Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6C-115-2022.pdf
PDF · 79.19 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K3-6C/115/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice - okolie, sudkyňou JUDr. Evou Halkovou, v spore žalobcu: Slovenská republika, v ktorej mene koná Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, IČO: 00151866, so sídlom Pribinova 2, Bratislava, proti žalovanému: H. J., X. XX.X.XXXX, V. L. Š. XX, o zaplatenie 104,00 € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 104,00 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 104,00 € od 15.6.2020 do zaplatenia, v lehote do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Žalobcovi nárok na náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 7.4.2022 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 104,00 € s príslušenstvom, na tom skutkovom základe, že 9.4.2021 mu bola vystavená a následne doručená faktúra č. XXXXXXXXXX vo výške 104,00 € splatná do 14.6.2020 za stravu zabezpečenú počas nariadenej karantény v karanténnom zariadení Školský internát J. za obdobie od 23.4.2020 do 30.4.2020. Z dôvodu neuhradenia faktúry bola žalovanému zaslaná výzva na úhradu pohľadávky 19.10.2020, no bezúspešne. Nakoľko sa žalovaný takto dostal do omeškania, žalobca si v konaní uplatnil aj nárok na zaplatenie zákonného úroku z omeškania vo výške 5 % z dlžnej sumy od 15.6.2020 do zaplatenia.
2. Žalobca v žalobe poukázal na ustanovenie § 58 ods. 2 zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov, podľa ktorého náklady, ktoré vzniknú pri plnení povinností ustanovených týmto zákonom a inými všeobecne záväznými právnymi predpismi upravujúcimi ochranu verejného zdravia, uhrádza ten, kto je povinný tieto povinnosti plniť, ktoré je plne v súlade s Ústavou SR v zmysle právneho názoru Ústavného súdu SR (nález sp.zn. PL. ÚS 4/2021). Žalobca si takto v konaní uplatnil nárok na náhradu paušálnych nákladov za stravu, ktorá bola žalovanému zabezpečená počas doby nariadenej izolácie v karanténnom zariadení, ktorú by tam umiestnená osoba potrebovala zabezpečiť aj v prípade, ak by nebola umiestnená v karanténnom zariadení.
3. Súd vo veci vydal 14.4.2022 platobný rozkaz, ktorým žalobe vyhovel. Nakoľko žalovanému sa platobný rozkaz nepodarilo doručiť do vlastných rúk, ani napriek šetreniu adresy jeho pobytu, uznesením z 14.9.2022 súd platobný rozkaz zrušil.
4. Súd žalobu s prílohami žalovanému doručil postupom podľa § 116 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej ako „CSP"). Žalovaný sa k žalobe žiadnym spôsobom nevyjadril.
5. Súd v predmetnej veci rozhodol bez nariadenia pojednávania, na základe listinných dôkazov predložených žalobcom v súlade s ust. § 177 odsek 2 písm. b) CSP, nakoľko ide o otázku jednoduchého právneho posúdenia, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 2000 €.
6. Súd preskúmal písomné dôkazy predložené žalobcom, a to: faktúra č. XXXXXXXXXX, Výzva na úhradu pohľadávok z 9.12.2021 s kópiou nedoručenej obálky, Výzva na úhradu pohľadávok po lehote splatnosti - strava počas karantény zo dňa 19.10.2020, a zistil nasledovný skutkový stav vecí:
7. Z dôvodu šírenia nákazlivej ľudskej choroby COVID - 19 boli zo strany štátu zavedené rôzne opatrenia na zamedzenie šírenia ochorenia, vrátane nariadenej izolácie vo vymedzených karanténnych zariadeniach. V danom prípade bolo žalovanému 15.5.2020 vyfakturované stravné za absolvovanie nariadenej karanténnej izolácie v karanténnom zariadení Školský internát J. od 23.4.2020 do 30.4.2020, v sume 104,00 €.
8. Z Výzvy na úhradu pohľadávok po lehote splatnosti - strava počas karantény zo dňa 19.10.2020 súd konštatuje, že žalovaný bola žalobcom vyzvaný na zaplatenie pohľadávky vo výške 104,00 € do 30 dní od vystavenia výzvy s upozornením, že pokiaľ k úhrade nedôjde, žalobca využije všetky právne prostriedky na vymoženie svojej pohľadávky.
9. Z Výzvy na úhradu pohľadávky vo výške 104,00 € z 19.12.2021 súd konštatuje, že žalovaná bola opätovne vyzvaná na úhradu pohľadávky vo výške 104,00 € v lehote do 10 dní od doručenia výzvy s upozornením, že pokiaľ nevykoná v stanovenej lehote úhradu, žalobca bude nútený si uplatniť svoj nárok súdnou cestou. Žalobca súčasne predložil súdu aj kópiu nedoručenej a vrátenej zásielky výzvy.
10. Podľa § 2 ods. 1 písm. m) a n) zákona č. 388/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase nariadenej karantény žalovanej, na účely tohto zákona izolácia je oddelenie osôb chorých na prenosné ochorenie počas ich infekčnosti od iných osôb na účely zamedzenia šíreniu prenosného ochorenia, a karanténne opatrenia sú karanténa, zvýšený zdravotný dozor a lekársky dohľad.
11. Podľa § 12 ods. 2 písm. f) cit. zákona, opatrenia na predchádzanie vzniku a šíreniu prenosných ochorení sú: izolácia v domácom prostredí alebo v zdravotníckom zariadení, prípadne inom určenom zariadení, zvýšený zdravotný dozor, lekársky dohľad, karanténne opatrenia.
12. Podľa § 58 ods. 2 cit. zákona, náklady, ktoré vzniknú pri plnení povinností ustanovených týmto zákonom a inými všeobecne záväznými právnymi predpismi upravujúcimi ochranu verejného zdravia, uhrádza ten, kto je povinný tieto povinnosti plniť.
13. Podľa § 517 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „OZ"), dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
14. Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
15. Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
16. V súvislosti so šírením nákazlivej ľudskej choroby COVID - 19 boli od roku 2020 štátom prijaté rôzne opatrenia, medzi ani aj nariadená izolácia vo vymedzenom karanténnom zariadení. Predmetné opatrenie bolo predmetom aj ústavného prieskumu, pričom Ústavný súd SR v náleze sp. zn. PL. ÚS 4/2021 z 8.12.2021 vyjadril právny názor, že síce nariadenie izolácie v zdravotníckom zariadení, prípadne inom určenom zariadení, nie je v súlade s Ústavou SR, no samotné znenie § 58 ods. 2 zákona č. 388/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov týkajúce sa znášania nákladov súvisiacich s plnením povinností podľa cit. zákona, a to bez náhrady, je v súlade
s Ústavou SR. V zmysle bodu 167. dotknutého nálezu totiž: „V štáte rešpektujúcom slobodu jednotlivca je zároveň vecou každej osoby, aby pri užívaní slobody dbala i na (ochranu zdravia) ostatných, a to aj voľbou alternatív svojho konania v najširšom zmysle tejto možnosti. So slobodou jednotlivca je spojená i jeho zodpovednosť. Vo svetle týchto úvah je potrebné vnímať v situácii ohrozenia verejného zdravia širšie aj zavinenie jednotlivca a jeho správanie pri riešení otázky, či si jednotlivec svojím konaním zavinil nariadenie opatrenia (na ochranu verejného zdravia) alebo nie. Tu totiž nejde iba o právny význam pojmu zavinenia. Prevencia konaní jednotlivca spôsobilých ohroziť verejné zdravie je nepochybne jedným z najvyšších záujmov chránených zákonom o ochrane verejného zdravia. Z tohto dôvodu nepovažuje ústavný súd argumentáciu navrhovateľky tým, že uloženie povinnosti znášať náklady opatrení nie je schopné prispieť k ochrane verejného zdravia, za zásadnú. V situáciách ohrozenia verejného zdravia je jeho ochrana vrátane znášania skutočných nákladov konkrétneho opatrenia s tým spojených vecou celej spoločnosti, ale zároveň rovnako aj každého jej člena."
17. Z vykonaného dokazovania bolo súdu jednoznačne preukázané, že žalovanej bolo vyfakturované stravné za absolvovanie nariadenej karanténnej izolácie v karanténnom zariadení Školský internát J. za obdobie od 23.4.2020 do 30.4.2020, v sume 104,00 €, z dôvodu šírenia nákazlivej ľudskej choroby, pričom za dané obdobie vznikli žalobcovi náklady v súvislosti s poskytnutím stravy v sume 104,00 €. Žalovaný bola žalobcom niekoľkokrát vyzvaný na uhradenie vzniknutej pohľadávky, no bezúspešne. V konaní bol nečinný, nárok žalobcu nijakým spôsobom nerozporoval, a preto súd vyhovel žalobe žalobcu v celom rozsahu. Žalobcovi súd tiež priznal nárok na úroky z omeškania vo výške 5 % v súlade s § 3 cit. nariadenia, pričom úroky z omeškania budú plynúť odo dňa nasledujúceho po splatnosti faktúry č. 1060062340, t.j. od 15.6.2020.
18. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
19. Žalobca mal vo veci plný úspech, a preto by principiálne mal právo na náhradu trov konania. Žalobca si však náhradu trov konania neuplatnil, podľa obsahu spisu mu žiadne trovy nevznikli, a preto súd rozhodol tak, že žalobca nemá nárok na náhradu trov konania.
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice - okolie v dvoch písomných vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 CSP). V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha (§ 363 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu (t.j. zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti).