Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11C/210/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

B. súd I., sudkyňa N.. U. G. v právnej veci žalobcu W. R., nar. XX.X.XXXX, bytom v I., R. I. č. XX proti žalovanému C., s.r.o. so sídlom C. XX, XXX XX H., V.: XX XXX XXX, o zrušenie rozhodcovského rozsudku takto

rozhodol:

I. Z r u š u j e rozsudok G. rozhodcovského súdu spoločnosti G. rozhodcovská, a.s. Y. rameno 8, XXX XX H. sp. zn. SR XXXXX/XX zo dňa X.XX.XXXX a to v časti bodu 1. týkajúceho sa úroku z omeškania a poplatku vo výške XXX,XX € a v bode 2. , 3. a 4.

II. V prevyšujúcej časti konanie z a s t a v u j e .

V.. T. trov konania účastníkom nepriznáva.

odôvodnenie:

F. sa žalobou podanou na tunajší súd dňa XX.XX.XXXX domáhal proti žalovanému, aby súd zrušil rozhodcovský rozsudok vydaný G. rozhodcovským súdom spoločnosti G. rozhodcovská, a.s. Y. rameno 8, XXX XX H., sp. zn. G zo dňa X.XX.XXXX, v ktorom konaní bol účastníkom rozhodcovského konania žalobca a ktorým mu bola uložená povinnosť uhradiť žalovanému istinu v sume XXX,- €, známy úrok vo výške XXX,XX €, známy úrok z omeškania vo výške XXX,XX €, poplatok vo výške XXX,XX €, úrok vo výške XX % ročne zo sumy XXX,- € od X.X.XXXX do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške X % ročne zo sumy X.XXX,XX € od X.X.XXXX do zaplatenia, zmluvnú pokutu XXX,- €, trovy mediačného konania XXX,XX €, poplatok za upomienky vo výške XX,- € a trovy rozhodcovského konania vo výške XXX,XX €. F. navrhol, aby mu súd priznal náhradu trov konania. B. to tým, že uznáva dlžnú istinu, ktorú spláca momentálne po XX,- € mesačne. Má však výhrady voči úrokom, ktoré si žalobca vypočítal a to známy úrok z omeškania vo výške XXX,XX €, ktorý je vypočítaný ako denný úrok vo výške é,1% denne, čo predstavuje takmer XX%-ný úrok, čo odporuje dobrým mravom, poplatok vo výške XXX,XX € nie je definovaný a takisto aj zmluvná pokuta je protiprávna. U., že pokiaľ ide o výšku trov rozhodcovského konania, tak tieto sú neprimerane vysoké a predražujú úver. U., že bol prinútený podpísať rozhodcovskú doložku, na základe ktorej prípadné spory medzi ním a poskytovateľom úveru bude riešiť dopredu vybraný rozhodcovský súd bez toho, aby sa mohol vyjadriť, pretože rozhodcovská doložka bola súčasťou zmluvy o poskytnutí úveru. T. aby súd z uvedených dôvodov žalobe vyhovel.

F. navrhol žalobu voči nemu v celom rozsahu z sa vo všeobecnosti nestotožňuje s názormi žalobcu uvedenými v žalobe o zamietnuť. O., že je toho názoru, že súd by sa v konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku nemal zaoberať argumentmi žalobcu, ktoré sa obmedzujú na jeho snahu preskúmať vec z hmotnoprávnej stránky. C. veci z hmotnoprávnej stránky v konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku je vzhľadom na právnu úpravu vylúčené. F. o zrušenie rozsudku rozhodcovského súdu nie je ani riadnym ani mimoriadnym opravným prostriedkom. A. konania o zrušenie rozhodcovského rozsudku je umožniť

ešte v inom konaní ako v konaní o výkon rozhodnutia súdne preskúmanie toho, či boli splnené základné podmienky pre prejednanie a rozhodnutie veci rozhodcom a či bola dodržaná zákonnosť. Ak by mal súd totiž v rámci konania o zrušenie rozsudku rozhodcovského súdu preskúmať aj jeho správnosť, právna úprava rozhodcovského konania by stratila zmysel. C. nálezu A. súdu SR sp.zn. V.. US XXX/XXXX „A. súd pripomína, že podstata rozhodcovského konania spočíva v mimosúdnom riešení sporov, pričom samotné rozhodcovské konanie je alternatívou konania pred všeobecnými súdmi. N. významnými prednosťami oproti konaniu pred všeobecnými súdmi sú flexibilita a rýchlosť konania, jeho neformálnosť a nižšie trovy konania. C. tomto konaní zákon počíta s minimálnymi zásahmi všeobecných súdov do výsledkov rozhodovacej činnosti rozhodcovských súdov, pretože v súlade s § 40 zákona č. XXX/XXXX Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o rozhodcovskom konaní“) možno tuzemský rozhodcovský rozsudok napadnúť žalobou na príslušnom všeobecnom súde len z taxatívne vymedzených dôvodov, ktoré spočívajú v dodržiavaní zákonnosti.“ F. rovnaký názor zaujal aj T. súd Q. republiky vo svojom rozhodnutí sp.zn. XXCdo XXXX/XXXX, kde sa uvádza, že „vychádzajúc z povahy rozhodcovského konania, ktorého zmyslom je prenesenie prejednania a rozhodnutia určitého druhu sporu zo súdu na rozhodcu a z dôvodov pre ktoré môže byť rozhodcovský nález zrušený, možno dovoliť, že úmyslom zákonodarcu bolo vylúčiť súdny prieskum vecnej správnosti rozhodcovského nálezu, t.j. správnosti skutkových zistení a právneho posúdenia veci; ak by mal súd v rámci konania o zrušenie rozhodcovského rozsudku preskúmať jeho vecnú správnosť, stratila by zmysel právna úprava rozhodcovského konania“.

I. K rozhodcovskej zmluve uviedol, že žalobca ako dlžník uzatvoril so žalovaným ako veriteľom dňa XX.X.XXXX F. o úvere č. XXXXXXXXX (ďalej len „F.“). C. jej uzatváraní sa súčasne zmluvné strany dohodli, že pre prípad ak by došlo k sporu vyplývajúceho zo zmluvy, uzatvoria nevýhradnú rozhodcovskú zmluvu a nie rozhodcovskú doložku. F. so žalobcom dňa XX.X.XXXX pristúpili k podpisu samotnej nevýhradnej rozhodcovskej zmluvy. M. zmluva je uzavretá platne v zmysle ustanovenia § 3 a nasl. F. č. XXX/XXXX Z.z. o rozhodcovskom konaní. A. uzatvorili samostatnú M. zmluvu, obsiahnutú na samostatnom dokumente. M. zmluva síce je neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere, avšak predstavuje samostatný dokument, ktorý je osobitne podpísaný ako žalobcom tak aj žalovaným. F. má za to, že žalobca v čase uzavretia rozhodcovskej zmluvy nemal k jej obsahu žiadne výhrady. S rozhodcovskou zmluvou sa riadne oboznámil, jej ustanoveniam porozumel a túto skutočnosť na znak súhlasu potvrdil vlastnoručným podpisom. F. zároveň vyhlásil, že bol pred uzavretím rozhodcovskej zmluvy osobitne poučený o dôsledkoch jej uzavretia, k čomu pripojil svoj vlastnoručný podpis. V zmysle rozhodcovskej zmluvy sa žalobca so žalovaným dohodli riešiť všetky spory vzniknuté z predmetných zmlúv úvere buď pred G. rozhodcovským súdom spoločnosti G. rozhodcovská, a.s. (ďalej len „rozhodcovský súd“) alebo pred príslušným všeobecným súdom G. republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde. Je zrejmé, že žalobca so žalovaným uzatvorili nevýhradnú rozhodcovskú zmluvu. Z toho dôvodu neprichádza do úvahy ani aplikácia ustanovenia § XX ods. X písm. r) B. zákonníka podľa ktorého sa za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považuje najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, nakoľko žalobca nie je spotrebiteľom a žalobca so žalovaným uzatvorili nevýhradnú rozhodcovskú zmluvu, v ktorej Čl. II ods. X obsahuje ustanovenie, ktoré hovorí o tom, že žalujúca zmluvná strana je oprávnená riešiť všetky spory, ktoré vzniknú zo zmluvy o úvere buď pre rozhodcovským súdom alebo pred príslušným súdom G. republiky. F. odmieta akékoľvek argumenty žalobcu, ktoré majú evokovať stav, že rozhodcovská zmluva nebola individuálne dojednaná, nakoľko rozhodcovská zmluva nie je uzatváraná vždy. V prípade predmetnej zmluvy sa teda jedná o individuálne dojednanú podmienku, v prípade ktorej nemôže ísť o podmienku neprijateľnú v zmysle naznačovanom žalobcom. T. z dôvodu existencie samostatného dokumentu má dlžník/klient (v tomto prípade žalobca) na výber, či sa rozhodcovského konania zúčastní, alebo nie. F. je presvedčený, že rozhodcovská zmluva bola uzavretá platne, v zmysle platných právnych predpisov (v čase uzavretia rozhodcovskej zmluvy) a nemožno mať teda žiadne pochybnosti o jej legitímnosti.

II. F. ďalej namietal miestnu príslušnosť B. súdu I. odvolávajúc sa na ust. § 105 O.s.p., podľa ktorého : „G. skúma miestnu príslušnosť iba podľa § 88. Ak však navrhovateľ vystupuje v rôznych veciach opätovne ako navrhovateľ alebo ak miestnu príslušnosť namieta odporca, súd skúma miestnu príslušnosť aj podľa § 84 až XX. G. skúma miestnu príslušnosť prv, než začne konať o veci samej. T. ju skúma len na námietku účastníka, ak ju uplatní najneskôr pri prvom úkone, ktorý účastníkovi patrí.“

U. namietal z dôvodu, že:

O podľa ustanovenia § 84 O.s.p. v platnom znení „na konanie je príslušný všeobecný súd účastníka, proti ktorému návrh smeruje (odporcu), ak nie je ustanovené inak“; O podľa ustanovenia § 88 ods. X posledná veta O.s.p. v platnom znení „na konanie o zrušení rozhodcovského rozsudku je však vždy príslušný súd, v ktorého obvode sa nachádza miesto rozhodcovského konania,...“

F. je toho názoru, že v tomto prípade, vzhľadom na to, že žalobcovi nemožno priznať postavenie spotrebiteľa (k postaveniu spotrebiteľa sa žalovaný vyjadril) je pre konanie o zrušenie rozhodcovského rozsudku daná výlučná miestna príslušnosť podľa miesta rozhodcovského konania. C. M. poriadku G. rozhodcovského súdu zriadeného spoločnosťou G. rozhodcovská, a.s. je miestom rozhodcovského konania sídlo rozhodcovského súdu. G. rozhodcovského súdu a teda aj miestom rozhodcovského konanie je Y. rameno 8, XXX XX H.. Z uvedeného vyplýva, že miestne príslušným súdom na konanie o zrušenie rozhodcovského rozsudku je B. súd H. IV. Na podporu tohto tvrdenia žalovaný súdu poukazuje na O. Y. súdu v H. č. k. XNcC XX/XX-XX zo dňa XX.XX.XXXX. F. preto žiadal, aby B. súd I. ako súd nepríslušný, postúpil vec miestne príslušnému súdu, a to B. súdu H. IV.

G. sa v prvom rade zaoberal námietkou miestnej nepríslušnosti tunajšieho súdu vznesenou žalovaným:

C. § 84 O.s.p., na konanie je príslušný všeobecný súd účastníka, proti ktorému návrh smeruje (odporca), ak nie je ustanovené inak.

C. § 88 ods. X O.s.p., na konanie vo veciach týkajúcich sa rozhodcovského konania je príslušný súd, v ktorého obvode sa nachádza miesto rozhodcovského konania. Ak je účastníkom konania spotrebiteľ, je na konanie vo veciach týkajúcich sa rozhodcovského konania príslušný súd, v ktorého obvode má spotrebiteľ bydlisko. Ak sa miesto rozhodcovského konania nenachádza na území G. republiky, na konanie je príslušný súd, v ktorého obvode má bydlisko alebo sídlo alebo miesto podnikania odporca. Ak odporca nemá bydlisko alebo sídlo alebo miesto podnikania v G. republike, na konanie je príslušný súd, v ktorého obvode má navrhovateľ bydlisko alebo sídlo alebo miesto podnikania.

C. § X05 ods. 1 O.s.p., súd skúma miestnu príslušnosť iba podľa § 88. Ak však navrhovateľ vystupuje v rôznych veciach opätovne ako navrhovateľ alebo ak miestnu príslušnosť namieta odporca, súd skúma miestnu príslušnosť aj podľa § 84 až XX. G. skúma miestnu príslušnosť prv, než začne konať o veci samej. T. ju skúma len na námietku účastníka, ak ju uplatní najneskôr pri prvom úkone, ktorý účastníkovi patrí.

C. § X05 ods. X O.s.p., ak súd podľa odseku 1 zistí, že nie je miestne príslušný, neodkladne postúpi vec príslušnému súdu bez rozhodnutia alebo ju za podmienok uvedených v § 11 ods. X predloží T. súdu G. republiky; o tomto postúpení súd upovedomí účastníkov.

T. B. súdneho poriadku (zákon č. XXX/XXXX Z.z.) ustanovila od 1. januára XXXX nové kritérium určovania miestnej príslušnosti v prípade, ak návrh na zrušenie rozhodcovského rozsudku podáva spotrebiteľ. Na konanie o zrušenie rozhodcovského rozsudku, ak navrhovateľom v takomto konaní je spotrebiteľ, je príslušný súd v obvode, ktorého má spotrebiteľ - navrhovateľ bydlisko. S. správa túto zmenu vysvetľuje potrebou zabezpečenia maxím pre ochranu spotrebiteľa. So zreteľom na definíciu pojmu „spotrebiteľ", ktorým je podľa § 52 ods. X B.. zákonníka "fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti" je zrejmé, že účelom príslušnosti danej na výber je ochrana "slabšieho" subjektu spotrebiteľskej zmluvy rozšírená aj o možnosť žalovať na súde, kde má spotrebiteľ bydlisko, čo v praxi znamená obvykle nižšie náklady s uplatnením práva na súdnu ochranu, napríklad z dôvodu cestovného.

C. § 52 ods. X B.. zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

C. § 5X ods. 2 B.. zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. B. zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je

spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia B. zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.

C. § 52 ods. X B.. zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

C. § 52 ods. X B.. zákonníka, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

F. tohto ustanovenia bolo zmenené novelou (zákonom č. XXX/XXXX Z.z.). Na rozdiel od predchádzajúcej úpravy sa za spotrebiteľskú zmluvu považuje každá zmluva, bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzaviera dodávateľ so spotrebiteľom. V súvislosti s implementáciou smernice č. XX/XX/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách však treba dôsledne odlišovať problematiku a inštitút ochrany spotrebiteľa, ktorý sa vzťahuje na akýkoľvek zmluvný vzťah (zmluvu), ktorý sa uzavrie medzi spotrebiteľom a dodávateľom, od osobitného druhu spotrebiteľskej zmluvy, ktorá sa spravidla uzaviera tak, že obsahuje zmluvné podmienky, ktoré spotrebiteľ nebol schopný ovplyvniť. O. smernica za spotrebiteľskú zmluvu považuje iba takú zmluvu, pri ktorej spotrebiteľ nemal možnosť ovplyvniť jej obsah. O. § 52 a nasl. sa vzťahujú práve na tento druh zmlúv. V. o osobitnú ochranu v rámci ochrany spotrebiteľa.

C. spotrebiteľská zmluva možno vymedziť v širšom a užšom zmysle. Za spotrebiteľské zmluvy v širšom zmysle možno považovať akékoľvek zmluvy uzavierané medzi dodávateľom a spotrebiteľom, pri ktorých spotrebiteľ má možnosť ovplyvniť obsah zmlúv, na ktoré treba aplikovať príslušnú osobitnú úpravu podľa toho, o aký typ zmluvy ide. G. zmluvy v užšom zmysle predstavujú osobitný typ zmlúv, pri ktorých spotrebiteľ nemá možnosť ovplyvňovať ich obsah, bez ohľadu na to, podľa akého právneho predpisu sa zmluva uzavrela, a na ktoré treba aplikovať predovšetkým úpravu o neprijateľných podmienkach, ako aj príslušnú osobitnú úpravu podľa toho, o aký typ zmluvy ide. C. týchto zmluvách platí aj všeobecná zásada uvedená v § 53 ods. X písm. a/ B. zákonníka, a to, že za neprijateľné podmienky treba považovať tie, s ktorými sa spotrebiteľ nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy. G. dospel k záveru, že v danej veci ide o spor zo spotrebiteľskej zmluvy. F. pri uzatváraní „zmluvy o úvere“ konal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti, preto je potrebné ho v zmysle § 5X ods. 2 B. zákonníka považovať za dodávateľa; žalobkyňa ako fyzická osoba pri uzatváraní predmetnej zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, preto je potrebné považovať ju v zmysle § 52 ods. X B. zákonníka za spotrebiteľa a predmetnú zmluvu posúdiť ako spotrebiteľskú zmluvu. Y. žalobkyňa - spotrebiteľ má bydlisko v obvode B. súdu I. a jedná sa o vec týkajúcu sa rozhodcovského konania tak je na konanie príslušný B. súd I. (§ 88 ods. X O.s.p.).

C. § 53 ods. X B. zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

C. § 53 ods. X B. zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

C. § 5X ods. 3 B. zákonníka, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

C. § 53 ods. X B. zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré

a) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy,

b) dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky spotrebiteľa,

c) vylučujú alebo obmedzujú zodpovednosť dodávateľa za konanie alebo opomenutie, ktorým sa spotrebiteľovi spôsobila smrť alebo ujma na zdraví,

d) vylučujú alebo obmedzujú práva spotrebiteľa pri uplatnení zodpovednosti za vady alebo zodpovednosti za škodu,

e) umožňujú dodávateľovi, aby spotrebiteľovi nevydal ním poskytnuté plnenie aj v prípade, ak spotrebiteľ neuzavrie s dodávateľom zmluvu alebo od nej odstúpi,

f) umožňujú dodávateľovi odstúpiť od zmluvy bez zmluvného alebo zákonného dôvodu a spotrebiteľovi to neumožňujú,

g) oprávňujú dodávateľa, aby bez dôvodov hodných osobitného zreteľa vypovedal zmluvu uzavretú na dobu neurčitú bez primeranej výpovednej lehoty,

h) prikazujú spotrebiteľovi, aby splnil všetky záväzky aj vtedy, ak dodávateľ nesplnil záväzky, ktoré vznikli,

i) umožňujú dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve,

j) určujú, že cena tovaru alebo služieb bude určená v čase ich splnenia, alebo dodávateľa oprávňujú na zvýšenie ceny tovaru alebo služieb bez toho, aby spotrebiteľ mal právo odstúpiť od zmluvy, ak cena dohodnutá v čase uzavretia zmluvy je podstatne prekročená v čase splnenia,

k) požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku,

l) obmedzujú prístup k dôkazom alebo ukladajú spotrebiteľovi povinnosti niesť dôkazné bremeno, ktoré by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, mala niesť iná zmluvná strana,

m) v prípade čiastočného alebo úplného nesplnenia záväzku zo strany dodávateľa neprimerane obmedzujú alebo vylučujú možnosť spotrebiteľa domáhať sa svojich práv voči dodávateľovi vrátane práva spotrebiteľa započítať pohľadávku voči dodávateľovi,

n) spôsobujú, že platnosť zmluvy uzatvorenej na dobu určitú sa po uplynutí obdobia, na ktorú bola zmluva uzavretá, predĺži, pričom spotrebiteľovi priznávajú neprimerane krátke obdobie na prejavenie súhlasu s predĺžením platnosti zmluvy,

o) oprávňujú dodávateľa rozhodnúť o tom, že jeho plnenie je v súlade so zmluvou, alebo ktoré priznávajú právo zmluvu vykladať iba dodávateľovi,

p) obmedzujú zodpovednosť dodávateľa, ak bola zmluva uzavretá sprostredkovateľom, alebo vyžadujú uzavretie zmluvy prostredníctvom sprostredkovateľa v osobitnej forme,

r) umožňujú, aby bol spor medzi stranami riešený v rozhodcovskom konaní bez splnenia podmienok ustanovených osobitným zákonom,

s) požadujú, aby spotrebiteľ poskytol zabezpečenie splnenia svojho záväzku v hodnote neprimerane vyššej, ako je výška jeho záväzku vyplývajúca zo spotrebiteľskej zmluvy v čase uzavretia dohody o zabezpečení splnenia záväzku spotrebiteľa,

t) požadujú od spotrebiteľa plnenie za službu, ktorej poskytnutie dodávateľom v prevažnej miere nesleduje záujmy spotrebiteľa,

u) požadujú od spotrebiteľa, aby bol neprimerane dlho viazaný zmluvou aj keď pri uzavieraní zmluvy bolo zrejmé, že predmet zmluvy možno dosiahnuť v podstatne kratšom čase,

v) požadujú od spotrebiteľa uhradenie plnení, o ktorých spotrebiteľ nebol pred uzavretím zmluvy preukázateľne informovaný, ktorých úhrada nebola upravená v zmluve alebo za ktoré spotrebiteľ nedostáva dohodnuté protiplnenie.

C. § X3 ods. 5 B. zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

C. § 53 ods. X B. zákonníka, ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata prevyšovať najvyššiu prípustnú odplatu, ktorú možno od spotrebiteľa pri poskytnutí peňažných prostriedkov požadovať. B., podrobnosti o stanovení odplaty, kritériách jej stanovenia a najvyššiu prípustnú výšku odplaty ustanovuje vykonávací predpis.

C. tohto konania je zrušenie rozhodcovského rozsudku vydaného G. rozhodcovským súdom spoločnosti G. rozhodcovská, a.s. Y. rameno 8, XXX XX H., sp. zn. SR XXXXX/XX zo dňa X.XX.XXXX, ktorým bola žalobcovi ako účastníkovi rozhodcovského konania uložená povinnosť uhradiť žalovanému istinu v sume XXX,- €, známy úrok vo výške XXX,XX €, známy úrok z omeškania vo výške XXX,XX €, poplatok vo výške XXX,XX €, úrok vo výške XX % ročne zo sumy XXX,- € od X.X.XXXX do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške X % ročne zo sumy X.XXX,XX € od X.X.XXXX do zaplatenia, zmluvnú pokutu XXX,- €, trovy mediačného konania XXX,XX €, poplatok za upomienky vo výške XX,- € a trovy rozhodcovského konania vo výške XXX,XX €. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že žalovaný podal na predmetný rozhodcovský súd dňa XX.XX.XXXX žalobu proti žalobcovi, na základe ktorej sa domáhal voči nemu zaplatenia sumy XXX,- € s vyššie označeným príslušenstvom. V žalobe žalovaný uviedol, že medzi účastníkmi došlo k uzavretiu F. o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa XX.X.XXXX, na základe ktorej boli poskytnuté žalobcovi žalovaným finančné prostriedky v sume X.XXX,- €. F. sa zaviazal splatiť tento úver spolu aj s dohodnutým poplatkom v sume XXX,- € v pravidelných XX mesačných splátkach vo výške XXX,- € počnúc od XX.X.XXXX. F. žalobca ku dňu podania návrhu uhradil žalovanému sumu XX,- e, ktorá suma bola započítaná žalovaným postupne na jednotlivé nároky žalovaného (primárne na istinu, následne poplatok, ostatné nároky a príslušenstvo) vyplývajúce zo F. o úvere. Y. ku dňu vyhotovenia návrhu na začatie rozhodcovského konania žalobca uhradil žalovanému sumu XX,- € tak žalovaný si uplatnil v rozhodcovskom konaní zvyšok sumy s prísl. M. súd po predložení žaloby na rozhodnutie postupoval v zmysle § 2X ods. 1 zákona XXX/XXXX Z.z. o rozhodcovskom konaní, kedy skúmal svoju právomoc vo veci konať a rozhodnúť. M. súd preskúmal predloženú M. zmluvu uzatvorenú medzi žalobcom (právnická osoba) a žalovaným (fyzická osoba nepodnikateľ), obsahom ktorej je dohoda zmluvných strán, že všetky spory, ktoré vzniknú zo F. o úvere, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené pred G. rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou G. rozhodcovská a.s. V tomto prípade má byť rozhodcovské konanie vedené podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu, a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu, pričom účastník konania môže v lehote do XX kalendárnych dní od doručenia rozhodcovského rozsudku požiadať rozhodcovský súd o preskúmanie rozhodcovského rozsudku, a to iným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu. F. strany si zároveň dohodli rozväzovaciu podmienku vo vzťahu k tejto rozhodcovskej zmluve, a to pre prípad podania žaloby ktorejkoľvek zo zmluvných strán o rozhodnutie akéhokoľvek sporu vzniknutého zo zmluvy o úvere (napr. žaloba o určenie neplatnosti zmluvy o úvere podaná dlžníkom - poznámka rozhodcu) na všeobecnom súde.

M. súd sa prvotne zaoberal posúdením neprijateľnosti rozhodcovskej zmluvy v zmysle § 53 ods. X písm. r) B. zákonníka a teda jej platnosťou. M. súd mal za to, že účastníci konania uzatvorili rozhodcovskú zmluvu jasným a určitým prejavom vôle vo forme samostatnej, fyzicky od zmluvy o úvere oddelenej listiny týkajúcej sa výhradne riešenia ich prípadných sporov, v ktorej sa dohodli na dvoch subjektoch oprávnených riešiť ich prípadne vzájomné spory, a to G. rozhodcovský súd spoločnosti G. rozhodcovská a.s. a príslušný všeobecný súd G. republiky, pričom právo výberu je na žalujúcej zmluvnej strane. M. súd dospel k záveru, že takto uzatvorenou rozhodcovskou zmluvou s alternatívnym výberom súdneho orgánu nebola žalovanému uložená povinnosť riešiť prípadný spor výlučne v rozhodcovskom konaní a teda žalobcovi nebola obmedzená možnosť domáhať sa ochrany svojich práv a právom chránených záujmov v prípadných sporoch len v rámci rozhodcovského konania. V intenciách uvedeného nie je podľa názoru rozhodcovského súdu možné uzatvorenú rozhodcovskú zmluvu posúdiť ako neprijateľnú zmluvnú podmienku a rozhodcovskú zmluvu považovali za platne uzatvorenú. M. súd zároveň poukazuje, vo svetle iných jazykových verzií, na nepresnú transpozíciu/preklad smernice M. XX/XX/EHS v podobe § 53 ods. X písm. r) B. zákonníka, ako aj na dôvodovú správu k uvedenému

zákonnému ustanoveniu v znení „spotrebiteľ môže svoje práva voči dodávateľovi uplatňovať nie iba v zmysle dojednanej rozhodcovskej doložky (dojednaná výlučná právomoc rozhodcovského súdu - poznámka rozhodcu), ale ak sa tak rozhodne v občianskoprávnom konaní a zmluvná podmienka, ktorá by mu v tom bránila, bude v zmysle navrhovaného ustanovenia považovaná za neprijateľnú“. C. rozhodcovské konanie je písomným konaním, čím sa sleduje zníženie nákladov jednotlivých účastníkov rozhodcovského konania (dbá sa na zásadu hospodárnosti konania) a zvyšuje sa možnosť účastníkov konania reálne uplatniť si svoje procesné práva bez ohľadu na vzdialenosť miesta rozhodcovského konania od ich bydliska alebo sídla. M. súd po preskúmaní danej M. zmluvy dospel k záveru, že jeho právomoc je daná, pričom rozhodcovský súd je príslušný na prejednanie a rozhodnutie vo veci.

V odôvodnení sa ďalej konštatuje, že rozhodca vyzval žalobcu, aby sa táto v lehote XX dní vyjadril k tvrdeniam uvedených v žalobe, ako aj k dôkazom, ktoré boli uvedené v žalobe a aby označila dôkazy k preukázaniu svojich tvrdení, avšak žalobkyňa sa k tejto žalobe nevyjadrila. M. súd vychádzal len z predložených a označených dôkazných prostriedkov žalovaným, z ktorých zistil, že medzi účastníkmi bola uzavretá vyššie označená F. o úvere, na základe ktorej poskytol žalobcovi žalovaný hotovostný úver v sume X.XXX,- €, ktorý sa zaviazal žalobca splatiť spolu s dohodnutým poplatkom vo výške XXX,- € v XX mesačných splátkach po XXX,- €, pričom splatnosť prvej splátky bola dohodnutá na deň XX.X.XXXX. F. potvrdil svojim podpisom na zmluve prevzatie poskytnutých finančných prostriedkov. F. rozhodcovský súd mal za to, že žalobca uhradil žalovanému ku dňu podania návrhu na začatie rozhodcovského konania sumu XX,- €, ktorá bola žalovaným započítaná postupne na jednotlivé nároky (primárne na istinu, následne poplatok, ostatné nároky a príslušenstvo) vyplývajúce zo F. o úvere. G. tejto zmluvy boli aj D. podmienky poskytnutia úveru, ktoré žalovaný v konaní označil a predložil ako dôkazný prostriedok. M. súd posúdil záväzkový vzťah medzi účastníkmi ako absolútny obchod podľa § 261 ods. X písm. d/ B. zákonníka, pričom aplikoval ust. zák. o spotrebiteľských zmluvách ako lex specialis. M. súd mal za to, že sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52 a nasl. B.. zákonníka. Po preskúmaní predložených listinných dôkazov (F. o úvere, D. podmienky pre poskytnutie úveru, štandardný formulár o úvere, ktoré je súčasťou F. a nenašiel žiadne skutočnosti, ktoré by mali vplyv na oprávnenosť nárokov. F. obsahuje všetky náležitosti, ktoré vyžaduje zákon. F. mal za to, že účastníci konania časť obsahu F. o úvere určili odkazom na D. podmienky poskytnutia úveru. M. súd ich s prihliadnutím na stupeň ich všeobecnej známosti posúdil ako tzv. iné obchodné podmienky, pričom podmienkou platnosti odkazu na tieto obchodné podmienky je skutočnosť, že tieto musia byť stranám uzatvárajúcim zmluvu známe alebo k návrhu priložené. M. súd mal za preukázané aj na základe vyhlásenia žalovaného uvedeného v F. o úvere, („dolu podpísaný dlžník vyhlasuje, že sa oboznámil a súhlasí s obsahom tejto zmluvy o úvere, súhlasí so D. podmienkami poskytnutia úveru, ktoré sú na zadnej strane tejto zmluvy, nemá k nim žiadne výhrady a zaväzuje sa ich dodržiavať“), že účastníci mali možnosť sa s ich obsahom oboznámiť pri uzatváraní F. o úvere a teda uvedené obchodné podmienky sú spôsobilé platne založiť vznik práv a povinností zmluvných strán.

M. súd ďalej posúdil aj obsahovú štruktúru samotnej F. o úvere uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným. M. súd dospel k názoru, že zo F. o úvere jasne a jednoznačne vyplývajú základné náležitosti úverového vzťahu ovplyvňujúce rozhodovanie dlžníka vstúpiť za daných podmienok do úverového vzťahu s veriteľom, teda dlžník mal najmä uvedenú výšku úveru (celkové náklady), výšku a zročnosť mesačných splátok. M. súd mal za preukázané, že zmluvná dokumentácia rovnako podstatné údaje vyžadované zákonom slúžiace dlžníkovi pre zhodnotenie ekonomickej výhodnosti poskytnutého úveru, teda údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov (F. o úvere) a priemernej ročnej percentuálnej miere nákladov (D. formulár o úvere). M. súd pri posúdení obsahu povinnosti žalovaného vyplývajúcich z predloženej F. o úvere, vychádzal z existencie tzv. priemerného spotrebiteľa a mal za to, že samotná zmluva o úvere neobsahuje prekvapivé alebo zavádzajúce ustanovenia, pričom uzatvorenie úverového vzťahu tohto typu nepredstavuje z pohľadu ako spotrebiteľa tak náročný úkon, ktorý by nebol schopný pri znalosti svojich finančných a majetkových pomerov rozumne posúdiť a vyhodnotiť. M. súd bol toho názoru, že ani ochrana slabšej strany v záväzkových vzťahoch, v tomto prípade dlžníka vystupujúceho postavení žalovaného, nemôže byť absolútna, lebo inak zbavuje jednotlivca ako nositeľa práv a povinností zodpovednosti za svoje konanie, čo môže v širšom kontexte ohroziť právnu istotu už uzatvorených záväzkových vzťahov a poškodiť oprávnené očakávania jednotlivých subjektov práva. C. absolútnej ochrane slabšej zmluvnej strany svedčí aj zámer zákonodarcu, ktorý akceptuje existenciu neprijateľných podmienok a priznáva im ochranu, ak boli individuálne zmluvnými stranami dojednané alebo ak sa týkajú hlavného predmetu plnenia a neprimeranosti ceny (§ 53 ods. X B. zákonníka). M. súd dospel k názoru, že hlavným predmetom predloženej zmluvy je odplatné poskytnutie

finančných prostriedkov zo strany veriteľa (žalobcu) dlžníkovi (žalovanému), pričom ekvivalentom ceny plnenia je v danom vzťahu dohodnutý úrok, resp. odplata za poskytnutie finančných prostriedkov. U. skutočnosť má teda vplyv aj na posudzovanie dohodnutej výšky odplaty ako dojednania, ktoré by mohlo vyvolať ujmu v neprospech dlžníka. M. súd mal ďalej za to, že úrok (ako cena peňazí) patrí veriteľovi od vzniku úverového vzťahu, resp. poskytnutia finančných prostriedkov, a to až do doby, keby boli poskytnuté finančné prostriedky v celej výške vrátené veriteľovi. M. súd posúdil i intenciách bodu XX D. uplatnený nárok žalobcu v podobe úroku vo výške XX % ročne vzhľadom na povahu a podmienky úverového vzťahu, ako aj jeho zabezpečenie, za primeraný a v súlade s dobrými mravmi, keďže v danom období podstatným spôsobom neprevyšoval výšku odplaty (úroku) v obdobných prípadoch pri poskytovaní úverov inými nebankovými subjektmi, resp. bankami pri istom druhu finančných produktov (napr. úver na kreditnej karte). M. tak za primeranú považoval rozhodcovský súd aj výšku poplatku za poskytnutie úveru predstavujúcej dve tretiny dohodnutého poplatku v zmysle F. o úvere. Y. mal rozhodcovský súd bez akýchkoľvek pochybnosti za preukázané, že žalovaný sa dostal s plnením svojho záväzku vyplývajúceho z uzatvorenej F. o úvere do omeškania, priznal žalobcovi nárok na úrok z omeškania v súlade so žalobným návrhom. M. súd mal za to, že žalobca sa dostal v zmysle bodu X D. do omeškania s úhradou záväzku spočívajúceho v neuhradenej istine (poskytnutých finančných prostriedkov) a poplatku za poskytnutie úveru dňa XX.X.XXXX. Na základe vykonaného dokazovania listinnými dôkazmi rozhodcovský súd rozhodol a návrhu vyhovel. F. rozhodol aj o trovách konania.

C. § 4X ods. 1 zák. č. XXX/XXXX Z.z. o rozhodcovskom konaní v platnom znení, žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v lehote XX dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi rozhodcovského konania, ktorý podáva žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Ak účastník rozhodcovského konania požiadal o opravu rozhodcovského rozsudku podľa § 36, lehota začína plynúť od doručenia rozhodnutia o oprave rozhodcovského rozsudku.

G. z obsahu spisu rozhodcovského súdu sp. zn. SR XXXXX (fotokópia č.l. XX) zistil, že predmetný rozhodcovský rozsudok bol doručený žalobcovi dňa XX.XX.XXXX. F. na zrušenie tohto rozhodcovského rozsudku podala na tunajší súd dňa XX.XX.XXXX, čiže v zákonnej XX-dňovej lehote od doručenia rozhodcovského rozsudku ( § 4X ods. X cit. zák.).

C. § 40 ods. 1 cit. zákona, účastník rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku, len ak a) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, ktorá nemôže byť predmetom rozhodcovského konania (§ 1 ods. X), b) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, o ktorej už predtým právoplatne rozhodol súd alebo sa o nej právoplatne rozhodlo v inom rozhodcovskom konaní, c) jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy, d) sa rozhodlo o veci, na ktorú sa rozhodcovská zmluva nevzťahovala, a účastník rozhodcovského konania túto okolnosť v rozhodcovskom konaní namietal, e) účastník rozhodcovského konania, ktorý musí byť zastúpený zákonným zástupcom, nebol takto zastúpený alebo v mene účastníka rozhodcovského konania vystupovala osoba, ktorá nebola na to splnomocnená a jej úkony neboli ani dodatočne schválené, f) sa na vydaní rozhodcovského rozsudku zúčastnil rozhodca, ktorý bol rozhodnutím podľa § 9 vylúčený pre predpojatosť alebo ktorého vylúčenie účastník rozhodcovského konania pred vydaním rozhodcovského rozsudku nie zo svojej viny nemohol dosiahnuť, g) bola porušená zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania (§ 17), h) sú dôvody, pre ktoré možno žiadať o obnovu konania podľa osobitného zákona, XX) alebo i) bol rozhodcovský rozsudok ovplyvnený trestným činom rozhodcu, účastníkov konania alebo znalca, za ktorý bol právoplatne odsúdený, j) pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa. XXa).

F. uviedol ako dôvody zrušenia predmetného rozhodcovského rozsudku:

X/ § 40 ods. 1 písm. c/ cit. zákona - jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy,

2/ § 40 ods. X písm. g/ cit. zákona - bola porušená zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania (§ X7),

3/ § 40 ods. 1 písm. j/ cit. zákona - pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa. XXa)

G. teda skúmal, či sú splnené vyššie uvedené zákonné dôvody, na základe ktorých sa žalobca v tomto konaní domáha zrušenia predmetného rozhodcovského rozsudku:

C. § 3 ods. X cit. zákona, rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní.

C. § 3 ods. X cit. zákona, rozhodcovská zmluva sa vzťahuje aj na právnych nástupcov strán, ak to zmluvné strany v rozhodcovskej zmluve nevylúčia. To platí aj v prípadoch postúpenia práv alebo povinností alebo inej zmeny v osobe veriteľa alebo dlžníka vo vzťahu, na ktorý sa vzťahuje rozhodcovská zmluva.

C. § X ods. 3 cit. zákona, ak tento zákon odkazuje na dohodu zmluvných strán, za súčasť tejto dohody sa považujú aj rozhodcovské pravidlá, na ktoré sa v nej odkazuje.

B. postavenia rozhodcovského súdu spočíva medzi iným v tom, že jeho právomoc vec prejednať a rozhodnúť sa odvodzuje od rozhodcovskej zmluvy. C. právomoci rozhodcovského súdu je teda platné uzavretie rozhodcovskej zmluvy medzi zmluvnými stranami, a to či už vo forme osobitnej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky. G. v prvom rade teda musí posúdiť, či rozhodcovská zmluva bola medzi zmluvnými stranami vôbec uzavretá ako aj to, či bola uzavretá platne. V. platná rozhodcovská zmluva môže totiž založiť právomoc rozhodcovského súdu na jej základe určitú vec prejednať a rozhodnúť; absolútna neplatnosť právneho úkonu má za následok, akoby právny úkon nebol nikdy uzavretý. V bode XX D. podmienok poskytnutia úveru, ktoré tvoria súčasť predmetnej F. o úvere uzavretej medzi účastníkmi sa konštatuje, že účastníci F. prejavili vôľu využiť mimosúdne inštitúty riešenia sporov vznikajúcich zo F. o úvere, s tým, že sa dohodli, že pred rozhodnutím sporu v konaní pred rozhodcovským súdom môže ktorákoľvek zmluvná strana využiť mediáciu, pri ktorej zmluvné strany pomocou mediátora riešia spor, ktorý vznikol zo zmluvy o úvere s tým, že všetky spory vzniknuté z tejto zmluvy o úvere môžu byť riešené len I. centrom registrovaným MS SR zriadenom a vedenom spol. G. rozhodcovská, a.s. so sídlom Y. rameno 8, XXX XX H.. V prípade, že druhá zmluvná strana nebude súčinná pri riešení sporu mediáciou tak sa má za to, že nemá záujem o riešenie sporu mediáciou.

Zo spisu rozhodcovského súdu (č.l. XX a nasl.) bolo zistené, že dňa XX.X.XXXX uzavreli účastníci rozhodcovskú zmluvu uzavretú podľa § 3 a nasl. zák. č. XXX/XXXX Z.z. o rozhodcovskom konaní v platnom znení (č.l. XX), ktorej predmetom podľa č. II. F. je dohoda, že všetky spory, ktoré vzniknú zo F. o úvere č. XXXXXXXXX uzavretej dňa XX.X.XXXX budú riešené pred G. rozhodcovským súdom alebo pred príslušným súdom G. republiky.

C. čl. X, bod 1. a 2. (individuálne dojednanie podmienky) a v čl. 3 ods. 3, bod 1. písm. q/ (vyžadovanie prejednania sporov výlučne rozhodcovským súdom) G. M. XX/XX/J. o neprimeraných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len „smernica“) výslovne pripúšťa G. EHS M. súd vyvodil svoju právomoc konať a rozhodnúť o žalobe na splnenie povinnosti vrátiť úver aj s príslušenstvom z predmetnej rozhodcovskej zmluvy uzavretej medzi účastníkmi. N. sa o tzv. formulárovú zmluvu s textom vopred pripraveným s tým, že žalobkyňa mohla zmluvu odmietnuť len ako celok, alebo sa podrobiť všetkým podmienkam poskytnutia úveru, teda aj rozhodcovskému konaniu. U. rozhodcovská zmluva je uzavretá v neprospech žalobcu, pretože deleguje všetky právomoci len na rozhodcovský súd v H., čo môže sťažiť povinnému prístup k súdu. M. zmluva síce dáva na výber zmluvným stranám v prípade sporu medzi rozhodcovským a všeobecným súdom, ale na druhej strane však konštatuje, že v prípade, ak pred podaním žaloby na všeobecnom súde bola podaná žaloba na rozhodcovský súd tak je založená právomoc rozhodcovského súdu. Z tohto je zrejmé, že žalovaný už od začiatku sledoval pri koncipovaní rozhodcovskej zmluvy cieľ v prípade vzniku sporu z uzavretej zmluvy o úvere riešiť spory na rozhodcovskom súde vopred určenom. zákon definuje spotrebiteľský úver ako dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej

platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme. F. o spotrebiteľskom úvere sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené s úverom. V právnom poriadku G. republiky je úverová zmluva upravená v B. zákonníku, ktorý možno aplikovať bez ohľadu na to, či je úver poskytovaný spotrebiteľovi alebo podnikateľskému subjektu. F. o spotrebiteľských úveroch upravuje úverovú zmluvu v prípade, keď je úver poskytovaný spotrebiteľovi mimo jeho podnikateľskej činnosti alebo povolania a vo vzťahu k B. zákonníku má účinky normy lex specialis. C. ide o predmetnú F. o úvere uzatvorenú medzi účastníkmi tak sa bezpochyby jedná o zmluvu o spotrebiteľskom úvere. V platných právnych predpisov a súdnej praxe má za to, že rozhodcovská doložka zakladajúca právomoc G. rozhodcovského súdu G. rozhodcovská a.s. je ako neprijateľná podmienka v spotrebiteľskej zmluve neplatná. C. rozhodcovská doložka nebola spotrebiteľom osobitne, individuálne vyjednaná, čo vyplýva aj z jej predtlačenej formy, do ktorej sa vpisuje len špecifikácia úverovej zmluvy na vzťahy, ktorej sa má rozhodcovská zmluva uplatniť. M. doložka v danom prípade predstavuje kompaktný, vopred pripravený celok upravujúci riešenie sporov vyplývajúcich z A. zmluvy č. XXXXXXXXX zo dňa X.X.XXXX. S. tak svojím podpisom mohol M. doložku akceptovať, akceptácia doložka tvorila podmienku poskytovania úveru, alebo M. doložku spolu s úverom odmietnuť. M. doložku žalobca považuje za absolútne neplatnú v zmysle § X3 ods. 5 B. zákonníka, v zmysle námietky nedostatku právomoci rozhodcovského súdu, aj z dôvodu, že M. doložka síce dáva možnosť výberu zmluvným stranám v prípade sporu medzi konaním pred rozhodcovským súdom a súdom všeobecným, no následne konštatuje, že: „ustanovenie tejto vety sa nepoužije v prípade, ak pred podaním žaloby na súde bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo veci, v ktorej je touto rozhodcovskou doložkou v súlade s vnútroštátnymi predpismi rozhodcovského súdu založená právomoc rozhodcovského súdu.“

V obdobnej veci ÚS SR v rozhodnutí IV. ÚS XX/XXXX z XX.X.XXXX zaujal stanovisko, že pokiaľ súd vysloví názor, že rozhodcovská doložka, ktorá znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom, ak dodávateľ pred spotrebiteľom podal žalobu na rozhodcovskom súde, je neprijateľnou podmienkou a prieči sa dobrým mravom a výkon práv a povinností z takejto doložky odporuje dobrým mravom, resp. že rozhodcovská doložka je neprijateľnou zmluvnou podmienkou v zmysle § 52 a nasl. B. zákonník za použitia ich výkladu v súlade so G. M. XX/XX/J., tieto závery nemožno považovať za svojvoľný výklad a aplikáciu príslušného ustanovenia J. a k porušeniu základných práv sťažovateľa nedošlo. F. uviedla, že rozhodcovská doložka, s poukazom na čl. X ods. X a čl. X ods. X smernice M. XX/XX EHS z X.X.XXXX o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ďalej na § 5X a nasl. B. zákonníka, čl. XXX ods. X a čl. X ods. 2 A. SR, a na ustálenú judikatúru J. súdneho dvora - rozsudok B. K. J. a G. Editores, C- XXX/XX až C- XXX/X, je ako zmluvná podmienka neprijateľná a teda je absolútne neplatná. C. rozhodcovskou doložkou reálne došlo k narušeniu G. sledovanej rovnováhy medi zmluvnými stranami v neprospech spotrebiteľa, a teda žalovaný od počiatku sledoval v súvislosti s koncipovaním rozhodcovskej doložky to, aby v prípade vzniku sporov zo zmluvy boli tieto vždy riešené a rozhodcovskom súde, ktorý vyberie žalovaný, a to na súde, ktorý sa nachádza v mieste jeho sídla za účelom minimalizácie jeho nákladov a reálneho sťaženia uplatnenia práv žalobcu.

Je nesporné, že predmetná F. o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa XX.X.XXXX je zmluvou spotrebiteľskou, a že neobsahuje údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov, resp. tento údaj v nej nie je vyplnený tak, ako to vyžaduje ustanovenie § 4 ods. X písm. j) zákona o spotrebiteľských úveroch. D. teda z ustanovenia § 4 ods. X zákona o spotrebiteľských úveroch a z ustálenej súdnej praxe slovenských súdov a aj G. dvora je nevyhnutné považovať úverový vzťah vyplývajúci zo F. o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa XX.X.XXXX za úverový vzťah bez úrokov, bez poplatku. T. tomu, že B. zákonník, ani iný predpis nedefinuje kategóriu dobrých mravov, teória a súdna prax zhodne považujú dobré mravy za všeobecne uznávané pravidlá morálky, ktoré predstavujú fundamentálny hodnotový poriadok spoločnosti a zákonodarca ich považuje za tak významné, že ich pomocou odkazu v právnej norme včleňuje do občianskeho práva. D. podstatné stránky zmluvy sú zamerané a formulované tak, aby sa ich prostredníctvom dosiahol na jednej strane sociálne nepriaznivý a spoločenský nežiaduci účel tým, že sa využije hmotná núdza spotrebiteľa, a na druhej strane sa dosiahne rýchly a neprimeraný majetkový prospech. O. je v hrubom rozpore s dobrými mravmi. D. menované články D. podmienok poskytnutia úveru svedčia nielen o tom, že rozporujú dobrým mravom podľa § 39 B. zákonníka a teda sú absolútne neplatné, na viac sú v F. o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa XX.X.XXXX obsiahnuté práva a povinnosti v rozpore s dobrými mravmi v rovine ich výkonu - realizácie podľa ustanovenia § 3 ods. X B. zákonníka, ktorý hovorí, že výkon práv okrem iného „nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi“. U. rovina rozporu s dobrými mravmi je ešte signifikantnejšia než rovina uzavretia zmluvy, nakoľko práve v nej sa realizuje sociálne škodlivý a spoločensky nepriaznivý

účel. V. o reálny pokus zneužitia práva zo strany tohto nebankového subjektu. C. prostredníctvom § 3 ods. X B. zákonník (i keď to výslovne takto v zákone označené nie je) sa v našom súkromnom práve uplatňuje zásada zákazu zneužívať výkon subjektívneho práva (povinnosti) na sociálne škodlivé ciele, a to buď v rozpore so záujmami jednotlivcov alebo v rozpore s verejným záujmom. G. preto považuje rozhodcovskú zmluvu za absolútne neplatnú, pretože odporuje dobrým mravom (§ 39 B.. zákonníka) a preto vyhovel žalobe a zrušil predmetný rozhodcovský rozsudok v bodoch 1. pokiaľ ide o úroky z omeškania a poplatku (okrem priznanej istiny XXX,- €, ktorú žalobca uznáva a podľa jeho vyjadrenia aj žalobcovi spláca) a v bodoch X., X., 4.

V prevyšujúcej časti týkajúcej sa toho, aby súd zaviazal žalovaného na to, aby si úroky z omeškania uplatňoval v súlade s dobrými mravmi, trovy mediačného a rozhodcovského konania zbytočne neprimerane nepredražovali celý úver a svoj zisk neskrývali za skryté poplatky súd konanie zastavil, keďže v tejto časti vzal žalobu žalobca späť ešte pred pojednávaním (§ 96 ods. X O.s.p.).

O trovách konania rozhodol tak, že ich náhradu účastníkom nepriznal, nakoľko úspešnému žalobcovi žiadne odôvodnené trovy v tomto konaní nevznikli a ich náhradu nežiadal (§ 142 ods. 1 O.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 (pätnástich) dní od jeho doručenia na tunajšom súde.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny, a čoho sa odvolateľ domáha.(§ 205 ods. 1 O.s.p.)

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť podľa § 205 ods. 2 písm. a/ až f/ O. s. p. len tým, že:

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1, b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené(§ 205a O.s.p.), f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.