Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5S/44/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Fulcovej a členov senátu JUDr. Anny Peťovskej, PhD. a Mgr. Mgr. Miriam Plavčákovej, v právnej veci žalobcu: AUTO ROTOS

- ROZBORA s.r.o., so sídlom Račianska 184/B, Bratislava, IČO: 35 918 519, zastúpeného: LEGAL & CORP s. r. o., IČO: 47 237 325, so sídlom Gajova 11, Bratislava, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného Číslo: XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 10.12.2019 a o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Ministerstva financií Slovenskej republiky Číslo: U.-XX zo dňa 7.11.2019, takto

rozhodol:

I. Krajský súd v Bratislave rozhodnutie žalovaného Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky Číslo: XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 10.12.2019 zrušuje a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie.

II. Súd konanie v časti týkajúcej sa preskúmania zákonnosti rozhodnutia Ministerstva financií Slovenskej republiky Číslo: U.-XX zo dňa 7.11.2019 zastavuje.

III. Žalobcovi súd priznáva voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalovaný rozhodnutím označeným v záhlaví tohto rozsudku v rámci odvolacieho konania o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Bratislava číslo: XXXXXXXXX/ XXXX zo dňa 13.03.2019, ktorým bol podľa daňového poriadku vyrubený úrok z omeškania za nezaplatenie dane z k pridanej hodnoty vyrubenej za zdaňovacie obdobie jún 2010 daňovému subjektu- žalobcovi vo výške XX.XXX,XX €. 2. Včas podanou žalobou, doručenou súdu elektronicky dňa 12.2.2020, doplnenou elektronicky so ZEP dňa 14.02.2020 sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného, ako aj rozhodnutia MF SR, ktoré tomuto rozhodnutiu predchádzalo (zrušenie skoršieho rozhodnutia žalovaného v totožnej veci mimo odvolacieho konania). 3. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe navrhol, aby správny súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. 4. Žalobca v priebehu konania vzal žalobu v časti o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Ministerstva financií Slovenskej republiky Číslo: U.-XX zo dňa X.XX.XXXX späť a žiadal konanie v tejto časti zastaviť. 5. Správny súd po oboznámení sa s obsahom súdneho a administratívneho spisu žalovaného orgánu verejnej správy, preskúmal v rozsahu uplatnených žalobných bodov ( ) napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj priebeh administratívneho konania predchádzajúci jeho vydaniu, vychádzajúc zo stavu, ktorý existoval v čase vydania rozhodnutia žalovaného ( ). 6. Správny súd o žalobe rozhodol na pojednávaní dňa 22.11.2022.

7. Lustráciou žalobcu v databáze súdnych rozhodnutí (na webovom sídle https://www.slov-lex.sk) správny súd zistil, že tunajší súd už právoplatne rozhodol vo veci rovnakých účastníkov konania, vedenej na tunajšom súde pod sp. zn. zo dňa 27.04.2022. 8. Žalobca v správnej žalobe namietal to, že pred vydaním rozhodnutia správcu dane o vyrubení úroku z omeškania nebol nijako upovedomený správcom dane o začatí konania o vyrubení úroku z omeškania, nebola mu daná možnosť sa vyjadriť k podkladom pre vydanie rozhodnutia, predložiť dôkazy na svoju obranu, a teda mu nebola poskytnutá žiadna možnosť využívať svoje procesné práva a brániť svoje subjektívne práva a záujmy v rámci daňového konania pred vydaním rozhodnutia správcu dane o vyrubení úroku z omeškania, pričom napadnutým rozhodnutím, žalovaný ako aj rozhodnutie MFSR takéto konanie správcu dane aprobovalo. Uvedenú námietku žalobca uviedol aj v svojom odvolaní proti rozhodnutiu správcu dane o vyrubení úroku z omeškania, pričom žalovaný a ani MFSR sa s touto námietkou nijako nevysporiadali. Uvedené podľa žalobcu spôsobuje nepreskúmateľnosť rozhodnutia žalovaného aj rozhodnutia MFSR. 9. Žalobca spochybnil, či mal správca dane dostatok podkladov pre vydanie rozhodnutia. Predmetný daňový administratívny spis, na ktorý sa správca dane v rozhodnutí odvolával sa nachádzal Krajského súdu v Bratislave. Potom nie je zrejmé, akých podkladov potom správca dane reálne vychádzal. Takýto postup predstavuje vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávnosť jeho rozhodnutia, pričom žalovaný a ani MFSR sa tejto námietke žalobcu nijako nevenovali, čím žalovaný porušil povinnosť riadne odôvodňovať rozhodnutia orgánov verejnej správy. 10. Žalobca namietal, že žalovaný nesprávne vyhodnotil právne účinky uznesenia Krajského súdu v Bratislave č.k. -51 zo dňa 16.04.2014, ktorým súd odložil vykonateľnosť vyrubovacieho rozhodnutia správcu dane (t.j. priznal odkladný účinok správnej žaloby v zmysle a to až do právoplatného skončenia správneho súdneho konania ), vo vzťahu k výpočtu sankčného úroku z omeškania. Tým, že správnej žalobe bol priznaný odkladný účinok Krajským súdom v Bratislave až do právoplatného skončenia správneho súdneho konania, do jeho právoplatného skončenia nebol žalobca povinný zaplatiť správcovi dane vyrubený rozdiel DPH, čo znamená, že splatnosť daňového dlhu bola posunutá až do právoplatného skončenia správneho súdneho konania. Žalobca nesúhlasil s tvrdením, že sa dostal do omeškania so zaplatením daňového nedoplatku, keď táto povinnosť vznikla až právoplatným skončením správneho súdneho konania. Ide výklad v neprospech žalobcu, čo je ústavne neprípustné ako aj v rozpore so zásadami správneho konania (v pochybnostiach v prospech páchateľa a zákaz analógie v neprospech obvineného). Zo zásady ústavne konformného výkladu vyplýva tiež požiadavka, aby v prípadoch, ak pri uplatnení štandardných metód výkladu prichádzajú do úvahy rôzne výklady súvisiacich právnych noriem, bol uprednostnený ten, ktorý zabezpečí plnohodnotnú, resp. plnohodnotnejšiu realizáciu garantovaných práv fyzických osôb alebo právnických osôb. Všetky orgány verejnej moci sú preto povinné v pochybnostiach vykladať právne normy v prospech realizácie (a tiež medzinárodnými zmluvami) garantovaných základných práv a slobôd”. (-33), za situácie, kde právo umožňuje rozdielny výklad, nemožno pri riešení prípadu obísť fakt, že na poli verejného práva (daňového práva) štátne orgány môžu konať len to, čo im zákon výslovne umožňuje (na rozdiel od občanov, ktorý môžu konať všetko, čo nie je zakázané). Z tejto maximy potom vyplýva, že pri ukladaní a vymáhaní daní podľa zákona, teda pri de facto odnímaní časti nadobudnutého vlastníctva, sú orgány verejnej moci povinné šetriť podstatu a zmysel základných práv a slobôd. Inak povedané, v prípade pochybností sú povinné (orgány verejnej moci) postupovať miernejšie - in dubio mitius“. (). „Podstatou odvolacej námietky žalovaného bolo posúdenie účinkov uznesenia Krajského súdu v Bratislave, ktorým odložil vykonateľnosť rozhodnutia Rady Protimonopolného úradu Slovenskej republiky, a to v časti, týkajúcej sa žalobcu, vydaného podľa vety druhej . Podľa názoru odvolacieho súdu sa súdom povolený odkladný účinok žaloby podanej na súde vzťahuje na právny stav založený napadnutým správnym rozhodnutím so všetkými právnymi konzekvenciami, a nie teda iba na exekučnú vykonateľnosť. Je zrejmé, že s pojmom „vykonateľnosti“ len ako „exekučnej vykonateľnosti“ správneho rozhodnutia v správnom súdnictve si vystačiť nemožno. Ochrana len v tomto rozsahu poskytovaná súdom by bola príliš úzka“ (rozhodnutie NS SR sp. zn. ). 11. Žalobca namietal, že správca dane vyrubil sankčný úrok z omeškania napriek tomu, že mu to daňového poriadku nedovoľoval, nakoľko uplynulo viac ako 5 rokov od uloženia povinnosti zaplatiť vyrubený rozdiel DPH. Povinnosť zaplatiť vyrubený rozdiel DPH vzniká dňom vydania vyrubovacieho rozhodnutia správcu dane (t.j. 02.10.2013 ) a nie dňom uplynutia paričnej lehoty na jej „dobrovoľné“ zaplatenie (t.j. v tomto prípade do 15 dní od nadobudnutia právoplatnosti Vyrubovacieho rozhodnutia Správcu dane - viď výrok tohto rozhodnutia). Povinnosť zaplatiť vyrubenú daň vzniká už dňom vydania rozhodnutia, a nie márnym uplynutím paričnej lehoty na jej „dobrovoľnú“ úhradu (tzn., že povinnosť trvá, len nie je spojená s možnosťou jej vymoženia prostredníctvom daňovej exekúcie).

Správca dane a žalovaný (ako aj MFSR) nesprávne právne aplikovali § 156 ods. 8 písm. a) daňového poriadku. Aplikovali výklad, ktorý viac zasahuje do základných práv žalobcu, keď pojem „povinnosť zaplatiť daň“ stotožnili s pojmom „uplynutie paričnej lehoty na dobrovoľnú úhradu povinnosti“. Takýto výklad právnych predpisov je opäť v rozpore s ústavnou povinnosťou vykladať právne predpisy v súlade s vyššie uvedenou zásadou „ v pochybnostiach miernejšie“ ako aj so zásadou zákazu výkladu právnych predpisov a ich analógie v neprospech obvineného. Skutkové a právne závery správneho súdu 12. Po preskúmaní žalobných námietok, stanoviska žalovaného a administratívneho spisu správny súd dospel k záveru, že správna žaloba o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného je dôvodná. 13. Podľa , vo veciach toho istého žalobcu a totožného predmetu konania, ktoré už boli predmetom konania pred správnym súdom, v odôvodnení každého ďalšieho rozsudku správny súd poukáže už len na totožný rozsudok, prípadne stručne zopakuje jeho dôvody. 14. Správny súd je viazaný nielen rozsahom, ale aj žalobnými dôvodmi ( ). Pokiaľ o týchto žalobných dôvodoch bolo už vo vzťahu k žalobcovi rozhodnuté v inom prípade, tak žalobcovi je známy právny postoj správneho súdu k uvedenému problému. Opakované podávanie žalôb, ktoré sa líšia iba okruhom ďalších účastníkov, ale druhovo ide o ten istý problém, vedie k zneužívaniu zásady oficiality v súdnom konaní ( ), keď správny súd musí rozhodnúť už vo veci vyriešeného právneho problému opätovne rozsudkom. Vzhľadom na to, že v našom systéme neexistuje súdny precedens, zavádza sa aspoň možnosť skráteného odôvodnenia s odkazom na totožný rozsudok, v ktorom už bol právny problém vyriešený. Totožný predmet konania sa rozumie druhovo totožný (obdobný) predmet konania, ktorý ale nevytvára prekážku rei iudicatae alebo prekážku litispendencie. Ide o predmet konania, ktorý sa týka rovnakého právneho problému a formálne sa líši iba číslom konania (Komentár k , zdroj ASPI). 15. Vo vyššie uvedenej veci (odsek 7 tohto rozsudku) správny súd napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušil podľa a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. 16. Predmetom vyššie uvedeného konania bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného o vyrubení úroku z omeškania za nezaplatenie dane z pridanej hodnoty vyrubenej za zdaňovacie obdobie december 2007 daňovému subjektu- žalobcovi, pričom spornou otázkou bolo to, či bol žalovaný resp. orgán verejnej správy prvého stupňa oprávnený vyrubiť žalobcovi úrok z omeškania aj za dni trvania odkladného účinku v prípade, že správna žaloba o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia o vyrubení dane (z nezaplatenia ktorej bol žalobcovi napadnutým rozhodnutím vyrubený úrok z omeškania) bola zamietnutá. 17. Totožnosť predmetu konania podľa vo vzťahu k vyššie špecifikovanému rozhodnutiu je daná tým, že v oboch konaniach je predmetom konania obdobné rozhodnutie žalovaného o vyrubení úroku z omeškania, pričom jedinou spornou otázkou vo veci bolo to, či bol žalovaný resp. orgán verejnej správy prvého stupňa oprávnený vyrubiť žalobcovi úrok z omeškania aj za dni trvania odkladného účinku v situácii opísanej v predchádzajúcom odseku. 18. V súlade s správny súd poukazuje na rozsudok tunajšieho súdu vo veci sp. zn. zo dňa 27.04.2022. V tomto konaní si podľa označeného rozsudku žalobca uplatnil totožné žalobné námietky ako v prejednávanej veci. 19. Vzhľadom na to, že tunajší súd už rozhodoval vo veci rovnakého žalobcu, ako je žalobca v tomto konaní a predmetom dotknutého konania bol totožný predmet, ako je predmet tohto konania, správny súd sa stotožnil s vysloveným právnym názorom vo veci tých istých účastníkov v skoršom rozsudku tunajšieho súdu, v súlade s ustanovením poukazuje na jeho odôvodnenie, pričom zároveň z rozhodnutia sp. zn. zo dňa 27.04.2022 uvádza nasledujúcu časť odôvodnenia: „38. Predmetom preskúmania zákonnosti správnym súdom bolo rozhodnutie žalovaného č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, ktorým bolo potvrdené vyrubovacie rozhodnutie správcu dane č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, ktorým bol žalobcovi vyrubený úrok z omeškania v sume 7.709,20 eur za nezaplatenie DPH vyrubenej rozhodnutím správcu dane č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/ XXXX/F. zo dňa XX.XX.XXXX. 39. Úrok z omeškania bol žalobcovi vyrubený zo sumy XX.XXX,XX eur za obdobie od 06.02.2014 do 01.12.2017 (1 394 dní omeškania) vo výške 7.709,287 eur. Na vysvetlenie: Sumu XX.XXX,XX eur žalovaný určil odpočítaním sumy X.XXX,XX eur, ktorú podľa žalovaného uhradil žalobca v lehote splatnosti a odpočítaním sumy X,XX eur, o ktorú žalovaný znížil rozhodnutím č. XXXXXXX/X/XXXXXX/ XXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX vyrubovacie rozhodnutie správcu dane č. 9104405/5/4408195/2013/ Sia zo dňa 30.09.2013, ktorým bol určený rozdiel DPH za zdaňovacie obdobie december 2007 v sume XX.XXX,XX eur. Dátum 15.02.2014 je pätnástym dňom po právoplatnosti rozhodnutia žalovaného

č. XXXXXXX/X/XXXXXX/XXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX (doručené žalobcovi dňa XX.XX.XXXX) a dátum XX.XX.XXXX predstavuje deň úhrady dlžného rozdielu DPH. 40. Pokiaľ daňový subjekt nezaplatí v lehote alebo vo výške určenej v rozhodnutí správcu dane správca dane vyrubí úrok z omeškania. Uvedená skutočnosť a výklad ustanovenia § 156 ods. 1 daňového poriadku medzi účastníkmi nebolo sporným. 41. Žalobca však namietal, že žalovaný vyrubil úrok z omeškania za celé obdobie od vykonateľnosti rozhodnutia žalovaného č. XXXXXXX/X/XXXXXX/XXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX až do XX.XX.XXXX bez ohľadu na skutočnosť, že Krajský súd v Bratislave uznesením č.k. -52 zo dňa 16.04.2014 vykonateľnosť rozhodnutia žalovaného odložil, čím žalovaný nesprávne vyhodnotil právne účinky uznesenia vydaného v zmysle do právoplatného skončenia správneho súdneho konania. 42. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí i vo vyjadrení k správnej žalobe poukazujúc na ustanovenie daňového poriadku argumentoval, že vo veci samej bolo právoplatne rozhodnuté rozsudkom Najvyššieho súdu SR svojím sp. zn. , ktorý žalobu zamietol, a preto odkladný účinok priznaný uznesením krajského súdu sp. zn. -51 zo dňa 16.04.2014 zanikol. Pokiaľ správca dane úrok z omeškania vyrubil aj za dni trvania odkladného účinku, celkove od 06.02.2014 do dňa vykonania kompenzácie, teda aj za dni trvania odkladného účinku, konal v súlade s daňovým poriadkom. 43. Hoci nemožno poprieť, že ustanovenie , daňového poriadku nabáda daňový orgán vyrubiť úrok z omeškania z dlžnej sumy v každom prípade, kedy daňový subjekt neuhradil riadne a včas, správny súd by rád pripomenul, že právny poriadok tvorí jednotný celok, má povahu systému, ktorý je ďalej diferencovaný na subsystémy rôznych úrovní (právo súkromné a verejné, právne odvetvia a právne inštitúty), ktoré v sebe zlučujú prvky podľa rôznych kritérií. Zo systémovej povahy právneho poriadku vyplýva, že jeho jednotlivé súčasti (subsystémy a prvky) vstupujú do určitých funkčných väzieb. Z toho vyplýva prirodzená požiadavka, aby interpret určitého ustanovenia právneho predpisu neobmedzoval svoj rozhľad len na jedno či niekoľko ustanovení, ale aby ho chápal ako súčasť celku (systému), ktoré s ohľadom na princípy jednotnosti a bezrozpornosti právneho poriadku vytvárajú s ostatnými časťami logický, resp. logicky súladný významový celok. Súčasťou systémového chápania právneho poriadku je aj rešpektovanie toho, že rôzne právne predpisy upravujú inštitúty, ktoré sú spoločné celému právnemu poriadku, príp. aspoň niekoľkým jeho odvetviam. 44. Tiež je potrebné zdôrazniť, že pri výklade právnej normy treba vychádzať z toho, že podstatná je aplikácia materiálneho hľadiska, nakoľko právny formalizmus v podmienkach demokratického právneho štátu nemôže celkom prevládnuť (napr. nález ÚS ČR z 04.02.1997, sp. zn. ). Úlohou sudcu v podmienkach materiálneho právneho štátu je nájsť riešenie, ktoré by bolo v súlade so všeobecnou ideou spravodlivosti, resp. v súlade s prirodzeno-právnymi princípmi (napr. nález ÚS ČR z 02.11.2009, sp. zn. ). Podľa konštantnej judikatúry nemožno orgánom verejnej moci a predovšetkým všeobecným súdom tolerovať formalistický prístup, pričom je nutné zdôrazniť, že povinnosť súdu nachádzať právo neznamená len vyhľadávať priame a výslovné pokyny v zákonnom texte, ale tiež formulovať, čo je zmyslom a účelom právnych predpisov (napr. nález ÚS ČR z 07.09.2010, sp. zn. ). Na tomto mieste je vhodné uviesť, že súd musí nielen rešpektovať právo, ale jeho výklad a aplikácia musia smerovať k spravodlivému výsledku. Súdu prislúcha, aby sa zaoberal otázkou, či mechanická a formalistická aplikácia zákona bez ohľadu na zmysel a účel záujmu chráneného právnou normou, nemôže priniesť absurdné následky a v prípade, že tomu tak je, aby takúto interpretáciu zákona odmietol a zvolil výklad v duchu zákona. 45. Správne súdy pri svojej prieskumnej činnosti rozhodujúce spory na základe správnych žalôb dbajú na to, aby nedochádzalo k porušovaniu práv a právom chránených záujmov fyzických a právnických osôb a aby sa práva nezneužívali na úkor týchto osôb. Ústavný súd už v rozhodnutí sp. zn. z 11. októbra 2007 uviedol, že „orgány aplikujúce správne právo a spomedzi nich osobitne sudcovia pri rozhodovaní v správnom súdnictve sú oprávnení nedostatky zákonnej právnej úpravy svojím výkladom odstraňovať. Takéto odstraňovanie však nemožno považovať za legislatívnu činnosť, ktorá by narúšala ústavný princíp trojdelenia štátnej moci. Sudca pri interpretácii normy správneho práva nesmie tvoriť, ale môže odhaľovať a formulovať vzťahy medzi jednotlivými právnymi normami vychádzajúc z účelu a zmyslu právnej úpravy. Jedinou požiadavkou, ktorá je pritom na sudcu kladená, je ústavná konformita výkladu ( SR)“. 46. Vzhľadom na vyššie uvedené nemožno nechať bez povšimnutia skutočnosť, že Krajský súd v Bratislave uznesením č.k. -52 zo dňa 16.04.2014 odložil vykonateľnosť rozhodnutia žalovaného č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX/Sia zo dňa XX.XX.XXXX (v spojení s vyrubovacím rozhodnutím správcu dane č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX/Sia zo dňa XX.XX.XXXX), ktoré žalobca napadol žalobou na súde podanou dňa 17.03.2014. Je treba dodať, že jednotlivé ustanovenia právnych

predpisov sú všeobecné súdy povinné interpretovať a aplikovať v prvom rade vždy z pohľadu účelu a zmyslu ochrany garantovaných základných práv a slobôd. Totiž aj v prípade hypoteticky možnej konkurencie viac metodologicky racionálne obhájiteľných interpretačných alternatív je nutné zvoliť ako výsledok výkladu tú, ktorá opodstatnene nadobúda prednosť pred ostatnými, t.j. uprednostniť interpretáciu takú, ktorá je ústavne konformnejšia. 47. Súd bol teda v danom prípade pri preskúmaní zákonnosti napadnutého rozhodnutia vzhľadom aj na uvedenú špecifickosť povinný dôsledne dbať na princípy právneho štátu a nevykladať príslušné ustanovenia zákonov iba formalisticky, aby tak nedošlo k neprimeranej tvrdosti zákona voči žalobcovi, ktorý podal správnu žalobu rozhodnutia žalovaného daňového orgánu č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX/ Sia zo dňa XX.XX.XXXX a neuhradil po dobu trvania súdneho konania rozdiel DPH za zdaňovacie obdobie december 2007 určený uvedeným rozhodnutím, keďže správny súd vyhovel jeho žiadosti a vykonateľnosť napadnutého rozhodnutia odložil. 48. Inštitút odloženia vykonateľnosti rozhodnutia žalovaného správneho orgánu podľa umožňoval na žiadosť účastníka uznesením odložiť vykonateľnosť rozhodnutia. Obdobnú právna úpravu pozná aj v , pričom zákonodarca rozšíril dôvod, pre ktoré môže správnej žalobe priznať odkladný účinok (ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom alebo ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom Európskej únie). 49. Zmyslom odloženia vykonateľnosti rozhodnutia správneho orgánu bolo zabránenie takej situácie, kedy by okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia hrozila žalobcovi závažná ujma. Vydaním uznesenia (právoplatnosťou) o odklade vykonateľnosti boli pozastavené účinky žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného správneho orgánu, teda nebolo možné trvať na splnenie povinnosti určené takýmto rozhodnutím ani ich splnenie nijako vynucovať. 50. Pokiaľ ide o dĺžku trvania uznesenia o odklade vykonateľnosti rozhodnutia správneho orgánu, neobsahoval osobitné ustanovenie, ktoré by ju ustanovovalo. Je však logické, že sa odloženie vykonateľnosti založenej uznesením týkalo celého súdneho konania, teda od právoplatnosti tohto uznesenia po právoplatnosť rozhodnutia súdu vo veci samej. 51. Správny súd poukazuje na to, že zo žiadneho ustanovenia nevyplýva, že by nevyhovením administratívnej žalobe nastal právny stav rušiaci od počiatku všetky účinky odloženia vykonateľnosti. Uvedené je mimo rámec právnej úpravy a takto to neupravuje ani , ktorý nadviazal na inštitút odkladu vykonateľnosti podrobnejšou právnou úpravou priznania odkladného účinku správnej žalobe. 52. K takémuto záveru nemožno rozumne dospieť aj z dôvodu, že počas trvania účinkov uznesenia o odklade bolo priznané účastníkovi (žalobcovi) právo neplniť povinnosť určenú žalobou napadnutým rozhodnutím (hoci nebolo vylúčené plnenie dobrovoľné) a počas tohto obdobia nemohol byť ani v omeškaní s plnením určeným rozhodnutím správneho orgánu. Za nesprávny považuje správny súd výklad žalovaného opísaný v ods. 10 až 12 odôvodnenia rozsudku, ktorý vlastne znamenal neprimerané znevýhodnenia (sankciu) pre žalobcu za to, že využil zákonný inštitút, umožňujúci mu požiadať o odklad vykonateľnosti, a tento bol súdom akceptovaný uznesením, proti ktorému nie je prípustný opravný prostriedok a ktorého účinok trvá po dobu celého súdneho konania, ktorého dĺžku žalobca (účastníci) nevedia predpokladať a de facto ani priamo ovplyvniť. 53. Správnosť vyššie uvedenej potvrdzuje vyššie spomínaná podrobnejšia úprava možnosti pozastaviť vykonateľnosť rozhodnutia správneho orgánu súdom uvedená v . Podľa , nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na základe rozhodnutia správneho súdu pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy alebo opatrení orgánov verejnej správy. Odkladný účinok zaniká právoplatnosťou rozhodnutia správneho súdu vo veci samej. 54. Ako už súd uviedol, účelom odklad vykonateľnosti je to, aby správny súd zabránil akýmkoľvek právnym dôsledkom, ktoré vyplývajú z právoplatnosti rozhodnutia správneho orgánu z dôvodov uvedených v druhá veta . Nepochybne inštitút chrániaci žalobcu (účastníka administratívneho konania) nemôže byť príčinou hrozby väčšej ujmy v podobe platenia sankcie (úrokov z omeškania) za obdobie, kedy účastník neplnil povinnosť určenú rozhodnutím správneho orgánu, ktorého

účinnosť bola súdom odložená, a to ani v prípade, kedy žalobca v konaní nebol úspešný a jeho žalobu súdu zamietol. 55. Akceptovaním ústavne nekonformného právneho posúdenia prijatého žalovaným v jeho rozhodnutí považoval správny súd za prejav ústavne neprípustného zákazu denegatio iustitiae zasahujúceho do podstaty základného práva žalobcu na súdnu ochranu a jeho práva na spravodlivé´ súdne konanie. 56. Ak by sa účastník administratívneho konania dostal do stavu horšieho (ako keby žalobu nepodal) z dôvodu zvýšenia jeho nákladov (úrokov z omeškania) a pripustila sa jeho (vyššia) ujma z dôvodu uplatňovania legitímneho práva na podanie správnej žaloby a žiadosti o odklad vykonateľnosti, takýto postup by bol v zrejmom rozpore s ústavným právom na súdnu ochranu v zmysle článku 46 ods. 1, ods. 2 SR a článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v spojení´ s článkom 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. 57. Právnym posúdením je činnosť, pri ktorej sa zo skutkových zistení vyvodzujú právne závery a aplikuje sa konkrétna právna norma na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav. Dochádza k nej vtedy, ak sa nepoužil správny právny predpis, alebo ak sa síce aplikoval správny právny predpis, ale nesprávne sa interpretoval alebo ak sa zo správnych skutkových záverov vyvodili nesprávne právne závery. 58. V prejednávanej veci žalovaný založil svoje rozhodnutie na nesprávnom závere, že správca dane úrok z omeškania vyrubil aj za dni trvania odkladného účinku podľa daňového poriadku. Z uvedených dôvodov správny súd po preskúmaní zákonnosti napadnutých rozhodnutí dospel k záveru, že žalovaný pri svojom rozhodovaní vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci, a preto napadnuté rozhodnutia žalovaného podľa zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. 59. Uvedený dôvod zrušenia rozhodnutia žalovaného konzumuje aj ďalšie prípadné vady napadnutého rozhodnutia, preto sa ďalšími námietkami žalobcu správny súd zaoberal len okrajovo, pričom ich vyhodnotil ako neopodstatnené, nespôsobilé byť dôvodom pre zrušenie rozhodnutia žalovaného. 60. Pokiaľ žalobca namietal, že pred vydaním rozhodnutia správcu dane o vyrubení úroku z omeškania nebol nijako upovedomený správcom dane o začatí konania o vyrubení úroku z omeškania a nebola mu daná možnosť sa vyjadriť k podkladom pre vydanie rozhodnutia, správny súd poukazuje na to, že rozhodnutie č. XXXXXXX/X/XXXXXX/XXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX bolo vydané v odvolacom konaní a všetky podklady pre rozhodnutie boli žalobcovi známe vrátane rozhodnutia MF SR č. U. zo dňa XX.XX.XXXX, ktoré bolo žalobcovi doručené dňa XX.XX.XXXX. 61. Pokiaľ žalobca spochybnil, či mal správca dane dostatok podkladov pre vydanie rozhodnutia, pretože daňový administratívny spis sa nachádzal Krajského súdu v Bratislave, správny súd je toho názoru, že z rozhodnutia správcu dane ani z rozhodnutia žalovaného nevyplýva neznalosť obsahu administratívneho spisu a údaje právne relevantné pre výpočet úroku z omeškania boli v oboch rozhodnutiach uvedené správne. 62. Správny súd sa nestotožnil ani s námietkou žalobcu, že správca dane vyrubil sankčný úrok z omeškania napriek tomu, že mu to daňového poriadku nedovoľoval, nakoľko uplynulo viac ako 5 rokov od uloženia povinnosti zaplatiť vyrubený rozdiel DPH. Súd poukazuje na , podľa ktorého lehoty počas konania podľa tejto časti neplynú. Uvedené zákonné ustanovenie explicitne tento účinok súdneho konania ustanovuje aj pri lehotách pre zánik práva vo veciach daní. Rovnaká právna úprava sa nachádza aj v , pričom ale súd zdôrazňuje, že v súlade s , počas účinnosti ktorého bolo ukončené odvolacie konanie pred NS SR, začalo však podľa piatej časti , teda predo dňom nadobudnutia účinnosti , dokončilo sa podľa doterajších predpisov .“ 20. Vychádzajúc z vyššie uvedených dôvodov, s ktorými sa správny súd stotožňuje v celom rozsahu, správny súd napadnuté rozhodnutie žalovaného podľa zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. 21. V ďalšom konaní bude žalovaný postupovať v intenciách záverov rozsudku krajského súdu v predmetnej právnej veci. 22. Podľa , právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný. Ak orgán verejnej správy v ďalšom konaní nepostupoval v súlade s právnym názorom správneho súdu a správny súd opätovne zrušil rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy z tých istých dôvodov, môže správny súd i bez návrhu v zrušujúcom rozsudku uložiť orgánu verejnej správy pokutu. 23. Vzhľadom na to, že žalobca vzal žalobu v časti o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Ministerstva financií Slovenskej republiky Číslo: U. zo dňa 7.11.2019 späť, správny súd žalobu v tejto časti podľa zastavil.

24. Po čiastočnom späťvzatí žaloby zostalo predmetom konania preskúmanie zákonnosti v záhlaví označeného rozhodnutia žalovaného, pričom žalobca bol v tejto časti úspešný v celom rozsahu, preto súd o trovách konania rozhodol podľa a žalobcovi priznal voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania. 25. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť. Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia súdu. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (, ).

Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal.

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).