Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_35Cb-48-2018.pdf
PDF · 72.43 KB
Case nature
Subarea
35Cb/48/2018
Uznesenie
Okresný súd Bratislava I v spore žalobcu: žalobcu: Sunpower Senica, s.r.o., so sídlom: Štefana Pilárika 2660/52, 905 01 Senica, IČO: 45 571 937, práv. zast.: D., E., L. & E. s. r. o., so sídlom E. X/B, XXX XX Y., M.: XX XXX XXX, proti žalovanému: Západoslovenská distribučná, a. s. so sídlom Čulenova 6, 816 47 Bratislava, IČO: 36 361 518, práv. zast. Allen & Overy, s.r.o., so sídlom Eurovea Central 1, Pribinova 4, 811 09 Bratislava ,v konaní o zaplatenie 92.724,69 EUR s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd konanie zastavuje.
II. Súd žalovanému priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa návrhom podaným dňa 15.03.2018 domáha proti žalovanému zaplatenia istiny vo výške 92.724,69 EUR s príslušenstvom z titulu bezdôvodného obohatenia ako aj náhrady trov konania.
2. Podaním zo dňa 14.09.2022 vzal žalobca v celom rozsahu späť a žiadal súd, aby z dôvodov osobitného zreteľa nepriznal žalovanému nárok na náhradu trov konania. Ako dôvod osobitného zreteľa žalobca uviedol, že žalobca nemohol predvídať zmenu rozhodovacej praxe, práva naopak vzhľadom na bežnú preferenciu kontinuity a stálosti súdnych rozhodnutí mohol žalobca dôvodne predpokladať dôvodnosť svojho nároku a svoj postup v spore za legitímne uplatnenie (svojho) deklarovaného nároku. Zároveň poukázal na kritérium vylúčenia neprimeranej tvrdosti voči neúspešnej strane sporu pri aplikácií ustanovení § 257 CSP, pričom zo strany žalobcu tak v žiadnom prípade nejde o „bežnú stratu sporu“, rovnako tak nejde o vyvrátenie (skutkového) stavu riadne tvrdeného žalobcom), ani o nedostatok procesnej diligencie pri uplatnení nároku, alebo o skutočnosti, ktoré by sa zakladali na procesnej obrane žalovaného, ale o osobitnú okolnosť nezávislú od postupu žalobcu v konaní.
3. Podaním z 07.11.2022 žalovaný nesúhlasil so späťvzatím žaloby, keď vážne dôvody videl v tom, že zastavenie konania na základe späťvzatia žaloby nezakladá prekážku právoplatne rozhodnutej veci, pričom späťvzatie žaloby považuje žalovaný za zneužitie práva disponovať s konaním. Žalovaný zároveň trvá na tom, aby bolo konanie dokončené meritórnym rozhodnutím súdu. K alokácii trov konania žalovaný uviedol, že má za to, že zodpovednosť za zastavenie konania nesie žalobca, ktorý upustil od žalobného návrhu bez ohľadu na správanie žalovaného, pričom žalobcom uvedené dôvody späťvzatia žaloby nemožno považovať za dôvody osobitného zreteľa. Zmenu rozhodovacej praxe NS SR a ÚS SR v súvislosti s X. Vo nemožno považovať za dôvod hodný osobitného zreteľa.
4. Podľa ustanovenia § 144 Civilného sporového poriadku (ďalej aj „C.s.p.“), žalobca môže vziať žalobu späť.
5. Pokiaľ ide o nesúhlas žalovaného so späťvzatím žalovaným, súd konštatuje, že tento nesúhlas neobsahuje vážne dôvody, ktoré by viedli k tomu, aby záujem žalovaného na meritórnom rozhodnutí súdu prevýšil pred dispozičným úkonom žalobcu. Súd je toho názoru, že iba vo výnimočných prípadoch, ktoré sú dané predovšetkým charakterom predmetu sporu, môže po prvom pojednávaní v spore napriek späťvzatiu žaloby späťvzatie nepripustiť a rozhodnúť vo veci meritórne. Spory o zaplatenie peňažnej pohľadávky však v zásade medzi takéto spory nepatria.
6. Vo vzťahu k tvrdeniu žalovaného, že žalobca má v pláne iniciovať nový spor v rovnakej veci, súd uvádza, že sa jedná iba o ničím nepodložené špekulatívne tvrdenie, pričom subjektívne pocity žalovaného nemôžu byť závažným dôvodom, pre ktoré by nemal súd na základe späťvzatia žaloby konanie zastaviť a nanútiť žalobcovi zotrvanie v súdnom spore proti jeho vôli, a to bez ohľadu na skutočnosť, že uznesenie o zastavení konania nezakladá prekážku právoplatne rozhodnutej veci. V okolnostiach rozhodovaného sporu a obsahu nesúhlasu žalovaného so späťvzatím žaloby sa súd nestotožňuje s tvrdením žalovaného, že zo strany žalobcu išlo o zneužitie práva disponovať s konaním, naopak za zneužitie práva možno považovať práve nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby.
7. Napokon súd zvýrazňuje, že je výlučne vecou súdu (a nie žalovaného), či sú dané vážne dôvody, pre ktoré by nemal konanie na základe späťvzatia žaloby zastaviť (k tomu viď aj XObo/XX/XXXX), pričom - ako vyplýva už z vyššie uvedeného - takéto závažné dôvody brániace zastaveniu konania súd v rozhodovanom spore nevzhliadol.
8. Keďže žalobca vzal žalobu v celom rozsahu späť, súd konanie zastavil.
9. Podľa ustanovenia § 256 ods. 1 C.s.p., ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
10. Podľa ustanovenia § 262 ods. 1 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
11. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
12. Vo vzťahu k rozhodnutiu o trovách konania súd uvádza, že z procesného hľadiska žalobca zavinil zastavenie konania, keďže dôvodom späťvzatia žaloby nebolo správanie žalovaného po podaní žaloby (napr. v podobe úhrady žalovanej pohľadávky po podaní žaloby). Preto súd rozhodol tak, že žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %.
13. Podľa rozsudku P. súdu SR XObo/XXX/XXXX zo dňa 27.02.2008 „Podľa § 150 OSP, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania priznať. Aplikácia tohto ustanovenia teda prichádza do úvahy v prípadoch, keď sú naplnené všetky predpoklady pre priznanie náhrady trov konania, súd však dospeje k záveru, že sú tu dôvody osobitného zreteľa a musí ísť o celkom výnimočný prípad.“
14. Súd nad rámec uvedeného uvádza, že rozhodovaciu prax P. súdu H. republiky a K. súdu H. republiky v sporoch týkajúcich sa tzv. H. nie je možné považovať za dôvod hodný osobitného zreteľa, pre ktorý by nemal „procesne úspešnej“ strane priznať nárok na náhradu trov konania. Súd sa tiež stotožnil s názorom žalovaného, že názor XX. súdu SR bol známy už dňa 20. novembra 2019 (rozhodnutie vydané v konaní pod sp.zn. XObdo/XX/XXXX). Namiesto späťvzatia žaloby bezprostredne po oboznámení sa s názorom P. súdu SR však žalobca pokračoval v konaní. Žalobcovi pritom nič nebránilo v tom, aby svoju žalobu vzal späť podstatne skôr a tým predišiel vzniku ďalších trov konania na strane žalovaného. Keďže tak žalobca včasne neurobil, vznikla mu povinnosť nahradiť trovy konania žalovanému. Rovnako sa súd stotožnil s názorom, že v tomto prípade ide klasickú žalobu na plnenie podanou obchodnou spoločnosťou, pri ktorej neexistuje pochybnosť o sociálnych či majetkových pomeroch. Súd tiež uvádza, že zmena rozhodovacej praxe súdov vyšších stupňov v priebehu konania na súde prvej inštancie vo všeobecnosti nie je zjavne výnimočný prípad, tak ako to predpokladá zákon pri aplikácii ust. § 257 CSP a preto žalobca musí byť zaviazaný povinnosťou nahradiť žalovanému trovy tohto konania.
15. Preto súd uzatvára, že v rozhodovanej veci neidentifikoval žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by opodstatňovali rozhodnutie o trovách konania podľa ustanovenia § 257 C.s.p..
16. O výške náhrady trov konania žalovaného rozhodne súdny úradník súdu prvej inštancie samostatným uznesením (§ 262 ods. 2 C.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu (výrok I., II.) možno podať odvolanie v lehote do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Bratislava I, písomne, vo dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.