dňa vyhlásenia konkurzu v konaniach prerušených podľa § 14 ods. 1 písm. d).
Výzvou zo dňa 26. 3. 2015 súd vyzval súdneho exekútora, aby uviedol, či si uplatňuje trovy exekúcie a či si tieto prihlásil v predmetnom konkurznom konaní a či boli uspokojené. Súdnemu exekútorovi bola výzva doručená 23. 4. 2015, avšak do dnešného dňa nebolo súdu doručené nijaké podanie súdneho exekútora ani nebol predložený exekútorský spis. Trovy exekúcie sú procesným nárokom súdneho exekútora, ktorý si tento musí riadne uplatniť. Nakoľko si súdny exekútor trovy exekúcie neuplatnil ani nevyčíslil ich výšku a nepredložil exekútorský spis, rozhodol súd o trovách exekúcie súdneho exekútora tak, že mu náhradu týchto nepriznal.
Pre úplnosť súd dodáva, že v zmysle cit. ust. ZKV bolo potrebné uplatniť trovy exekúcie prihláškou v konkurznom konaní, v opačnom prípade nemôžu byť tieto priznané, pričom súdny exekútor nepreukázal prihlásenie trov exekúcie ako pohľadávky do konkurzného konania.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Okresný súd Liptovský Mikuláš, písomne v troch vyhotoveniach.
Podľa § 205 ods. 1 O. s. p., v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, dátum, podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O. s. p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 O. s. p., rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolania.
Podľa § 374 ods. 4 O. s. p., Proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa ( § 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.