Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9C/149/2014

Rozhodnutie

Okresný súd Prešov samosudcom JUDr. Rastislavom Sikorjakom v právnej veci žalobcu: Intrum Justitia Slovakia, s.r.o., so sídlom Karadžičova 8, Bratislava, IČO: 35 831 154, právne zastúpeného JUDr. Ján Šoltés, advokát, so sídlom Karadžičova 8, Bratislava, proti žalovanej: V. C., nar. XX.XX.XXXX, t. č. na neznámom mieste, v konaní zastúpená opatrovníčkou O. G., súdnou tajomníčkou Okresného súdu Prešov, za účasti vedľajšieho účastníka Združenie pomoc a ochrana spotrebiteľa - „POS", so sídlom Nám. Legionárov 5, Prešov, IČO: 42 343 828, v zastúpení JUDr. Igor Šafranko, advokát, so sídlom Sov. hrdinov 163/66, Svidník, o zaplatenie 1 419,72 € s prísl., takto

rozhodol:

I. Žalobu zamieta.

II. Žalobca nemá právo na náhradu trov konania a žalovanej náhradu trov konania nepriznáva.

III. Žalobca je povinný zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi Združenie pomoc a ochrana spotrebiteľa - „POS“ náhradu trov právneho zastúpenia v prospech jeho právneho zástupcu JUDr. Igora Šafranka vo výške 178,55 €, a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

Návrhom došlým súdu dňa 16.06.2014 sa žalobca domáhal na žalovanej zaplatenia sumy 412,73 € s prísl. spočívajúcom v úroku z omeškania.

V žalobe uviedol, že pohľadávku, ktorú v konaní uplatňuje, nadobudol na základe postúpenia od postupcu Slovenská sporiteľňa dňa 28.03.2013. Má ísť o pohľadávku zo zmluvy o úvere uzatvorenej dňa medzi Slovenskou sporiteľňou ako veriteľom a žalovanou 1. ako dlžníkom. Vzhľadom na to, že žalovaná úver riadne nesplácal, žalobca ako právny nástupca pôvodného veriteľa si uplatňuje nárok na vrátenie dlžnej sumy prostredníctvom súdu.

Vzhľadom na to, že skutočný pobyt žalovanej sa súdu ani vykonaným šetrením nepodarilo zistiť, bol jej na zastupovanie v konaní súdom ustanovený opatrovník.

Na starne žalovanej do konania vstúpil aj vedľajší účastník Združenie Pomoc a ochrana spotrebiteľov „POS“.

Vedľajší účastník sa k žalobe vyjadril podaním doručeným súdu dňa 10.09.2014, v ktorom uviedol, že tvrdená zmluva o povolenom prečerpaní nemá náležitosti uvedené v § 3 ods.6 zákona č. 258/2001 Z.z..

Vedľajší účastník taktiež namietol, že pri postúpení pohľadávky nebolo dodržané ustanovenie § 92 ods.8 zákona o bankách.

Súd vo veci pojednával dňa 08.06.2015 v neprítomnosti žalobcu a jeho právneho zástupcu (ktorí svoju neprítomnosť ospravedlnili) ako aj v neprítomnosti opatrovníka žalovanej, vykonal dokazovanie obsahom spisu a zistil nasledujúce:

Dňa 07.05.2003 bola medzi Slovenskou sporiteľňou a žalovanou uzatvorená Zmluva o vydaní a používaní bankovej platobnej karty.

Dňa 07.05.2003 mala byť medzi Slovenskou sporiteľňou a žalovanou uzavretá aj Zmluva o bežnom účte, čo však žalobca súdu nepreukázal.

Žalobca súdu preukázal, že dňa 07.05.2003 bola medzi Slovenskou sporiteľnou a žalovanou uzavretá Zmluva o pristúpení k právam a záväzkom a Dodatok č. 1 k Zmluve o bežnom účte.

Žalobou uplatnená pohľadávka má predstavovať pohľadávku z nepovoleného prečerpania bežného účtu.

Vo svojom podaní doručenom súdu dňa 08.12.2014 žalobca uviedol, že jeho právny predchodca poskytol žalovanej k bežnému účtu povolené prečerpanie vo výške 331,94 €. Žalovaná suma 412,73 € má tak predstavovať istinu - 331,94 € a 80,79 € sumu prevyšujúcu povolené prečerpanie.

Z dôvodu obdobnosti prejednávanej veci s inými vecami vedenými na tunajšom súde, vyzval súd žalobcu, aby súdu preukázal, že pri postúpení pohľadávky bol dodržaný § 92 ods. 8 zákona o bankách a preukázal doručenie týmto ustanovením vyžadovanej výzvy žalovanému.

Žalobca na predmetnú výzvu súdu reagoval podaním zo dňa 08.06.2015, ktorým súdu zaslal Výzvu zo dňa 21.07.2010, ktorým mala byť žalovaná upozornená na omeškanie so splácaním svojho peňažného záväzku.

Podľa § 45 ods.1 Občianskeho zákonníka - Prejav vôle pôsobí voči neprítomnej osobe od okamihu, keď jej dôjde.

Je notorietou právnej teórie a praxe, že preukázať doručenie písomnosti, musí ten účastník konania, ktorý z doručenia písomnosti pre seba vyvodzuje priaznivý následok. V danom prípade preukázanie doručenia písomnosti, z ktorej žalobca vyvodzuje pre seba priaznivé účinky v podobe možnosti postúpenia pohľadávky je práve na žalobcovi. Žalobca však nepreukázal, že by sa takéto listina do dispozičnej sféry dlžníka dostala (bez ohľadu na to, či sa s touto výzvou oboznámil, alebo nie), a preto súd musí vychádzať z toho, že nebola splnená podmienka nevyhnutná pre vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru bankou - žalobcom. Žalobca dokonca nepreukázal ani odoslanie vyššie uvedenej listiny.

Súd teda musel prvotne riešiť, či žalobca je vo veci aktívne vecne legitimovaný, a či teda na základe postúpenia platne nadobudol pohľadávku, ktorú uplatňuje na zaplatenie v tomto súdnom konaní.

Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách - ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len postupník), aj bez súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke, alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok.

Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo

pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahov medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.

Podľa § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka - veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.

Podľa § 526 ods. 1 Občianskeho zákonníka - postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi, alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi.

Podľa § 526 ods. 2 Občianskeho zákonníka - ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení. V súvislostí s postúpením pohľadávky sa zvykne postupník odvolávať na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR spis. zn. publikované v periodiku Zo súdnej praxe pod číslom 66/2003, ktorého právna veta znie: „Relevantné oznámenie postupcu dlžníkovi o postúpení pohľadávky bez ďalšieho zakladá aktívnu legitimáciu postupníka na vymáhanie postúpenej pohľadávky. Súd z takéhoto oznámenia vychádza bez toho, aby ako prejudiciálnu otázku, skúmal existenciu a platnosť zmluvy o postúpení.“

V tejto súvislosti procesný súd ďalej potrebuje uviesť, že Najvyšší súd SR v novšom rozhodnutí sp. zn. , ktoré bolo uverejnené v Zbierke rozhodnutí a stanovísk Najvyššieho súdu pod č. 46/2009 uviedol, že: „ Z Občianskeho zákonníka nemožno vyvodiť, že dlžník by nemohol namietať a súd skúmať platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky, ak by toto postúpenie dlžníkovi oznámil postupca ale dlžník by mohol namietať platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky, ak by postúpenie pohľadávky postupca dlžníkovi síce neoznámil, avšak postupník by postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukázal.

Na takého rozlišovanie v postavení dlžníka nemožno nájsť oporu v ustanovení § 526 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Podľa tohto ustanovenia, ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení. Z uvedeného ustanovenia však nemožno činiť záver, že dlžník sa v takomto prípade nemôže dovolať neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky alebo jej neexistencie; to by mohol len vtedy, ak by postúpenie pohľadávky preukazoval zmluvou o postúpení postupník.

V ustanovení § 526 a ani na inom mieste Občiansky zákonník nerozlišuje takéto dve postavenia dlžníka z hľadiska jeho možností namietať neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky.

Najvyšší súd ďalej uviedol, že v spore o neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky, resp. o jej splnenie, kedy postúpená pohľadávka nie je ešte uhradená, je však súd povinný prihliadať z úradnej povinnosti ku skutočnostiam, ktoré majú za následok absolútnu neplatnosť právneho úkonu, ak vyjdú v konaní najavo. Absolútna neplatnosť právneho úkonu znamená, že priamo zo zákona a od počiatku sa na dotknutý právny úkon hľadí, ako keby nebol urobený. Odlišný prístup by znamenal obchádzanie ustanovení o absolútnej neplatnosti právnych úkonov.“

Ustanovenie § 92 ods.8 zákona o bankách pre platné postúpenie pohľadávky stanovuje nasledujúce podmienky:

a) klient nesplnil riadne a včas, čo i len časť svojho splatného záväzku voči banke,

b) omeškanie klienta trvá nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní,

c) na zaplatenie omeškaného peňažného záväzku bol klient písomne vyzvaný.

Súd má za to, že výzva, ktorá je uvedená v § 92 ods. 8 zákona o bankách vo vete prvej, nie je právnym úkonom. Znamená to toľko, že platnosti alebo neplatnosti tejto výzvy sa nemožno domáhať v konaní pred súdom. Ide o tzv. faktický úkon, ktorý je však nevyhnutnou podmienkou možnosti ďalšieho právneho úkonu, a to postúpenia pohľadávky zo strany banky. V prípade, ak tento faktický úkon vykonaný nebol, neplatným bude následný právny úkon.

Na základe uvedeného súd konštatuje, že v prejednávanej veci žalobca žalobou uplatnenú pohľadávku nenadobudol z dôvodu nesplnenia zákonných podmienok na jej platné postúpenie (nepreukázanie doručenia výzvy upozorňujúcej na omeškanie žalovanej) a nie je teda na jej uplatňovanie v súdnom konaní aktívne vecne legitimovaný.

Pokiaľ ide o názor žalobcu, že účelom § 92 ods.8 zákona o bankách nie je obmedzenie možnosti postúpiť bankovú pohľadávku ale prelomenie bankového tajomstva, ide o názor prezentovaný v časopise Súkromné právo č. 1/2015.

S uvedeným názorom sa procesný súd nestotožňuje ale naopak má za, že keďže postúpením bankovej pohľadávky dochádza aj k prelomeniu bankového tajomstva, musia byť na platné postúpenie splnené podmienky uvedené v § 92 ods.8 zákona o bankách. Takto chápe toto ustanovenie aj Národná banka SR (napr. stanovisko zn. zo dňa 20.08.2014 zaslané OS Prešov).

Na základe uvedeného musel súd žalobu bez ďalšieho zamietnuť.

Len na okraj súd uvádza, že pre zamietnutie žaloby, existuje aj ďalší samostatný dôvod.

Podľa § 4 ods.1 zákona č. 258/2001 Z.z. - Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná.

V prejednávanej veci žalobca súdu žiadnu písomnú zmluvu o poskytnutí úveru formou povoleného prečerpania bežného účtu nepreukázal. Poskytnuté peňažné prostriedky by sa tak museli vyporiadať ako bezdôvodné obohatenie, pričom premlčacia doba (na ktorú súd musí prihliadať ex offo - § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa) by pri každom výbere plynula samostatne. Posledný výber žalovanou bol podľa žalobcom poskytnutej platobnej histórie uskutočnený dňa 25.06.2009. Vzhľadom na deň podania žaloby 16.06.2014 je nárok žalobcu premlčaný bez ohľadu, či by sa na premlčanie aplikoval Občiansky zákonník alebo .

Pokiaľ sa týka náhrady trov konania, žalobca v konaní neúspešný, právo na ich náhradu nemá (§ 142 ods.1 O.s.p.).

Úspešná žalovaná si náhradu trov konania neuplatnili (§ 151 ods.1 O.s.p.).

Súd priznal náhradu trov konania vedľajšiemu účastníkovi vystupujúcemu na strane úspešných žalovaných.

Trovy vedľajšieho účastníka sú tvorené nákladmi právneho zastúpenia podľa Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb.

Pri hodnote predmetu sporu 412,37 €, predstavuje tarifná odmena za jeden úkon právnej služby výšku 29,87 € a patrí za nasledujúce úkony právnej služby:

? prevzatie a príprava zastúpenia - 29,87 € + RP 8,04 €,

? vyjadrenie zo dňa 10.09.2014 - 29,87 € + RP 8,04 €,

? účasť na pojednávaní dňa 08.06.2015 - 29,87 € + RP 8,39 €.

Právnemu zástupcovi VÚ ďalej patrí náhrada hotových výdavkov a to

? náhrada phm - cesta Svidník - Prešov - Svidník spolu 134 km, priemerná spotreba - 5,2l/100 km, cena nafty 1,394 €/l = 9,71 €. Účtovaná 1/3 = 3,24 €.

? základná náhrada - 134 km x 0,183 € = 24,52 €. Účtovaná 1/3 = 8,17 €.

? strata času - 5 polhodín x 13,98 € = 69,90 €. Účtovaná 1/3 = 23,30 €.

Trovy právneho zastúpenia spolu predstavujú výšku 148,79 € + 20% DPH = 178,55 €.

Poučenie:

: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne v 5 vyhotoveniach na Okresný súd Prešov, pričom odvolanie musí mať náležitosti uvedené v ust. § 205 ods. 1 a 2 O. s. p..

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.