Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_17Er-2260-2010.pdf
PDF · 79.64 KB
Case nature
Area
Subarea
17Er/2260/2010
Uznesenie
Okresný súd Košice I v právnej veci vykonania exekúcie v prospech oprávneného: Slovenská republika, zastúpená Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky, Pribinova 2, Bratislava, IČO: 00 151 866, proti povinnému: U.. O. X., nar. XX. 1. XXXX, bytom X. 2, XXX XX D., o vymoženie 50,- EUR a trov exekúcie, vedenej pred súdnym exekútorom JUDr. Jánom Ondášom, Exekútorsky úrad Košice, Mlynárska 16, 040 11 Košice, pod sp. zn. Ex 1867/2010, takto
rozhodol:
I. Exekúciu zastavuje.
II. Ukladá oprávnenému uhradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 47,63 EUR, do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
Na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie spísaného súdnym exekútorom do zápisnice dňa 2. 11. 2010, exekučného titulu Rozhodnutia Okresného riaditeľstva PZ v Košiciach o priestupku zo dňa 20. 5. 2010, č. F.-P-XX/X-ODI-XXXX a poverenia na vykonanie exekúcie č. XXXX *XXXXXX, vydaného Okresným súdom Košice I dňa 26. 11. 2010, bol vykonaním exekúcie poverený súdny exekútor JUDr. Ján Ondáš.
Dňa 13. 11. 2013 bol doručený súdu podnet súdneho exekútora na vydanie uznesenia o zastavení exekúcie zo dňa 11. 11. 2013, nakoľko rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené. Oprávnený dňa 11. 11. 2013 požiadal súdneho exekútora o podanie návrhu na zastavenie exekúcie s odôvodnením, že Krajský súd v Košiciach na základe žaloby povinného na preskúmanie rozhodnutia správneho orgánu svojím rozhodnutím zo dňa 28. 2. 2013, č. 6S/19756/2010-95 zrušil rozhodnutie Krajského dopravného inšpektorátu v Košiciach zo dňa 19. 7. 2010 č. KRP-DI-OBCP-P-149/2010, ako aj rozhodnutie Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach č. ORP-P-37/1-ODI-2010 zo dňa 20. 5. 2010 (exekučný titul). Uvedeným postupom došlo k zrušeniu exekučného titulu po začatí exekúcie.
Podľa ust. § 57 ods. 1 písm. b) zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v platnom znení, exekúciu súd zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa stalo neúčinným.
Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku účinného do 31. 1. 2002, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Podľa ust. § 200 ods. 5 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Vzhľadom na to, že oprávnený po začatí exekúcie zrušil exekučný titul, ktorý sám vydal, súd mal za preukázané, že týmto postupom došlo k naplneniu zákonného dôvodu na zastavenie exekúcie podľa vyššie citovaného ustanovenia. Súd teda na základe vyššie uvedených skutočností zastavil exekúciu.
Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
Podľa § 199 Exekučného poriadku, výšku odmeny exekútora, náhrady hotových výdavkov, náhrady za stratu času, spôsob ich určenia a výšku primeraného preddavku na odmenu a na náhradu hotových výdavkov exekútora (§ 196 a § 197 ods. 2) ustanoví ministerstvo po dohode s Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky všeobecne záväzným právnym predpisom.
Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.
Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že trovy exekúcie v prípade, ak je exekúcia zastavená z dôvodu zavinenia oprávneného, hradí oprávnený. Súd poukazuje na to, že oprávnený, ako účastník exekučného konania, disponuje s návrhom na zastavenie exekúcie. Vo všeobecnosti sa však má za to, že ak oprávnený podáva návrh na zastavenie a súd mu vyhovie, svojim procesným postupom zavinil zastavenie exekúcie. Súd preto rozhodol tak, že oprávnenému uložil povinnosť zaplatiť trovy exekúcie súdnej exekútorovi a ďalej posudzoval účelnosť a správnosť výpočtu nevyhnutne vynaložených trov exekúcie, uplatnených súdnou exekútorom v podaní zo dňa 11. 11. 2013.
Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len vyhláška) v platnom znení, ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eur.
Podľa § 14 ods. 2 vyhlášky, paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 eur.
Podľa § 15 ods. 1 vyhlášky, paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti:
a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie,
b) doručenie príkazu na začatie exekúcie,
c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie,
d) doručenie exekučného príkazu,
e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie,
f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní,
g) každé zisťovanie bydliska povinného,
h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného,
i) každé zisťovanie účtu povinného,
j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.
Podľa § 22 ods. 1 vyhlášky, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
Podľa § 23 ods. 1 vyhlášky, náhrada za stratu času patrí súdnemu exekútorovi pri úkonoch vykonávaných v mieste, ktoré nie je sídlom jeho exekútorského úradu alebo kancelárie, a za čas strávený na ceste do tohto miesta a späť.
Podľa § 23 ods. 2 vyhlášky, náhrada podľa odseku 1 je 0,66 eur za každú aj len začatú polhodinu.
Podľa § 14 ods. 1, ods. 2 a § 15 ods. 1 cit vyhl., si exekútor uplatňuje odmenu vo výške 33,19 €, čo predstavuje sumu minimálnej vyhláškou stanovej výšky odmeny, podľa § 14 ods. 1 vyhlášky. Nakoľko súdny exekútor je platiteľom dane z pridanej hodnoty, žiada k sume odmeny pripočítať aj 20 % DPH.
Z hotových výdavkov si exekútor uplatňuje poštovné v sume 7,40 EUR.
Ako vyplýva z § 22 ods. 1 vyhlášky č. 288/1995 Z. z., súdnemu exekútorovi patrí náhrada hotových výdavkov, iba ak boli vynaložené účelne v súvislosti s výkonom exekučnej činnosti. Súdny exekútor teda musí preukázať, že hotové výdavky skutočne vynaložil a na aký účel ich musel vynaložiť. Súd však nemôže priznať hotové výdavky, ktoré exekútor nevynaložil, ale ešte len vynaloží, čo vyplýva aj zo samotného znenia ust. § 22 ods. 1 vyhlášky, ktoré hovorí o hotových výdavkoch, ktoré už boli vynaložené, inak by sa nemohlo jednať o výdavky. Exekútor vyčíslil náhradu hotových výdavkov vo výške 7,40 EUR (poštovné).
Po preskúmaní dodatočne pripojeného exekučného spisu zn. Ex 1867/2010, súd priznal exekútorovi náhradu poštovného len vo výške 6,50 EUR (doručenie upovedomenia o začatí exekúcie povinnému 1,30 EUR, doručenie exekučného príkazu povinnému a manželke povinného 2 x 1,30 = 2,60 EUR, doručenie príkazu na odblokovanie mzdy povinného - povinnému a manželke povinného 2 x 1,30 = 2,60 EUR), nakoľko iba v týchto prípadoch mal preukázané jeho vynaloženie z prostriedkov súdneho exekútora, a to priloženou doručenkou opatrenou pečiatkou dodacej pošty, poštovou obálkou alebo písomným dokladom o úhrade poštovného.
Trovy exekúcie, ktoré súd priznal súdnemu exekútorovi, predstavujú sumu 47,63 EUR ktorá pozostáva z odmeny vo výšky 33,19 EUR, náhrady hotových výdavkov vo výške 6,50 EUR a z 20 % DPH vo výške 7,94 EUR v súlade s § 196 Exekučného poriadku, nakoľko súdny exekútor je platiteľom dane z pridanej hodnoty.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie na Okresný súd Košice I do 15 dní odo dňa jeho doručenia, v troch písomných vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O. s. p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p.,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O. s. p.),
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.