Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11CoP/97/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Štrignerovej a členov senátu JUDr. Bianky Gelačikovej a JUDr. Blanky Podmajerskej, vo veci starostlivosti o maloletého S. Y., T.. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny so sídlom Bratislava, Vazovova 7/A, dieťa rodičov C.. D. I. Z., T.. XX.XX.XXXX, H. H., H. XX, zastúpenej Mgr. Zuzanou Neuschlovou, advokátkou a konateľkou AK Neuschlová, s.r.o., so sídlom Dostojevského rad 5, Bratislava a I. Y., T.. XX.XX.XXXX, H. X. I. XXA H. zastúpeného JUDr. Darinou Tomkovou, advokátkou, so sídlom Záhradná 58, Šenkvice, o návrhu matky na zvýšenie výživného, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 20.10.2014, č.k. -200, jednohlasne ( pomerom hlasov 3: 0 ) takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti sa m e n í tak, že sa zvyšuje vyživovacia povinnosť otca k maloletému S. Y., T.. XX.XX.XXXX zo sumy XXX € mesačne na sumu XXX € mesačne, ktorú sumu je otec povinný zasielať k rukám matky vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred počnúc 01.12.2014.

Zročné výživné za obdobie od 01.12.2014 do 31.05.2015 vo výške XXX € sa otcovi povoľuje splácať v XX € mesačných splátkach spolu s bežným výživným počnúc 01.06.2015 pod stratou výhody splátok.

Vo zvyšnej časti sa návrh matky z a m i e t a.

Týmto rozsudkom sa mení rozsudok Okresného súdu Bratislava III zo dňa 18.11.2008, č.k. -15 vo výroku o výživnom.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

Okresný súd Bratislava II rozsudkom zo dňa 20.10.2014 č.k. -200 zvýšil vyživovaciu povinnosť k maloletému S. Y., T.. XX.XX.XXXX zo sumy XXX € na sumu XXX € mesačne od 06.03.2013. Zročné výživné od 06.03.2013 do 20.10.2014 vo výške XXX € povolil otcovi splácať v XX € mesačných splátkach spolu s bežným výživným. Vo zvyšku návrh matky zamietol. Týmto rozsudkom zmenil rozsudok Okresného súdu Bratislava III zo dňa 18.11.2008, č.k. -15 vo výroku o výživnom. Konanie o návrhu otca na zníženie výživného zastavil. Žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov konania nepriznal.

Súd prvého stupňa takto rozhodol, keď po vykonanom dokazovaní zameranom na zistenie odôvodnených potrieb maloletého, ako i zárobkových možností, schopností a majetkových pomerov rodičov, s následnou väzbou na vyhodnotenie zmeny pomerov od posledného rozhodnutia o výživnom dospel k záveru, že návrh matky na zvýšenie výživného je čiastočne dôvodný. Porovnávajúc zmenu pomerov na strane maloletého konštatoval nárast potrieb maloletého, keďže maloletý je v súčasnej dobe žiakom základnej školy, ide o nadané dieťa, ktorého všestranný rozvoj treba podporovať, od poslednej úpravy výživného uplynulo viac ako 5 rokov, výdavky na maloletého primerane vzrástli s ohľadom na školské i mimoškolské aktivity, ako i v zabezpečovaní ďalších nevyhnutných potrieb, ako je bývanie, stravovanie, ošatenie a pod.. Zmenu pomerov súd prvého stupňa zistil aj na strane rodičov. U otca zohľadnil zvýšenie jeho príjmu, vznik ďalšej vyživovacej povinnosti k druhému dieťaťu narodenému z manželstva, a to maloletej R. T.. XX.XX.XXXX, skutočnosť, že manželka otca je na rodičovskej dovolenke, jej jediným zdrojom príjmu je rodičovský príspevok vo výške XXX,XX €. U otca nezistil zmenu jeho majetkových pomerov, keďže otec nie je vlastníkom žiadnej nehnuteľnosti ani hnuteľnej veci vyššej hodnoty. V súvislosti s uvedeným zistením neprihliadol na pravidelné splácanie hypotekárneho úveru otcom na nehnuteľnosť vo výlučnom vlastníctve jeho manželky majúc za to, že v tomto prípade nejde o nevyhnutný výdavok, jedná sa o výdavok na skvalitnenie osobného života manželky a zlepšenie jej majetkových pomerov, čo nemôže byť v žiadnom prípade na úkor výživného na maloletého. Na strane matky zohľadnil vznik jej vyživovacej povinnosti k dieťaťu z terajšieho manželstva, a to maloletej J., T.. XX.XX.XXXX, skutočnosť, že matka je na materskej dovolenke, poberá materské dávky XXX € mesačne do decembra 2014. Pri rozhodovaní prihliadal i na výhradnú osobnú starostlivosť matky o maloletého, u otca prihliadol na jeho vecné plnenia nad rámec výživného. Výživné vo výške 210,- € mesačne ktoré určil, považoval za primerané k zistenej zmene pomerov ako na strane maloletého - zvýšenie odôvodnených potrieb, nárast životných nákladov, tak aj zmene pomerov na strane otca - vznik ďalšej vyživovacej povinnosti, zvýšenie príjmu. Výživné vo výške XXX € v zmysle návrhu matky považoval za neadekvátne vysoké, mal za to, že výška takto navrhnutého výživného presahuje odôvodnené potreby maloletého, rovnako aj majetkové možnosti otca. Z uvedeného dôvodu vo zvyšku návrh matky zamietol. Zmenu pomerov ustálil podaním návrhu matky na súd, t.j. dňom 06.03.2013, zročné výživné od podania návrhu do svojho rozhodnutia vyčíslil, vyčíslené zročné výživné povolil otcovi splácať v zmysle § 160 ods. 1, 2 O.s.p.. Tým, že otec v danom konaní o zvýšenie výživného podal návrh na zníženie výživného, ktoré konania súd spojil na spoločné konanie, rozhodol súd aj o zastavení konania o návrhu otca na zníženie výživného potom, čo otec vzal svoj návrh späť (§ 96 ods. 1 O.s.p.).. O trovách konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p..

Proti tomuto rozsudku, s výnimkou výroku, ktorým súd konanie o návrhu na zníženie výživného zastavil, podal v zákonnej lehote odvolanie otec maloletého, ktorý v napadnutej časti žiadal rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť, návrh matky na zvýšenie výživného zamietnuť. Rozhodnutie súdu prvého stupňa nepovažoval za vecne správne, pretože súd na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a záverom. Uviedol, že určenú výšku výživného vzhľadom na súčasnú finančnú situáciu jeho rodiny nie je schopný platiť. Nesúhlasil takisto s uložením povinnosti platiť zvýšené výživné od podania návrhu s poukazom na odlišné príjmové a majetkové pomery oboch rodičov v tom čase. Zdôraznil, že matka v tom čase riadne pracovala, mala jednu vyživovaciu povinnosť, on mal manželku do 17.02.2013 na rodičovskej dovolenke, už v tom čase bola tehotná s druhou dcérou, ktorá sa narodila 21.07.2013, jemu ako otcovi tak vznikli tri vyživovacie povinnosti. Od 17.02.2013 do narodenia druhej dcéry dňa 21.07.2013 jeho manželka pre zdravotné problémy bola PN, narodením druhej dcéry nastala na jeho strane podstatná zmena pomerov, ktorú súd nevyhodnotil a vo svojom rozhodnutí nezohľadnil. Zmena pomerov nastala aj na strane matky, najprv uzavretím jej nového manželstva, následne narodením jej druhého dieťaťa. Matka s manželom si zabezpečili nové bývanie na H.R. XX D. H., manžel matky si naďalej nechal pôvodný byt na Y., matka je tiež výlučnou vlastníčkou lukratívnej nehnuteľnosti v Bratislave na F. C.. Tvrdenie matky, že byt jej manžela na Y. prenajali za réžiu príbuzným a nemajú z neho žiadny príjem nepovažoval za pravdivé. Namietal taktiež príjem manžela matky, keďže mal vykázaný príjem za posledných 12 mesiacov X.XXX €, následne matka predložila listinu, že mzda jej manžela bola znížená na XXXX €, túto skutočnosť súd pri určovaní výšky výživného nezohľadnil. Pokiaľ ide o vyslovený názor súdu prvého stupňa na plnenie hypotekárneho úveru na nehnuteľnosť, ktorá je vo výlučnom vlastníctve jeho manželky, s týmto nesúhlasil, bol toho názoru, že považovať výdavok na hypotekárny úver manželky na byt, v ktorom žije celá ich rodina za „nie nevyhnutný výdavok, ale za výdavok na skvalitnenie osobného života jeho manželky a zlepšenie jej majetkových pomerov“, je neodôvodnené tvrdenie súdu, keďže v ňom žijú aj jeho ďalšie dve deti, ktoré požívajú rovnakú zákonnú

ochranu ako maloletý S., zvlášť, keď je manželka na rodičovskej dovolenke s príjmom XXX € mesačne. Súd v odôvodnení rozhodnutia sa nevysporiadal ani s otázkou jeho nákladov, ktoré mu vznikajú titulom cestovného pri realizácii jeho styku s maloletým.

K odvolaniu otca sa písomne vyjadrila matka maloletého, ktorá navrhla rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutom výroku ako vecne správny potvrdiť. Zdôraznila, že naposledy vyživovacia povinnosť otca k maloletému bola upravená v roku 2008, kedy počnúc 01.12.2008 bolo rozhodnuté o znížení vyživovacej povinnosti otca voči S.. Od roku 2008 prešlo obdobie viac ako päť rokov, za toto obdobie bolo zvýšené výživné o sumu XX,XX € mesačne. V danom prípade pritom predovšetkým na strane maloletého S. za toto obdobie došlo k viacerým podstatným zmenám a v tejto súvislosti aj k objektívnemu zvýšeniu jeho odôvodnených potrieb, keď maloletý dovŕšil 11 rokov, v septembri 2010 nastúpil na povinnú školskú dochádzku, aktuálne v školskom roku 2014-2015 na druhý stupeň základnej školy. Je viac ako zrejmé, že na strane maloletého ide o podstatné a zásadné zmeny, ktoré majú za následok zvýšenie nákladov na jeho výživu a zabezpečenie základných potrieb. K námietke otca, že súd nepostupoval správne, keď rozhodol o zvýšení výživného počnúc podaním návrhu, keď v tom čase mali byť príjmové a majetkové pomery oboch rodičov odlišné mala za to, že v danom prípade neboli majetkové príjmové pomery oboch rodičov odlišné v porovnaní s rokom 2010, kedy prebiehalo konanie o zníženie výživného, keď aj v tom čase ako v marci 2013 mal otec už jednu vyživovaciu povinnosť a jeho manželka bola na rodičovskej dovolenke. Pokiaľ otec argumentuje, že dňa 21.07.2013 sa mu následne zmenili pomery, keď sa mu narodila ďalšia dcéra a jeho manželka je z tohto dôvodu na rodičovskej dovolenke uviedla, že na jej strane nastala obdobná zmena, a to dňa 05.05.2014, kedy sa jej narodila maloletá J., s ktorou je na rodičovskej dovolenke a jej aktuálny príjem je vo výške rodičovského príspevku. Nepoprela, že dňa 30.11.2013 uzavrela manželstvo, že s manželom si zakúpili do osobného vlastníctva 4-izbový byt na H.É., išlo o nutný krok, keďže pôvodný byt na Y.V., v ktorom rodina žila a ktorý bol výlučným vlastníctvom manžela nepostačoval potrebám ich rodiny. Pokiaľ ide o otcom tvrdené jej vlastníctvo k lukratívnej nehnuteľnosti v Bratislave - záhrady s rekreačnou chatou, uviedla, že v roku 2010 bola hodnota nehnuteľnosti určená znaleckým posudkom na XX.XXX,- eur. Za irelevantný považovala aj argument otca v súvislosti s nákladmi, ktoré mu vznikajú titulom cestovného, mala za to, že je výlučne na otcovi, pokiaľ má záujem participovať na starostlivosti o maloletého S. a stretávať sa s ním, aby znášal náklady, ktoré mu v tejto súvislosti vzniknú. Okrem toho ešte uviedla, že otec po rozvode bez jej vedomia a súhlasu predal osobné motorové M. X., výťažok si ponechal, z tohto dôvodu jeho argumentáciu, že auto si požičiava od sestry považovala za účelovú, smerujúcu k jedinému, a to k minimalizácii jeho majetku, o čom svedčí aj fakt, že jeho rodina býva v byte, ktorý je vo výlučnom vlastníctve jeho manželky.

Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutom výroku podľa § 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p., vec prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., s verejným vyhlásením rozsudku podľa § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie otca je dôvodné iba čiastočne.

Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Zmenu pomerov v zmysle citovaného zákonného ustanovenia pritom treba považovať podstatnú zmenu pomerov či už na strane maloletých detí alebo rodičov. Úlohou súdov pri rozhodovaní o zmene výživného je preto zistiť, či a v akom smere došlo k zmene pomerov od posledného rozhodnutia o výživnom a v prípade kladného zistenia túto zmenu premietnuť do výšky výživného. Pokiaľ ide o výšku výživného vychádzajúc z ust. § 62 ods. 1, 2, 4, 5 a § 75 ods. 1 Zákona o rodine súd pri určovaní výživného berie zreteľ na odôvodnené potreby maloletých detí, ako aj na zárobkové možnosti, schopnosti a majetkové pomery oboch rodičov.

V danej prejednávanej veci súd prvého stupňa postupoval vecne správne, keď zisťoval všetky skutočnosti podstatné pre rozhodnutie o návrhu matky na zvýšenie vyživovacej povinnosti otca z hľadiska súčasných odôvodnených potrieb maloletého, ako aj z hľadiska schopností a možností rodičov, na výživu ktorých je maloletý plne odkázaný a tieto potom v záujme zistenia podstatnej zmeny pomerov (§ 78 ods. 1 Zákona o rodine) porovnal so skutočnosťami rozhodnými pre určenie výživného na maloletého, t.j. v čase rozhodovania Okresného súdu Bratislava III rozsudkom z 18.11.2008, č.k. -15. Vychádzajúc z okolností zistených vykonaným dokazovaním je aj odvolací súd zhodne

ako súd prvého stupňa toho názoru, že od posledného rozhodovania o výživnom došlo ako na strane maloletého, tak aj na strane rodičov k zmene pomerov, ktorú je potrebné premietnuť do výšky výživného.

Pokiaľ ide o zmenu pomerov na strane maloletého, táto je nesporná, keďže od roku 2008 prešlo obdobie viac ako päť rokov, z dieťaťa predškolského veku sa stal od septembra 2010 žiak základnej školy, od septembra 2014 žiak druhého stupňa základnej školy. Potreby maloletého sa zvýšili primerane jeho fyzickým vekom, rovnako sa zvýšili náklady na štúdium, záujmové aktivity, v neposlednom rade aj náklady na stravu, ošatenie, hygienu, zdravotný stav a pod. Náklady maloletého matka v konaní preukázala, ako súd prvého stupňa tak aj odvolací súd ich považuje za primerané veku ako aj odôvodneným potrebám maloletého. Za tohto stavu pri preukázanom náraste potrieb maloletého treba konštatovať, že zvýšenie výživného o XX,- eur mesačne po viac ako 5 rokoch je skutočne minimálne, určené len s ohľadom na zárobkové a majetkové pomery otca a jeho ďalšie vyživovacie povinnosti.

Pokiaľ ide o dôvody odvolania otca najmä vo vzťahu k jeho schopnosti plniť si zvýšenú vyživovaciu povinnosť, s týmito sa odvolací súd nestotožnil. V prvom rade treba uviesť, že je právom každého založiť si rodinu, mať deti, s týmto právom je však spojená aj zodpovednosť svoju rodinu a najmä maloleté deti výživou odkázané na rodičov uživiť, v prvom rade však zvýšením úsilia zabezpečiť si vyšší príjem, nie znižovaním životnej úrovne jedného maloletého dieťaťa na úkor druhého. V tomto smere odvolací súd poukazuje na to, že výživné na maloletého vo výške XXX € mesačne bolo určené v roku 2006, v roku 2008 otec podal prvý návrh na zníženie výživného z dôvodu potreby zabezpečenia bývania v súvislosti s plánovaním založenia novej rodiny, v roku 2010 podal druhý návrh na zníženie výživného z dôvodu narodenia prvej dcéry W., v priebehu daného konania návrhom z 21.08.2013 podal v poradí už tretí návrh na zníženie výživného z dôvodu narodenia druhej dcéry R.. Pokiaľ ide o vyživovacie povinnosti na strane otca, tieto napriek námietkam otca ako súd prvého stupňa, tak aj odvolací súd, keďže ide o objektívne skutočnosti zohľadnil, pri rozhodovaní však primárne vychádzal zo zárobkových a majetkových pomerov rodičov, ich životnej úrovne a všetky zistené skutočnosti predstavujúce rozhodujúce kritériá pre určenie výšky výživného posúdil komplexne. Výšku výživného určenú súdom prvého stupňa za daného zisteného skutkového stavu považoval za primeranú v zmysle kritérií uvedených v ust. § 62 ods. 1, 2, 4, 5 a § 75 ods. 1 Zákona o rodine. Odvolací súd sa však nestotožnil s určením počiatku zmeny pomerov súdom prvého stupňa dňom podania návrhu matky na súd, v tomto smere je rozsudok súdu prvého stupňa pre nedostatok dôvodov nepreskúmateľný. Odvolací súd vychádzajúc z ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine má za to, že od posledného určovania výživného na maloletého v roku 2008 došlo ako na strane maloletého ( nárast jeho potrieb ), tak aj na strane rodičov ( zmena ich príjmov, vznik ďalších vyživovacích povinností ), k viacerým podstatným zmenám, ktoré majú vplyv ako na určenie výšky výživného, tak aj na ustálenie počiatku zmeny pomerov. V danom konaní, keďže vyživovaciu povinnosť v prvom rade sú povinní plniť rodičia maloletého dieťaťa, odvolací súd posudzoval ich schopnosť túto plniť a najmä výraznú zmenu ich schopností a možností, ktorú následne vyhodnotil vo vzťahu k ustáleniu počiatku zmeny pomerov. Hodnotil pritom obe rodiny posudzujúc príjmy v oboch rodinách, počet členov v domácnosti. Dospel pritom k zisteniu, že v rodine otca od 06.03.2013, t.j. od podania návrhu do 27.01.2014 do ukončenia poberania dávok v materstve manželkou otca bol príjem B. X.XXX,- + XXX € dávky v materstve manželky otca - XXX € výživné na maloletého S., čo spolu predstavuje sumu X.XXX €. : X (počet osôb) vychádza na osobu XXX € mesačne. Od 27.01.2014 v rodine otca klesol príjem na osobu na XXX €, vychádzajúc z príjmu otca X.XXX €. + XXX € rodičovský príspevok jeho manželky - XXX € výživné na maloletého S., spolu X.XXX €. : X =. XXX € na osobu. V rodine matky pri príjme manžela matky X.XXX €, pri príjme matky XXX € a výživného zo strany otca XXX € je celkový príjem X.XXX € : počet osôb (3 osoby) predstavuje na osobu sumu XXX €. Pri štvorčlennej rodine matky od 05.05.2014 do 01.12.2014 pri nezmenenom príjme manžela matky, materských dávok matky a výživného zo strany otca je príjem na osobu XXX €. Od 01.12.2014, t.j. od ukončenia poberania dávok v materstve, keď jediným zdrojom príjmu matky sa stal rodičovský príspevok vo výške XXX € je príjem štvorčlennej domácnosti matky na osobu XXX €. Ide o základný výpočet životnej úrovne v oboch rodinách, pre ustálenie počiatku zmeny pomerov však postačujúci. Vychádzajúc z uvedených príjmov rodičov, keďže príjmy rodičov sú základným a rozhodujúcim kritériom pre posúdenie ich schopnosti a možnosti plniť si vyživovaciu povinnosť odvolací súd dospel k záveru, že podstatnou zmenou, ktorá má zásadný vplyv na určenie počiatku zmeny pomerov je ukončenie poberania dávok v materstve matkou maloletého a poberanie od 01.12.2014 už iba rodičovského príspevku vo výške XXX € mesačne, keďže došlo k výraznému obmedzeniu príjmu matky a tým aj jej schopnosti plniť si vyživovaciu povinnosť k maloletému. V súvislosti s určením počiatku zmeny pomerov odvolací súd poukazuje na to,

že v danej veci došlo k tak výrazným viacnásobným zmenám na strane rodičov (zmena príjmu, vznik ďalších vyživovacích povinností) ako aj na strane maloletého (zvýšenie jeho potrieb), že každú uvedenú skutočnosť samostatne by bolo možné zohľadniť ako zmenu pomerov v zmysle § 78 ods. 1 Zákona o rodine. Uvedené zmeny preto odvolací súd posudzoval komplexne, berúc do úvahy aj životnú úroveň v oboch rodinách, keďže ide o rodiny s maloletými deťmi.

Ustálením počiatku zmeny pomerov od 01.12.2014 odvolací súd vyčíslil zročné výživné do svojho rozhodnutia, vyčíslené zročné výživné vzhľadom na súčasnú finančnú situáciu povolil otcovi splácať XX € v mesačných splátkach spolu s bežným výživným v zmysle § 160 ods. 1, 2 O.s.p.

S poukazom na uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa pokiaľ ide o výšku výživného ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil, pokiaľ ide o ustálenie počiatku zmeny pomerov rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 220 O.s.p. zmenil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. 1 v spojení s ust. § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.