Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_23P-57-2015.pdf
PDF · 122.3 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-23P/57/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice II sudkyňou JUDr. Gabrielou Tomčovčíkovou Šandalovou v právnej veci navrhovateľa B. Š., K.. X.XX.XXXX, trvale bývajúceho B. S.Š. K. T. O. Č.. XX, zastúpeného JUDr. Ing. Petrom Grendelom, PhD., advokátom Advokátskej kancelárie so sídlom na Triede SNP č. 42 v Košiciach, proti odporkyni S. Š.I., Y. E., K.. X.X.XXXX, trvale bývajúcej B. S. T. O. Č.. XX, zastúpenej JUDr. Jurajom Špirkom, advokátom Advokátskej kancelárie so sídlom na ulici Floriánskej č. 19 v Košiciach a v právnej veci starostlivosti súdu o maloletú A. Š., K.. X.X.XXXX, dieťa rodičov B. Š., K.. X.XX.XXXX, trvale bývajúceho B. S. K. T. O. Č.. XX, zastúpeného JUDr. Ing. Petrom Grendelom, PhD., advokátom Advokátskej kancelárie so sídlom na Triede SNP č. 42 v Košiciach, a S. Š., Y. E., K.. X.X.XXXX, trvale bývajúcej B. S.H. T. O. Č.. XX, zastúpenej JUDr. Jurajom Špirkom, advokátom Advokátskej kancelárie so sídlom na ulici Floriánskej č. 19 v Košiciach, zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach, Staničné námestie č. 9, Košice, v konaní o rozvode manželstva a o úprave výkonu rodičovských práv a povinností rodičov voči maloletému dieťaťu na čas po rozvode manželstva rodičov takto
rozhodol:
Manželstvo účastníkov B. Š., K.. X.XX.XXXX, U. S. Š., Y. E., K.. X.X.XXXX, uzavreté dňa XX.X.XXXX, zapísané v knihe manželstiev matričného úradu S. H. vo zväzku XXX, ročník XXXX, na strane XXX, pod poradovým číšlom XXX, rozvádza.
Na čas po rozvode manželstva účastníkov zveruje maloletú A. Š., K.. X.X.XXXX, do osobnej starostlivosti odporkyne, ktorá je oprávnená a povinná sa o maloletú osobne starať, zastupovať ju a spravovať jej majetok.
Zaväzuje navrhovateľa prispievať na výživu maloletej A. výživným vo výške po 250 € mesačne od právoplatnosti tohto rozsudku do budúcna, ktoré výživné je navrhovateľ povinný platiť vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred, k rukám odporkyne.
Zaväzuje navrhovateľa prispievať na tvorbu úspor maloletej A. sumou 50 € mesačne od právoplatnosti tohto rozsudku do budúcna, ktorú sumu je povinný poukazovať vždy do 15. dňa toho-ktorého mesiaca na osobitný účet maloletej A. Š.I., ktorý účet v prospech maloletej v lehote 7 dní od právoplatnosti tohto rozsudku zriadi odporkyňa, na nakladanie s prostriedkami na tomto účte je potrebný súhlas súdu.
Účastníci nemajú právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľ cestou svojho právneho zástupcu doručil tunajšiemu súdu dňa 9.2.2015 návrh, ktorým žiadal o rozvedenie manželstva účastníkov, o zverenie maloletej dcéry účastníkov A. do osobnej starostlivosti odporkyne, o zaviazanie jeho ako otca dieťaťa k povinnosti prispievať na výživu maloletej A. výživným vo výške po 180 € mesačne a o uložení mu povinnosti prispievať sumou 20 € mesačne ako sporivú časť výživného na účet dieťaťa, alebo na vkladnú knižku dieťaťa, ktorú zriadi matka dieťaťa, ako aj rozhodnúť, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Predmetný návrh navrhovateľ odôvodňoval tým, že manželstvo účastníci uzavreli po 3-ročnej známosti, následne bývali u jeho rodičov, po dohode s manželkou neskôr kúpili byt K. O. Č.. XX B. S., po 6 rokoch manželstva sa im narodila dcéra A., približne po 9 rokoch manželstva prišla prvá veľká kríza a jeho odsťahovanie sa na určitú dobu k rodičom, kedy bol podaný i prvý návrh na rozvod manželstva účastníkov, dôvodom boli jeho mimopracovné aktivity a podozrenie z nevery, následne návrh na rozvod bol vzatý späť a účastníci obnovili spolužitie, avšak ich problémy pretrvávali, rodinné, spoločenské, citové a intímne vzťahy sa postupne vytrácali, až úplne vychladli, toho času od 10.9.2014 on býva u svojej matky, má novú priateľku, s ktorou plánuje spoločnú budúcnosť a založenie funkčnej rodiny, mal za to, že vzťahy manželov sú dlhodobo vážne narušené a rozvrátené, tak, že manželstvo už neplní ani v budúcnosti nemôže plniť svoj spoločenský účel; konštatoval, že s matkou dieťaťa, t.j. odporkyňou, sa dohodli na zverení maloletej A. do jej starostlivosti, na neobmedzenom styku navrhovateľa s maloletou s tým, že na tomto sa budú vedieť dohodnúť; uviedol svoje príjmy v priemere mesačne v čistom 1.060 €, jeho výdavky: inkaso 100 €, pôžička 150 €, mobil 50 €, doprava 100 €, poistky 100 €, strava 200 €.
Odporkyňa sa k návrhu navrhovateľa vyjadrila písomne cestou svojho právneho zástupcu, ktoré vyjadrenie doručila súdu dňa 10.3.2015, v ktorom vyjadrení s návrhom na rozvedenie manželstva, ako i so zverením maloletej A. do jej starostlivosti súhlasila, pokiaľ ide o výšku výživného navrhovala výživné zo strany odporcu voči maloletej stanoviť v sume 600 € mesačne, čo odôvodňovala tým, že navrhovateľ okrem príjmu z pracovného pomeru príslušníka G. má mimopracovné aktivity - robí „biletára“ na rôznych akciách, napr. na diskotékach, koncertoch, z čoho má príjem cca 50 € za akciu, tieto aktivity vykonáva v priemere 2-krát do týždňa, z čoho vyplýva jeho ďalší príjem približne 400 € mesačne, pokiaľ ide o príjmy poukázala na to, že ako zdravotná sestra dosahuje príjem cca 700 €, tvrdila, že výhradne ona sama hradí spoločné podĺžnosti manželov a to hypotekárne splátky na byt po 402 € mesačne a splátky spotrebného úveru po 227 € mesačne, ďalej uviedla výdavky na svoju životnú poistku 40 € mesačne, na mobil 10 € mesačne, inkaso za byt 180 € mesačne, internet a televízia 20 € mesačne, cestovné do práce 40 € mesačne, špecifikovala výdavky na maloletú A., ktorá navštevuje základnú školu a to stravné 25 € mesačne, školská družina 15 € mesačne, školné ZRPŠ 30 € mesačne, doučovanie 30 € mesačne, návšteva krúžku 10 € mesačne, mobilný telefón 10 €, výdavky na ošatenie a obuv pre maloletú odhadla na cca 150 € mesačne, na lieky a doplnky výživy cca 30 € mesačne, hygienické potreby a drogéria cca 20 € mesačne, životná poistka dieťaťa 50 € štvrťročne, sporenie dieťaťa 50 € mesačne, ďalej uviedla výdavky na maloletú ako bol plánovaný školský výlet do Vysokých Tatier v máji 2015 140 €, fotenie 15 €, potrebu zubného strojčeka na korekciu chrupu maloletej s predpokladanými nákladmi 400 € len za strojček ako taký.
Kolízny opatrovník po prešetrení pomerov vo svojej písomnej správe doručenej súdu dňa 2.6.2015 v prípade rozvodu manželstva účastníkov doporučoval zveriť maloletú A. do starostlivosti matky, zo strany otca určiť výživné primerané veku a potrebám dieťaťa, po zohľadnení finančných možností a schopností otca, styk s maloletou, konštatoval, že nie je potrebné upraviť, keďže rodičia sa na tomto vedia dohodnúť.
Súd vykonal dokazovanie vypočutím navrhovateľa, odporkyne, kolízneho opatrovníka, listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav:
Obaja manželia majú slovenskú národnosť, sú štátnymi príslušníkmi SR, obaja majú ukončenú strednú školu s maturitou, u oboch ide o manželstvo prvé, predmanželská známosť účastníkov trvala po dobu 3 rokov, dôvodom uzavretia manželstva bola vzájomná citová náklonnosť. Z manželstva účastníkov pochádza maloletá A., K.. X.X.XXXX, okrem tohto dieťaťa žiaden z manželov ďalšie vyživovacie povinnosti nemá.
Z výpovedí účastníkov súd zistil, že tak ako udával navrhovateľ v písomnom návrhu, už v minulosti manželia prekonali manželskú krízu, uvedenom období bol nimi podaný i návrh na rozvod manželstva, ktorý následne po obnovení spolužitia vzali späť a konanie bolo zastavené. Následne v minulom roku opätovne došlo k vážnemu narušeniu ich vzájomných vzťahov, navrhovateľ sa zo spoločnej domácnosti opätovne odsťahoval, toho času býva v rodinnom dome u svojej matky, kde ďalšie osoby nežijú, pričom zo spoločnej domácnosti účastníkov sa odsťahoval 16.9.2014, ako uviedol sám navrhovateľ vo svojej výpovedi dôvodom jeho odsťahovania sa bola zhruba ročná mimomanželská známosť, s ktorou plánuje spoločný partnerský život do budúcna, k uvedenému odporkyňa uviedla, že mimomanželské pomery mal navrhovateľ počas celého ich manželstva.
V súčasnosti žiaden z manželov nie je ochotní obnoviť manželské spolužitie, ani za splnenia prípadných podmienok.
Od rozchodu manželov odporkyňa spolu s maloletou dcérou účastníkov A. zostala bývať v 4-izbovom byte, ktorý je v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov a v súvislosti s ktorým sú hradené náklady na bývanie, tak ako sú uvedené vyššie.
Z výpovedí účastníkov vyplynulo, že toho času sa spolupodieľajú ako na nákladoch na bývanie v uvedenom byte tak i na splácaní hypotekárneho úveru a spotrebného úveru, ktorý použili na zakúpenie áut. Okrem vyššie uvedeného bytu v bezpodielovom spoluvlastníctve majú účastníci aj 2 autá značky Toyota, z ktorých každý z manželov užíva jedno auto, iný majetok žiaden z nich nevlastní.
Maloletá A. je toho času žiačkou 3. ročníka základnej školy, v škole, ako už bolo konštatované, je jej hradený mesačný poplatok za školský klub 15 €, za stravu v školskej jedálni mesačne 25 €, polročný poplatok ZRPŠ po 30 €, polročný poplatok do triedneho fondu po 10 €, v škole sa dopláca na rôzne učebnice, školské pomôcky a školou organizované aktivity, maloletá zároveň navštevuje výtvarný krúžok, kde je hradený mesačný poplatok 15 € a s ktorým súvisia výdavky na pomôcky, v rámci školy navštevuje chovateľský krúžok, kde nie sú hradené žiadne pravidelné poplatky, na doučovanie z anglického jazyka, ako je to uvedené vyššie, maloletá chodí nie pravidelne, ale podľa aktuálnych potrieb.
Maloletá sa zatiaľ nevyrovnala so vzniknutou situáciou, s rozpadom manželstva rodičov, z dôvodu čoho matka s ňou navštívila aj psychologickú poradňu kde boli odporúčané voľnočasové aktivity dieťaťa tak, aby dieťa bolo zamestnané, čo v konečnom dôsledku, ako uviedla odporkyňa vo svojej výpovedi, zvyšuje výdavky na dieťa, keďže je potrebné s maloletou chodievať na rôzne víkendové pobyty, voľnočasové aktivity a dovolenky, zároveň odporkyňa poukázala na to, že maloletá je športovo nadaná, venuje sa korčuľovaniu, bicyklovaniu, v zime lyžovaniu a korčuľovaniu, čo taktiež zvyšuje výdavky na dieťa, poukázala taktiež na potrebu pomerne veľkého množstva materiálu na vypracovávanie projektov do školy a na potrebu zakúpenia vlastnej tlačiarne v súvislosti s uvedeným.
Z výpovedí účastníkov, ako rodičov dieťaťa, bolo ustálené, že otec na výživu maloletej v súčasnosti prispieva sumou 100 € mesačne k rukám matky dieťaťa, prispieva na náklady na bývanie v uvedenom 4- izbovom byte (kde býva už len odporkyňa s maloletou) sumou 200 € mesačne, maloletej hradí poplatky v školskej jedálni, tak ako sú uvedené vyššie, hradí jej poistenie po 50 € štvrťročne a hradí poplatok za internet vo vyššie uvedenom 4-izbovom byte 25 € mesačne.
Žiaden z účastníkov okrem maloletej A. ďalšie vyživovacie povinnosti nemá.
Navrhovateľ je štátnym zamestnancom, je príslušníkom zboru B. Ú. S. a ako vyplýva z opisu jeho mzdových listov, z tejto činnosti dosahuje priemerný mesačný čistý príjem 1.111 €.
Z výpovedí manželov vyplynulo, že popri tomto služobnom pomere si navrhovateľ dopĺňal a dopĺňa zdroj svojich príjmov výkonom práce „biletára“ na rôznych kultúrnych a športových akciách, k týmto odporkyňa tvrdila, že kým žili v spoločnej domácnosti navrhovateľ si takto vedel privyrobiť 300 - 400 € mesačne, navrhovateľ namietal, že to bolo 250 € mesačne a tvrdil, že toho času už takéto aktivity vykonáva iba 2- krát do mesiaca, čím si vie zarobiť mesačne 30 - 40 €.
Odporkyňa je zamestnankyňou spoločnosti Q. W..Y..R.. S., u ktorého zamestnávateľa je zamestnaná od 1.10.2008 a u ktorého, ako vyplýva z opisu mzdových listov, dosahuje priemerný mesačný čistý príjem 720 €.
Vzhľadom na uvedené na pojednávaní prítomná kolízna opatrovníčka vo svojej výpovedi zotrvala na stanovisku pokiaľ ide o zverenie maloletej A. do osobnej starostlivosti matky, pokiaľ ide o výživné, toto navrhovala určiť v sume 250 € mesačne a zároveň zaviazať navrhovateľa, ako otca dieťaťa, prispievať na tvorbu úspor maloletej sumou 50 € mesačne.
Rodičia maloletej zhodne následne navrhli určiť výživné na dieťa zo strany navrhovateľa v sume 250 € mesačne, avšak navrhovateľ v takom prípade už nesúhlasil s jeho zaviazaním prispievať na tvorbu úspor maloletej sumou 50 € mesačne, odporkyňa žiadala o takéto zaviazanie odporcu prispievať na tvorbu úspor dieťaťa; styk navrhovateľa s dieťaťom zhodne žiadali naďalej neupravovať.
Podľa ust. § 1 Zákona o rodine, manželstvo je zväzok muža a ženy, ktorý vzniká na základe ich dobrovoľného a slobodného rozhodnutia uzavrieť manželstvo po splnení podmienok ustanovených týmto zákonom.
(2) Účelom manželstva je vytvoriť harmonické a trvalé životné spoločenstvo, ktoré zabezpečí riadnu výchovu detí.
(3) Muž a žena, ktorí chcú spolu uzavrieť manželstvo (ďalej len „snúbenci“), majú vopred poznať navzájom svoje charakterové vlastnosti a svoj zdravotný stav.
Podľa ust. § 18 Zákona o rodine, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
Podľa ust. § 19 Zákona o rodine, o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.
(2) O veciach týkajúcich sa rodiny rozhodujú manželia spoločne. Ak sa nedohodnú o podstatných veciach, rozhodne na návrh jedného z nich súd.
(3) Na výkon povolania a na pracovné uplatnenie nepotrebuje žiadny z manželov súhlas druhého manžela.
Podľa ust. § 22 Zákona o rodine, k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.
Podľa ust. § 23 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
(2) Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.
(3) Súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19..
Podľa ust. § 24 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode,
najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
(2) Ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.
(3) Rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.
(4) Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
(5) Súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.
Podľa ust. § 25 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
(2) Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
(3) Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd obmedzí styk maloletého dieťaťa s rodičom alebo ho zakáže.
(4) Ak jeden z rodičov opakovane bezdôvodne a zámerne neumožňuje druhému rodičovi styk s maloletým dieťaťom upravený podľa odseku 1 alebo 2, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o osobnej starostlivosti.
(5) Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. 6) Ustanovenia odsekov 1 až 4 sa použijú primerane.
Podľa ust. § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
Podľa ust. § 27 Zákona o rodine, manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.
(2) Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko a zároveň si ponechal v poradí uvedené ako druhé priezvisko svoje predošlé priezvisko, môže do troch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že upúšťa od používania spoločného priezviska.
Podľa ust. § 62 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
(2) Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
(3) Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. 13)
(4) Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
(5) Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
(6) Ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.
Podľa ust. § 63 Zákona o rodine, rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima. 14)
(2) U rodiča, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, súd neberie do úvahy výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť alebo ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť v takom rozsahu v súvislosti s touto činnosťou, a možnosti a schopnosti povinného posudzuje podľa predpokladaného príjmu, aký by povinný dosiahol, ak by tieto výdavky nerealizoval.
(3) Ak to majetkové pomery povinného rodiča dovoľujú, za odôvodnené potreby dieťaťa možno považovať aj tvorbu úspor. V takom prípade súd uvedie pri určení výživného sumu výživného, ktorá je určená na tvorbu úspor, a uloží povinnému rodičovi, aby túto sumu poukazoval na osobitný účet maloletého dieťaťa, ktorý v prospech neho zriadi rodič, ktorému bolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Na nakladanie s prostriedkami na účte maloletého dieťaťa je potrebný súhlas súdu.
Podľa ust. § 65 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
(2) Súd postupuje rovnako aj v prípade, ak rodičia spolu žijú, ale jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu dobrovoľne neplní.
(3) Výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.
Podľa ust. § 75 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
(2) Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
Podľa ust. § 76 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
(2) Proti pohľadávkam na výživné je započítanie vzájomných pohľadávok prípustné len dohodou. Ak ide o výživné pre maloleté deti, započítanie nie je možné.
(3) V prípade omeškania povinného s plnením výživného určeného rozhodnutím súdu, má oprávnený právo požadovať úroky z omeškania z nezaplatenej sumy podľa predpisov občianskeho práva.
(4) Plnenie výživného povinným sa započítava najprv na istinu a až po uhradení celej istiny sa započítava na úroky z omeškania.
Podľa ust. § 77 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
(2) Práva na jednotlivé opakujúce sa plnenia výživného a ostatné práva na peňažné plnenia vyplývajúce z tohto zákona sa premlčujú.
Podľa ust. § 78 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
(2) Ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia.
(3) Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Vzhľadom na vyššie uvedený zistený skutkový stav, v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku a manželstvo účastníkov rozviedol, keďže dospel k jednoznačnému záveru, že toto manželstvo účastníkov je dlhodobo nefunkčným, neplní žiadnu zo svojich spoločenských funkcií, nie je tu ani reálny predpoklad, že by mohlo dôjsť k náprave a obnoveniu manželského spolužitia účastníkov, ktorí jednoznačne prejavili vôľu manželské spolužitie neobnoviť, pričom ako dôvod rozpadu manželstva súd jednoznačne vyhodnotil povahové odlišnosti účastníkov, ale predovšetkým nezodpovedný prístup odporcu k manželstvu ako takému, ako i k rodičovstvu, ktorý sa prejavil tým, že z dôvodu nadviazania mimomanželskej známosti, ktorú udržiava doposiaľ, sa zo spoločnej domácnosti účastníkov, t.j. manželov odsťahoval a do budúcna je jednoznačne rozhodnutý žiť v partnerskom zväzku s terajšou priateľkou.
Pokiaľ ide o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností súd rozhodol na čas po rozvode manželstva účastníkov o zverení maloletej A. do osobnej starostlivosti odporkyne, čo navrhoval i samotný navrhovateľ a čo odporúčal i kolízny opatrovník, keďže z vykonaných dôkazov jednoznačne vyplynulo, že od odchodu navrhovateľa zo spoločnej domácnosti účastníkov v septembri 2014 starostlivosť o maloletú A. v celom rozsahu zabezpečuje odporkyňa, t.j. matka dieťaťa, v tejto jej starostlivosti žiadne nedostatky zistené neboli, pričom maloletá toho času prezentuje odmietavý postoj voči navrhovateľovi, t.j. otcovi, v dôsledku jeho vyššie uvedeného opustenia spoločnej domácnosti kvôli novej partnerke.
Pri stanovení výšky výživného súd vychádzal z odôvodnených potrieb maloletej A., ktorými potrebami sú predovšetkým potreby súvisiace s bývaním, ošatením, stravovaním, ale i so vzdelávaním a kultúrnym i športovým vyžitím na úhrade ktorých potrieb sú povinní podieľať sa primerane obaja rodičia, pričom súd prihliadol na rodinné prídavky, ktoré sú príspevkom štátu určeným na úhradu potrieb dieťaťa, prihliadol k pomernej časti plnenia si vyživovacej povinnosti zo strany matky formou osobnej starostlivosti o dieťa a zohľadnil i osobné, majetkové a zárobkové pomery na stranách oboch rodičov, kde na strane odporkyne vychádzal z výšky ňou dosahovaného príjmu, tak ako je uvedený vyššie, na strane navrhovateľa, t.j. otca dieťaťa, vychádzal z ním dosahovaného priemerného mesačného čistého príjmu, ktorý dosahuje v služobnom pomere, u oboch účastníkov súd zohľadnil, že okrem maloletej A. nemajú ďalšiu vyživovaciu povinnosť a prihliadol k ich vyššie uvedeným majetkovým pomerom a dospel k jednoznačnému záveru, že navrhovateľ môže prispievať na výživu maloletej A. súdom stanoveným výživným bez ohrozenia potrieb svojich a svojej domácnosti.
Zároveň súd zaviazal navrhovateľa prispievať i na tvorbu úspor maloletej vychádzajú z vyššie uvedených skutočností a predovšetkým s navrhovateľom dosahovaného priemerného mesačného čistého príjmu.
Na strane navrhovateľa súd zohľadnil i skutočnosť, že tento napriek všeobecne známym skutočnostiam o povinnostiach príslušníka ozbrojeného zboru v služobnom pomere si dopĺňa zdroj svojich príjmov výkonom práce, ako je to konštatované vyššie.
Keďže účastníci zhodne žiadali styk navrhovateľa s maloletou neupravovať, o styku navrhovateľa s maloletou rozhodované nebolo.
O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 144 O.s.p., účastníci nemajú právo na náhradu trov konania o rozvod alebo neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. Súd však môže priznať i náhradu týchto trov alebo ich časti, ak to odôvodňujú okolnosti prípadu alebo pomery účastníkov. Keďže v priebehu konania súd nezistil okolnosti, ktoré by odôvodňovali priznanie trov jednému z účastníkov, rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice II v troch písomných vyhotoveniach (§ 204 ods.1 O.s.p.).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že po:
a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a)
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 1, 2 O.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove mal. detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods.1 O.s.p.).