Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8P-69-2015.pdf
PDF · 92.86 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
BR-8P/69/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Brezno, sudkyňou JUDr. Elenou Lámerovou, v právnej veci navrhovateľky U. F., rodenej M., nar. XX.XX.XXXX, zamestnanej v TECHNOS, a.s., Hronec, bytom U., I. XXX/X, proti odporcovi C. F., nar. XX.XX.XXXX, zamestnanému v Železiarňach Podbrezová, a.s. Podbrezová, bytom H. N. XXX, o rozvod manželstva a o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode k maloletému S. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako navrhovateľka, v zastúpení kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Brezno, takto
rozhodol:
I. Manželstvo navrhovateľky U. F., rodenej M., nar. XX.XX.XXXX a odporcu C. F., nar. XX.XX.XXXX, uzatvorené XX.XX.XXXX, zapísané v knihe manželstiev matričného úradu T., vo zv. X, roč. XXXX, na str. XXX, pod por. č. XX sa r o z v á d z a .
II. Na čas po rozvode súd upravuje výkon rodičovských práv a povinností k maloletému S. F., nar. XX.XX.XXXX tak, že s c h v a ľ u j e dohodu rodičov v tomto znení :
1) Maloletý S. F., nar. XX.XX.XXXX sa z v e r u j e do osobnej starostlivosti navrhovateľky
2) Odporca sa z a v ä z u j e prispievať na výživu maloletého s účinnosťou od právoplatnosti výroku o rozvode 50,- Eur mesačne, vždy do 15-teho dňa každého mesiaca dopredu, k rukám navrhovateľky
3) Styk odporcu s maloletým neupravuje, ponecháva sa na dohodu rodičov maloletého
III. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Návrhom doručeným tunajšiemu súdu 27.03.2015 sa navrhovateľka domáha rozvodu manželstva s odporcom s tým, aby na čas po rozvode ich syn S. jej bol zverený do osobnej starostlivosti a odporca aby bol zaviazaný prispievať na neho výživným 50,- Eur mesačne. Svoj návrh odôvodňuje tým, že manželstvo s odporcom uzatvorili XX.XX.XXXX pred Matričným úradom T.. Z manželstva sa im dňa XX.XX.XXXX narodil syn S.. Sobáš uzatvorili po 9 ročnej predchádzajúcej známosti, pričom z toho 3 roky spolu bývali v spoločnej domácnosti. S odporcom ešte pred uzavretím manželstva prerobili jeho rodičovský dom s tým, že jeho rodičia obývali prvé poschodie domu a oni druhé poschodie, resp. podkrovie tohto domu. Začiatok manželstva bol harmonický, bez výraznejších rušivých momentov. Zvrat nastal po narodení syna S. v roku 2007, kedy začala pociťovať spolužitie so svokrovcami ako rušivý faktor ich manželstva. Odporcova matka prílišnou starostlivosťou často krát riešila problémy, ktoré sa
jej netýkali a boli ich súkromnými problémami. Taktiež zasahovala do výchovy ich syna. Tieto faktory spôsobili, že postupom času začala atmosféru v dome pociťovať ako dusivú a vzájomné vzťahy so svokrovcami ako aj s odporcom, ktorý je svojou matkou ovplyvnený sa začali zhoršovať. Odporca ju pri výmene názorov s jeho matkou málokedy zastal. Napätie, ktoré sa za tie roky v nej nahromadilo spôsobilo, že často bývala podráždená, nervózna. S odporcom sa často hádali, čo zle vplývalo na ich syna a domov v nej prestal hrať úlohu domova. Situácia začala byť pre ňu tak neznesiteľná až vyústila do jej spontánneho odchodu v decembri 2013, kedy si kúpila byt blízko miesta svojho pracoviska. Toto riešenie zvolila ako jedinú možnosť zachrániť manželstvo s tým, že bude žiť určité obdobie sama so synom a prehodnotí vzťah k odporcovi. K pozitívnej zmene nedošlo, ich partnerská komunikácia je za rok odlúčenia takmer nijaká, navzájom sa odcudzili, ani jeden z nich nemá záujem na obnovení vzťahu. S odporcom komunikuje výlučne len v záujme ich syna. Dbajú o to, aby týmito skutočnosťami syn netrpel, preto spísali dohodu o úprave výkonu rodičovských práv a povinností. Spôsob, na akom sa v dohode dohodli, aplikujú vo vzťahu k synovi po celý čas manželského odlúčenia, takýto spôsob je fungujúci a maloletý syn ho bez problémov akceptuje.
Zároveň navrhovateľka k návrhu pripojila aj dohodu rodičov o úprave práv a povinností k maloletému zo dňa 27.03.2015 podpísanú obidvoma rodičmi maloletého.
Dňa 22.04.2015 odporca doručil k návrhu písomné vyjadrenie, v ktorom uviedol, že s rozvodom manželstva súhlasí. Potvrdil, že spolu s navrhovateľkou nežijú v spoločnej domácnosti od decembra 2013. Súhlasí tiež s takou úpravou výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému S. aby bol zverený do osobnej starostlivosti matky - navrhovateľky a on aby bol zaviazaný prispievať na neho výživným 50,- Eur mesačne.
Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky, odporcu, kolízneho opatrovníka, oboznámením sa s listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise a zistil tento skutkový stav :
Obidvaja účastníci sú občanmi Slovenskej republiky, majú národnosť slovenskú, stredoškolské vzdelanie s maturitou, u obidvoch ide o prvé manželstvo, obidvaja majú iba syna S. z tohto manželstva. Posledné spoločné bydlisko účastníkov bolo na adrese H. N. XXX.
Účastníci uzavreli manželstvo dňa XX.XX.XXXX po cca 8 ročnom chodení, z čoho istý čas bývali aj spolu. Dňa XX.XX.XXXX sa im narodil syn S.. Od začiatku účastníci bývali v jednom dome s rodičmi odporcu. Spolužitie so svokrovcami navrhovateľka znášala ťažko. V decembri 2013 situáciu vyriešila tak, že odišla spolu s maloletým synom bývať samostatne do 2-izbového bytu vo Valaskej, ktorý kúpila za trvania manželstva z hypotekárneho úveru, pri ktorom je odporca ručiteľom.
Účastníci spolu nežijú v spoločnej domácnosti 1 a pol roka, rovnako dlho spoločne nehospodária. Naposledy sa intímne stýkali v lete 2013. Ani jeden z nich v súčasnosti nemá vážnu známosť.
Navrhovateľka za dôvod rozpadu manželstva považuje najmä zasahovanie svokrovcov do ich manželstva. Odporca sčasti pripustil tento dôvod rozpadu ich manželstva a ako ďalší dôvod uviedol to, že navrhovateľka chcela iný život.
Počas trvania manželstva navrhovateľka kúpila 2-izbový byt z hypotekárneho úveru, pri ktorom je odporca ručiteľom, dohodli sa už čo bude s bytom a hypotékou po rozvode. Účastníci majú v bezpodielovom spoluvlastníctve bytové zariadenie, ktoré si sčasti zobrala navrhovateľka, zvyšok zostal odporcovi.
Navrhovateľka vlastní osobný automobil, ktorý jej daroval jej otec. Pracuje ako asistentka riaditeľa s priemerným čistým mesačným zárobkom 728,- Eur. Poberá prídavky na maloletého syna. Je zdravá. Medzi jej mesačné výdavky patrí za bývanie 140,- Eur, inkaso 30,- Eur, internet 13,- Eur, mobil 13,- Eur, jej poistka 22,- Eur, poistka maloletého syna 26,- Eur, do práce cestuje autom, v práci si kupuje stravné lístky za 15,- až 17,- Eur. Hypotéku na byt v pôvodnej výške 35.000,- Eur mesačne spláca po 164,- Eur.
Odporca vlastní polovicu rodinného domu na adrese H. N. XXX a osobný automobil. Pracuje v Železiarňach Podbrezová a.s. s priemerným čistým mesačným zárobkom 664,91 Eur. Poberá daňový bonus na syna Filipa. Býva v samostatnom byte v rodinnom dome, ktorého je spoluvlastníkom. Je zdravý. Medzi jeho mesačné výdavky patrí inkaso - za elektriku 40,- Eur, za plyn 50,- Eur, mobil spolu s internetom 30,- Eur, za televíziu 15,- Eur, do práce cestuje autom, v práci si kupuje stravné lístky za cca 20,- Eur. Cez zamestnávateľa má vybavenú úrazovú poistku. Na rekonštrukciu rodinného domu má hypotéku v pôvodnej výške 600.000,- Sk, ktorú mesačne spláca po 90,55 Eur.
Maloletý S. má 7 rokov, je zdravý. Končí 1. ročník Základnej školy vo Valaskej. Na začiatku školského roka mu rodičia na združenie rodičov platili 5,- Eur, za školské pomôcky a potreby cca 30,- Eur, za školskú tašku 60,- Eur. Navrhovateľka maloletého vozí do školy autom, maloletý sa stravuje v školskej jedálni, kde mu navrhovateľka platí 20,- Eur a za návštevu školského klubu mu mesačne platí 4,- Eurá. Maloletý sa rekreačne zaujíma o futbal, lyžovanie a bicyklovanie. Od decembra 2013, kedy sa navrhovateľka so synom odsťahovali zo spoločnej domácnosti, navrhovateľka umožňuje odporcovi, aby bol v styku s maloletým a to v podstate rovnaký čas ako je u nej, napr. u nej je 7 dní, u odporcu 6 dní.
Kolízny opatrovník rozvod rodičov maloletého ponechal na úvahu súdu, v prípade rozvodu navrhol aby súd schválil rodičovskú dohodu.
Podľa § 1 ods. 2 Zák. č. 36/2005 Z.z o rodine (ďalej len Zákon o rodine), účelom manželstva je vytvoriť harmonické a trvalé životné spoločenstvo, ktoré zabezpečí riadnu výchovu detí.
Podľa § 18 Zákona o rodine, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti, a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
Podľa 23 ods. 1 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel, a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
Podľa § 23 ods. 2 Zákona o rodine, súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.
Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine, v rozhodnutí ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
Podľa § 24 ods. 3 Zákona o rodine, rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.
Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržiavanie pravidelného rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvoma rodičmi.
Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
Podľa 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
Podľa § 113 ods. 1 O.s.p. s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravy pomerov manželov k maloletým deťom z ich manželstva na čas po rozvode.
Podľa § 154 ods. 1 O.s.p., pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.
Podľa § 144 veta prvá O.s.p., účastníci nemajú právo na náhradu trov konania o rozvod, alebo o neplatnosť manželstva, alebo o určenie či tu manželstvo je alebo nie je.
Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že vzťahy medzi navrhovateľkou a odporcom sú dlhodobo a vážne rozvrátené, ich manželstvo neplní svoj účel a nemožno od nich očakávať obnovenie manželského spolužitia. Podľa názoru súdu vážny rozvrat vzťahov medzi nimi zapríčinila rozdielnosť ich názorov na rodinný život.
Na čas po rozvode súd upravil výkon rodičovských práv a povinností k ich synovi S. tak, že schválil dohodu rodičov o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k nemu. Pri schvaľovaní tejto dohody súd vychádzal z toho, že navrhovateľka umožňuje otcovi, aby bol v širokom styku s maloletým aj 6 dní po sebe, odporca má maloletého vo svojej starostlivosti cca rovnaký čas ako navrhovateľka.
Vzhľadom k tomu, že po vyhlásení rozsudku, po jeho stručnom odôvodnení a poučení o opravnom prostriedku sa práva podať proti rozhodnutiu odvolanie vzdali všetci účastníci, súd v zmysle § 157 ods. 3 O.s.p. vyhotovil tento rozsudok bez podrobnejšieho odôvodnenia.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu j e m o ž n é podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne v troch vyhotoveniach, prostredníctvom podpísaného súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1 O.s.p., že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené, alebo že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie.
Manžel, ktorý prijal priezvisko druhého manžela môže do 3 mesiacov od právoplatnosti výroku o rozvode manželstva oznámiť orgánu poverenému viesť matriku, u ktorého je manželstvo zapísané, že prijíma opäť svoje predchádzajúce priezvisko.