Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_17C-460-2014.pdf
PDF · 132.44 KB
No categories available
17C/460/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Galanta, v konaní vedenom pred sudkyňou JUDr. Mariannou HOSŤOVECKOU, v právnej veci navrhovateľa: W. N., nar. XX. X. XXXX, trvale bytom XXX XX W. W., O. XXX/XX, zastúpeného: Združenie na ochranu finančného spotrebiteľa OFS, so sídlom 949 12 Nitra, Petzwalova 12, IČO: 42 205 735, proti odporcovi: Pohotovosť, s.r.o., so sídlom 811 09 Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, o určenie neplatnosti Dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov, takto
rozhodol:
I. Súd určuje, že Dohoda o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov uzatvorená medzi navrhovateľom a odporcom dňa 24. 11. 2010 k Zmluve o úvere pod č. XXXXXXXXX, je neplatná.
II. Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi na účet jeho zástupcu č. XXXXXXXXXX/XXXX, vedený v B. Z., F..M.., IBAN: M. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, BIC: N., variabilný symbol: XXXXXXXXX, náhradu trov konania vo výške 5,55 eura, a to 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa písomným návrhom zo dňa 24. 11. 2014 domáhal, aby súd určil, že Dohoda o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov uzatvorená medzi navrhovateľom a odporcom dňa 24. 11. 2010, k Zmluve o úvere pod č. XXXXXXXXX, je neplatná. Zároveň žiadal aj náhradu trov konania.
Svoj návrh navrhovateľ odôvodnil tým, že účastníci konania uzavreli úverový právny úkon, ktorý sa stal právnym rámcom na poskytnutie finančných prostriedkov navrhovateľovi. Jedná sa o formulárovú typovú spotrebiteľskú zmluvu. V zmluve sú okrem iného neprijateľné podmienky a ustanovenia v rozpore s § 54 ods. 1 a inými kogentnými ustanoveniami zákona (neprijateľná rozhodcovská doložka, úžerné úroky, neprijateľný administratívny poplatok, dohoda o zrážkach zo mzdy a podobne). Súčasťou typovej formulárovej zmluvy, ktorej znenie bolo vopred pripravené zo strany odporcu, je aj dohoda o zrážkach zo mzdy. Odporca napriek spornosti veci požiadal zamestnávateľa navrhovateľa o vykonávanie zrážok zo mzdy aj napriek skutočnosti, že neexistuje žiadne súdne rozhodnutie, ktoré by uložilo navrhovateľovi povinnosť plniť, vykonávajú sa navrhovateľovi zrážky zo mzdy a navrhovateľ nemá možnosť ich pozastaviť. Veriteľ výšku dlhu sám diktuje a to bez akéhokoľvek odsúhlasenia súdom. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy považuje navrhovateľ za rozporný s právom Európskej únie a pre rozpor s medzinárodnou zmluvou je v predmetnej veci je neplatný podľa § 39 občianskeho zákonníka. Právne navrhovateľ zdôvodnil svoj návrh s poukazom na § 551 občianskeho zákonníka, Smernicu Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, poukázal na rozsudky Súdneho dvora. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy nie je založený na objektívnom vyhodnotení výšky dlhu, ale na subjektívnych predstavách veriteľa o výške pohľadávky a jej príslušenstva. Navrhovateľ poukázal v návrhu aj na rakúsku právnu úpravu, ktorá chráni spotrebiteľa pred mimosúdnymi zrážkami zo mzdy. Podľa § 12 ods. 1 zákona z 8. 3. 1979, ktorým sa vydávajú ustanovenia na ochranu spotrebiteľa (zákon na ochranu spotrebiteľa, spolkový zákon číslo 140/1979 naposledy novelizovaný zákonom číslo 21/2008 spolkového zákona),
pohľadávku spotrebiteľa na mzdu alebo plat nemožno podnikateľovi postúpiť ani na uspokojenie, ani na zabezpečenie jeho ešte nesplatnej pohľadávky. Podľa názoru navrhovateľa existuje možnosť judikovať rozpor inštitútu zrážok zo mzdy spotrebiteľa s právom Európskej únie. Ak je slovenská právna úprava dohody o zrážkach zo mzdy v rozpore s právom Európskej únie, bol by dôvod konštatovať rozpor predmetnej dohody o zrážkach zo mzdy so zákonom, respektíve medzinárodnou zmluvou ako normou vyššej právnej sily. Súd musí preto uprednostniť právo Európskej únie (rozsudok Simmenthal C-106/77). Ani v prípade upustenia od použitia dohody o zrážkach zo mzdy, bez presného vyhlásenia odporcu, navrhovateľ nemá istotu, že odporca v budúcnosti opätovne nevyzve jeho zamestnávateľa na vykonávanie zrážok zo mzdy a že autoritatívne nestanoví výšku pohľadávky, vrátane spornej časti pohľadávky. Dohoda o zrážkach zo mzdy, tak ako je upravená v občianskom zákonníku, umožňuje postihnúť majetok navrhovateľa v podobe jeho mzdy aj na plnenia z nekalých zmluvných podmienok alebo v rozpore s kogentnými predpismi bez predchádzajúceho posúdenia nezávislým súdom. Rozpor dohody o zrážkach zo mzdy s právom Európskej únie osvedčuje navrhovateľ pripomienkami Európskej komisie, v prípade C - 30/12 Marcinová/Pohotovosť, podľa ktorých je vnútroštátna právna úprava v rozpore s princípom efektivity a bráni ex offo prieskumu súdu neprijateľnosti zmluvných podmienok.
K návrhu navrhovateľa sa vyjadril odporca písomne dňa 16. 12. 2014, v ktorom vyjadrení uviedol že dohoda o zrážkach zo mzdy bola uzatvorená platne v súlade s ustanovením § 551 občianskeho zákonníka ako aj s ostatnými právnymi predpismi Slovenskej republiky a obsahuje všetky zákonom požadované náležitosti. Ide o právny úkon, ktorý patrí dvom spôsobilým subjektom práva, o ktorého platnosti nemožno nijakým spôsobom pochybovať. Dohoda bola uzatvorená písomne ako prostriedok na zabezpečenie peňažnej pohľadávky vyplývajúcej zo zmluvy o úvere. Dohoda obsahuje tiež súhlas dlžníka s tým, aby sa mu zo mzdy vykonávali zrážky a súčasne boli poukazované na účet odporcu. Ide o právny úkon, ktorého základ tvorí konsenzus dvoch strán. Dohoda predstavuje samostatný dokument, ktorý predstavuje len jeden zo zabezpečovacích inštitútov. Odporca má za to, že dojednanie predmetnej dohody je platné. Ďalej uviedol, že návrh navrhovateľa vo veci samej nie je opodstatnený; nerealizovaním pravidelných zrážok zo mzdy by záväzok navrhovateľa voči odporcovi narastal viac a navrhovateľ by sa v konečnom dôsledku dostal do ešte horšej situácie. Odporca zároveň vzniesol námietku premlčania práva navrhovateľa. Právo podliehajúce režimu premlčania je aj určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy. Námietka premlčania má za následok, že premlčané právo nemožno oprávnenému priznať (§ 100 ods. 1 občianskeho zákonníka). Keďže navrhovateľ si právo uplatnil žalobou podanou dňa 24. 11. 2014, ide o uplatnenie premlčaného práva, ktoré nemožno oprávnenému priznať. Vzhľadom na to žiadal návrh v plnom rozsahu zamietnuť.
Súd vo veci vytýčil termín pojednávania na deň 9. 6. 2015, na ktorý sa osobne dostavil navrhovateľ a jeho zástupca, nedostavil sa odporca. Súd tak postupoval podľa § 101 ods. 2 O.s.p. a v zmysle zásady účelnosti, hospodárnosti konania a ochrany práv druhého účastníka konania vo veci pojednával a rozhodol. Pre úplnosť súd uvádza, z hľadiska procesnej stránky veci, že pokiaľ ide o pojednávanie, ktoré bolo vykonané v neprítomnosti odporcu, mal súd za to, že sú splnené podmienky na takýto postup v zmysle § 101 ods. 2 O.s.p. tak, ako to vyplýva zo zápisnice z pojednávania.
Ustanovenie § 101 O.s.p. ukladá účastníkovi tzv. povinnosť tvrdenia. Táto povinnosť však nie je súdom vynútiteľná. V záujme hospodárnosti a rýchlosti konania sa umožňuje súdu, aby na pojednávaní prejednal vec v neprítomnosti účastníka, za predpokladu, že účastník bol na pojednávanie riadne predvolaný, na pojednávanie sa nedostavil a ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o jeho odročenie.
Súd nemôže vyzývať (s poukazom na § 101, § 120 O.s.p. a dodržiavanie zásady kontradiktórnosti konania a rovnosti účastníkov konania) účastníka konania na preukázanie svojich tvrdení, a pri svojom rozhodovaní v merite veci vychádza z toho, čo účastník v konaní preukáže a to ku dňu, kedy rozhoduje. Tu súd poukazuje aj na to, že na dôkazy predložené po vyhlásení rozsudku nie je možné prihliadať.
Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi - Zmluva o úvere z 24. 11. 2010, Dohoda o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov z 24. 11. 2010, žiadosť o zrážky zo mzdy z 1. 10. 2014, zmenka z 24. 11. 2010 a vyslúchol navrhovateľa. Súd na základe vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:
Dňa 24. 11. 2010 bola uzatvorená písomná úverová zmluva č. XXXXXXXXX, ktorou veriteľ - spoločnosť Pohotovosť, s.r.o. poskytol v prospech navrhovateľa ako fyzickej osoby - spotrebiteľa spotrebiteľský
úver vo výške 800, - eur, ktorý sa tento zaviazal splatiť v celkovej sume 1500, - eur v 12 mesačných splátkach po 125, - eur počnúc dňom 20. 12. 2010. V zmluve nie je uvedený úrok, iba výška poplatku 700, - eur, bez jeho konkretizácie a uvedenia RPMN, ako aj priemernej hodnoty RPMN. Spotrebiteľský úver prevzal navrhovateľ dňa 24. 11. 2010.
Odporca dňa 24. 11. 2010 vystavil vlastnú zmenku, obsahom ktorej je jeho záväzok zaplatiť za túto zmenku pri predložení na rad spoločnosti POHOTOVOSŤ s.r.o. sumu 1768,83 eura a zmenkový úrok vo výške 0,25 % denne z tejto sumy od 4. 5. 2011. Uvedená zmenka bola vystavená ako vistazmenka a bola opatrená doložkou „bez protestu“ a „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“ a za miesto platenia bolo určené sídlo pôvodného zmenkového veriteľa a to spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o. Z uvedenej listiny vyplýva, že ide o vzorové tlačivo, do ktorého boli rukou vpísané údaje: dátum a miesto vystavenia, identifikačné údaje vystaviteľa, ako aj jeho podpis, pričom zmenková suma je vyjadrená číslicami, ako aj slovami a dátum začiatku úročenia je v listine uvedená odlišným tlačeným písmom ako zvyšok vzorového tlačiva.
Článok 13 všeobecných podmienok poskytnutia úveru obsahuje dohodu o vyplnení zmenky, v ktorej sa uvádza, že na zabezpečenie dlžníka ako vystaviteľa zmenky vyplývajúceho z úverovej zmluvy voči veriteľovi ako remitentovi, vystavil vystaviteľ zmenku, v ktorej nie sú vyplnené zmenková suma a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy. Ručiteľ je z takto vystavenej zmenky zaviazaný ako zmenkový ručiteľ. Zmluvné strany a ručiteľ sa dohodli, že zmenkovú sumu vyplní na zmenke remitent najskôr v deň, kedy sa v zmysle bodu 4 týchto podmienok stane celý dlh splatný okamžite, t.j. keď dlžník neuhradí včas 4 po sebe idúce splátky, prípadne uhradí len časti splátok alebo neuhradí včas poslednú splátku, alebo časť poslednej splátky. Zmenková suma bude pozostávať zo sumy všetkých peňažných nárokov veriteľa voči dlžníkovi, ktoré veriteľovi vzniknú ku dňu vyplnenia zmenky. Dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy vyplní na zmenke remitent tak, že ním bude deň, kedy sa v zmysle bodu 4 týchto podmienok stal splatný celý dlh.
Majiteľ zmenky spoločnosť Pohotovosť, s.r.o. vykonáva svoju podnikateľskú činnosť v predmete poskytovania spotrebiteľských úverov a zmenka, na základe ktorej si navrhovateľ uplatňuje svoj nárok, má v tomto prípade zabezpečovací charakter pôvodného právneho vzťahu majúceho povahu vzťahu spotrebiteľského. Zmluva o úvere uzatvorená medzi navrhovateľom a odporcom spĺňa všetky znaky spotrebiteľskej zmluvy v súlade s ustanovením § 52 a nasledujúcich OZ, nakoľko zo samotnej zmluvy vyplýva, že táto nebola uzatvorená s navrhovateľom v rámci jeho podnikateľskej činnosti, keďže v zmluve sa neuvádza obchodné meno či IČO navrhovateľa, ale sú v nej uvedené iba údaje navrhovateľa ako fyzickej osoby - nepodnikateľa. Keďže spotrebiteľom je subjekt, ktorý pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, mal súd za preukázané, že navrhovateľ mal v čase uzatvorenia úverovej zmluvy, na základe ktorej bola vystavená predmetná zmenka, postavenie spotrebiteľa.
Na základe vyššie uvedených skutočností mal preto súd za preukázané, že zmenka slúži ako zabezpečovací právny prostriedok zo spotrebiteľského vzťahu a preto napriek tomu, že v danom prípade ide o vzťah uplatnený na základe zmenky ako abstraktného cenného papiera, je povinnosťou súdu skúmať postavenie navrhovateľa ako spotrebiteľa (rozsudok Európskeho súdneho dvora pod sp.zn. C - 419/2011 zo dňa 14. 3. 2013, Česká sporiteľňa, a.s. proti Geraldovi Feichterovi). Podľa § 4 ods. 6 zák. č. 258/2001 Z.z, veriteľ smie prijať od dlžníka zmenku alebo šek na zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru, len ak ide o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia je maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva. Ak je v rozpore s uvedeným, zmenka aj tak prijatá či vyplnená veriteľom, veriteľ ju nesmie prijať a je povinný ju dlžníkovi kedykoľvek na požiadanie vydať. Spotrebiteľovi musí byť poskytnutá ochrana pred neprijateľnými podmienkami aj v prípade, ak sa uplatňuje právo zo zmenky a je stále potrebné aplikovať článok 1 ods.1 Smernice Rady 93/13/EHS a chrániť spotrebiteľa pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami. Predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere totiž nemá obligatórne náležitosti uvedené v § 9 ods. 2 písm. f, g, i, j, k, o ZoSÚ, čo spôsobuje, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov a teda spotrebiteľ by mal vrátiť len sumu poskytnutého úveru. Zmenka túto skutočnosť nezohľadňuje, dokonca umožňuje vymáhať zmenkový úrok vo výške 0,25 % denne, čo je 91,25 % ročne. Takýto zmenkový úrok je v rozpore so zásadou dobrých mravov, čo spôsobuje jeho neplatnosť v súlade s ustanovením § 39 a § 3 OZ. Dohoda o vyplňovacom práve zmenky je uvedená vo všeobecných úverových podmienkach, teda vo formulári, ktorý spracoval právny predchodca navrhovateľa a odporca ich obsah
nemal možnosť akokoľvek ovplyvniť. Táto podmienka teda nebola individuálne dojednaná a nepochybne spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach účastníkov v neprospech spotrebiteľa, keďže nezohľadňuje práva spotrebiteľa a umožňuje vymáhať i plnenia, ktoré sú uplatňované v rozpore so zákonom.
Vyššie vyslovenému právnemu názoru súdu zodpovedá aj zákonná úprava o spotrebiteľských úveroch, na základe ktorej bola predmetná zmenka vystavená, konkrétne uvedené v ust. § 17 ods. 3 zák. č. 129/2010 Z.z. (účinné však až od 1. 1. 2011), ktoré zakazuje splnenie ale aj zabezpečenie úveru zmenkou. Teda aj z uvedenej právnej normy je možné vyvodiť jednoznačný záver, že nie je možné odčleňovať zmenku od noriem spotrebiteľského práva, teda ak je táto vydaná v rozpore so zákonom, v danom prípade so zákonom o spotrebiteľskom úvere, potom je neplatná v zmysle ust. § 39 OZ, keďže aj na zmenku sa vzťahujú všeobecné ustanovenia OZ o platnosti právnych úkonov. Keďže predmetná úverová zmluva a zmenka vznikli za účinnosti zákona č. 129/2010 Z.z., ktorý v súlade s ust. § 17 ods. 3 zakazuje splnenie dlhu a zabezpečenie jeho splnenia zmenkou alebo šekom, teda k vystaveniu predmetnej zmenky došlo v rozpore s citovaným zákonným ustanovením, je potrebné vyhodnotiť túto zmenku ako absolútne neplatnú pre rozpor s ustanovením § 39 OZ.
Podľa § 25 ods. 5 zák. č. 129/2010 Z.z., Na zabezpečenie nárokov veriteľa zo spotrebiteľského úveru zmenkou alebo šekom sa do 31. decembra 2010 vzťahujú ustanovenia doterajších predpisov.
Podľa § 4 ods. 6 zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov, v znení účinnom do konca platnosti tohto zákona a teda aj ku dňu uzatvorenia zmluvy, V súvislosti s poskytovaním úveru od spotrebiteľa alebo inej osoby sa zakazuje splniť dlh zmenkou alebo šekom (Zákon zmenkový a šekový č. 191/1950 Zb.). Veriteľ smie prijať od dlžníka zmenku alebo šek na zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru, len ak ide o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia je maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva (vrátane zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere) vo výške maximálne 30% istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Zmenku prijatú, resp. vyplnenú veriteľom v rozpore s predchádzajúcou vetou veriteľ nesmie prijať a je povinný ju dlžníkovi kedykoľvek na požiadanie vydať. Ustanovenie tohto odseku platí aj v prípade zmeny majiteľa zmenky alebo postúpenia práv zo zmenky.
Keďže predložená zmenka bola vystavená v rozpore s § 4 ods. 6 zák. č. 258/2001 Z.z., keďže presahuje najvyššiu prípustnú výšku, je absolútne neplatným právnym úkonom s poukazom na § 39 OZ. Na absolútnu neplatnosť súd musí prihliadať ex offo.
Popri zmenke, hoc absolútne neplatnej, odporca zabezpečil voju pohľadávku navyše aj uzatvorením Dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov uzatvorenej medzi navrhovateľom a odporcom dňa 24. 11. 2010 k Zmluve o úvere pod č. XXXXXXXXX.
V článku I uvedenej dohody sa uvádza, že dlžník - navrhovateľ v Q. dňa 24. 11. 2010 vystavil zmenku, v ktorej sa dlžník zaviazal na rad veriteľa - odporcu zaplatiť zmenkovú sumu spolu so zmenkovým úrokom vo výške 0,25 % denne zo zmenkovej sumy a súčasne mu vznikla, v prípade omeškania, povinnosť platiť zákonný (sankčný) úrok vo výške 6 % ročne z dlžnej sumy odo dňa omeškania dlžníka. V článku II dohody sa uvádza, že dlžník - navrhovateľ súhlasí s tým, aby sa uspokojenie pohľadávky veriteľa zabezpečilo vykonaním pravidelných mesačných zrážok a aby jeho zamestnávateľ zrážal mesačne z jeho mzdy čiastku 125, - eur a uhrádzal danú sumu na účet veriteľa - odporcu. V prípade, ak uvedené zrážky presiahnu zákonom stanovenú hranicu, zamestnávateľ postupuje v súlade s platnými právnymi predpismi, týkajúcimi sa výkonu zrážky zo mzdy. Po ukončení poslednej zrážky zo mzdy zašle veriteľ - odporca zamestnávateľovi dlžníka - navrhovateľa výpočet zmenkových a zákonných úrokov, ktoré medzi časom pribudnú k istine do úplného uhradenia celej pohľadávky. Túto čiastku zamestnávateľ dlžníka odvedie na účet veriteľa.
Listom zo dňa 1. 10. 2014 odporca požiadal zamestnávateľa navrhovateľa o zrážky zo mzdy, v ktorom odporca informoval zamestnávateľa o tom, že s navrhovateľom uzatvoril podľa § 551 občianskeho zákonníka dohodu o zrážkach zo mzdy. Vzhľadom k tomu, že navrhovateľ si neplnil svoje záväzky voči odporcovi, požiadal odporca zamestnávateľa navrhovateľa o vykonávanie zrážok zo mzdy na účet
odporcu až do úplného uhradenia dlhu. Odporca zároveň požiadal zamestnávateľa navrhovateľa o to, aby výšku mesačných splátok upravil podľa príjmu klienta v maximálnej možnej miere, až do úplného splatenia dlhu, t. j. do výšky 6747,07 eura (!!!).
Podľa § 52 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, (1) Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. (2) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
Podľa § 52a ods. 1 OZ, Ak sú uzavreté viaceré spotrebiteľské zmluvy pri tom istom rokovaní alebo sú zahrnuté do jednej listiny, posudzuje sa každá z týchto zmlúv samostatne.
Podľa § 53 ods. 1, 2, 3, 4 písm. k) a ods. 5 OZ, (1) Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. (2) Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. (3) Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. (4) Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré k) požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku. (5) Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. (9) Neprijateľnosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená, a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí.
Podľa § 54 ods. 1 a 2 OZ, (1) Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. (2) V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa § 9 ods. 2 písm. f, g, i, j, k, o zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, (2) Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,
o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere.
Na základe vyššie uvedených skutočností mal súd za to, že na úverovú zmluvu uzatvorenú medzi navrhovateľom a odporcom uzatvorenú dňa 24. 11. 2010 pod č. XXXXXXXX je potrebné aplikovať ustanovenia zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase jej uzatvorenia, v danom prípade od 24. 11. 2010.
Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitosti musí obsahovať aj ďalšie podmienky uvedené v ust. § 9 ods. 2, v danom prípade konkrétne náležitosti uvedené v písm. f, g, i, j, k, o.
Podľa § 11 ods. 1 písm. a) citovaného zákona, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere tieto náležitosti neobsahuje, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. V danom prípade je tak povinnosťou navrhovateľa vrátiť odporcovi sumu, ktorú mu reálne odporca poskytol, t. j. 800, - eur a nie 6747,07 eura, ako to odporca požadoval od zamestnávateľa navrhovateľa listom zo dňa 1. 10. 2014 (navyše táto suma ešte nezahŕňa úroky z omeškania, resp. zmenkové či zákonné úroky!!! a teda nie je konečná).
Podľa § 551 ods. 1 až 3 OZ, účinného k 24. 11. 2010, (1) Uspokojenie pohľadávky možno zabezpečiť písomnou dohodou medzi veriteľom a dlžníkom o zrážkach zo mzdy; zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie, než by boli zrážky pri výkone rozhodnutia. (2) Proti platiteľovi mzdy nadobúda veriteľ právo na výplatu zrážok okamihom, keď sa platiteľovi dohoda predložila. (3) Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia aj pre iné príjmy, s ktorými sa pri výkone rozhodnutia nakladá ako so mzdou.
Písomnú dohodu o zrážkach zo mzdy ako prostriedok na zabezpečenie peňažnej pohľadávky uzaviera veriteľ s dlžníkom. Veriteľom môže byť právnická osoba aj fyzická osoba. Pre túto dohodu platia takisto všeobecné ustanovenia o právnych úkonoch (§ 34 a nasl.). Obsahom dohody je súhlas dlžníka s tým, aby sa mu zo mzdy vykonávali zrážky a súčasne poukazovali veriteľovi. Zákon pritom výslovne ustanovuje, že dohodnuté zrážky nesmú svojou výškou (rozsahom) presahovať výšku zrážok, aké sú prípustné pri výkone rozhodnutia (exekúcii). Ak by teda výška dohodnutých zrážok presahovala výšku zrážok prípustnú podľa Exekučného poriadku, dohoda by v tejto časti bola neplatná pre jej rozpor so zákonom (§ 40 ods. 1). Dohoda okrem označenia veriteľa, dlžníka, platiteľa mzdy musí obsahovať aj označenie pohľadávky, o uspokojenie ktorej ide, a výšku dohodnutých zrážok. Veriteľ nadobúda voči platiteľovi mzdy právo na výplatu zrážok okamihom, keď mu bola predložená dohoda o zrážkach zo mzdy. Týmto okamihom platiteľovi mzdy vzniká zo zákona povinnosť vykonávať zrážky zo mzdy dlžníka a poukazovať ich veriteľovi dovtedy, kým nebude pohľadávka uspokojená.
Ako vyplýva z vyššie uvedeného, odporca ako veriteľ označil pohľadávku, o uspokojenie ktorej ide, na základe vystavenej zmenky, ktorá je absolútne neplatným právnym úkonom v zmysle vyššie uvedeného. S ohľadom na túto skutočnosť potom nemôže byť platná ani samotná dohoda o zrážkach zo mzdy. S poukazom na § 37 a § 39 občianskeho zákonníka, súd považuje dohodu o zrážkach zo mzdy za absolútne neplatný právny úkon, nakoľko z uvedenej dohody o zrážkach zo mzdy nie je jasná celková výška pohľadávky, a teda dohoda o zrážkach zo mzdy je neurčitá, navyše táto dohoda, v spojení s vystavenou zmenkou, sa prieči dobrým mravom, ako zmluva o úvere, tak aj zmenka a dohoda o zrážkach zo mzdy obchádzajú zákon, a teda nemôžu požívať právnu ochranu. Nie je akceptovateľný stav, aby spotrebiteľ za úver vo výške 800, - eur splatil veriteľovi sumu minimálne vo výške 6747,07 eura. Takýto postup nemôže požívať v právnom štáte ochranu.
Podľa § 37 ods. 1 OZ, Právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
Právny úkon je určitý len vtedy, keď nie je vnútorne rozporný jeho obsah alebo keď prípadný rozpor možno odstrániť výkladom (výklad však nemôže dopĺňať právny úkon) alebo použitím dispozitívnych ustanovení zákona namiesto neurčitých častí prejavu vôle. Preto neurčitým prejavom vôle je, ak sa v zmluve uvádzajú rôzne údaje o výške poskytnutého úveru.
Podľa § 39 OZ, Neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom nie je dovolený. Obsahom právneho úkonu sú jeho podstatné, náhodilé alebo vedľajšie zložky. Z týchto zložiek môže odporovať zákonu ktorákoľvek, avšak normatívny dôsledok uvedený v § 39 vyvoláva iba rozpor podstatných zložiek právneho úkonu so zákonom, prípadne tých zložiek, ktoré nie sú podstatné ex lege, ale ich zaradenie medzi podstatné zložky vyplýva z dohody účastníkov právneho úkonu. Účelom právneho úkonu treba rozumieť jeho hospodárske určenie, ktorá je, alebo nie je v súlade s účelom dovoleným zákonom. Zákonom je každá právna norma, ktorá v zmysle zákona č. 1/1993 Z.z. o Zbierke zákonov Slovenskej republiky bola vyhlásená ako zákon. Obchádzanie zákona predstavuje osobitnú situáciu, v ktorej právny úkon formálne zodpovedá zákonnej norme, avšak v konečnom dôsledku vznikajú (menia sa alebo zanikajú) práva a povinnosti, ktoré sú v rozpore s účelom a zmyslom zákona. Dobré mravy možno stotožniť so všeobecne spoločensky uznávanými zásadami konania v právnom styku (poctivosť, nezneužívanie výkonu práv, nešikanózny spôsob výkonu práva, rešpektovanie rovnosti účastníkov občianskoprávnych vzťahov).
Keďže Dohoda o zrážkach zo mzdy z 24. 11. 2010 neobsahuje podstatné náležitosti - výšku pohľadávky a jej označenie (resp. obsahuje jej označenie - zmenku, ktorá je však taktiež absolútne neplatným právnym úkonom), obchádza tým zákon a je teda neplatná podľa § 39 OZ.
Súd z vlastnej činnosti, ale aj z rozhodnutí iných súdov (porovnaj napr. rozsudok KS v Prešove vo veci sp. zn. 3Co 67/2008 a najmä stránka MS SR v časti: Komisia na posudzovanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách) má poznatky, že úverovanie „nebankoviek“ je pridrahé a pre sociálne slabšie obyvateľstvo to spôsobuje nezanedbateľné ťažké životné situácie. Súvisí to s výrazným nárastom dlhu o sankcie, ktoré predstavujú per annum desiatky percent.
Pokiaľ ide o určitú mieru ľahkomyseľnosti spotrebiteľov pri uzatváraní zmluvy, súd považuje aj ľahkomyseľnosť dlžníka za kvalifikačné kritérium, ktoré je spôsobilé privodiť nadvládu veriteľa nad dlžníkom. Pokiaľ navrhovateľ ako veriteľ využil takúto ľahkomyseľnosť, musí niesť dôsledky, a to aj pri nedbanlivosti pri overovaní si bonity odporcov, životných nákladov a celkovej schopnosti splácať úver. Pre porovnanie podľa rakúskej právnej úpravy je neplatný právny úkon, ak niekto využije ľahkomyseľnosť, stav núdze, slabomyseľnosť, neskúsenosť, alebo rozrušenie mysle niekoho iného takým spôsobom, že sebe alebo tretej osobe za poskytnutie plnenia nechá sľúbiť alebo poskytnúť protiplnenie, ktorého majetková hodnota je vo vzťahu k plneniu v nápadnom nepomere (§ 879 ABGB ods. 2 č.4).
Súd nemôže poskytnúť ochranu neprimeraným úrokom a takému úverovaniu, pri ktorom sa sociálne slabšiemu spotrebiteľovi poskytne úver za cenu o 100% a viac vyššiu oproti bankám aj napriek nedostatočnej schopnosti spotrebiteľa zvládnuť splátky a tak dosiahnuť ďalší profit na sankciách, paušalizovaných poplatkoch a nákladoch na vymáhanie. Spotrebiteľ sa tak pre omeškanie so splátkami môže dostať do nezvládnuteľného kruhu úverov. Súd z vlastnej činnosti má potvrdené, že spotrebitelia berú ďalšie úvery, aby splatili predchádzajúce úvery. Zmyslom a cieľom úverovania spotrebiteľov nemôže byť neprimerané zaťaženie spotrebiteľa a niekoľkoročný stav splácania dlhu, počas ktorého je spotrebiteľ vystavený stresovým situáciám. Takýto stav je na úkor kvality života človeka a navrhovateľ to vyvolal neprimeranými úverovými podmienkami bez poznania reálnej schopnosti spotrebiteľa splatiť úver za podmienok vopred stanovených navrhovateľom, ktoré až na výšku úveru odporca nemohol nijako ovplyvniť (štandardná typová zmluva). Na začiatku všetkého je nedostatok odbornej starostlivosti obchodného zástupcu veriteľa pri nevyhodnotení núdze a čiastočnej ľahkomyseľnosti spotrebiteľa. Súd považuje za rozporné s dobrými mravmi, ak sa poskytne spotrebiteľovi úver za cenu prevyšujúcu aj 100 % a viac priemernú cenu porovnateľných úverov poskytovaných bankami a ak veriteľ využije tieseň spotrebiteľa, jeho neskúsenosť, ľahkomyseľnosť, rozrušenie, prípadne slabomyseľnosť (je všeobecne známy jav, že banky odmietajú poskytovať spotrebiteľom úvery práve z dôvodu ich nedostatočného príjmu, kedy by mali značné problémy splácať úver/pôžičku, resp. ich splácanie je takmer nemožné, pričom nebankové subjekty takéto úvery poskytujú tak bežne, že je to porovnateľné so 100% istotou). Aj pri nedbanlivosti veriteľa ide o vykorisťovanie spotrebiteľa a v takomto prípade je úverová zmluva neplatná v celom rozsahu. Poskytovanie úverov je citlivá agenda a pre odbornú starostlivosť veriteľa sa musí vyžadovať proaktívny prístup k zisteniu vhodnosti úverových podmienok (starostlivosť o hospodárske záujmy spotrebiteľov; čl. 169 Zmluvy o fungovaní Európskej únie).
Absolútna neplatnosť právneho úkonu nastáva bez ďalšieho zo zákona a hľadí sa naň, ako keby nebol urobený, táto neplatnosť nemôže byť zhojená dodatočným schválením a nemôže sa konvalidovať ani dodatočným odpadnutím dôvodu neplatnosti. Vzhľadom k tomu potom neobstojí ani námietka premlčania, ktorú vzniesol odporca.
Na podporu tohto názoru je možné použiť aj pripomienky Európskej komisie zo dňa 2. 5. 2012 vo veci C - 30/12 Marcinová/Pohotovosť, kedy v bode 23 uviedla, že samotná dohoda o zrážkach zo mzdy môže vyvolať určitú nerovnováhu v postavení spotrebiteľa a veriteľa, keďže inštitút zrážok zo mzdy neprimerane uľahčuje veriteľovi vymoženie svojej pohľadávky aj v časti, v ktorej je založená na nekalých podmienkach. Veriteľ je vo výhodnejšom postavení, pretože môže veľmi jednoducho vymôcť aj také čiastky, ktoré sa zakladajú na nekalých zmluvných podmienkach, pričom spotrebiteľ musí vynaložiť značné úsilie preto, aby získal takto zaplatené prostriedky späť a môže byť od takéhoto postupu odradený neprimeranými nákladmi a ťažkosťami. Ak by boli skutočne vykonané zrážky vo väčšom rozsahu (v prejednávanom prípade za úver 800, - eur si odporca požadoval zrážky zo mzdy minimálne vo výške 6747,07 eura!), než bola oprávnená pohľadávka veriteľa, spotrebiteľ by bol nútený vyvinúť značné úsilie preto, aby vymohol od veriteľa späť plnenie, ktoré zrejme predstavuje bezdôvodné obohatenie veriteľa. Spotrebiteľ môže byť aj odradený od vymáhania pomerne nízkej sumy z titulu bezdôvodného obohatenia so zreteľom na značné náklady, ktoré by takýto postup obnášal.
Spotrebitelia sa v prípade uzatvorenej dohody o zrážkach zo mzdy vzdávajú svojich mzdových nárokov, čím veriteľom umožňujú uspokojiť ich pohľadávky, hoci sú založené na nekalých podmienkach, alebo porušujú ustanovenia o ochrane spotrebiteľa. Odporca uzatvoril s navrhovateľom predtlačenú typovú zmluvu o úvere, súčasťou ktorej je aj dohoda o zrážkach zo mzdy uzatvorená predtým, ako bol navrhovateľovi vyplatený úver a pokiaľ chcel navrhovateľ úver dostať, bol nútený túto dohodu uzatvoriť a to ešte predtým, ako vôbec vznikol nejaký dlh (rovnako sa to týka aj zmenky).
Plnenie v uvedenej výške (6747,07 eura) súd považuje za rozporné so zásadou dobrých mravov, čo spôsobuje jeho neplatnosť aj v súlade s ust. § 39 OZ v spojení s ust. § 3 OZ.
Pretože dohoda o zrážkach zo mzdy sa odvoláva na vystavenú, ale neplatnú zmenku, nemôže sama o sebe byť platnou, pretože podľa nej sa má zrážať mzda na uspokojenie pohľadávky odporcu, ktorá je v rozpore so zákonom.
Súd ďalej uvádza, že v prípade, ak sa v odôvodnení nezaoberal konkrétnou námietkou účastníkov konania, urobil tak preto, že daný argument a taktiež odpoveď naň nepovažoval pre rozhodnutie za rozhodujúce (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s.12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998).
V závere dáva súd do pozornosti, že do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práva slobôd nepatrí dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS 97/97), resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných predpisov, ktorý predkladá účastník konania (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03).
Na základe uvedeného súd návrhu v celom rozsahu vyhovel.
Podľa § 137 O.s.p., Trovy konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov, včítane súdneho poplatku, ušlý zárobok účastníkov a ich zákonných zástupcov, trovy dôkazov, odmena notára za vykonávané úkony súdneho komisára a jeho hotové výdavky, náhrada výdavkov právnickej osoby, ktorá je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu, odmena správcu dedičstva a jeho hotové výdavky, tlmočné a odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát.
Podľa § 142 ods. 1 O.s.p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Ustanovenie § 142 vyjadruje zásadu zodpovednosti za výsledok sporového konania. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a konštatoval, že navrhovateľovi vzniklo právo na náhradu trov konania voči odporcovi, ktorý v konaní úspech nemal.
Zástupca navrhovateľa je právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv spotrebiteľa podľa osobitného predpisu, ktorým je zákon č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a jeho zastupovanie pred štátnymi orgánmi, vstup do spotrebiteľských sporov a pod.
Zástupca navrhovateľa si vyčíslil trovy konania písomným podaním zo dňa 12. 6. 2015, podpísaným zaručeným elektronickým podpisom nasledovne: náhrada cestovného z/na pojednávanie a to vo výške cestovného na trase Nitra - Galanta - Nitra, ktoré náklady vynaložil zástupca pri cestovaní autobusovou dopravou a to v hodnote cestovného lístka 2,85 eura na trase Nitra - Galanta a 2,70 eura na trase Galanta - Nitra, čo spolu predstavuje sumu 5,55 eura za cestu na pojednávanie.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie a to do 15 dní odo dňa jeho písomného doručenia cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave, písomne alebo ústne do zápisnice.
Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť). Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.