Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_8To-42-2015.pdf
PDF · 70.36 KB
Case nature
Area
Subarea
8To/42/2015
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Daniely Mitterpákovej a sudcov JUDr. Karola Kučeru a JUDr. Martina Michalanského, v trestnej veci proti obvinenému K. H. pre zločin podpory a propagácie skupín smerujúcich k potlačeniu základných práv a slobôd podľa § 421 ods. 1, 2 písm. a/ Tr. zák., o sťažnosti prokurátora proti uzneseniu Okresného súdu Michalovce sp. zn. 4T/194/2014 zo dňa 21. 4. 2015 na neverejnom zasadnutí konanom v Košiciach dňa 8. júna 2015 takto
rozhodol:
Podľa § 194 ods. 1 písm. b/ Tr. por. z r u š u j e napadnuté uznesenie a okresnému súdu u k l a d á, aby vo veci znovu konal a rozhodol.
odôvodnenie:
Okresný súd Michalovce napadnutým uznesením sp. zn. 4T/194/2014 zo dňa 21. 4. 2015 podľa § 241 ods. 1 písm. f/ Tr. por. odmietol obžalobu prokurátora Okresnej prokuratúry Michalovce a vrátil vec prokurátorovi z dôvodu závažných procesných chýb.
Proti tomuto rozsudku podal sťažnosť prokurátor. V písomných dôvodoch sťažnosti uviedol, že príkaz Okresného súdu Košice I bol vydaný zákonným spôsobom, keďže mu predchádzal návrh prokurátora a spĺňal všetky potrebné náležitosti. Odôvodnenosť vydania príkazu podľa § 116 ods. 1, 2 Tr. por. vyplývala predovšetkým zo zabezpečených dôkazov, ktoré sa v čase jeho vydania vo vyšetrovacom spise nachádzali. Vyjadril názor, že súd v trestnom konaní nie je oprávnený hodnotiť zákonnosť právoplatného rozhodnutia vydaného iným súdom v zmysle posudzovania kvality jeho odôvodnenia ako obsahovej náležitosti takéhoto príkazu o to viac, ak je to súd rovnakého stupňa. Takýto záver môže vysloviť len Ústavný súd SR. Sporný príkaz nebol vyhlásený ako nezákonný Ústavným súdom Slovenskej republiky na základe ústavnej sťažnosti obvineného, pričom doposiaľ takáto sťažnosť v súvislosti s touto trestnou vecou pojednávaná nebola. Obvinený príkaz nespochybnil v žiadnom štádiu trestného konania. Uviedol, že nepriama analógia o nezákonnosti príkazu súdu z dôvodu nedostatočného odôvodnenia v inej trestnej veci ako v tej, ktorej sa príkazy napádané na všeobecnom súde týkajú, nemôže byť aplikovaná. V opačnom prípade by potom súd nebol viazaný právoplatným rozhodnutím iného súdu a mohol by vyhodnocovať jeho zákonnosť podľa jeho kvality a prípadne potom na takéto rozhodnutie neprihliadal po vyhodnotení jeho kvalitatívnej nedostatočnosti, čo je zásadne v rozpore s § 7 ods. 1 Tr. por. Zároveň tiež poukázal na to, že prokurátor nemá zákonnú možnosť skúmať rozhodnutie súdu, ktoré je vydané sudcom pre prípravné konanie. Poznamenal, že v prípravnom konaní boli vykonané všetky dostupné dôkazy a v tomto štádiu trestného konania nie je možné požadovať od orgánov činných v trestnom konaní, aby odstránili (podľa súdu) vzniknutý „protiprávny stav“. Má za to, že v prípade postupu podľa § 214 ods. 1 písm. f/ Tr. por. musí súd ozrejmiť aj spôsob odstránenia procesnej chyby a nielen všeobecne konštatovať protiprávny stav. Podotkol, že po vrátení veci už nebude možné požiadať súd o vydanie nového príkazu, resp. postupovať jedným zo spôsobov podľa § 215 ods. 1 Tr. por. Prokuratúra totiž nemá dosah na opätovnú technickú realizáciu predmetného úkonu.
Z uvedených dôvodov žiadal, aby krajský súd zrušil napadnuté uznesenie a okresnému súdu vrátil vec na nové prejednanie a rozhodnutie.
Na podklade takto podanej sťažnosti krajský súd ako nadriadený orgán podľa § 192 ods. 1 písm. a/, b/ Tr. por. preskúmal správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým môže sťažovateľ podať sťažnosť a konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia a zistil nasledovné.
Z odôvodnenia napadnutého uznesenia je zrejmé, že okresný súd odmietol obžalobu prokurátora a vrátil mu vec na došetrenie, pretože dospel k záveru, že súdny príkaz na zistenie údajov o uskutočnenej telekomunikačnej prevádzke vydaný Okresným súdom Košice I zo dňa 20. 2. 2014 nemá zákonné náležitosti v zmysle § 116 ods. 2 Tr. por. z dôvodu jeho neodôvodnenosti a preto nemôže slúžiť ako zákonný dôkaz, na podklade ktorého by bolo možné postavenie obvineného pred súd. Okresný súd tiež skonštatoval, že vzhľadom na nezákonnosť tohto dôkazu bolo porušené aj ustanovenie § 206 ods. 1 Tr. por. a aj zásady v zmysle citovaných ustanovení § 2 ods. 1 a 10 Tr. por. Neakceptoval ani dôkazy získané pri domovej prehliadke a znalecké posudky, pretože boli získané na základe predtým vykonaného nezákonného dôkazu v zmysle vydania príkazu na zistenie a oznámenie údajov o zistenej uskutočnenej telekomunikačnej prevádzke, bez vydania ktorého by nebola stotožnená podozrivá osoba a nebolo vynesené obvinenie.
Krajský súd po preskúmaní predloženého spisového materiálu dospel k záveru, že neboli splnené podmienky pre odmietnutie obžaloby a vrátenie veci prokurátorovi na došetrenie v zmysle § 241 ods. 1 písm. f/ Tr. por. a v tejto súvislosti sa stotožnil so sťažnostnými námietkami prokurátora, že doposiaľ nazhromaždené dôkazy odôvodňujú zákonné postavenie obvineného pred súd. Podľa § 241 ods. 1 písm. f/ Tr. por. obžalobu podanú na súde pre prečin a zločin s hornou hranicou neprevyšujúcou 8 rokov preskúma samosudca a podľa jej obsahu a obsahu spisu obžalobu odmietne a vráti vec prokurátorovi, ak zistí závažné procesné chyby, najmä porušenie práva obhajoby.
Aj keď sa porušenie procesných predpisov môže týkať každého ustanovenia Trestného poriadku, z hľadiska ďalšieho konania (pri predbežnom preskúmaní obžaloby) je potrebné zamerať sa na tie porušenia predpisov, ktoré je možné považovať za závažné procesné chyby prípravného konania, ktorých nedodržanie má podstatný význam a dôsledky pre práva obvineného, najmä jeho právo na obhajobu, ako aj na skutočnosť, do akej miery je ich možné, resp. nemožné napraviť v konaní pred súdom.
Podľa prvej vety § 119 ods. 2 Tr. por. za dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže prispieť na náležité objasnenie veci a čo sa získalo z dôkazných prostriedkov podľa tohto zákona alebo podľa osobitného zákona.
Z obsahu vyšetrovacieho spisu nie je zrejmé, že by bola obžaloba opretá o podstatný dôkaz, resp. dôkazy, ktoré neboli vykonané zákonným spôsobom tak, ako sa mylne domnieval okresný súd.
Pokiaľ okresný súd dospel k záveru o nezákonnosti príkazu na zistenie a oznámenie údajov o zistenej uskutočnenej telekomunikačnej prevádzke a tým aj dôkazov získaných pri domovej prehliadke a znaleckých posudkov, krajský súd uvádza, že okresný súd nie je v tomto trestnom konaní oprávnený rozhodovať o zákonnosti právoplatného rozhodnutia iného súdu v zmysle posudzovania kvality odôvodnenia ako obsahovej náležitosti predmetného príkazu.
Ako na to prokurátor správne poukázal, sporný príkaz na zistenie a oznámenie údajov o zistenej uskutočnenej telekomunikačnej prevádzke nebol vyhlásený za nezákonný Ústavným súdom Slovenskej republiky na základe ústavnej sťažnosti obvineného, pričom doposiaľ takáto sťažnosť ani nebola podaná a pojednávaná.
Súd nemôže analogicky aplikovať rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky o nezákonnosti príkazu súdu z dôvodu nedostatočného odôvodnenia v inej trestnej veci (na podklade individuálnej sťažnosti) na súčasne preskúmanú vec. V opačnom prípade by potom podľa argumentácie okresného súdu súd nebol viazaný právoplatným rozhodnutím iného súdu a mohol by (v zmysle nálezu Ústavného súdu SR v inej trestnej veci) vyhodnocovať zákonnosť rozhodnutia iných súdov podľa ich kvality a
prípadne na takéto rozhodnutia po vyhodnotení kvalitatívnej nedostatočnosti obsahu ich odôvodnenia na ne neprihliadať, čo je zásadne v rozpore s ustanovením § 7 ods. 1 Tr. por.
Krajský súd preto konštatuje, že za daných okolností dôkazy získané z dôkazných prostriedkov na základe takéhoto príkazu možno považovať za zákonné a v plnom rozsahu spôsobilé plniť funkciu dôkazu v konaní pred súdom. Príkaz bol vydaný príslušným orgánom a spĺňa obligatórne tak formálne, ako aj obsahové náležitosti v zmysle príslušných ustanovení Trestného poriadku pre tento spôsob rozhodovania v trestnom konaní.
Okrem toho ako už krajský súd vyššie ustálil, vrátenie veci prokurátorovi na došetrenie je dôvodné len vtedy, ak smeruje k tomu, aby boli zisťované okolnosti zistiteľné a pre posúdenie veci rozhodujúce a aby sa tak stalo vykonateľnými dôkazmi, čo už v predmetnom prípade nie je možné.
Pretože krajský súd nezistil také závažné pochybenia orgánov činných v trestnom konaní, ktoré by opodstatňovali postup súdu podľa § 241 ods. 1 písm. f/ Tr. por. rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
To boli dôvody, pre ktoré krajský súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.