Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14Co/133/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v zložení: predsedníčka senátu JUDr. Darina Kriváňová a členovia senátu JUDr. Branislav Král a JUDr. Michaela Krajčová, v spore žalobcu: Bratislavská vodárenská spoločnosť, a. s. so sídlom Prešovská 48, Bratislava, IČO: 35 850 370, zastúpená advokátskou kanceláriou Roštár - Slovák, s. r. o., so sídlom Révova 7, Bratislava, proti žalovanému: L. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. XXXX, o zaplatenie 473,51 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Pezinok č. k. -145 zo dňa 19.02 2018, takto

rozhodol:

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Pezinok č. k. -145 zo dňa 19.02.2018 p o t v r d z u j e.

Žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcovi v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

Okresný súd Pezinok rozsudkom č. k. -145 zo dňa 19.02.2018 zamietol žalobu žalobcu o zaplatenie 473,51 Eur s príslušenstvom a žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania proti žalobcovi v plnom rozsahu.

2. Žalobca podanou žalobou žiadal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť istinu vo výške 473,51 Eur s 8,5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 235,98 Eur od 30.10.2007 do zaplatenia, 9 % ročný úrok z omeškania zo sumy 158,97 Eur od 12.07.2009 do zaplatenia, 9 % ročný úrok z omeškania zo sumy 78,56 Eur od 24.08.2009 do zaplatenia. Žalobca podanú žalobu odôvodnil tým, že žalovanému dodával pitnú vodu z verejného vodovodu na odbernom mieste S. 2, číslo odberu XXXX-XXXXX-XXX a žalovaný pitnú vodu z verejného vodovodu na tomto odbernom mieste odoberal. Žalobca vystavil žalovanému faktúru č. 207181553 na sumu 236,56 Eur (nesplatená časť 235,98 Eur), faktúru č. 209252556 na sumu 158,97 Eur a faktúru č. 209298143 Eur na sumu 78,56 Eur. Predmetné faktúry žalobca priložil k žalobe. 3. Žalovaný podal odpor proti platobnému rozkazu, ktorým mu súd uložil zaplatiť žalovanú sumu a v podanom odpore tvrdil, že nehnuteľnosť, do ktorej žalobca dodával vodu, bola prevedená na základe kúpnej zmluvy zo dňa 20.07.2004, ktorú zároveň predložil, v prospech Ing. S. a právne účinky vkladu nastali dňa 20.10.2004. Na základe dohody v zmluve mal nový nadobúdateľ prehlásiť odber všetkých energií dňom prevodu nehnuteľnosti na seba. Žalovaný namietal, že ani jedna faktúra, ktorú žalobca predložil, mu nebola doručená.

4. Okresný súd právne vec posúdil podľa ustanovenia a podľa a o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách a o zmene a doplnení o regulácii v sieťových odvetviach, v znení neskorších predpisov, ktorý upravuje okrem iného všeobecné podmienky pripojenia na verejný vodovod, pri skúmaní existencie zmluvného

vzťahu medzi stranami sporu. Zároveň skúmal, či je uplatnený nárok hmotnoprávne dôvodný proti označenému žalovanému.

5. Okresný súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. Zistil z vyjadrenia žalobcu, že tento nedisponuje so zmluvou o dodávke pitnej vody a odvádzaní odpadových vôd, ktorá by mala byť uzavretá medzi stranami, pretože v danom čase sa nevyžadovala písomná forma zmluvy. Žalovaný na odbernom mieste odoberal pitnú vodu dlhodobo. Žalobca uviedol, že noví majitelia domu manželia S. po prevode nehnuteľnosti v roku 2004 ďalej odoberali vodu a za to platili do roku 2009. Súd mal preukázané, že žalovaný kúpnou zmluvou zo dňa 21.07.2004 previedol vlastnícke právo k nehnuteľnosti na adrese S. X na M. S., ktorý bol vlastníkom nehnuteľnosti až do 25.08.2016, kedy sa novým vlastníkom na základe príklepu v dražbe stala spoločnosť L. F., s. r. o., ktorá nehnuteľnosť opäť scudzila ku dňu 05.04.2017. V období od 20.10.2004 do 25.082016 bol vlastníkom predmetných nehnuteľností na adrese Štefanová 2, na ktorom bolo vedené odberné miesto, a to Ján Šteruský.

6. Okresný súd skúmal premlčanie uplatneného nároku podľa a a vzhľadom na vznesenú námietku premlčania zo strany žalovaného, nepriznal žalobcovi pohľadávku vyplývajúcu z faktúry č. 207181553 na sumu 235,98 Eur so splatnosťou ku dňu 29.10.2007, pretože táto je premlčaná a premlčacia doba uplynula dňa 30.10.2010 a žaloba bola podaná až dňa 14.05.2012. Právo žalobcu na zaplatenie ostatných faktúr súd posudzoval s prihliadnutím na chýbajúcu písomnú zmluvu medzi stranami a či žalobca skutočne uzatvoril so žalovaným zmluvu a či sa stal žalovaný odberateľom v zmysle Zákona o verejných vodovodoch a kanalizáciách alebo nie, s prihliadnutím na ustanovenie tohto zákona. Žalobca však nepreukázal existenciu zmluvného vzťahu medzi stranami a tak súd sa ostatnými dôkazmi nezaoberal. Okrem toho Okresný súd pri rozhodnutí vychádzal zo zistenia, že na všetkých faktúrach, ktoré predložil žalobca bol síce ako odberateľ uvedený žalovaný, ale tieto faktúry boli adresované osobe označenej ako S. Z., S. 2, ktorá bola zároveň vedená ako vlastník resp. spoluvlastník nehnuteľnosti na odbernom mieste v období od 20.10.2004 do 25.08.2016 a z tohto zistenia vyplýva, že žalobca musel mať vedomosť o zmene vlastníka predmetnej nehnuteľnosti, ktorá bola napojená na verejný vodovod. Žalobca v konaní o zaplatenie pohľadávky neuniesol dôkazné bremeno o skutkovom tvrdení, že medzi stranami vznikol zmluvný vzťah, zakladajúci nárok žalobcu na zaplatenie pohľadávok vyplývajúcich z predložených faktúr a preto súd žalobu v celom rozsahu zamietol.

7. O trovách konania súd rozhodol podľa v spojení s tak, že žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania proti žalobcovi, vzhľadom k tomu, že žalovaný bol v danej veci plne úspešný.

8. Proti rozsudku podal odvolanie žalobca podľa , , a z dôvodu, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. V odvolaní žalobca poukázal na rozhodnutie súdu, v ktorom súd konštatuje, že práve žalobca si nesplnil svoju povinnosť v zmysle o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách a o zmene a doplnení o regulácii v sieťových odvetviach, účinný od 1.11.2002 a poukázal na to, že žalovaný bol vlastníkom nehnuteľnosti, do ktorej žalobca dodával pitnú vodu len do 20.10.2002. Žalobca poukázal na uvedené ustanovenie, ktoré ukladá žalobcovi povinnosť uzatvoriť písomnú zmluvu o dodávke pitnej vody do dvoch rokov odo dňa účinnosti uvedeného zákona, ale žalovaný v čase uplynutia tejto lehoty, teda keď účinky vkladu nastali dňa 20.10.2004, už nebol vlastníkom nehnuteľnosti, do ktorej žalobca dodával pitnú vodu, a z toho dôvodu vo vzťahu k žalovanému zo strany žalobcu k porušeniu zákonom uloženej povinnosti nedošlo. Okrem toho uviedol, že žalovaný v priebehu konania nerozporoval uzatvorenie ústnej zmluvy o dodávke pitnej vody, takže toto tvrdenie žalobcu, nakoľko nebolo zo strany žalovaného rozporované, považuje v konaní za nesporné a uvedené mal rovnako posúdiť súd. Žalobca v konaní predložil dôkaz a to Prehľad odpočtov, ktorým súdu dostatočne preukázal uzatvorenie zmluvy v nepísomnej forme, avšak nesprávnym postupom súd nevyhodnocoval žalobcom navrhnuté dôkazy v konaní. Za nesprávne považuje žalobca odôvodnenie rozsudku, v ktorom súd prihliadol na námietku premlčania, ktorá bola podaná až v odvolacom konaní. Odvolateľ týmto odvolaním navrhol, aby odvolací súd rozsudok Okresného súdu zmenil tak, že žalobe vyhovie alebo napadnutý rozsudok zruší a vec vráti súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, a žiadal priznať aj náhradu trov celého konania.

9. Žalovaný sa k podanému odvolaniu žalobcu nevyjadril.

10. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací, pri preskúmaní veci bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania ( ods. l, ods. 2, , ( účinný od 1.7.2016, ), vec prejednal bez nariadenia pojednávania, keďže neboli splnené zákonné podmienky pre jeho nariadenie (nebolo potrebné doplniť, resp. zopakovať dokazovanie, nevyžaduje to dôležitý verejný záujem; ods. l ) a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nie je možné vyhovieť.

11. Podľa <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/> odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa odseku 2 tohto ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

12. Rozsudok súdu prvej inštancie je presvedčivý, záver, ohľadne zamietnutia uplatneného nároku z dôvodu, že označený žalovaný neprijímal plnenie zo strany žalobcu odoberaním pitnej vody, pretože nehnuteľnosť previedol kúpnou zmluvou na inú osobu a tak nebol pasívne vecne legitimovaný pre dôvodnosť uplatneného nároku, ku ktorému súd po preskúmaní veci dospel, je správny. Odvolací súd konštatuje, že odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku je dostatočne vyčerpávajúce a zodpovedá kritériám uvedeným v ustanovení . <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2015/160/> Odvolací súd na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku poukazuje už len na určité najzásadnejšie aspekty, ktorými reaguje na argumenty žalobcu v odvolaní.

13. Súd prvej inštancie založil svoje zamietajúce rozhodnutie na nedostatku vecnej pasívnej legitimácie na strane žalovaného, ktorý bol označený v žalobe a proti ktorému smeroval uplatnený nárok. Zistil, že je nesporné tvrdenie žalovaného, že predmetnú nehnuteľnosť, ku ktorej žalobca predložil k žalobe faktúry na odber pitnej vody, žalovaný previedol kúpnou zmluvou na inú osobu a tak neodoberal pitnú vodu od žalobcu a žalobca tak svoj nárok proti označenému žalovanému v žalobe nepreukázal. Rovnako žalobca nepreukázal doručenie faktúr žalovanému, ale bolo zistené, že adresátom nároku žalobcu bol nový nadobúdateľ nehnuteľnosti. Preto bol správny záver okresného súdu, že žaloba proti označenému žalovanému v žalobe nie je dôvodná.

14. Vecná legitimácia, či už aktívna alebo pasívna sa vo všeobecnosti v občianskom súdnom konaní rozumie oprávnenie účastníkov vyplývajúce z hmotného práva. Vecnú legitimáciu má ten z účastníkov, komu svedčí stav z hmotného práva, teda kto je nositeľom subjektívneho práva (aktívna vecná legitimácia) alebo nositeľom subjektívnej povinnosti vyplývajúcej z hmotného práva (pasívna vecná legitimácia), o ktorých sa v konaní rozhoduje.

15. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej, t. j. existencie tvrdeného práva na strane žalobcu, alebo pasívnej, t. j. existencie tvrdenej povinnosti na strane žalovaného, je imanentnou súčasťou súdneho konania. Súd skúma aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu a pasívnu vecnú legitimáciu žalovaného z úradnej povinnosti.

16. V civilnom sporovom konaní sa rozlišuje procesná legitimáciu a vecnú legitimáciu. Procesnou legitimáciou rozumieme oprávnenie byť stranou v spore. Vecnou legitimáciou rozumieme z hmotného práva vyplývajúci stav svedčiaci o tom, kto je nositeľom uplatneného práva alebo povinnosti v konkrétnom prípade. Či je strana vecne legitimovaná, buď aktívne (na strane žalobcu) alebo pasívne (na strane žalovaného), ukáže sa v konečnom vecnom súdnom rozhodnutí. Nedostatok vecnej legitimácie teda znamená, že strana nebola nositeľom práva, o ktoré išlo v konkrétnom konaní. Vecná legitimácia má význam v každom sporovom konaní. Nedostatok vecnej legitimácie teda znamená, že strana nebola nositeľom práva, o ktoré išlo v konaní.

17. V odvolaní žalobca neargumentuje žiadnymi novými skutočnosťami a dôkazmi podstatnými pre vec samú v zmysle , s ktorými by sa súd prvej inštancie riadne v odôvodnení svojho rozhodnutia nevysporiadal. Obsah odvolania žalobcu nie je spôsobilý spochybniť správnosť záverov napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie z hľadiska odvolacích dôvodov výslovne v ňom uvedených, pričom ani

v odvolacom konaní neboli zistené také nové rozhodujúce skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by mali za následok zmenu skutkového stavu, alebo by spochybňovali správnosť právnych záverov, na ktorých súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie.

18. Okresný súd vecne a právne správne postupoval, keď žalobu zamietol po zistení, že žalobca nepreukázal existenciu zmluvného vzťahu medzi stranami, ani vznik bezdôvodného obohatenia v súvislosti s odoberaním vody, čo však preukázané nebolo, pri rozhodnutí vychádzal zo zistenia, že na všetkých faktúrach, ktoré predložil žalobca bol síce ako odberateľ uvedený žalovaný, ale tieto faktúry boli adresované osobe označenej ako S. Z., S. 2, ktorá bola zároveň vedená ako vlastník resp. spoluvlastník nehnuteľnosti na odbernom mieste v období od 20.10.2004 do 25.08.2016 a z tohto zistenia vyplýva, že žalobca musel mať vedomosť o zmene vlastníka predmetnej nehnuteľnosti, ktorá bola napojená na verejný vodovod. Ustálil záver, že žalobca v konaní o zaplatenie pohľadávky neuniesol dôkazné bremeno o skutkovom tvrdení, že medzi stranami vznikol zmluvný vzťah, zakladajúci nárok žalobcu na zaplatenie pohľadávok vyplývajúcich z predložených faktúr proti žalovanému označenému v žalobe.

19. V danom prípade totiž nositeľom pasívnej vecnej legitimácie môže byť len odberateľ pitnej vody, ktorý prijíma plnenie od žalobcu a tým nebol žalovaný označený v žalobe, ale nadobúdateľ predmetnej nehnuteľnosti, o čom nevznikli v priebehu konania pred okresným súdom pochybnosti. Preto nedostatok pasívnej vecnej legitimácie odôvodňuje zamietnutie žaloby. Ak sa teda žalobca domáha náhrady proti žalovanému, ktorý nie je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, potom nebol nárok dôvodný. V sporovom súdnom konaní je žalobca povinný už v žalobe pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu (, ). V občianskom súdnom konaní majú strany sporu rovnaké postavenie, rovnaké práva a povinnosti a z tohto pohľadu súd nemôže stranám sporu „našepkávať“, „dávať návod“, ako majú vo veci konať a vyjadrovať sa, aké náležitosti má mať žaloba tak, aby boli v konaní o ich hmotnoprávnom nároku úspešní ( ).

20. Odvolací súd zdôrazňuje, že ak žalovaný nedisponuje dostatočnou pasívnou vecnou legitimáciou v konaní, nedostatok pasívnej vecnej legitimácie je vždy dôvodom pre zamietnutie žaloby.

21. Vzhľadom na uvedené odvolací súd rozsudok okresného súdu ako vecne správny podľa ustanovenia , potvrdil.

22. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa v spojení s . Žalovanému, ktorý mal v odvolacom konaní plný úspech, priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. Podľa o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

23. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave, pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

(1) Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

(1) Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ).

(1) Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci.

(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).