Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16P/438/2013

Rozhodnutie

Okresný súd Spišská Nová Ves, samosudca JUDr. Radoslav Baláž, v právnej veci mal. H. H., P.. XX.X.XXXX, Y. S. D., V. U. A. Ú. E., H. J. N. Z. H. P. J., I. Z.A., D. G. Y., P.. XX.XX.XXXX, X. Y. H. XXX/ XX, H. X., X. Č. E. H. Č.. X, H., N. A. D. H., P.. X.X.XXXX, X. Y. A. XX, O., X. Č. U. XXX, Ž. , Y.-J., Č. Z., v konaní o zvýšenie výživného takto

rozhodol:

M e n í s a rozsudok Okresného súdu Spišská Nová Ves sp.zn. -27 zo dňa 31.3.2009 v znení opravného uznesenia sp.zn. -38 zo dňa 6.7.2009 a v znení rozsudku Krajského súdu v Košiciach sp.zn. -119 zo dňa 25.3.2015 a to tak, že sa zvyšuje výživné zo strany otca na D.. H. H., P.. 19.7.2004 zo sumy 75,-- Eur mesačne na sumu 90,-- Eur mesačne počnúc od 1.2.2015, ktoré výživné je otec povinný uhrádzať k rukám matky vždy do 15. dňa v mesiaci vopred.

Zaostalé výživné zo strany otca na D.. H. za obdobie od 1.2.2015 do 31.5.2015 v celkovej výške 60,-- Eur je otec povinný uhradiť k rukám matky do 60 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Súd návrh matky v prevyšujúcej časti z a m i e t a.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Matka sa návrhom zo dňa 18.11.2013, podaným na tunajšom súde dňa 4.12.2013 domáhala, aby súd zvýšil výživné zo strany otca na maloletú H. na sumu 200,--Eur mesačne počnúc od 1.9.2013 a tým zmenil rozsudok tunajšieho súdu sp.zn. zo dňa 31.3.2009.

Svoj návrh odôvodnila tým, že výživné na maloletú bolo stanovené v čase, keď maloletá ešte nenavštevovala základnú školu a mala len bežné detské záujmy. Po uplynutí štyroch rokov stanovenia výšky výživného súdom došlo k závažným zmenám u dieťaťa , taktiež u otca aj matky maloletej. Zmenila sa predovšetkým výška príjmu otca ako rodiča , ktorý pracuje v zahraničí , ako aj opodstatnených výdavkov maloletej na jej výživu ako aj výchovu - oblečenie, stravné, nájom, hygiena, školské potreby, výlety, kultúra, krúžky, umelecká škola, výživa dieťaťa, ako aj samotné zdravie maloletej, a na mobilný telefón. Zmena pomerov odôvodňuje úpravu výšky výživného , pričom výsledkom tejto úpravy má byť výživné, ktoré bude vyvažovať životnú úroveň maloletej so životnou úrovňou jeho rodičov. Z dôvodu , že výživné nepokrýva skutočné potreby maloletej, jej náklady, ako aj nezohľadňuje potreby maloletej a ani otcovu životnú úroveň , otec nad rámec výživného neprispieva, matka sa rozhodla podať na príslušný súd návrh na zvýšenie výživného matka nemá žiadne informácie o príjme otca. Príjem matky je v čase spísania návrhu bol 450,--Eur mesačne a táto pracovala v spoločnosti Embraco Slovakia, s.r.o. . Matka a dieťa bývali v čase spísania návrhu v rodinnom dome , kde mesačné náklady na bývanie boli 300,--Eur.

Otec sa k pôvodnému návrhu nevyjadril.

O tomto návrhu matky bolo tunajším súdom po vykonanom dokazovaní rozhodnuté a to rozsudkom sp.zn. -70 zo dňa 26.5.2014, ktorým tunajší súd zmenil rozsudok Okresného súdu Spišská Nová Ves sp.zn. -27 zo dňa 31.3.2009 v znení opravného uznesenia sp.zn. -38 zo dňa 6.7.2009 a to tak, že sa zvýšil výživné zo strany otca na mal. Sáru Semanovú, nar. 19.7.2004 zo sumy 75,-- Eur mesačne na sumu 150,-- Eur mesačne počnúc od 4.12.2013, ktoré výživné bol otec povinný uhrádzať k rukám matky vždy do 15. dňa v mesiaci vopred a zároveň zaviazal otca uhradiť k rukám matky zaostalé výživné z jeho strany na mal. Sáru za obdobie od 4.12.2013 do 31.5.2014 v celkovej výške 442,74 Eur a to do 31.8.2014. Návrh matky v prevyšujúcej časti zamietol a vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie otec s návrhom, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok tak, že ho zaviaže prispievať na výživu maloletej 75,-- Eur mesačne. Uviedol, že súd 1. stupňa rozhodol v jeho neprítomnosti bez toho, aby mu bolo doručené predvolanie na pojednávanie a o určenom výživnom ho informovala matka maloletej. Konštatoval, že konajúci súd nedostatočne zistil skutkový stav, pretože nevzal do úvahy, že mu pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť, neprihliadol na jeho príjem a výdavky, a zároveň konštatoval, že výdavky mal. H. H. nezvýšili v takej miere, ktorá by odôvodňovala zvýšenie výživného. Odvolanie doplnil dňa 24.2.2015, v ktorom uviedol, že bol nútený odísť z Anglicka a presťahovať sa do Českej republiky z dôvodu, že chcel nasledovať svoje dve ďalšie maloleté deti, na základe čoho jeho príjem poklesol, preto v súčasnosti nie je v jeho schopnostiach platiť určené výživné. Zároveň uviedol, že jeho mzda bude rovnaká ako v predošlom zamestnaní. Poukázal na skutočnosť, že zabezpečuje ďalšie dve deti vo veku 2,5 a 1,5 roka, pričom ich matka, s ktorou žije v spoločnej domácnosti je na materskej dovolenke a nepracuje.

Krajský súd v Košiciach ako odvolací súdu rozsudkom sp.zn. -119 zo dňa 25.3.2015 potvrdil rozsudok prvostupňového súdu v napadnutých výrokoch o dlžnom výživnom a výživnom za obdobie od 4.12.2013 do 31.1.2015 a zároveň zrušil rozsudok uvedeného súdu v napadnutom výroku o výživnom za obdobie od 1.2.2015 do budúcna.

Z odôvodnenia uvedeného rozsudku vyplynulo, že prvostupňový súd sa vysporiadal s námietkami otca uplatnenými v odvolaní už v priebehu konania na súde prvého stupňa a otec ani v priebehu odvolacieho konania neuviedol žiadne relevantné skutočnosti majúce za následok iné rozhodnutie vo veci. Zdôraznil, že potreby mal. detí sa menia už samotným plynutím času, ich rastom, vývojom a s tým súvisiacou zmenou ich denného režimu, záujmov, stravovania, obliekania a pod.. Podľa ustálenej súdnej praxe, k zmene pomerov odôvodňujúcej zmenu určeného výživného dochádza spravidla uplynutím troch rokov od poslednej úpravy. V tomto prípade od posledného určenia výživného ubehli viac ako tri roky, z čoho bezpochyby vyplýva, že potreby maloletej sa zmenili v takom rozsahu, ktorý odôvodňoval jeho zvýšenie. Tiež konštatoval, že vzhľadom na otcovu nečinnosť konajúci súd správne vychádzal z úvahy o tom, že s prihliadnutím na jeho dĺžku pobytu a vedomosť, že pracuje vo Veľkej Británii, dosahuje mesačne minimálne príjem vo výške minimálnej mzdy vo Veľkej Británii. Zároveň prihliadol na pravdepodobné výdavky súvisiace s prácou a životom v tejto krajine a tiež na ďalšie dve vyživovacie povinnosti, o ktorých mal vedomosť, čím dostatočne určil a odôvodnil jeho schopnosti a možnosti platiť určené výživné. Zároveň však konštatoval, že dôvod ukončenia pracovného pomeru a presťahovanie sa z Veľkej Británie do Českej republiky, spočívajúci v odchode za jeho súčasnou rodinou a v starostlivosti o ňu, odôvodňuje preskúmanie zmeny pomerov od ukončenia pracovného pomeru 31.1.2015 a na základe týchto výsledkov posúdenie jeho schopností a možností prispievať na výživu mal. H.. Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v období od 1.2.2015 do budúcna rozsudok v napadnutom výroku o výživnom podľa ust. § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p. zrušil a podľa ods. 2 cit. zák. ustanovenia vec vrátil na ďalšie konanie. Podľa záväzného pokynu odvolacieho súdu po vrátení veci malo byť povinnosťou súdu prvého stupňa vykonať dôsledné dokazovanie v naznačenom smere, prípadne v širšom rozsahu, ak sa ukáže byť potrebným, dôsledne sa vysporiadať so všetkými odvolacími námietkami, výsledky zisťovania vyhodnotiť podľa príslušných ustanovení zákona o rodine, zistené dôkazy opäť vyhodnotiť podľa ust. § 132 O.s.p a opäť rozhodnúť o výživnom za obdobie od 1.2.2015 do budúcna..

Tunajší súd vychádzajúc z tohto pokynu odvolacieho súdu vykonal dokazovanie opätovným výsluchom otca, matky a kolízneho opatrovníka , ako aj oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov , ktoré si nanovo obstaral a na základe toho zistil tento skutkový stav :

V doplňujúcej účastníckej výpovedi matka zotrvala na svojom podanom návrhu. Podľa jej vyjadrenia od poslednej výpovedi vo veci nastala tá zmena, že bolo zistené, že maloletá musí navštevovať špeciálneho pedagóga. Tiež u maloletej sa menia požiadavky na oblečenie, keďže sa dostáva do pubertálneho veku. Navštevuje tanečný krúžok a divadelný krúžok organizovaný školou, kde jej musela zakúpiť časti oblečenia, aby mohla vystupovať. Iný pravidelný príspevok za túto činnosť neuhradila. Maloletá by mala v októbri absolvovať pobyt v škole prírode, ktorá je povinná, a už teraz jej ona ( matka) šetrí finančné prostriedky na úhradu jej účasti na nej. Od jej posledných účastníckych výpovedí došlo k zmene aj jej majetkových pomerov, nakoľko rodičovský dom, na ktorom mala spoluvlastnícky podiel so súrodencami bol predaný v január tohto roku a čiastku, ktorú zaň utŕžila vo výške 17 000 Eur bola okamžite stiahnutá exekútorom na úhradu podlžností. Išlo o podlžnosti, ktoré mal jej bývalý nebohý manžel, ktoré prešli na ňu a ktoré exekuoval exekútor. Musela tiež povracať finančné prostriedky, ktoré mala požičané. Ostala jej tak suma necelých 2000 Eur, z ktorých určitú čiastku poskytla dcére, ktorá študuje v Bratislave a tiež synovi zaplatila cestu na súťaž do Anglicka v sume 500 Eur. Tiež za ne zakúpila deťom oblečenie. Ona je naďalej zamestnaná a poberá tiež prídavky na deti. Vlastní ešte nejaké lúky po rodičoch, ktoré si medzi súrodencami v rámci dedičstva podelili. Otec na mal. H. platí výživné a má uhradené výživné aj za obdobie od februára 2015 po máj 2015 a to v sume po 75 Eur mesačne. Rovnakú sumu uhrádzal aj za obdobie spätne pred 1.2.2015. S dcérou sa nestretáva. Naposledy sa s ňou stretol niekedy v januári pred dvoma rokmi. Vždy jej písal, že sa s ňou stretne, čo sa však napokon nestalo. Za posledné dva roky otec dcére neprispel ničím nad rámec bežného výživného. Matka potvrdila, že platila 400,--Eur nájomné. Pôvodne mohla ísť síce bývať aj do lacnejšieho podnájmu, avšak to bolo vždy viazané na zloženie zálohy za tri mesiace vopred, na čo ona nemala peniaze. Uvedený prenajímateľ, u ktorého teraz bývajú, jej umožnil obývať byt bez toho, aby musela takúto zálohu skladať dopredu, a neskôr jej vyšiel v ústrety aj tak, že jej dal zľavu z nájomného o 20 Eur, a teda teraz platí len sumu 380 Eur mesačne. Podľa jej vyjadrenia jej deti nedostávajú žiadne sociálne štipendiá, lebo im to nevychádza, keďže sú poberateľmi sirotských dôchodkov. Naopak samé jej pomáhajú s úhradami, kedy npr. syn keď je doma zvykne chodievať aj na brigády. Podľa jej vyjadrenia okrem balíka, ktorý otec poslal mal., H. P. Vianoce r. 2013, tejto už ničím iným neprispel, resp. si na nič iné nevedela spomenúť.

Otec vo svojej účastníckej výpovedi uviedol, že jeho odchod z Anglicka s rodinou bol motivovaný rasovým problémom. Podľa jeho vyjadrenia najprv odišla jeho partnerka s deťmi a neskôr odišiel aj on sám. Popísal situáciu , ktorej svedkami boli v Anglicku,, kedy došlo zo strany černochov k útoku na byt, pri ktorom zahynula jedna matka s deťmi, keď uvedený byt vypálili. Stále im len nadávali, že sú prišelci z východnej Európy, že im berú prácu a po uvedenom incidente sa jeho partnerka rozhodla, že sa presťahujú späť do Čiech. Za ten čas, kým žili v Británii sa jeho príjem pohyboval vo výške 1100,-- Libier mesačne v čistom pričom , pričom za ubytovanie platili 850,--Libier mesačne. V tom čase jeho partnerka bola na materskej, ktorú poberala vo výške 500 libier mesačne. On zamestnanie opustil z tých istých dôvodov, pre ktoré partnerka odišla predo ním do Čiech, teda z rasových dôvodov , teda preto, že mu vytýkali, že je Východoeurópan. Po príchode za partnerkou do Čiech od 28.6.2014 do 5.9.2014 bol hlásený na úrade práce, nebol zamestnaný. Hľadal si prácu. Následne sa zamestnal u zamestnávateľa E-Finance Developer. V tom čase jeho partnerka nepracovala, a ešte stále je na materskej. Toho času bola na skúšky na vysokú školu a mala by pokračovať v štúdiu. On dal výpoveď u svojho uvedeného zamestnávateľa v Čechách preto, lebo si našiel vhodnejšie zamestnanie, kedy mal byť zamestnaný v spoločnosti Deikon s.r.o. . Nemá o tom žiadne papiere, keďže to bolo len na ústnej báze s tým, že keď tam išiel nastúpiť, tak mu bolo povedané, že už majú za neho náhradu, a tak si musel nájsť prácu u nového zamestnávateľa , spoločnosti Jols s.r.o., u ktorej je zamestnaný aj v súčasnosti. Uvedený zamestnávateľ však vraj dostal ultimátum od majiteľa reštaurácie, že pokiaľ nezaplatí 2 000 000 Korún českých, že to tam zavrú a teda on si bude musieť hľadať novú prácu. Jeho čistá mzda je 9000 -10 000 Kč. Jeho partnerka poberá 9000 Kč ako materskú. Za prenájom bytu, ktorý obývajú platia sumu 11 500 Kč. On toho času nespláca žiadne pôžičky, aj keď bude musieť splácať tie pôžičky, ktoré si vzal na úhradu výživného. Okrem H. má ešte dve maloleté deti s terajšou partnerkou a dospelého syna vo veku 21 rokov, ktorý odišiel za prácou do Kanady a pokiaľ sa mu tam nedarí, tak mu sem-tam vypomáha. On ( otec) by mal byť spoluvlastníkom pozemku v k.ú. Závada v Levoči o rozlohe 200 m2, ktorý spoluvlastní so svojim synom. Maloletej áre uhrádza výživné 75 Eur mesačne. Kým pracoval v Anglicku, tak jej aj šetril na vkladnú knižku finančné prostriedky. Tieto však následne po rozhodnutí o zvýšení výživného musel vybrať a následne z týchto peňazí uhrádzal výživné na dcéru. Kontakt s mal. H. mal v minulosti, a to v čase keď ešte bol sám. Vtedy jej zakupoval rôzne veci, neskôr sa snažil so H. kontaktovať telefonicky

a cez skype, ale keďže nebola žiadna odozva, tak od toho upustil. Zhruba pred mesiacom sa snažil ju kontaktovať a získať adresu nového pobytu maloletej, ale matka mu ju neoznámila. Jeho partnerka mu teraz vyčíta, že nebude stíhať platiť výživné na H. a že im exekútor zoberie aj to posledné čo majú. Podporu z Anglicka on nedostáva preto, lebo by musel zostať v Anglicku, keďže táto sa tam uhrádza každé dva týždne a je viazaná na platbu úhrad nájomného. On samotný má problémy s chrbticou, ktorú si zničil v práci, a aj teraz má problém nájsť si vyhovujúce zamestnanie. V reštauráciách sa vyžaduje, aby človek pracoval 20 hodín denne.

Kolízny opatrovník cestou svojej poverenej zamestnankyne vo svojej výpovedi poukázal na to, že z vykonaného dokazovania je zrejmé, že finančná situácia oboch rodičov maloletej je napätá, obaja majú ďalšie vyživovacie povinnosti, avšak na druhej strane posledná úprava výživného na mal. H. Y.ola vykonaná v r. 2009 a od toho obdobia došlo k zmene pomerov na jej strane, zvýšili sa výdavky na ňu a vzhľadom na tieto okolnosti navrhol, aby súd od 1.2.2015 do budúcna zvýšil výživné zo strany otca na mal. H. na sumu 120 Eur mesačne.

Zo spisu tunajšieho súdu sp.zn. súd zistil, že rozsudkom uvedeného súdu sp.zn. -27 zo dňa 31.3.2009 v znení opravného uznesenie sp.zn. -38 zo dňa 6.7.2009 bola schválená rodičovská dohoda, na základe ktorej bolo zvýšené výživné zo strany otca na mal. H. zo sumy 33,20 eur na sumu 75,- Eur mesačne od 1.1.2009, ktoré je otec povinný platiť na účet matky vždy do 15-tého dňa v mesiaci vopred. Z obsahu odôvodnenia vyplynulo, že priemerný mesačný príjem matky bol 496,76 Eur a mala ešte dve ďalšie vyživovacie povinnosti. Príjem otca sa nepodarilo zistiť, nakoľko pracoval v zahraničí Otec mal ešte jednu vyživovaciu povinnosť. Z obsahu spisu vyplynulo, že otec ani vo svojej účastníckej výpovedi neuviedol nič bližšie ohľadne svojho príjmu ani nákladov na živobytie, len konštatoval, že súhlasí sa takou výškou výživného, ktorú požaduje matka maloletej a aby súd teda schválil rodičovskú dohodu. Podľa potvrdenie zamestnávateľa matky táto za obdobie mesiaca január a február 2009 dosiahla čistý priemerný mesačný príjem v sume 420,36 Eur.

Pokiaľ ide o súčasné pomery rodičov maloletej, matka v súčasnej dobe je naďalej zamestnaná v spoločnosti Embraco Slovakia, a.s. Jej čistý priemerný mesačný príjem za obdobie od mája 2014 do apríla 2015 vrátane bol 585,72 Eur. Nie je poberateľkou žiadnych dávok vyplácaných sociálnou poisťovňou. Je poberateľkou prídavkov na deti. Za byt , ktorý obývajú uhrádza podľa predloženého Dodatku č. 2 k nájomnej zmluve mesačne sumu 380,49 Eur , z ktorej samotný nájom predstavuje sumu 250,--Eur mesačne, suma 46,--Eur predstavuje zálohovú platbu za odber plynu, suma 53,--Eur zálohovú platbu za odber elektriny, 15,--Eur zálohovú platbu za vodu , 11,85 Eur zálohovú platbu za pripojenie k internetu a 4,64 Eur zálohovú platbu za RTVS.

Maloletá toho času v školskom roku 2014-2015 navštevuje V. ročník základnej školy v Smižanoch. Podľa prehľadu výdavkov , ktoré poskytla súdu matka maloletej a ktoré táto má na maloletú tieto predstavujú náklady na stravu v sume 21,--Eur, poplatky za krúžky 1,70 Eur, poplatok za ZRPŠ v škole v sume 14,--Eur, poplatok na školský výlet v sume 15,--Eur, poplatok za ZRPŠ do základnej umeleckej školy je 16,--Eur, poplatok za vyučovanie na základnej umeleckej škole je 5,--Eur mesačne, náklady na cvičky a úbor do základnej umeleckej školy sú vo výške 35,--Eur mesačne , náklady na špeciálne cvičky na balet vo výške 17,--Eur mesačne , cestovné náklady za účasti na vystúpeniach zo základnej umeleckej školy vo výške 60,--Eur ročne. Podľa tohto jej písomného vyjadrenia obe deti z jej predošlého vzťahu poberajú sirotské dôchodky v sume 111,--Eur, kedy dcéra D. L.o poberá priamo . Táto má toho času 21 rokov a študuje na vysokej škole v Bratislave. Uvedenú skutočnosť potvrdzuje aj potvrdenie Univerzity Komenského v Bratislave, fakulta sociálnych a ekonomických vied z 10.9.2014, podľa ktorého menovaná je študentkou v 2. roku štúdia študijného programu aplikovaná ekonómia - denná forma, bakalársky, I. stupeň so štandardnou dĺžkou štúdia 3 roky. Syn D., 19-ročný, podľa písomného vyjadrenia matky navštevuje SOU lesnícke v Bijacovciach a je v 3. ročníku.

Otec maloletej do jeho presťahovania do Českej republiky podľa potvrdenia jeho zamestnávateľa vo Veľkej Británii , spoločnosti Grosvenor Casino Leicester , bol v uvedenej spoločnosti zamestnaný od 1.7.2010 s pracovným časom 35 hodín týždenne. Jeho hodinová mzda bola vo výške 7,14 Libier a jeho základný ročný plat bol vo výške 12.994,80 Libier pred zdanením a príslušnými odvodmi ( č.l. 95 spisu) . Uvedené zamestnanie opustil na svoju žiadosť k 28.6.2014, pričom bližšie dôvody sa neuvádzali. Podľa účastníckej výpovede otca , ukončenie tohto pomeru inicioval on sám.

Podľa potvrdenia Úřadu práce ČR - krajská pobočka v Brně zo dňa 16.7.2014 , resp. 16.9.2014 bol vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie od 16.7.2014 do 4.9.2014. Podpora v nezamestnanosti mu nebola poskytovaná. ( č.l. 94, 110). Na základe pracovnej zmluvy zo dňa 4.9.2014 sa otec zamestnal od uvedeného dátumu u zamestnávateľa E- Finance Developer s.r.o., Brno na pozícii „ kuchár“ s hrubou mzdou 10.000,--Kč. Podľa správy uvedeného zamestnávateľa otec ukončil pracovný pomer v tejto spoločnosti dňa 31.1.2015 na základe dohody. Podľa účastníckej výpovede otca , ukončenie tohto pomeru inicioval on sám. Podľa potvrdenia uvedeného zamestnávateľa za obdobie od 1.9.2014 do 31.1.2015 bola otcovi vyplatená v prvom pracovnom pomere čistá mzda v celkovej výške 44.354,--Kč , vrátane sumy - náhrady za nemoc za obdobie od 13.10.-23.10.2014 vo výške 1.437,--Kč. Zároveň bola otcovi u tohto zamestnávateľa za obdobie od 1.10.2014 do 31.1.2015 vyplatená aj odmena na základe dohody o vykonaní práce v celkovej výške 28.059,--Kč. Teda celkový príjem otca u tohto zamestnávateľa za obdobie od 1.9.2014 do 31.1.2015 predstavoval sumu 72.431,--Kč, čo v priemere na jeden mesiac trvania uvedeného pracovného pomeru predstavuje čiastku 14.482,60 Kč. Podľa kurzu meny 1,-- Euro = 27,467 Korún českých zverejnenom Európskou centrálnou bankou k 4.6.2015 uvedená suma predstavuje k uvedenému dátumu čiastku 527,62 Eur. Podľa pracovnej zmluvy uzavretej medzi otcom ako zamestnancom a spoločnosťou JOLS s.r.o. ako zamestnávateľom dňa 1.2.2015 , otec u uvedeného zamestnávateľa nastúpil do práce dňa 1.2.2015 na dobu určitú v trvaní od 1.2.2015 do 31.1.2016 za hodinovú mzdu 67,--Kč mesačne na plný úväzok. Podľa predložených výplatných pások otcovi od uvedenej spoločnosti za mesiac február 2015 bola vyplatená čistá mzda vo výške 9.524,--Kč a za mesiac marec 2015 vo výške

Z rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočka Spišská Nová Ves č. 5651/2015-SN-Dvn zo dňa 27.4.2015 vyplynulo, že otec nemá nárok na dávku v nezamestnanosti. Z odôvodnenia uvedeného rozhodnutia vyplynulo že je tomu tak preto, že celková dĺžka jeho pobytu a zamestnania v Spojenom kráľovstve svedčí o jeho orientácii na anglickom trhu práce a o tom, že počas zamestnania v členskom štáte Európskej únie si vytvoril centrum záujmov práve tam.

Podľa preložených rodných listov je okrem D.. H. tiež A. D.. B. I. D. P. XX.X.XXXX N. D.. D. D. D. P. I. X.X.XXXX. Podľa rozhodnutia Mateřské školy Židlochovice zo dňa 10.5.2015 č.j. 36/15 bol D.. B. I. prijatý od 1.9.2015 k predškolskému vzdelávaniu do uvedenej materskej školy.

Spolu so svojou terajšou partnerkou obývajú prenajatý byt na základe nájomnej zmluvy zo dňa 1.7.2014, za ktorý majú uhrádzať nájomné vo výške 9.000,--Kč mesačne a náklady na služby súvisiace s užívaním bytovej jednotky v sume 2.500,--Kč mesačne. Pri uzavretí uvedenej zmluvy mali zložiť na úhradu nájomného a služieb za obdobie od 10.7.2014 do 9.1.2015 sumu 69.000,--Kč. Tiež mali zložiť zábezpeku vo výške ako zábezpeku k zaisteniu platieb nájomného a služieb.

Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. (§ 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 372/2004 Z.z.).

Podľa § 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 300/2010 Z.z. a opatrenia MPSVaR SR č. 186/2013 Z.z. za životné minimum fyzickej osoby alebo fyzických osôb, ktorých príjmy sa posudzujú podľa § 3 spoločne, sa považuje počnúc od 1.7.2013 suma alebo úhrn súm 90,42 Eura mesačne, ak ide o zaopatrené neplnoleté dieťa.

V čase vyhlásenia tohto rozsudku tak suma minimálneho zákonného výživného vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa predstavuje čiastku 27,13 Eur na jedno neplnoleté nezaopatrené dieťa.

Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 63 ods. 1 Zákona o rodine, rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima. (§ 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov)

Podľa § 63 ods. 2 Zákona o rodine, u rodiča, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, súd neberie do úvahy výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť alebo ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť v takom rozsahu v súvislosti s touto činnosťou, a možnosti a schopnosti povinného posudzuje podľa predpokladaného príjmu, aký by povinný dosiahol, ak by tieto výdavky nerealizoval.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 75 ods. 2 Zákona o rodine, výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine , dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine , pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Podľa § 163 ods. 1 O.s.p. rozsudok odsudzujúci na plnenie v budúcnosti zročných dávok alebo na plnenie v splátkach možno na návrh zmeniť, ak sa podstatne zmenili okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie dávok alebo splátok. Zmena rozsudku je prípustná od času, keď došlo k zmene pomerov.

Súd vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že aj po vrátení veci odvolacím súdom na nové preskúmanie nároku na zvýšenie výživného na D.. H. za obdobie od 1.2.2015 do budúcna je návrhu matky potrebné vyhovieť, avšak nie v takom rozsahu, ako to matka požadovala, a ani už v takom rozsahu o akom súd rozhodol za obdobie od 4.12.2013 do 31.1.2015.

Od posledného rozhodovania vo veci došlo k podstatnej zmene pomerov oproti tým pomerom, z ktorých vychádzal tunajší súd v rozsudku sp.zn. -27 zo dňa 31.3.2009. Uvedená zmena pomerov nastala jednak na strane maloletého dieťaťa a jednak na strane otca maloletej. Táto podstatná zmena pomerov nastala na strane maloletej H. v tom, že táto v rozhodnom období , t.j. od 1.2.2015 je už žiačkou

5. ročníka základnej školy. V prípade maloletej teda išlo o nástup na ďalší stupeň vzdelávania a s takýmto postupom vo vzdelávacom systéme maloletého dieťaťa sú vždy objektívne spojené zvýšené náklady na takéto dieťa. To sa dostáva na ďalší stupeň vývoja a to ako z hľadiska biologického, kedy rastie a menia sa aj jeho stravovacie potreby, tak aj mentálneho a v konečnom dôsledku aj spoločenského vývoja, kedy sa zapája do nových vzdelávacích či záujmových činností, čo so sebou prináša zvýšené náklady. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti pritom súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará a na to, aká peňažná suma je potrebná na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa, pričom medzi tieto potreby patria výživa vo vlastnom zmysle slova, hmotné potreby, ako je šatstvo, bielizeň, obuv, nájomné za byt a tiež potreby súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním vzdelania dieťaťa, rozvojom jeho záujmov a potrieb, prípravou na budúce povolanie, kultúrne, športové a rekreačné potreby, ako aj potreby súvisiace so zdravotným stavom, t.j. všetky nevyhnutné potreby, ktoré vyžaduje život kultúrneho človeka v spoločnosti. Miera týchto potrieb je odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku dieťaťa a jeho zdravotného stavu, pričom ak to možnosti a schopnosti rodičov dovoľujú, má výživné zabezpečovať dieťaťu primeraný podiel na výhodách, ktoré dovoľujú možnosti rodičov. Bolo preukázané, že nástupom maloletej na základnú školu matke vzrástli náklady a to v súvislosti s úhradu školských pomôcok a poplatkov v škole.

Tiež je potrebné uviesť, že v § 78 ods. 3 Zákona o rodine je obsiahnutá tzv. valorizačná klauzula, , ktorá ukladá súdu, aby v prípade, ak rozhoduje o zmene pomerov, zohľadnil aj zmenu výšky (vývoj) životných nákladov. Výška životných nákladov je zrejmá napríklad z cien spotrebného koša, z miery inflácie, resp. iných ekonomických ukazovateľov. Táto povinnosť súdu je obligatórna. Z ustanovenia § 78 ods. 3 Zákona o rodine vyplýva, že vývoj životných nákladov je objektívna okolnosť, ktorá by aj sama o sebe mohla odôvodniť zmenu výšky výživného (zvýšenie), a preto súd pri rozhodovaní o zvýšení výživného prihliadal aj na túto okolnosť. Takže už len tieto okolnosti odôvodňovali oprávnenosť požiadavky na zvýšenie výživného pre maloletú.

Na druhej strane zvýšenie výživného musí mať podklad vo výrazne pozitívnej zmene pomerov nie len na strane oprávneného dieťaťa ale aj na strane povinného rodiča a uspokojovanie odôvodnených potrieb dieťaťa je vždy limitované aj možnosťami, schopnosťami a majetkovými pomermi rodičov. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného súd musí prihliadať aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného rodiča. Na tieto schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného rodiča prihliadne súd aj vtedy, ak sa tento povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu a rovnako tak prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný rodič na seba berie.

Na strane matky došlo k miernemu nárastu jej príjmu, kedy tento v rozhodnom období od 1.2.2015 dosahuje výšku 585,72 Eur mesačne , kým pri poslednej úprave výživného dosahovala podľa odôvodnenia rozsudku príjem len vo výške 496,76 Eur mesačne. Vzrástli jej náklady na bývanie , kedy tieto toho času dosahujú výšku 380,49 Eur. Otec podľa potvrdenia jeho zamestnávateľa vo Veľkej Británii, u ktorého bol zamestnaný od 1.7.2010 dosahoval len základný ročný plat vo výške 12.994,80 Libier, pred zdanením a odvodmi , čo v prepočte na mesiac predstavuje sumu 1.082,90 Libier. Sám však vo svojej výpovedi potvrdil, že jeho čistý príjem sa pohyboval vo výške 1.100,--Libier mesačne, pričom za ubytovanie platili 850,--Libier mesačne a jeho partnerka v tom čase ešte poberala do domácnosti príjem vo výške 500 libier mesačne.

Podľa ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine účinného od 1.4.2005 sa zaradili majetkové pomery povinného rodiča medzi všeobecné podmienky určenia rozsahu vyživovacej povinnosti a rozšírilo východiská na zisťovanie tzv. potencionality príjmov. Princíp potencionality má prednosť pred princípom fakticity aj v prípade, že povinný berie na seba neprimerané majetkové riziká, ktoré zahŕňajú aj takú činnosť, ktorá ohrozuje dosiahnutie príjmu, resp. priamo vyvoláva stratu a súčasne možnosť poskytovania výživného.

I keď súd zohľadnil pokles príjmu na strane otca po jeho odchode z Veľkej Británie, nemohol pri hodnotení jeho príjmových pomerov vychádzať z príjmu, ktorý dosahuje u svojho terajšieho zamestnávateľa , spoločnosti JOLS s.r.o. , a už vonkoncom nemohol brať zreteľ na prípadnú možnosť, že s otcom možno bude ukončený pracovný pomer pre finančné problémy tohto jeho súčasného zamestnávateľa. Otec bol totiž od 4.9.2014 zamestnaný v spoločnosti E-Finance Developer s.r.o. , kde za príslušné obdobie trvania

pracovného pomeru dosiahol celkový priemerný mesačný príjem vo výške 14.482,60 Kč ( cca 527,62 Eur). Ukončenie tohto pracovného pomeru podľa vyjadrenia otca inicioval on sám. Tvrdil síce , že to bolo z dôvodu naskytnutia sa možnosti lepšieho zamestnania, tá sa však podľa jeho vlastného vyjadrenia nakoniec nenaplnila. V tomto smere je úplne irelevantné z akého dôvodu sa tak stalo, nakoľko otec mal postupovať natoľko obozretne, aby nenastala situácia , že sa pripraví o výhodnejšie zamestnanie, než aké sa mu podarilo zabezpečiť si následne. V tomto smere nemôže ísť na ťarchu maloletého dieťaťa tá skutočnosť , že otec podstúpil také riziko, ktoré nakoniec vyústilo do straty zamestnania u neho, ktoré sa javilo byť z hľadiska dosahovaných príjmov priaznivejšie než je tomu teraz. Ako už bolo vyššie uvedené podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine musí súd prípadné neprimerané majetkové riziká povinného rodiča , ktoré zahŕňajú aj takú činnosť, ktorá ohrozuje dosiahnutie príjmu, resp. priamo vyvoláva stratu a súčasne možnosť poskytovania výživného, hodnotiť na jeho ťarchu. V danom prípade teda súd pri hodnotí zárobkových možností otca vychádzal z jeho príjmu , ktorý dosahoval u spoločnosti E-Finance Developer, s.r.o. , teda z priemerného mesačného príjmu vo výške 14.482,60 Kč ( cca 527,62 Eur).

Súd tiež neprihliadal na tvrdenia otca, že občas finančne vypomáha aj svojmu staršiemu synovi, nakoľko sám uviedol, že tento je už toho času zárobkový činný, resp. je schopný vlastným pričinením so obstarať finančné prostriedky a tak vyživovacia povinnosť otca k tomuto dieťaťu odpadla.

Hodnotiac vyššie uvedené skutočnosti, berúc do úvahy odôvodnené potreby maloletej dcéry, ako aj potencionálne schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného otca, prihliadajúc na skutočnosť, že maloletá je v osobnej starostlivosti matky, s ktorou žije v spoločnej domácnosti, a teda táto osobná starostlivosť, ktorej sa maloletej takto nedostáva zo strany otca, ktorý navyše sa s maloletou žiadnym spôsobom nekontaktuje a neprispieva ani nad rámec bežného výživného na ňu , musí byť príslušným spôsobom finančne kompenzovaná, berúc do úvahy, že otcovi od poslednej úpravy výživného pribudla ešte jedna vyživovacia povinnosť a zároveň už nemá vyživovaciu povinnosť k dvojmu staršiemu synovi, a teda toho času má opätovne ďalšie dve vyživovacie povinnosti k deťom z jeho terajšieho vzťahu , súd ustálil výšku súčasného výživného zo strany otca na maloletú na sumu 90,-- Eur mesačne a v prevyšujúce časti návrh matky zamietol.

Vzhľadom k tomu, že súd rozhodol o zvýšení výživného na maloletú za obdobie od 1.2.2015 vznikol otcovi do dňa rozhodovania o tomto nároku nedoplatok na výživnom za obdobie od 1.2.2015 do 31.5.2015 a to vo výške 60,-- Eur, na úhradu ktorého súd otca zaviazal do 60 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Tento nedoplatok bol vyčíslený ako súčet sumy novourčeného výživného pre mal. Sáru za mesiace február 2015 až máj 2015 vrátane vo výške 90,--Eur mesačne, čo predstavovalo čiastku 360,-- Eur ( t.j. 90,-- Eur x 4 mesiace) . Keďže otec maloletej uhrádzal na maloletú výživné za obdobie február 2015 až máj 2015 vrátane v dosiaľ určenej sume 75,--Eur mesačne, súd teda od takto novourčeného výživného odrátal toto otcom uhradené výživné v celkovej sume 300,--Eur ( 4 mesiace x75,--Eur ). Následne súd dospel k celkovej výške dosiaľ neuhradeného zaostalého výživného na maloletú dcéru v sume 60,-- Eur, (t.j.360,-- Eur - 300,--Eur).

Uvedené zaostalé výživné bolo takto vyčíslené k 31.5.2015, nakoľko splatnosť jednotlivých opakujúcich sa dávok výživného bola určená na 15. deň v tom - ktorom mesiaci vopred a teda splatnosť za mesiac jún 2015 v čase rozhodovania súdu o tomto nároku ešte nenastala.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p. a účastníkom im náhradu nepriznal, nakoľko v danom prípade šlo o konanie, ktoré sa mohlo sa začať i bez návrhu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Košiciach v troch vyhotoveniach

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 251 ods. 1 a ods. 2 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, trovy výkonu rozhodnutia o výchove maloletých detí, sumy uložené ochrannými opatreniami v trestnom konaní, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci. (Zákon č. 65/2001 Z.z. v znení neskorších predpisov.)