Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_22C-244-2014.pdf
PDF · 96.79 KB
Case nature
Area
Subarea
22C/244/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava IV v konaní pred samosudkyňou JUDr. Miriam Oswaldovou, v právnej veci navrhovateľa: Dopravný podnik Bratislava, a. s., so sídlom Olejkárska ul. č. 1, 814 52 Bratislava, IČO: 00 492 736, zastúpený: JUDr. Vladimír Kán, advokát, Advokátska kancelária ECKER - KÁN & partners, Námestie Martina Benku 9-C1, P.O.BOX 75, 820 09 Bratislava 29, proti odporkyni: D. M., A.. XX.XX.XXXX, W. G. W. XXXX/X, XXX XX W., o zaplatenie istiny 50,70 eura s príslušenstvom takto
rozhodol:
Odporkyňa je povinná zaplatiť navrhovateľovi istinu 50,70 eura a to do 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
Odporkyňa je povinná zaplatiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 16,50 eura titulom zaplateného súdneho poplatku a trovy konania vo výške 29,57 eura, titulom náhrady trov právneho zastúpenia na účet právneho zástupcu navrhovateľa, JUDr. Vladimíra Kána, advokáta, Advokátska kancelária ECKER- KÁN & partners, Nám. M. Benku 9-C1, 81107 Bratislava, vedený v Slovenskej sporiteľni, a. s., č. ú.: XXXXXXXXXX/XXXX, G.: X. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, Q.: XXXXXXX a to všetko do 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom doručeným Okresnému súdu Bratislava IV dňa 22.04.2014 (sp. zn. 25Ro/773/2014) domáhal od odporkyne zaplatenia istiny vo výške 50,70 eura s príslušenstvom. Svoj návrh odôvodnil tým, že dňa 03.10.2013 cestovala odporkyňa v hromadnom dopravnom prostriedku navrhovateľa, linka č. 205 (trolejbus), kedy bola kontrolovaná revízorom navrhovateľa. Keďže sa nemohla preukázať platným cestovným lístkom ani predplatným časovým kupónom, bola vyzvaná na zaplatenie postihu vo výške 50,- eur a cestovného vo výške 0,70 eura.
Odporkyňa v podaní zo dňa 09.03.2015, doručenom Okresnému súdu Bratislava IV dňa 16.03.2015 označenom ako „Vyjadrenie k návrhu“ uviedla, že nesúhlasí s návrhom navrhovateľa a to z týchto dôvodov: 1. navrhovateľ v návrhu uviedol, že sa odporkyňa nepreukázala platným cestovným lístkom, alebo iným platným cestovným dokladom, avšak pri nastupovaní do trolejbusu č. 2015 odporkyňa zaslala SMS lístok, ktorý jej bol následne doručený, avšak revízor jej ho nechcel uznať aj keď videl, že odporkyňa dobiehala na autobus. 2. odporkyňa ďalej uvádza, že trovy právneho zastúpenia odmieta zaplatiť, nakoľko okrem listu, ktorý jej bol zaslaný do práce, žiaden pokus o zmier, ani výzvu na zaplatenie ani predvolanie na súd neobdržala. 3. Odporkyňa vo svojom podaní uvádza, že žiada, aby návrh na zaplatenie istiny vo výške 50,70 eura, trovy konania vo výške 16,50 eura a trovy právneho zastúpenia vo výške 88,70 eura boli zamietnuté.
Podľa ust. § 200ea ods. 1 O.s.p., ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1 000 eur, od toho okamihu, ide o drobný spor.
Podľa ust. § 156 ods. 1 prvá veta O.s.p. rozsudok sa vyhlasuje vždy verejne; vyhlasuje ho predseda senátu alebo samosudca v mene Slovenskej republiky.
Súd nariadil na prejednanie vo veci samej pojednávanie na deň 09.06.2015, na ktoré právneho zástupcu navrhovateľa a odporkyňu riadne predvolal. Odporkyňa sa na pojednávanie dostavila, avšak právny zástupca navrhovateľa sa na pojednávanie nedostavil. Vzhľadom na vyššie uvedené, súd v zmysle § 101 ods. 2 O.s.p. vec prejednal v jeho neprítomnosti.
Súd vo veci vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi: návrhom na vydanie platobného rozkazu (č. l. 1 spisu), hlásením o porušení tarifných a prepravných podmienok zo dňa 03.10.2013 (č. l. 2 spisu), kontrolným cestovným lístkom, Listom navrhovateľa adresovaným odporkyni - pokusom o zmier (č. l. 4 spisu), podacím hárkom preukazujúcim zaslanie Pokusu o zmier odporkyni (č. l. 5 spisu), Vyjadrením odporkyne k návrhu (č. l. 23 spisu), fotokópiou obrazovky mobilného telefónu preukazujúcou zaslanie cestovného SMS lístka (č. l. 24 spisu), fotokópiou obrazovky mobilného telefónu preukazujúcou doručenie cestovného SMS lístka (č. l. 25 spisu), Vyjadrením navrhovateľa k odporu (č. l. 29 spisu) a zistil nasledovný skutkový stav:
Z hlásenia o porušení tarifných a prepravných podmienok platných zo dňa 19.11.2013 súd zistil, že odporkyňa dňa 03.10.2013 cestovala v hromadnom dopravnom prostriedku navrhovateľa, linka č. 208, č. voza 6292/0 o 18:20 hod., kedy bola kontrolovaná revízorom navrhovateľa. Keďže sa nemohla preukázať platným cestovným lístkom ani predplatným časovým kupónom, bola vyzvaná na zaplatenie postihu vo výške 50,- eur a cestovného vo výške 0,70 eura. Odporkyňa v čase nastúpenia do trolejbusu a ani v čase kontroly nemala platný SMS cestovný lístok, čo preukazuje Hlásenie o porušení tarifných a prepravných podmienkach. Cestovný lístok odporkyne bol platný až od 18:21 do 19:31 hod.
Na pojednávaní konanom dňa 09.06.2015 odporkyňa uviedla, že sa plne pridržiava svojho písomného podania zo dňa 9.3.2015. K veci uviedla, že má za to, že cestovala s platným cestovným lístkom, nakoľko odoslala SMS ešte pred jej nastúpením do trolejbusu. Odporkyňa ďalej uviedla, že revízor videl, že utekala na trolejbus a hneď po jej vstupe do trolejbusu ju skontroloval. Rozdiel medzi tým, kedy ju revízor kontroloval a kedy jej pípla SMS potvrdzujúca platnosť cestovného lístku bola necelá minúta. Revízorovi muselo byť zrejmé a jasné, že jej úmyslom nebolo cestovať bez platného cestovného lístka. Napriek tejto skutočnosti a napriek jej prosbám bol neoblomný, až netaktný a trval na zaplatení pokuty. K veci ešte uviedla, že správanie revízorov v MHD je mnohokrát v rozpore s dobrými mravmi a s akýmkoľvek etickým správaním. Odporkyňa uviedla k tvrdeniu navrhovateľa, že jej vyjadrenie k platobnému rozkazu je účelové a je snahou vyhnúť sa uhradeniu dlžnej sumy, že doposiaľ nikdy necestovala bez platného cestovného lístka a nebolo jej úmyslom vyhnúť sa zaplateniu cestovného lístka, ani v spornom prípade.
Podľa ust. § 760 Občianskeho zákonníka, zmluvou o preprave osôb vzniká cestujúcemu, ktorý za určené cestovné použije dopravný prostriedok, právo, aby ho dopravca prepravil do miesta určenia riadne a včas.
Podľa ust. § 1 zákona č. 514/2009 Z.z. o doprave na dráhach, v znení neskorších predpisov, v tom čase platnom, tento zákon upravuje:
a) podmienky poskytovania dopravných služieb na dráhach dráhovými podnikmi,
b) práva a povinnosti dopravcov a cestujúcich vo verejnej osobnej doprave,
c) práva a povinnosti dopravcov a odosielateľov a príjemcov vecí v nákladnej doprave,
d) certifikáciu rušňovodičov,
e) verejnú správu v doprave na dráhach.
Podľa ust. § 2 ods.1 cit. zákona platnom v tom čase, dopravou na dráhe sa rozumie železničná doprava, mestská električková doprava a trolejbusová doprava (ďalej len "mestská doprava"), doprava na špeciálnych dráhach a doprava na lanových dráhach.
Podľa ust. § 8 ods.1 cit. zákona tarifa cestovného obsahuje cestovné za dopravné služby, najmä základné cestovné a prepravné, osobitné cestovné pre vybrané skupiny cestujúcich a za psov so špeciálnym výcvikom (ďalej len "osobitné cestovné") a úhrady za prepravu batožiny, živých zvierat, motorových vozidiel, tovaru, iných vecí a zásielok, vrátane príplatkov a zliav, ako aj podmienky, za akých sa uplatňujú jednotlivé príplatky a zľavy.
Podľa ust. § 8 ods.2 cit. zákona ak z tarify cestovného alebo z prepravného poriadku nevyplýva inak, cestovné za dopravné služby je splatné pred uskutočnením prepravy.
Podľa ust. § 8 ods. 5 cit. zákona, cestujúci, ktorý sa v dráhovom vozidle alebo bezprostredne po vystúpení z dráhového vozidla nepreukáže platným prepravným dokladom osobe oprávnenej kontrolovať prepravné doklady, je povinný na mieste zaplatiť prirážku k základnému cestovnému (ďalej len "prirážka") a cestovné od nástupnej stanice alebo zastávky do cieľovej stanice alebo zastávky podľa tarify cestovného, alebo preukázať sa dokladom totožnosti na zaznamenanie údajov potrebných na vymáhanie prirážky a cestovného. Ak cestujúci neuhradí na mieste cestovné a prirážku, bude vylúčený z prepravy na najbližšej stanici alebo zastávke. Tým nezaniká nárok dopravcu na zaplatenie prirážky a cestovného do stanice alebo zastávky, na ktorej bol vylúčený z prepravy.
Podľa ust. § 8 ods.6 cit. zákona, prirážka je v železničnej doprave najviac stonásobok základného cestovného v prvom tarifnom pásme bez príplatkov a zliav; v mestskej doprave je to najviac stonásobok základného cestovného.
Podľa článku 10 bodu 11. Tarify mestskej hromadnej dopravy v Bratislave: SMS cestovný lístok je neplatný, ak:
a) nenastala doba jeho platnosti,
b) neuplynula doba jeho platnosti,
c) nebol zaslaný priamo zmluvným distribútorom SMS cestovných lístkov,
d) bol upravovaný, prepisovaný alebo preposlaný z iného MKZ,
e) z dôvodov na strane cestujúceho nie je možné overiť jeho platnosť.
Podľa Prepravného poriadku mestskej pravidelnej električkovej, trolejbusovej a autobusovej dopravy v Bratislave, vydaným Dopravným podnikom Bratislava a.s., cestujúci, ktorý sa na vyzvanie revízora nemôže preukázať platným cestovným lístkom, je povinný zaplatiť dopravcovi cestovné a úhradu vo výške stonásobok základného cestovného bez príplatkov a zliav.
Podľa tarifných podmienok pre mestskú hromadnú dopravu v Bratislave v čase vykonania kontroly bola výška cestovného za jednotlivú jazdu - 0,70 eura.
Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že odporkyňa dňa 03.10.2013 cestovala v hromadnom dopravnom prostriedku navrhovateľa, linka č. 2015 o 18:20 hod. a pri kontrole revízorom sa nevedela preukázať platným cestovným lístkom.
Nastúpením odporcu do dopravného prostriedku navrhovateľa došlo medzi účastníkmi k vzniku zmluvy o preprave podľa cit. ust. Občianskeho zákonníka. Povinnosťou odporkyne bolo za prepravu zaplatiť určené cestovné. Odporkyňa si svoju povinnosť riadne a včas nesplnila, preto ju súd zaviazal na zaplatenie cestovného vo výške 0,70 eura a postihu, ktorý podľa citovaných ustanovení zákona, prepravného poriadku a tarify predstavuje stonásobok základného cestovného. Základné cestovné bolo v čase prepravy 0,70 eura, navrhovateľom uplatnená sankcia (môže dosahovať maximálne 100 násobok) v danom prípade predstavuje sumu 50,- eur. Súd uložil odporkyni povinnosť zaplatiť navrhovateľovi žalovanú sumu vzhľadom na to, že odporkyňa v čase nastúpenia do hromadného
dopravného prostriedku a kontroly revízorom nemala platný SMS lístok, nakoľko aj dôkazy, ktoré predložila odporkyňa súdu preukazujú to, že v čase nastúpenia do trolejbusu nemala platný cestovný lístok a do hromadného cestovného prostriedku navrhovateľa má cestujúci nastúpiť už s platným cestovným lístkom.
O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 150 ods. 2 O.s.p. tak, že odporkyni ako neúspešnej účastníčke konania uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania pozostávajúcu z náhrady súdneho poplatku za návrh vo výške 16,50 eura a z náhrady trov právneho zastúpenia vo výške 29,57 eura na účet právneho zástupcu navrhovateľa s poukazom na § 149 ods. 1 O.s.p..
Čo sa týka samotnej výšky trov právneho zastúpenia, navrhovateľ žiadal priznať túto náhradu za 3 úkony právnej služby po 16,60 eura + 20% DPH (1. prevzatie a príprava zastúpenia, ďalšia porada s klientom, 2. podanie návrhu, 3. Vyjadrenie k odporu) a 2x režijný paušál po 8,04 eura + 1x režijný paušál po 8,39 eura+ 20% DPH.
V prvom rade treba uviesť, že je možné priznať navrhovateľovi náhradu trov právneho zastúpenia za 3 úkony právnej služby, avšak súd dospel k záveru, že je na mieste v súlade s ustanovením § 150 ods. 2 O.s.p. pristúpiť k zníženiu náhrady trov právneho zastúpenia, a to z dôvodu, že v posudzovanej veci ide o drobný spor a trovy konania považoval súd za neprimerané voči uplatnenej pohľadávke. Celkové trovy konania (3 úkony právnej služby, režijný paušál, DPH a náhradu časti súdneho poplatku za návrh) predstavujú v predmetnej veci takmer 150 % výšky uplatnenej pohľadávky. Nemožno pritom odhliadnuť od skutočnosti, že v danej veci sa jedná o tzv. formulárovú žalobu, teda o žalobu, ktorá sa od iných žalôb toho istého navrhovateľa v totožných veciach líši v zásade iba identifikačnými údajmi odporkyne a dopravného prostriedku, v ktorom odporkyňa cestovala. Skutkový základ žaloby (s výnimkou dátumu cestovania v dopravnom prostriedku), vrátane právnej argumentácie, ich štylizácia a formálne vyjadrenie sú však prakticky totožné. Za takýchto okolností možno konštatovať, že spísanie takejto formulárovej žaloby predstavuje skôr administratívny úkon, ako vykonanie úkonu právnej služby. Priznanie náhrady trov právneho zastúpenia v plnej výške by nezodpovedalo ani povahe a dĺžke konania, a ani náročnosti a rozsahu poskytovaných právnych služieb, keďže v prejednávanej veci išlo o jednoduchú vec, ktorá z hľadiska vynaloženého úsilia, odbornosti a času právneho zástupcu, nemohla klásť na neho žiadne väčšie nároky.
Za úkon právnej služby označený ako „Vyjadrenie navrhovateľa k odporu“ súd náhradu trov nepriznal, nakoľko podľa názoru súdu nejde o náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie práva. Súd rozhodujúci o priznaní náhrady trov konania je vždy povinný skúmať účelnosť vynaložených trov konania uplatnených úspešným účastníkom v konaní. Účelnosť je vlastnosť procesu spočívajúca v sledovaní cieľa. Účelnosť spravidla nachádza svoju opodstatnenosť vtedy, ak vychádza zo zákonných dôvodov a neprekračuje ich medze. Je preto potrebné rozlišovať medzi právom účastníka na právnu pomoc a nárokom na náhradu trov konania za poskytnutú právnu pomoc. Trovy konania potrebné na účelné vynaloženie alebo ochranu práv sa však nemôžu posudzovať ako celok, aj keď účastník má právo na náhradu trov konania, pretože každý úkon alebo každé plnenie trov treba posudzovať samostatne. Písomné podanie označené ako „Vyjadrenie navrhovateľa k odporu“ nie je možné podľa názoru konajúceho súdu kvalifikovať ako úkon právnej služby spĺňajúci kritérium účelnosti, ako aj z toho dôvodu, že súd nevyzýval navrhovateľa na vyjadrenie sa k odporu, nakoľko žiaden odporkyňa žiaden odpor proti platobnému rozkazu súdu nepodala, podala len svoje stanovisko - vyjadrenie k žalobe navrhovateľa.
Možno teda uzavrieť, že trovy konania v posudzovanej veci považoval súd vo vzťahu k uplatnenej pohľadávke za neprimerané, pričom za primerané a zodpovedajúce účelu právneho zastúpenia v posudzovanej veci považoval súd priznanie náhrady trov konania za súdny poplatok za návrh vo výške 16,50 eura a za trovy právneho zastúpenia vo výške zodpovedajúcej jednému úkonu právnej služby (16,60 eura +DPH) + režijný paušál (8,04 eura) + DPH, spolu vo výške 29,57 eura.
Na podporu správnosti záverov, z ktorých súd vychádzal pri určení primeranej výšky náhrady trov právneho zastúpenia, súd dáva tiež do pozornosti nález Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. I.ÚS 3923/11 zo dňa 29.03.2012, v ktorom ústavný súd dospel k obdobným záverom.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, dvojmo na Okresnom súde Bratislava IV.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O. s. p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že (§ 205 ods. 2 O.s.p.):
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.