Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_6Er-381-2005.pdf
PDF · 78.77 KB
Case nature
Area
Subarea
6Er/381/2005
Uznesenie
Okresný súd Liptovský Mikuláš vo veci exekúcie oprávnenej Sociálna poisťovňa, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8 a 10, Bratislava, IČO: 30 807 484, pobočka Liptovský Mikuláš, proti povinnému L., nar. X. X. XXXX, bytom X., pre vymoženie pohľadávky 497,24 eura ( 14.980,- Sk), vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. Jaroslavom Kabáčom, so sídlom Exekútorského úradu Mládežnícka 325/23, Považská Bystrica, pod spisovou značkou EX 212/2005, takto
rozhodol:
Exekúcia sa z a s t a v u j e. Súdnemu exekútorovi JUDr. Jaroslavovi Kabáčovi sa náhrada trov exekúcie nepriznáva.
odôvodnenie:
Pred súdnym exekútorom JUDr. Jaroslavom Kabáčom sa dňa 15. 4. 2005 začalo exekučné konanie pod sp. zn. EX 212/05 na vymoženie pohľadávky vo výške 497,24 eura ( 14.980,- Sk) priznanej vykonateľným rozhodnutím č. 723-1946110204-GC04/04 zo dňa 25. 3. 2004, vydaným pobočkou Sociálnej poisťovne v Liptovskom Mikuláši. Súdny exekútor začal vykonávať exekúciu po získaní poverenia č. 5505 002850 * zo dňa 29. 4. 2005, ktoré v súlade s § 44 ods. 2 Exekučného poriadku udelil tunajší súd na vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť 497,24 eura ( 14.980,- Sk) a trovy exekúcie. V priebehu konania požiadal súdny exekútor o zastavenie exekúcie z dôvodu uplynutia desaťročnej prekluzívnej lehoty na vykonanie exekučného titulu. Zároveň predložil súdu aj exekútorský spis, ktorého súčasťou bolo oznámenie oprávnenej zo dňa 05. 12. 2014, v ktorom táto oznámila, že exekúciu nemožno z dôvodu uplynutia času vykonať. Oprávnená tiež uviedla, že jej oznámenie nie je návrhom na zastavenie exekúcie v zmysle ust. § 57 ods. 1 písm. c) Exekučného poriadku a poukázala na to, že uplynutím vykonateľnosti nie je dotknuté právo na vymáhanie trov exekučného konania od povinného.
Podľa § 238 ods. 1 Exekučného poriadku, konania začaté pred 1. septembrom 2005 sa dokončia podľa práva platného do 31. augusta 2005, ak odsek 2 neustanovuje inak.
Podľa § 57 ods. 1 písm. b) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení účinnom do 31. 8. 2005 (ďalej len „Exekučný poriadok“), exekúciu súd zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa stalo neúčinným.
Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrhu alebo aj bez návrhu.
Materiálnym predpokladom výkonu exekúcie je vykonateľný exekučný titul. V prípade ak sa exekučný titul po začatí exekúcie stane neúčinným, je tu dôvod na zastavenie exekúcie v zmysle ustanovenia § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku. Neúčinnosť exekučného titulu vyvolávajú skutočnosti hmotného alebo procesného práva, ktoré spôsobujú, že exekučný titul síce formálne existuje, ale stráca spôsobilosť byť podkladom pre exekúciu.
Takouto skutočnosťou je aj uplynutie tzv. prekluzívnej lehoty, ktorú zákon stanovuje na vykonanie exekučného titulu. Pri preklúzii dochádza k zániku práva, prípadne právnej povinnosti, lebo právo sa v určenom čase neuplatnilo, resp. nevykonalo. Zánik prekludovanej povinnosti nastupuje priamo zo zákona, a na jej zánik súd prihliadne z úradnej povinnosti.
Podľa § 148 ods.1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení účinnom do 31.12.2004, pohľadávky na poistnom, pokutách a na penále vymáha Sociálna poisťovňa podľa tohto zákona a podľa osobitných predpisov 81) na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia.
Podľa § 148 ods. 2 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom do 31.12.2004, rozhodnutie uvedené v odseku 1 možno vykonať najneskôr do desiatich rokov odo dňa nadobudnutia jeho právoplatnosti.
Predmetná exekúcia je vykonávaná na podklade exekučného titulu, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 5. 5. 2004. Desaťročná lehota, v ktorej bolo možné rozhodnutie v zmysle § 148 ods. 2 zákona o sociálnom poistení vykonať, sa potom skončila dňom 5. 5. 2014 a jej márnym uplynutím sa stal exekučný titul neúčinným. Vzhľadom na uvedené súd exekúciu v zmysle vyššie citovaného ustanovenia § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku zastavil.
Súdny exekútor žiadal priznať trovy exekúcie vo výške 246,55 eura. V celkovom vyúčtovaní uviedol, že trovy tvorí suma 346, 88 eura a z toho už bolo uhradené 100,33 eura.
Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času.
Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena o daň z pridanej hodnoty.
Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku, náklady podľa § 196 uhrádza povinný.
Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Oprávnená nijakým spôsobom nezavinila zastavenie exekúcie a nie je daný ani iný dôvod, aby bola prelomená zásada vyjadrená v ust. § 197 ods. 1 Exekučného poriadku, podľa ktorej trovy exekúcie uhrádza povinný. Súd preto, ak by súd priznal exekútorovi trovy exekúcie, na ich úhradu by zaviazal povinného.
Nakoľko exekútor žiadal priznať už len zostávajúcu časť trov, súd ich musel vyčísliť v rozsahu, v akom by mal na ne exekútor nárok pri zastavení.
Predmetné exekučné konanie začalo dňa 6. 12. 2000 preto podľa § 27a vyhlášky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len „vyhláška“) patrí súdnemu exekútorovi odmena a náhrady podľa vyhlášky v znení platnom do 30. 04. 2008.
Preskúmaním exekútorského spisu a po zohľadnení úkonov, ktoré súdny exekútor vykonal, by mu súd podľa § 14 ods. 1 písm. a) a ods. 2 vyhlášky priznal odmenu za 175 minút, t. j. za 3 začaté hodiny účelne vynaložené na exekúciu po 200,- Sk. Na základe uvedeného patrí súdnemu exekútorovi odmena za prijatie návrhu - 10 minút, vypracovanie upovedomenia o začatí exekúcie - 15 minút, vypracovanie upovedomenia o spôsobe vykonania exekúcie - 30 minút, vypracovanie ex. príkazu zriadením exekučného záložného práva dňa 3. 8. 2006 - 30 minút, vypracovanie výzvy na zaplatenie pohľadávky 2x - spolu 30 min, vypracovanie ex. príkazu na začatie exekúcie dňa 11. 12. 2012- 15 minút, vypracovanie príkazu na začatie exekúcie dňa 11. 12. 2012 - 15 minút, vypracovanie návrhu na zastavenie exekúcie - 30 minút, t. j. spolu vo výške 600,- Sk. Súdnemu exekútorovi by nepatrila
hodinová odmena za vyúčtovanie trov konania, nakoľko ide o jeho nárok a nijako nesúvisí s vymáhaním pohľadávky pre oprávneného. S vymáhaním nároku pre oprávneného tiež nesúvisí vrátenie poverenia, preto súd exekútorovi ani za uvedené nepriznal hodinovú odmenu.
Súd v súlade so zásadou zákazu duplicitného priznávania odmeny za jednotlivé úkony exekučnej činnosti by súd nepriznal súdnemu exekútorovi odmenu za vypracovanie žiadosti o udelenie poverenia, nakoľko za tento úkon bola priznaná paušálna suma podľa § 15 vyhlášky vo výške 100,- Sk. V paušálnej odmene za získanie poverenia na vykonanie exekúcie je zahrnutá aj odmena za úkony, ktoré predchádzajú získaniu poverenia (vyhotovenie žiadosti o udelenie poverenia, prípadná výzva na odstránenie vád návrhu). Súd by rovnako nepriznal exekútorovi odmenu za vypracovanie 3 žiadostí o súčinnosť, nakoľko tieto úkony boli posudzované podľa ust. § 15 ods. 1 vyhlášky. V paušálnej sume 100,- Sk podľa § 15 ods. 1 vyhlášky je zahrnutá aj odmena za vypracovanie žiadostí, na základe ktorých súdny exekútor zisťuje majetok povinného, platiteľa mzdy, účet a pod.
Pri rozhodovaní o trovách exekúcie súd skúma ich účelnosť, hospodárnosť, primeranosť a preukázateľnosť. Zásada primeranosti trov exekúcie sa naplno prejavuje pri určovaní a priznávaní odmeny za úkony exekučnej činnosti podľa § 14 ods. 1 písm. a) a ods. 2 vyhlášky. Pri posudzovaní dôvodnosti uplatnených trov exekúcie sa súd vzhľadom na obsah a rozsah úkonov nestotožnil s ich časovým trvaním, ktoré v špecifikácii uviedol súdny exekútor a tak ako ich súd stanovil, ich považuje za spravodlivé a účelné.
Po zohľadnení úkonov, ktoré súdny exekútor vykonal, by mu súd podľa § 15 vyhlášky, priznal paušálnu sumu odmeny vo výške po 100,- Sk za získanie poverenia na vykonanie exekúcie 1x, za doručenie upovedomenia o začatí exekúcie 1x osobne, za doručenie upovedomenia o spôsobe vykonania exekúcie 1x osobne, za doručenie príkazu na vykonanie exekúcie 1x osobne, za každé zisťovanie majetku povinného 3x, t. j. spolu vo výške 700,- Sk. Súd by nepriznal súdnemu exekútorovi paušálnu náhradu za doručenie príkazu na začatie exekúcie a exekučného príkazu VÚB banke x, nakoľko z doručenky nachádzajúcej sa v exekútorskom spise vyplýva, že tieto boli doručovaný prostredníctvom pošty a nie súdnym exekútorom. Ak súdny exekútor na doručovanie využije služby iného subjektu (pošta), potom mu v prípade, ak si ju uplatní patrí len náhrada hotového výdavku - poštovného, a nie paušálna náhrada podľa § 15 vyhlášky. Priznaním odmeny za doručenie, ktoré nevykonal súdny exekútor, by bola porušená zásada priznávania odmeny len za úkony, ktoré boli reálne vykonané súdnym exekútorom, resp. zamestnancami jeho úradu, pri vykonávaní exekučnej činnosti.
Nakoľko je súdny exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty (DPH), patrila by mu odmena 1.300,- Sk zvýšená o 20 % DPH, t. j. 260,- Sk. Celkom by tak súd priznal súdnemu exekútorovi odmenu vo výške 1.560,- Sk, teda 51,78 eura.
Súd v súlade s ustanovením § 22 vyhlášky by súd priznal súdnemu exekútorovi popri odmene za exekučnú činnosť aj náhradu hotových výdavkov predstavujúcich poštovné vo výške 25,73 eura, čo je s DPH 30,88 eura. Náklady na doručovanie vo výške 1,10 eura za vrátenie poverenia nespĺňajú podmienku preukázateľnosti, preto by súdnemu exekútorovi nepatrila náhrada za takto uplatnený hotový výdavok.
Súd by exekútorovi nepriznal odmenu vo výške po 33,19 eura za zriadenie exekučného záložného práva na 4 nehnuteľnosti. Súd určuje odmenu pri zastavení exekúcie podľa § 14, 15 a 16 vyhlášky, pričom z ich znenia nevyplýva oprávnenie pre exekučný súd, aby odmenu súdneho exekútora v prípade jej zastavenia určoval podľa § 6 vyhlášky. Odhliadnuc od uvedeného súd má za to, že pod pojmom zexekvovanú nehnuteľnosť nemožno rozumieť iba doručenie exekučného príkazu či príkazu na začatie exekúcie dotknutým subjektom (pričom ide o úkony odmeňované paušálnou sumou podľa § 15 vyhlášky), ale predovšetkým ďalšie úkony súdneho exekútora, smerujúce k vymoženiu pohľadávky predajom nehnuteľnosti (napr. obstaranie znaleckého posudku, dražobná vyhláška a pod.). Celkom by tak súd priznal súdnemu exekútorovi náhradu vzniknutých trov vo výške 82,66 eura. Tieto trovy by hradil povinný. Nakoľko už súdny exekútor má uhradené trovy vo výške 100,33 eura, súd mu pri zastavení nepriznal ešte aj ním uplatnených 246,55 eura.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne v troch vyhotoveniach.
Podľa § 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O. s. p.“), v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, dátum, podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O. s. p., odvolanie proti rozsudku, alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 O. s. p., rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Podľa § 374 ods. 4 veta prvá a druhá O. s. p., proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu.