Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_13C-472-2013.pdf
PDF · 122.89 KB
Case nature
Area
Subarea
13C/472/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Banská Bystrica v konaní pred sudcom JUDr. Gabrielom Slobodníkom v právnej veci navrhovateľa Š. Š., Y. L. W. XX, L., v konaní zastúpeného Advokátskou kanceláriou KZ partners, s.r.o., so sídlom Senec, Slnečná 4, IČO: 47 236 477, proti odporcovi SVB a NP RUBÍN, so sídlom Banská Bystrica, 29. augusta č. 29, IČO: 35 989 289, v konaní zastúpeného JUDr. Petrom Dlhopolčekom, advokátom, Advokátska kancelária Banská Bystrica, Horná ulica č. 51, o zaplatenie 467,-- Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi 467,-- Eur spolu s 5,75 % ročným úrokom z omeškania od 22. 02. 2013 až do zaplatenia, a to v lehote 15 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Odporca je p o v i n n ý nahradiť navrhovateľovi trovy konania za zaplatený súdny poplatok vo výške 28,-- Eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 2 158,38 Eur, a to v lehote 15 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
odôvodnenie:
Navrhovateľ návrhom zo dňa 02. 12. 2013 žiadal súd, aby vo svojom rozhodnutí zaviazal odporcu na zaplatenie sumy 467,-- Eur s príslušenstvom z titulu vzniknutej škody na jeho osobnom motorovom vozidle. Navrhovateľ vo svojom návrhu uviedol, že dňa 04. 01. 2013 parkoval so svojím osobným motorovým vozidlom zn. E. XXX, evidenčného čísla Y., z časti aj na chodníku v blízkosti bytového domu. V ten istý deň sa zo strechy bytového domu uvoľnil kus ľadu, ktorý dopadol na čelné sklo automobilu, čím spôsobil jeho poškodenie a rozbitie. Dňa 14. 01. 2013 si navrhovateľ nechal na svoje náklady odstrániť škodu, ktorá bola spôsobená pádom kusu ľadu na čelné sklo svojho automobilu, prostredníctvom spoločnosti N. L. H..Z..A.., so sídlom Považská Bystrica, pričom za takúto výmenu a opravu čelného skla mu dodávateľ účtoval faktúrou č. XXXXXXXX sumu 467,-- Eur s DPH, ktorú riadne a včas aj uhradil. Z tohto dôvodu vznikla navrhovateľovi škoda v celkovej výške 467,-- Eur. Navrhovateľ vo svojom návrhu tvrdil, že odporca nedodržal prevenčnú povinnosť ustanovenú v § 415 Občianskeho zákonníka a to tým, že neodstránil ľad zo strechy bytového domu, hoci mu táto povinnosť vyplývala zo zákona. Uviedol, že odporca zodpovedá za správu domu v zmysle zákona č. 182/1993 Z. z., podľa ktorého správca alebo spoločenstvo zabezpečuje pre vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome prevádzku, údržbu, opravy a udržiavanie spoločných častí domu. Spoločnými časťami domu sú pre účely tohto zákona aj strechy, pričom platí, že odporca je povinný zabezpečovať údržbu strechy takým spôsobom, aby iným osobám nespôsobil škodu. Odporca okrem iného porušil aj povinnosť stanovenú všeobecne záväzným nariadením Mesta Banská Bystrica č. 9/2011 o verejnom poriadku na území mesta, podľa ktorého, že ak sa vytvorí na streche alebo odkvape nehnuteľnosti cencúle, užívateľ tejto nehnuteľnosti je povinný vykonať také opatrenie, aby cencúle a ľad zo strechy neohrozovali život alebo zdravie ľudí. Zároveň poukázal na to, že protiprávny úkon nemusí byť jedinou príčinou vzniku škody, stačí že je jednou z príčin, ktorá sa podieľa na nepriaznivom následku, ktorý má byť odškodnený a to
príčinou dôležitou, podstatnou a značnou. Z tohto dôvodu vylúčil tú okolnosť, že by porušil ustanovenie § 52 ods.2 zákona č. 8/2009 Z. z. a svojím vozidlom stál tak, že by šírka chodníka bola menšia ako 1,5 m, t. j. že by nedodržal predpísanú šírku chodníku voľného pre chodcov. Odporca takúto skutočnosť nijakým spôsobom nepreukázal. Navrhovateľ ďalej uviedol, že škodou v právnom zmysle je definované ako peniazmi vyjadriteľná ujma na majetku poškodeného, ktorú je možné teda vyjadriť peňažným ekvivalentom, t. j. peniazmi. Z tohto dôvodu poukázal na úhradu faktúry č. 34340032, ktorou došlo k reálnemu úbytku na jeho majetku a takúto skutočnosť preukazoval práve týmto listinným dôkazom.
Navrhovateľ ďalej uviedol, že medzi protiprávnym konaním škodcu a vzniknutou škodou je vzťah príčinnej súvislosti, teda vzťah, aká konkrétna majetková ujma je následkom konkrétneho protiprávneho úkonu škodcu tak ako je to v danom prípade. V prípade, že by odporca dodržal všetky povinnosti vyplývajúce z platných právnych predpisov a teda ľad zo strechy bytového domu by odstránil, alebo by urobil opatrenia, ktoré by viedli k tomu, že takýto ľad zo strechy by nepoškodzoval majetok alebo život, zdravie iných osôb, ku škode by nedošlo. Z pohľadu zavinenia navrhovateľ svoj návrh odôvodnil tým, že všeobecná občiansko-právna zodpovednosť je založená na princípe zodpovednosti za predpokladané prezimované nedbanlivostné zavinenie v zmysle § 420 ods.3 Občianskeho zákonníka. Dôkazné bremeno v danom prípade je na škodcovi tak, aby teda preukázal zbavenia sa zodpovednosti tak, že túto škodu nezavinil.
Súd vo veci vykonal dokazovanie faktúrou č. XXXXXXXX, z ktorej je zrejmé, že navrhovateľ využil služby obchodnej spoločnosti N. L., H..Z..A.. tak, že poškodené predné sklo osobného motorového vozidla jemu vlastnícky patriacich nechal opraviť, pričom obchodná spoločnosť fakturovala za túto opravu sumu 467,-- Eur, ktorú podľa pokladničného dokladu navrhovateľ uhradil dňa 14. 01. 2013.
Odporca vo svojom vyjadrení uviedol, že navrhovateľ sám priznáva, že parkoval svojím automobilom sčasti aj na chodníku, avšak nesúhlasil s tvrdením odporcu, že by porušil ustanovenie § 52 ods.2 zákona č. 8/2009 o cestnej premávke, iní účastníci cestnej premávky než chodci nesmú chodník používať, to však neplatí ak dopravnou značkou alebo dopravným zariadením je určené inak alebo ak ide o zastavenie alebo státie vozidla, pri ktorom ostáva voľná šírka chodníka najmenej 1,5 m okrem zóny s dopravným obmedzením spočívajúcim v zákaze zastavenia alebo státia a zóny s plateným alebo regulovaným státím.
Odporca ďalej uviedol, že navrhovateľ resp. jeho rodinní príslušníci, nikdy nepopierali tú skutočnosť, že navrhovateľ parkoval so svojím motorovým vozidlom na chodníku tak, že tam neostávala voľná šírka chodníka najmenej 1,5 m. Z tohto dôvodu ani k zdokumentovaniu nehody neprivolali policajtov. Z tohto dôvodu sa sám navrhovateľ svojím protiprávnym konaním podieľal na vzniku tejto škody a za túto zodpovedá v zmysle ustanovenia § 441 Občianskeho zákonníka. Odporca ďalej uviedol, že celá vzniknutá škoda bola spôsobená zavinením navrhovateľa, t.j. jeho protiprávnym úkonom a to tým, že parkoval na mieste, na ktorom parkovať nemal, t. j. na chodníku, bez toho, aby ponechal voľnú šírku najmenej 1,5 m. Ak by totižto navrhovateľ na danom mieste neparkoval, nikdy by ku škode na jeho motorovom vozidle pádom ľadu zo strechy alebo aj iných škôd nedošlo. Odporca ďalej vylúčil svoju zodpovednosť za protiprávny úkon vo forme jeho existencie v zmysle § 415 Občianskeho zákonníka, nakoľko samotná strecha bytového domu je zabezpečená ochranou proti padaniu snehu zo strechy a neustále odstraňovanie snehu z okraja strechy každodenne v období bohatom na snehové zrážky je objektívne nemožné.
Navrhovateľ vo svojej výpovedi uviedol, že k vzniku škody na jeho osobnom motorovom vozidle došlo tým spôsobom, že čelné sklo na jeho motorovom vozidle bolo rozbité, bolo popraskané a boli vpadnuté úlomky do auta. Jednalo sa o kus ľadu, aj keď veľkosť si už pre odstup času nepamätal. Uviedol, že kus ľadu zasiahol aj motorové vozidlo, ktoré stálo za ním.
Navrhovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu uviedol, že sám odporca potvrdil vznik škody tým, že písomne oznámil poistnú udalosť svojej poisťovni, pričom súd v tejto súvislosti vykonal
dokazovanie listinou, a to hlásením o škodovej udalosti doručenej Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s. dňa 10. 01. 2013, kedy odporca oznámil takúto škodovú udalosť svojej poisťovni.
Navrhovateľ prostredníctvom právneho zástupcu ďalej uviedol, že odporca ho mal záujem odškodniť z predmetnej poistky do tej chvíle, pokiaľ nezistil, že predmetná poistka sa na takýto typ škôd nevzťahuje. Uviedol, že dôkazná povinnosť ohľadne dodržania resp. nedodržania 1,5 m vzdialenosti od budovy po vozidlo navrhovateľa, zaťažuje odporcu. Uviedol však, že takáto vzdialenosť je bez priamej príčinnej súvislosti so vzniknutou škodou, pretože aj keby navrhovateľ parkoval vo vzdialenosti 2 alebo 3 m od budovy, takýto ľad by padol opätovne na jeho osobné motorové vozidlo.
Súd vo veci vykonal ďalej dokazovanie výsluchom svedkov a to Ing. Ľubomíra Škutu - otca navrhovateľa, ktorý vo svojej výpovedi uviedol, že na udalosť si spomína v tom zmysle, že v pondelok ráno u nich zvonil sused E.. Š. Z.. E.. L. s tým, že zo strechy padol kus zľadovateného snehu a rozbil čelné sklo motorového vozidla. Uviedol, že auto parkovalo pri obytnom dome na tom mieste, kde stávali pravidelne tak, ako to podmienky na sídliskách dovoľujú. Uviedol, že so státím motorového vozidla na tomto mieste nebol v minulosti nikdy žiadny problém, nemala proti tomu nič ani Mestská polícia ani policajný zbor. Uviedol, že tento sneh sa zrejme uvoľnil zo strechy a padol na motorové vozidlo, pričom takýmto pádom bolo poškodené ešte ďalšie vozidlo - vozidlo pána J., ktorý stál súbežne so stenou bytového domu. Uviedol, že oni parkovali vozidlo tak, že dávali pozor, aby nikoho neobmedzovali vzhľadom aj na telesné postihnutie syna, t. j. navrhovateľa, takže parkovali tak, aby bol voľný priechod pre chodcov, poprípade prechod s kočíkom a podobne. Uviedol, že v tomto období sa striedali teploty tak, že odmäk sa striedal s mrazom a z tohto dôvodu sneh bol nasunutý k okraju strechy, kedy sa následne odtrhol. Uviedol, že v tomto období bola vozovka relatívne bez snehu, skôr uviedol predpoklad, že bola suchá.
Súd z výpovede M.. D. Š. - matky navrhovateľa zistil, že táto uviedla, že v pondelok ráno k nim zazvonil sused s tým, že na auto im padol sneh, na prednom skle bol kus zmrznutého snehu alebo ľadu a okno bolo rozbité. Podobná škoda sa stala aj druhému susedovi. Uviedla, že na tomto mieste stávali v podstate roky s tým, že parkovali vždy tým spôsobom tak, aby bol dostatok miesta medzi bytovým domom a ich autom. Uviedla, že týmto spôsobom na tomto mieste stávali dlhé roky, v minulosti sa nič podobné nestalo, pričom stávali tak, že dvomi kolesami stáli na chodníku, avšak dávali pozor, aby tam bol dostatočný priechod pre chodcov.
Z výpovede svedka M.. E. J. súd zistil, že navrhovateľ je jeho susedom, pričom on sám mal poškodené motorové vozidlo pádom tohto ľadu zo strechy. Uviedol, že pred jeho vozidlom stálo ešte jedno vozidlo kapotami teda prednými časťami k sebe, pričom stáli za sebou pozdĺž steny bytového domu. Uviedol, že na jeho vozidle bola poškodená kapota a na tom druhom vozidle bolo poškodené čelné sklo. Svedok vo svojej výpovedi ďalej uviedol, že na tomto mieste v podstate stávali všetci tí užívatelia bytovky a v minulosti sa nič podobné nestalo. Uviedol, že jeho motorové vozidlo a tak isto motorové vozidlo navrhovateľa stálo od steny bytového domu 1,2 alebo 1,5 m, teda vždy takým spôsobom, aby zostala zachovaná priechodnosť cesty.
Z výpovede svedka M. L. súd zistil, že navrhovateľ je jeho susedom, pričom on vo svojej výpovedi uviedol, že bol osobne prítomný pri páde snehu či ľadu zo strechy v čase, keď odhadzoval sneh okolo domu z chodníkov a tento kus ľadu padol najprv na auto M.. J. na kapotu a asi v priebehu ďalších 10 minút padol ďalší kus ľadu na auto navrhovateľa a rozbil predné sklo. Vo svojej výpovedi ďalej uviedol, že podľa jeho názoru tam tie autá nemali stáť, pričom tieto priestory boli vždy kvalifikované ako chodníky, čo on si pamätá od roku 1981, kedy v tomto bytovom dome býval. Uviedol, že vozidlo navrhovateľa stálo od múru domu 90 cm maximálne 1 m. Uviedol, že šírka chodníka predstavuje asi 2,90 m až 2,98 m, pričom nasleduje 10 cm obrubník, ktorý je zatlačený na úroveň asfaltu z dôvodu viacerých rekonštrukcií. Uviedol, že auto navrhovateľa stálo celou svojou šírkou na chodníku, pričom miesto dopadu bolo asi 1,2 alebo 1,3 m od múru tohto domu.
Súd ďalej vykonal dokazovanie ohliadkou dňa 02. 07. 2014, ktorou okrem iného zistil, že šírka chodníka v jej asfaltovej časti predstavovala 3 m a 5 cm s tým, že nasledoval obrubník, spolu s ktorým šírka
predstavovala 3 m 15 cm. Zároveň navrhovateľ zastavil svojím osobným motorovým vozidlom na mieste tak, ako mal stáť v čase vzniku škody, pričom takáto situácia je zachytená na fotografii na č. l. 54 s tým, že svedok M. L. uvádzal, že motorové vozidlo navrhovateľa a M.. E. J. stáli za sebou pozdĺž steny bytového domu v miestach tak, ako je motorové vozidlo na fotografii z č. l. 47.
Súd ďalej vykonal dokazovanie výsluchom svedka I. Š., ktorý vo svojej výpovedi uviedol, že parkoval svojím motorovým vozidlom cez cestu a oproti stáli vozidlá navrhovateľa pána J. s tým, že on počul ako došlo k nárazu ľadu na vozidle navrhovateľa a vozidlo pána J.. Uviedol, že vozidlá navrhovateľa a pána J. stáli za sebou od steny 1,5 m, pretože aj on sám, keď tam parkoval, vždy zastane takým spôsobom, aby tam bol zachovaný tento priestor. Uviedol, že si nepamätá, že by od roku 2006, kedy tam býva, sa niečo podobné stalo. Svedok M.. Z. Y. vo svojej výpovedi uviedol, že motorové vozidlá nevidel a o skutočnosti sa dozvedel až neskôr, pričom podľa jeho názoru autá na chodníku nemali parkovať a v tomto období zrejme nesnežilo.
Súd vykonal dokazovanie klimatologickým posudkom, ktorý poskytol Slovenský hydrometeorologický ústav zo dňa 12. 02. 2015, z ktorého je zrejmé, že v priebehu noci na 04. 01. 2013 sa oteplilo, teplota vzduchu o 7.00 h rannej dosahovala 6°C. Nová snehová pokrývka z predchádzajúceho dňa sa rozpustila, výška celkovej snehovej pokrývky sa tiež mierne znížila na území mesta dosahovala 8 - 12 cm. Opäť sa v priebehu noci a dopoludnia na podchladenom zemskom povrchu vyskytovala poľadovica, približne do 10.00 h. Dňa 04. 01. 2013 sa presadil teplý a slnečný priebeh počasia, maximálna denná teplota vzduchu dosahovala až 7,8 °C.
Podľa § 415 Občianskeho zákonníka, každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.
Podľa § 420 ods.1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
Podľa § 442 ods.1 a 3 Občianskeho zákonníka, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).
Škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený požiada a ak je to možné a účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.
Podľa § 6 ods.1 zákona č. 182/1993 Z. z., na správu domu sa zriaďuje spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome (ďalej len "spoločenstvo"), ak vlastníci bytov a nebytových priestorov neuzavrú zmluvu o výkone správy s inou právnickou osobou alebo fyzickou osobou (ďalej len "správca"), najmä s bytovým družstvom.
Podľa § 6 ods.2 citovaného zákona, správa domu je obstarávanie služieb a tovaru, ktorými správca alebo spoločenstvo zabezpečuje pre vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome
a) prevádzku, údržbu, opravy a udržiavanie spoločných častí domu, spoločných zariadení domu, priľahlého pozemku a príslušenstva.
Podľa § 9 ods.2 citovaného zákona, právne úkony týkajúce sa domu, spoločných častí domu a spoločných zariadení domu, príslušenstva a pozemku zaväzujú spoločenstvo, a ak sa spoločenstvo nezriaďuje, zaväzujú všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome.
Podľa § 6 ods.10 všeobecne záväzného nariadenia Mesta Banská Bystrica č. 9/2011 o verejnom poriadku na území mesta, ak sa vytvoria na streche alebo odkvape nehnuteľnosti cencúle, užívateľ tejto
nehnuteľnosti je povinný vykonať také opatrenia, aby cencúle a ľad zo strechy neohrozovali život alebo zdravie ľudí.
Súd na základe vykonaného dokazovania a vyššie citovaných právnych predpisov mal za preukázané, že navrhovateľ ako vlastník osobného motorového vozidla dňa 04. 01. 2013 parkoval z časti na chodníku v blízkosti bytového domu, kedy sa zo strechy tohto bytového domu uvoľnil kus ľadu, ktorý dopadol na jeho čelné sklo automobilu, ktorý spôsobil jeho poškodenie rozbitím. Navrhovateľ v dôsledku takejto škodnej udalosti sa na svoje náklady nechal túto škodu odstrániť obchodnou spoločnosťou N. L., H..Z..A.. so sídlom Považská Bystrica, za ktorú opravu zaplatil 467,-- Eur s DPH.
Súd na základe vykonaného dokazovania konštatuje, že konštrukcia zodpovednosti za škodu v občianskom práve patrí k tým inštitútom, ktoré sú zásadne dotvárané jednak teóriou a tak isto vydanou judikatúrou. V tejto súvislosti súd konštatuje, že napriek tomu, že zákon výslovne neuvádza predpoklady zodpovednosti za škodu, tieto sú definované právnou teóriou a ich obsah je potom následne doplňovaný súdnou praxou. V danom prípade medzi takéto základné predpoklady občianskoprávnej zodpovednosti patrí porušenie právnej povinnosti, vznik škody, príčinná súvislosť medzi nimi a prípadne aj zavinenie.
V tejto súvislosti súd uvádza, že protiprávny úkon sa skladá zo samotnej protiprávnosti a z úkonu, pričom protiprávnosť úkonu je charakterizovaná ako rozpor s objektívnym právom teda právnym poriadkom ako jednotnou kategóriou. Protiprávnosť môže byť výsledkom činnosti fyzickej alebo právnickej osoby, ktorá spočíva buď v konaní alebo v opomenutí. Takýto úkon musí byť kvalifikovaný ako protiprávny a požaduje sa, aby bolo porušením právnej povinnosti, ktorá bola určitému subjektu uložená. Právna povinnosť vyplýva buď priamo z právnych predpisov alebo zo zmluvy alebo z iných právnych skutočností. Rozpor právneho úkonu s právnym predpisom je daný nielen tam, kde tento úkon priamo právne predpisy porušuje, ale aj tam, kde právne predpisy obchádza. Protiprávnosť úkonu sa teda nedá predpokladať a poškodený má povinnosť túto v spore preukázať.
Vzhľadom k tomu, že spôsobenie škody je spoločensky nežiaduci jav, občiansky zákonník kladie dôraz na predchádzanie škôd a teda na prevenciu. Takáto generálna prevenčná povinnosť je vyjadrená v ustanovení § 415 Občianskeho zákonníka, ktorý stanoví, že každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a na životnom prostredí. Táto všeobecná prevenčná povinnosť je záväznou právnou povinnosťou a jej nedodržanie je treba vykladať tak, že sa jedná o chovanie, ktoré je v rozpore s právom a je teda chovaním protiprávnym.
V prejednávanej veci však súd konštatuje, že takéto protiprávne konanie zo strany odporcu bolo v konaní preukázané. A to teda najmä tým, že odporca nedodržala prevenčnú povinnosť ustanovenú v § 415 Občianskeho zákonníka a to tým, že buď neodstránil ľad zo strechy bytového domu, pretože takáto povinnosť mu vyplýva priamo zo zákona resp. zo všeobecného záväzného nariadenia Mesta Banská Bystrica. Aj keď súd uznáva, že v obdobiach častých snehových zrážok, resp. vzniku takých klimatických podmienok, kedy je možné každodenne očakávať pád snehu či ľadu zo strechy, nie je možné takúto činnosť vykonávať každodenne, avšak nič nebráni tomu, ba priam je to povinnosťou označiť takéto miesta, kde nebezpečenstvo takéhoto pádu ľadu či snehu zo strechy hrozí. V danom prípade bolo v konaní preukázané, že tieto úkony odporca v rozhodnom období nevykonal, teda jeho opomenutie je v danom prípade potrebné kvalifikovať ako úkon protiprávny.
Ďalším nevyhnutným atribútom pri skúmaní práva na zodpovednosť za škodu je vznik škody, ktorá je predpokladom vzniku občianskoprávnej zodpovednosti. Pojem škody je definovaný tak, že sa jedná o majetkovú ujmu, teda ujmu ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného. Takáto majetková ujma musí existovať a musí byť vyjadriteľná v peniazoch.
V tejto súvislosti súd považuje súd za preukázané, že na strane navrhovateľa vznikla takáto majetková ujma tým, že po vzniku škody nechal svoje osobné motorové vozidlo opraviť a za škodu, ktorá mu vznikla na čelnom skle jeho automobilu zaplatil sumu 467,-- Eur s DPH, ktorú v konaní aj preukázal.
Ďalším atribútom prípadnej zodpovednosti za náhradu škody je aj jednoznačné zistenie existencie príčinnej súvislosti medzi protiprávnym konaním škodcu a vzniknutou škodou ako dôležitým predpokladom pre vznik zodpovednosti za škodu. Takéto zistenie príčinnej súvislosti znamená, že je treba z celého reťazca všeobecných príčin vysledovať len príčiny a následky, ktoré sú dôležité pre zodpovednosť za škodu. Je potrebné zistiť, či bola spôsobená škoda v zmysle občianskeho práva a potom je potrebné zisťovať existenciu príčiny tejto škody. Takýmito skutočnosťami teda príčinami môže byť protiprávny úkon určitým spôsobom kvalifikovaný ako škodová udalosť. Súd teda v konaní zisťuje, či vzhľadom ku konkrétnej škode niektorá z týchto skutočností je príčinou vzniku škody a či táto skutočnosť škodu aj spôsobila. Príčinná súvislosť musí byť v konaní bezpečne preukázaná a nestačí iba jej pravdepodobnosť, teda jedná sa o také príčiny vzniku škody, bez ktorých by škodlivý následok nebol nastal a je ich treba posudzovať z hľadiska toho, či išlo o konanie alebo o opomenutie protiprávne. Takáto dôkazná povinnosť je na strane poškodeného, v danom prípade navrhovateľa. Je možné konštatovať, že predpokladom na úspešné uplatnenia nároku na náhradu škody je teda preukázanie porušenia právnej povinnosti, vzniku škody a príčinnej súvislosti medzi konaním alebo opomenutím a následkom, teda vzniknutou škodou. Táto príčinná súvislosť musí byť nielen tvrdená, ale musí byť aj bezpečne preukázaná, pričom povinnosť tvrdenia a teda bremeno tvrdenia a dôkazná povinnosť a teda dôkazné bremeno v civilnom procese zaťažuje v zásade navrhovateľa. Vzťah medzi príčinou a jej následkom musí byť pritom bezprostredný a bezpečne preukázaný. Samotná škoda ani samotné porušenie právnej povinnosti teda ešte nezakladajú zodpovednosť za škodu a k tomu korelujúce právo na jej náhradu. Príčinnú súvislosť taktiež nemožno zamieňať iba s časovou nadväznosťou a súvislosťou, teda musí sa jednať o takú skutočnosť, bez ktorej by ku škodlivému následku nedošlo a teda musí byť v konaní preukázané, že škoda by nenastala bez tejto príčiny.
Súd konštatuje, že v danej sporovej veci otázka príčinnej súvislosti medzi protiprávnym úkonom a vzniknutou škodou zo strany navrhovateľa bola bezpečne preukázaná. Je teda zrejmé, že pokiaľ by odporca dodržal povinnosti vyplývajúce jednak z platných právnych predpisov, jednak pri zachovaní všeobecnej prevenčnej povinnosti a sneh zo strechy bytového domu odstránil alebo by urobil také opatrenia, ktoré by viedli k tomu, že by prípadne padajúce sneh či ľad z tejto strechy nespôsobil škodu na majetku alebo na živote, nebolo by k škodnej udalosti došlo a teda škoda vzniknutá na osobnom motorovom vozidle je následkom protiprávneho úkonu odporcu, ktorý je v priamej príčinnej súvislosti.
Vzhľadom k tomu, že občiansko-právna zodpovednosť ja založená na princípe zodpovednosti za predpokladané teda prezumované nedbanlivostné zavinenie, odporca v konaní nijakým spôsobom nepreukázal, že v danom prípade sa zbavil zodpovedností preukázaním toho, že škodu nezavinil.
Sporným sa stalo v konaní najmä to, či navrhovateľ neporušil svoju povinnosť ustanovenú v § 52 ods.2 zákona č. 8/2009 o cestnej premávke a to teda tak, že stál so svojím osobným motorovým vozidlom na chodníku tak, aby šírka chodníka zostala najmenej 1,5 m. Takúto skutočnosť prípadného porušenia tejto právnej povinnosti zo strany navrhovateľa v konaní odporca nepreukázal, ba naopak z výpovedí svedkov bolo preukázané, že takáto minimálna vzdialenosť z pohľadu postavenia osobného motorového vozidla navrhovateľa bola dodržaná mimo tvrdení svedka M. L., ktorý vypovedal, že motorové vozidla navrhovateľa stálo celou šírkou tohto vozidla na chodníku. Súd jeho výpoveď však hodnotil ako značne rozporuplnú najmä s ohľadom na jeho tvrdenia o tom, že v deň, kedy malo dôjsť ku škode, odpratával napadnutý sneh v rozsahu 15 cm, pričom táto skutočnosť je vyvrátená správou Slovenského hydrometeorologického ústavu v Bratislave zo dňa 12. 02. 2015, ktorý konštatoval, že v tento deň bola priemerná denná teplota od 6°C do 7,8 °C, pričom snehová pokrývka z predchádzajúceho dňa sa rozpustila a na území mesta dosahovala len hrúbku 8 až 12 cm.
Súd teda mal za nepreukázané tvrdenia odporcu o tom, že navrhovateľ parkovala svoje osobné motorové vozidlo v rozpore s ustanovením § 52 ods.2 zákona č. 8/2009 Z.z. a taktiež tvrdenia o tom, že pokiaľ by túto vzdialenosť ustanovenú v tomto právnom predpise dodržal, ku škode by nedošlo.
Súd na základe takto konštatovaného skutkového a právneho stavu mal za to, že navrhovateľ v konaní preukázal jednotlivé základné atribúty pre danosť zodpovednosti odporcu za škodu tak, ako to má na
mysli ustanovenie § 420 Občianskeho zákonníka a preto súd návrhu navrhovateľa v celom rozsahu vyhovel a zaviazal odporcu na zaplatenie žalovanej sumy tak, ako to vyplýva z výroku tohto rozhodnutia.
Súd zároveň priznal navrhovateľovi právo na úrok z omeškania v zmysle § 517 ods.2 Občianskeho zákonníka, keďže odporca sa dostal do omeškania s plnením peňažného dlhu vo výške úroku z omeškania tak, ako je ustanovené § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., pretože navrhovateľ vyzval odporcu na náhradu škody zo dňa 21. 02. 2013, s plnením tohto záväzku sa odporca teda dostal do omeškania od 22. 02. 2013.
Súd taktiež rozhodol o práve na náhradu trov konania v zmysle § 142 ods.1 OSP tak, že navrhovateľovi ako účastníkovi v spore v plnom rozsahu úspešnom priznal právo na náhradu trov konania voči odporcovi, ktorý úspešný v konaní nebol a právo na náhradu trov konania nemal. Trovy konania pozostávajú z trov za zaplatený súdny poplatok vo výške 28,-- Eur a trov právneho zastúpenia vo výške 2 158,38 Eur, a to za úkony právnej služby vo výške 33,20 Eur v zmysle vyhlášky č. 655/2004 Z.z. Vo veci boli vykonané tieto úkony právnej služby: príprava prevzatie zastúpenia 33,20 Eur bez DPH, písomné podanie na súd - žaloba 33,20 Eur bez DPH, pojednávanie dňa 18. 03. 2014 33,20 Eur bez DPH, písomné podanie na súd - vyjadrenie zo dňa 31. 03. 2014 33,20 Eur bez DPH, písomné podanie na súd - vyjadrenie navrhovateľa zo dňa 30. 06. 2014 33,20 Eur bez DPH, ohliadka na mieste samom dňa 02. 07. 2014 33,20 Eur bez DPH, rokovanie s klientom v Banskej Bystrici dňa 15. 09. 2014 33,20 Eur bez DPH, pojednávanie dňa 09. 10. 2014 33,20 Eur bez DPH, pojednávanie dňa 15. 01. 2015 33,20 Eur bez DPH, písomné podanie na súd - doplňujúce vyjadrenie zo dňa 21. 01. 2015 33,20 Eur bez DPH, písomné podanie na súd - vyjadrenie navrhovateľa zo dňa 24. 03. 2015 33,20 Eur bez DPH, pojednávanie dňa 09. 06. 2015 33,20 Eur bez DPH, spolu s paušálnou náhradou 2 x 7,81 Eur, spolu 15,62 Eur bez DPH, 6 x 8,04 Eur = 48,24 Eur bez DPH, 4 x 8,39 Eur = 33,56 Eur bez DPH.
Zároveň právny zástupca navrhovateľa si uplatnil cestovné náhrady podľa § 16 ods.4 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. a to za cestu Senec - Banská Bystrica a späť 374 km (pojednávanie dňa 18. 03. 2014) - 374 x 0,183 = 68,44 Eur + spotreba pohonných hmôt 6 l / 100 km pri cene 1,350 Eur/l, spolu 30,29 Eur, cesta Senec Banská Bystrica a späť (ohliadka dňa 02. 07. 2014) - 374 x 0,183 = 68,44 Eur, spotreba 6 l/100 km, pri cene 1,356 Eur/l, spolu 30,43 Eur. Cesta Senec - Banská Bystrica a späť 374 km (rokovanie dňa 15. 09. 2014) - 374 x 0,183 = 68,44 Eur, spotreba 6 l/100 km, pri cene 1,340 Eur/l, spolu 30,07 Eur. Cesta Senec - Banská Bystrica a späť 374 km (pojednávanie dňa 09. 10. 2014) - 374 x 0,183 = 68,44 Eur, spotreba 6 l/100 km, pri cene 1,316 Eur/l, spolu 29,53 Eur. Cesta Senec - Banská Bystrica a späť 374 km (pojednávanie dňa 15. 01. 2015) - 374 x 0,183 = 68,44 Eur, spotreba 6 l/100 km, pri cene 1,178 Eur/l, spolu 26,43 Eur. Cesta Senec - Banská Bystrica a späť 374 km (pojednávanie dňa 09. 06. 2015)
- 374 x 0,183 = 68,44 Eur, spotreba 6 l/100 km, pri cene 1,216 Eur/l, spolu 27,29 Eur. Zároveň si právny zástupca navrhovateľa uplatnil právo na stratu času podľa § 17 ods.1 v celkovej výške 978,72 Eur a to pojednávanie dňa 18. 03. 2014 - Senec - Banská Bystrica a späť - 13,40 Eur za každú začatú polhodinu, t. j. 10 x 13,40 Eur = 134,-- Eur bez DPH, s DPH 160,80 Eur, ohliadka dňa 02. 07. 2014 - Senec - Banská Bystrica a späť - 13,40 Eur za každú začatú polhodinu, t. j. 10 x 13,40 Eur = 134,-- Eur bez DPH, s DPH 160,80 Eur, rokovanie dňa 15. 09. 2014 - Senec - Banská Bystrica a späť - 13,40 Eur za každú začatú polhodinu, t. j. 10 x 13,40 Eur = 134,-- Eur bez DPH, s DPH 160,80 Eur, pojednávanie dňa 09. 10. 2014
- Senec - Banská Bystrica a späť - 13,40 Eur za každú začatú polhodinu, t. j. 10 x 13,40 Eur = 134,-- Eur bez DPH, s DPH 160,80 Eur, pojednávanie dňa 15. 01. 2015 - Senec - Banská Bystrica a späť - 13,98 Eur za každú začatú polhodinu, t. j. 10 x 13,98 Eur = 139,80 Eur bez DPH, s DPH 167,76 Eur, pojednávanie dňa 09. 06. 2015 Senec - Banská Bystrica a späť - 13,98 Eur za každú začatú polhodinu, t. j. 10 x 13,98 Eur = 139,80 Eur bez DPH, s DPH 167,76 Eur.
Právny zástupca navrhovateľa si teda uplatnil právo na náhradu trov konania za odmenu advokáta za zastupovanie v konaní vo výške 398,40 Eur + DPH, spolu 478,08 Eur, paušálnu náhradu vo výške 97,42 Eur s DPH, spolu 116,90 Eur, cestovné náhrady vo výške 584,68 Eur, stratu času vo výške 978,72 Eur = spolu 2 158,38 Eur.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia
jeho písomného vyhotovenia, písomne vo vyhotovení dvojmo na tunajší súd.
V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, proti ktorému
rozsudku smeruje, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť
podpísané a datované. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom
rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý
účastník dostal jeden rovnopis s prílohami, ak je to potrebné. Ak účastník
nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd zhotoví kópie na trovy
odvolateľa. (§ 205 ods. 1 OSP, § 42 ods.3 OSP).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný neplní dobrovoľne to, čo mu ukladá právoplatné a vykonateľné
rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie podľa Zákona č.
233/95 Z. z. a noviel - Exekučný poriadok.