Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10P/3/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda pred sudkyňou Mgr. Erikou Szalaiovou vo veci starostlivosti o malol. dieťa: O. N., H.. XX.XX.XXXX, zast. kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Dunajská Streda, dieťa rodičov: matka - B. N., H.. XX.XX.XXXX, C. E. E.Č. XX a otec - O. K. N., H.. XX.XX.XXXX, C. E., Z. Ú. XX, Z.B. Q. o návrhu matky o zvýšenie výživného a o návrhu otca na zníženie výživného takto

rozhodol:

Súd návrh matky na zvýšenie výživného zamieta.

Súd návrh otca na zníženie výživného zamieta.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Matka maloletého dieťaťa návrhom zo dňa 09.01.2013 sa domáhala na tunajšom súde o zvýšenie výživného na malol. dieťa. Otec maloletého dieťaťa žiadal návrh v celom rozsahu zmietnuť, pričom žiadal o zníženie výživného na malol. dieťa. Kolízna opatrovníčka navrhla súdu návrhu matky v celom rozsahu vyhovieť a žiadala návrh otca zamietnuť. Súd vo veci vykonal dokazovanie vypočutím rodičov malol. dieťaťa, kolíznej opatrovníčky, oboznámil sa s pripojenými listinnými dôkazmi a to najmä písomným podaním otca ako na č.l. 10, 27, 48-62, 112-113, 215, zárobkovým výkazom otca ako na č.l. 34, zárobkovým výkazom matky ako na č.l. 38, správou sociálnej poisťovne ako na č.l. 227, 228, oznámením exekútorky Mgr. Kataríny Szabóovej ako na č.l. 229 a ustálil nasledovný skutkový stav veci: Matka malol. dieťaťa na ústnych pojednávaniach uviedla, že s otcom malol. dieťaťa boli rozvedení rozsudkom tunajšieho súdu , pričom malol. O. bol zverený do osobnej starostlivosti matky a otec bol zaviazaný na platenie výživného mesačne vo výške 85,-€. Výživné na malol. O. bolo znížené rozsudkom tunajšieho súdu zo sumy 85,-€ na 40,-€ mesačne od 01.12.2011. Maloletý O. v čase podania návrhu navštívil 9. triedu základnej školy v M. K. pričom denne do školy cestuje. Matka uviedla, že platí na cestovné mesačne sumu 20,-€ malol. dieťa sa stravuje doma. Nosí okuliare, preto matka uviedla, že má zvýšené náklady. Keďže malol. dieťa má alergiu užíva lieky, musí doplatiť na lieky okolo 15 až 20,-€ mesačne. V čase podania návrhu matka uviedla, že otec malol. dieťaťa výživné na deti neplatí a preto poberá náhradné výživné na syna. Poukázala ďalej na to, že na školské potreby v septembri 2012 zaplatila okolo 50,-€, sporenie v škole je 10,-€ mesačne a na ZRPŠ 15,-€ platí ročne. Otec svojho syna nenavštevuje. Poukázala ďalej na to, že je v pracovnom pomere, a má ďalšiu vyživovaciu povinnosť voči plnoletej dcéra E.. Čo sa týka plnoletej dcéry uviedla, že výživné na E. bolo tiež znížené rozsudkom tunajšieho súdu zo sumy 115,-€ na sumu 60,-€ mesačne od 01.12.2011. Uviedla, že s deťmi býva v rodinnom dome, kde platí zálohu na elektrinu mesačne vo výške

50,-€, na internet 20,-€, zálohu na plyn mesačne vo výške 22,-€, na vyčistenie žumpy mesačne 17,-€. Pri výchove detí jej pomáhajú rodičia. Poukázala ďalej na to, že výdavky na malol. O. sa značne zvýšili, preto keďže suma vo výške 40,-€ už nestačí na krytie výdavky spojených s jeho výchovou, žiadala, aby súd zvýšil výživné od podania návrhu zo sumy 40,-€ na sumu 100,-€ mesačne. Na ústnom pojednávaní dňa 02.09.2013 poukázal na to, že na stravu malol. dieťaťa potrebujem mesačne 80,-€ a na ošatenie ročne okolo 300,-€. Uviedla ďalej, že žiada zvýšenie od 01.01.2013 na sumu 100,-€ mesačne. Poukázala ďalej na to, že otec malol. dieťaťa má družku, ktorá má taktiež tri malol. deti, ktoré vychováva ich otec. Na ústnom pojednávaní dňa 23.09.2013 uviedla ďalej, že dieťa navštevuje prvý ročník strednej školy, musela preto nakúpiť do školy pracovnú odev za sumu 50,-€, na ZRPŠ platí 20,-€ a za obedy platí 1.89 € denne. Otec malol. dieťaťa na ústnom pojednávaní dňa 23.09.2013 uviedol, že s návrhom matky nesúhlasí. Poukázal ďalej na to, že je v pracovnom pomere od marca alebo apríla 2012, pričom jeho čistý príjem je mesačne 77.441 Ft. Poukázal ďalej na to, že má vyživovaciu povinnosť okrem malol. O. voči plnoletej dcéra E., ktorá ešte študuje. Uviedol, že platí nájomné mesačne vo výške 30.000 Ft, ďalej na spoločné výdavky kde je zahrnutá voda, kúrenie platí mesačne 23.000 Ft, ďalej platí zálohu na elektrinu. Má družku, ktorá čaká dieťa a ktorá nie je v pracovnom pomere, nakoľko mala len pracovnú zmluvu na dobu určitú. Očakávajú dieťa na koniec januára a začiatok februára 2014. Podaním zo dňa 14.04.2014 oznámil súdu, že dňa XX.XX.XXXX sa mu narodil syn O. N.. Žiadal ďalej, aby súd znížil výživné na malol. O. poukazujúc na tú skutočnosť, že dňa XX.XX.XXXX sa mu narodil syn O.. Uviedol ďalej, že jeho rodičia od septembra 2013 priebežne platia výživné vo forintoch v hodne 100,-€ na účet exekútora. Je zamestnaný v spoločnosti R. O. a od marca 2014 sa mu zvýšila mesačná mzda asi o 10.000 - 15000 Ft. Vďaka tomu, že poberá rodinnú zľavu na syna O. a v skutočnosti sa mu plat nezvýšil. Býva v E. ako podnájomník. Platí mesačne nájomné vo výške 35.000 Ft. Okrem toho mesačne platí na spoločné náklady za vodu, elektrinu, plyn, TV a internet paušálnu sumu dohodnutú s terajším majiteľom bytu od apríla 2014 mesačne a to za spoločné náklady 5502 Ft, za vodu 4592 Ft, za elektrinu 4022,-Ft, za plyn 8052 Ft, za TV a internet 6640 Ft. Uvedené sumy činia spolu s nájomným 63.908 Ft. Jeho družka je tohto času na materskej dovolenke a poberá rodinné prídavky. Peniaze ktoré im zostanú z jeho platu vynakladajú na spoločného syna O., H.. XX.XX.XXXX. Uviedol, že nemá žiadny hnuteľných alebo nehnuteľný majetok vyššej hodnoty, ani motorové vozidlo. Poukázal na to, že počas uplynulých rokov viackrát podal návrh na súd na zníženie výživného ale súd nikdy nevzal do úvahy jeho mesačné príjmy a výdavky. Výška výživného v sume 240,-€ ktorú žiada matka malol. dieťaťa je takou sumou, aká skoro činí jeho celomesačný plat a preto nie je schopný platiť takúto sumu. Určenie výživného v uvedenej sume by malo opätovne za následok exekučné konania vzhľadom k tomu, že sa nemôže zaviazať k zaplateniu uvedenej sumy. Prehlásil, že mesačne je schopný platiť sumu v hodnote asi 10.000 Ft, aj platenie uvedenej sumy by ho a terajšiu jeho rodinu značne zaťažilo. Kolízna opatrovníčka navrhla súdu poukazujúc na vyjadrenie matky návrhu matky v celom rozsahu vyhovieť, zvýšiť výživné na malol. dieťa od podania návrhu a čo sa týka návrhu otca na zníženie výživného tento návrh žiadala zamietnuť. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Podľa § 62 ods. 2 veta prvá Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Podľa § 62 ods. 4 veta prvá Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Podľa § 62 ods. 5 veta prvá Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Podľa § 78 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Vyživovacia povinnosť predstavuje obsahovú zložku základných rodinných vzťahov- je praktickým vyjadrením ekonomickej funkcie rodiny, ktorej účelom je zabezpečovať pre svojich členov uspokojovanie materiálnych potrieb a to vzájomnou pomocou podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Jednotlivé druhy vyživovacej povinnosti sú dané kogentne a nemožno ich vykladať rozširujúco. Systém vyživovacích povinností predstavuje mechanizmus, ktorý má v rámci blízkych príbuzenských vzťahov zabezpečiť, že žiadna osoba nezostane bez prostriedkov na výživu, pokiaľ je v možnostiach

a schopnostiach blízkych príbuzných túto osobu živiť. Najdôležitejšími vyživovacími povinnosťami sú vyživovacia povinnosť rodičov k deťom. Vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom tak predstavuje jeden z dvoch základných pilierov systému zákonnej povinnosti poskytovať výživu. Cieľom tejto právnej úpravy je zabezpečiť výživu ekonomicky najslabšej skupine osôb spoločnosti - deťom. Povinnými subjektmi sú rodičia dieťaťa - t. j. matka a otec. Právo dieťaťa na výživu voči rodičom vzniká jednoznačne najskôr narodením, ustanovenia § 7 ods. 1 druhej vety nemožno použiť. Momentom oddelenia živého dieťaťa od tela matky ( pôrodom) vznikne ex lege obom rodičom povinnosť ( § 28) starať sa sústavne a dôsledne o výživu svojho maloletého dieťaťa v miere danej odseku 2 tohto paragrafu. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči dieťaťu trvá, kým dieťa nie je schopné samé sa živiť. Kedy nastane takýto faktický stav, závisí od okolností konkrétneho prípadu, pričom medzi rozhodujúce faktory na strane dieťaťa patrí jeho vek, zdravotný stav, štúdium, schopnosť zamestnať sa, schopnosť vykonávať prácu, odôvodnené záujmy a potreby, majetkové pomery a podobne. Vyživovacia povinnosť rodičov sa pri rozhodovaní posudzuje vždy samostatne pre každého z nich. Každý z rodičov je povinný vyživovať svoje dieťa. Vyživovacia povinnosť má niekoľko foriem. Môže byť plnená osobnou starostlivosťou alebo tiež čiastočne starostlivosťou o domácnosť podľa odseku 4 § 62 ZR. Druhou formou plnenia vyživovacej povinnosť je poskytovanie vecných plnení napríklad bývania ( povinný poskytuje oprávnenému bývanie), alebo stravovania. Treťou formou plnenia vyživovacej povinnosti je platenie výživného ako peňažného príspevku na uhradzovanie potrieb dieťaťa. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne stará, plní vyživovaciu povinnosť prevažne poskytovaní vecných plnení ( bývanie, strava, nákup ošatenia, zabezpečenie zdravotnej starostlivosti a podobne) a osobnou starostlivosťou. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne nestará, prispieva na jeho výživu výživným, ktoré určil súd. Platobné miesto pre plnenie výživného závisí od skutočnosti, ako je zabezpečovaná osobná starostlivosť o dieťa. Ak je dieťa zverené do výlučnej osobnej starostlivosti jedného rodičia, potom je platobným miestom tento rodič, pričom súd môže určiť povinnosť plniť mu výživné do rúk ( v hotovosti alebo poštovou poukážkou) alebo na účet, ktorý môže v rozhodnutí uviesť. Pre určenie výšky vyživovacej povinnosti je smerodajná životná úroveň každého z rodičov, pretože platí prvoradá premisia, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni každého svojho rodičia. Jednoznačne tak životnú úroveň dieťaťa pozitívne ovplyvňuje majetkovo lepšie zabezpečený rodič. Miera životnej úrovne je objektívne zistiteľná rôznymi dôkazmi. Môže ju preukazovať napr. výška mesačných nákladov rodiča, a to v súhrne, ale aj jednotlivé položky. Smerodajnou môže byť výška tých položiek, ktoré nie sú pre život nevyhnutné a ktoré signalizujú prebytok finančných prostriedkov ( účty za mobilný telefón, účty za internet, dovolenky, pohonné hmoty do auta, poistky, sporenie a podobne). Signifikatnou môže byť tiež prevzatého hypotekárneho úveru, pretože nie je pravdepodobné, že peňažný ústav poskytne vyšší hypotekárny úver záujemcovi, ktorý dostatočne nepreukáže schopnosť splácať ho v určenej výške. Pri skúmaní položky úveru je tiež dôležité zistiť, na aký účel bol úver poskytnutý ( napr. kúpa domu, bytu a podobne), na aké obdobie boli splátky spočítané, akú časť kúpnej ceny poskytol rodič zo svojich prostriedkov atď. nezanedbateľnú výpovednú hodnotu má skutočnosť, na akom motorovom vozidle rodič jazdí, aké sú mesačné náklady na toto vozidlo ( nájom, leasing, poistky, servis a podobne), kde býva, aké má koníčky, či sú finančné náročné, alebo nie a podobne. Hospodárenie rodiča by malo byť preukázané dostatočne transparentne. Pokiaľ rodič argumentuje tým, že jemu samému prispievajú na úhradu jeho potrieb rodičia alebo tretie osoby ( manžel, druh), treba vziať do úvahy, či sa rodič sám dokázal oprostiť finančných potrieb, ktoré už nedokázal uhradiť, alebo si ich ponechal, len úhradu presunul na svojich rodičov resp. tretej osobe. Vodiacou zásadou na strane povinného je miera jeho schopností, možností a majetkových pomerov. Pokiaľ je životná úroveň rodičov nízka a nemajú možnosť ju zvyšovať - je nevyhnutné obmedziť nároky dieťaťa a prispôsobiť ich takejto životnej úrovni. Zákon totiž neustanovuje rodičom povinnosť zvyšovať životnú úroveň dieťaťa. Rozdielnosť životnej úrovne oboch rodičov sa premieta do výšky vyživovacej povinnosti toho z nich, s ktorým dieťa nežije v spoločnej domácnosti. Ak dieťa žije s rodičom, ktorého životná úroveň je porovnateľne nižšia než životná úroveň druhého rodiča, potom možno zaviazať povinného rodiča aj na plnenie všetkých preukázaných oprávnených potrieb dieťaťa, pričom súd bude vychádzať z predpokladu, že druhý rodič plní svoju vyživovaciu povinnosťou formou osobnej starostlivosti a uspokojovania bytových potrieb dieťaťa. Za schopnosti každého rodiča treba považovať jeho reálny zárobok, ktorý dosahuje v čase vyhlásenia rozhodnutia. Tento však treba pri posudzovaní ďalej modifikovať možnosťami rodiča, ktoré rozširujú reálne dosahovaný zárobok o subjektívnymi vlastnosťami podmienené možnosti ( fyzická zdatnosť, vzdelanie, zdravotný stav, pracovné ponuky, časový priestor, prax, skúsenosti v odbore a podobne). Možnosti rodiča ovplyvňujú ak objektívne okolnosti ( dopyt na trh práce). Pre posúdenie možnosti a schopností povinného rodiča,

teda nie sú rozhodujúce jeho skutočne zárobkové pomery, ale jeho reálne zárobkové ( prípadne aj majetkové) možnosti, dané okrem iného jeho fyzickým stavom, nadaním, množstvom základných vedomostí, pracovných skúseností a podobne. Majetkov pomery rodiča možno preukázať výpismi z listov vlastníctva nehnuteľností, technickým preukazom ( motorového vozidla), resp. inými dôkazmi, ktoré sú spôsobilé osvedčiť stupeň majetkového zabezpečenia rodiča. Príjem rodiča predstavuje tiež odmena za práce nadčas, pri ktorej však treba zohľadniť do určitej miery tiež zvýšenie osobitné vypätie rodiča a skutočnosť, že s prácou s prácou nadčas nemožno dlhodobo počítať, ako s oblikatorným činiteľom zvyšovania vlastného príjmu. Do príjmu rodiča v pracovnom pomere sa zohľadnia aj benefity z pracovného pomeru ako sú diéty alebo poskytnuté finančné náhrady za auto, resp. mobilný telefón tak, že si ich súd započíta ako faktory, určujúce životnú úroveň rodiča. Schopnosti, možnosti a majetkové pomery rodiča treba posudzovať vždy komplexne - najlepším ukazovateľom je práve životná úroveň rodiča. Ani túto však nemožno absolutizovať, pretože ak rodič má dostatočné majetkov pomery na to, aby dieťaťu zabezpečil vyššiu životnú úroveň, avšak sám svoje potreby obmedzuje, odopiera si a šetrí, potom treba pri hodnotení dôkazov vychádzať z možnosti životnej úrovne rodiča a nie jej reálneho stavu. Základnou podmienkou správneho určenia vyživovacej povinnosti rodiča k dieťaťu je vyhodnotenie nákladov na dieťa. Musí sa prv urobiť reálne tak, aby vystihovalo potreby dieťaťa ku dňu vyhlásenia rozsudku ( ustanovenia § 154 ods. 1 O.s.p.). Výška mesačných nákladov na dieťa má predstavovať vyčíslenie všetkých pravidelných a nepravidelných platieb na dieťa tak, aby bol jednoznačne určiteľná. Náklady na dieťa predstavujú všetky náklady potrebné na uspokojenie jeho potrieb. Medzi tie základné patrí bývanie, stravovanie, ošatenie, hygienické potreby a drogéria, zdravotná starostlivosť, školské potreby a náklady, súvisiace s plnením školské dochádzky, preprava dieťaťa, poplatky za záujmovú činnosť, prípadne primerané náklady na mobilný telefón. Pokiaľ to životná úroveň rodiča dovoľuje, treba zohľadniť tiež náklady na voľnočasové aktivity, dovolenky, výlety, detské tábory, lyžiarsky kurz a podobne tak, aby sa deti podieľali na výhodách vyššej životnej úrovne rodičov. Práve pri posudzovaní otázky, čo súd zahrnie do oprávnených nákladov na dieťa, sa naviac prejaví porovnanie životnej úrovne rodičov a dieťaťa. Pokiaľ napr. rodič pravidelne opakovane v roku trávi dovolenku v zahraničí, má dieťa právo zdielať s ním jeho životnú úroveň a teda tento rodič buď dieťa berie zo sebou, alebo dieťa so sebou na dovolenky neberie, a vznikne mu povinnosť prispievať na náklady dieťaťa na dovolenku, ktoré vynaloží za dieťa druhý rodič. Položky, ktoré sa pravidelne mesačne opakujú ( strava, mobilný telefón, električenka), ale aj tie, ktoré sa opakujú pre vážnu väčšinu v mesiacoch roku ( družina, školné, stravné, poplatky za záujmovú činnosť dieťaťa a podobne) možno uviesť v konkrétnej výške aktuálne za mesiac. Avšak ani určenie výšky výživného na spotrebné náklady dieťaťa nie je bezhraničné. Za súčasného právneho stavu nemožno priznať spotrebné mesačné výživné vo výške vyššej, než sú preukázané náklady na dieťa, a to ani v prípade, ak to pomery rodiča dovoľujú. Možno však - ak to pomery ( možnosti, schopností a majetok) zaviazaného rodiča odôvodňujú, určiť okrem povinnosti platiť spotrebné výživné aj povinnosť plniť splátky výživného, určeného na tvorbu úspor, podľa ustanovenia § 63 ods. 3 ZR. Toto výživné má slúžiť na tvorbu úspor dieťaťa tým, že sa budú prostriedky zasielané povinným rodičom kumulovať na osobitnom účte maloletého, ktorý v prospech neho zriadi rodič, ktorému bolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Akékoľvek nakladanie s týmto nespotrebovateľným výživným maloletého je neprípustné bez súhlasu súdu. Môže byť použité výlučne pre potreby dieťaťa. Nesmie sa použiť na zvyšovanie životnej úrovne celej rodiny, a to ani výnosy z neho, pretože je osobitným majetkom maloletého oddelením od majetku spravovaného podľa § 32. Osobitosť tohto majetku je daná spôsobom jeho tvorby. Právo na výživné je výlučným osobným právom oprávneného dieťaťa, jeho smrťou zaniká, je neprevoditeľné a nescudziteľné. Po stanovení konkrétnej výšky priemerných mesačných nákladov na dieťa môže súd pristúpiť k druhému kroku, ktorým je určenie miery, ktorou sa na stanovených mesačných nákladoch bude podieľať každý z rodičov. Toto určenie závisí od viacerých faktorov. Na strane každého povinného sú to v prvom rade jeho zárobkového schopností a možností, majetkové pomery, životná úroveň, počet iných vyživovacích povinností a ich výška, plnenie vyživovacej povinnosti aj osobnou starostlivosťou o dieťa a starostlivosťou o domácnosť, ktorej je dieťa členom, plnenie vyživovacej povinnosti aj vecnými plneniami nad rámec určeným súdnym rozhodnutím. Z uvedeného vyplýva, že miera vyživovacej povinnosti rodičov k tomu istému dieťaťu nemusí byť rovnaká. Je nutné porovnať uvedené faktory u oboch rodičov navzájom a zohľadniť tiež osobnú starostlivosť o dieťa, prípadne starostlivosť o spoločnú domácnosť.

Po porovnaní všetkých kritérií u oboch rodičov súd rozdelí náklady na dieťa medzi rodičmi tak, že jednému z nich ( ktorému nebude dieťa zverené do osobnej starostlivosti) určí výživné. Výživné je peňažná forma plnenia vyživovacej povinnosti. Povinný rodič ho bude platiť dieťaťu do rúk oprávneného rodiča, ktorý je povinný použiť ho na úhradu potrieb dieťaťa. Nie je vylúčené, aby povinný rodič prispieval aj nad rámec takto určeného výživného, avšak zákonnú povinnosť nemá. Z uvedeného je zrejmé, že určenie výšky výživného je individuálne v každom jednom prípade, paušálne určenie výšky výživného percentuálnou sadzbou z preukázané príjmu povinného rodiča náš zákon nepozná. Pri stanovení miery povinnosti každého rodiča podieľať sa na výžive dieťaťa sa uplatňuje množstvo faktorov. Zákona priamo prikazuje súdu ( dikcia „ prihliada sa“) zohľadniť skutočnosť, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Osobná starostlivosť nie je zohľadňovaná len vo vzťahu k maloletým deťom. Miera prihliadnutia je ponechaná na úvahu súdu a bude závisieť najmä od veku, zdravotného stavu, potrieb dieťaťa, od jeho schopností a možností podieľať sa osobnú pomocou na uspokojovaní vlastných potrieb ( § 43 ods. 2, 3 ZR). Každý rodič má povinnosť v prvom rade zabezpečiť výživu svojho dieťaťa a až následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojenie svojich vlastných potrieb. Zákon nerozlišuje, či ide o nevyhnutné životné potreby rodiča alebo iné potreby. Súdy nemajú povinnosť konkrétne skúmať otázku výšky životných nákladov rodiča, o vyživovacej povinnosti, ktoré sa koná. Pokiaľ súd vyzve povinného rodiča, aby predložil doklady o svojich výdavkoch, môže tento dôkaz slúžiť skôr na stanovenie jeho životnej úrovne, avšak nie ako dôkaz, že rodič nemá dostatok finančných prostriedkov na to, aby plnil primeranú vyživovaciu povinnosť voči svojmu dieťaťa. Hmotnoprávnou podmienkou toho, aby súd mohol vo veci opakovane rozhodnúť ( či už schválením novej dohody alebo autoritatívnym rozhodnutím ) je zmena pomerov. V zmysle judikatúry je potrebné prihliadnuť na všetky okolnosti, ktoré by mohli odôvodniť zmenu výživného. Avšak len vtedy môžu byť dôvodom na zmenu vyživovacej povinnosti, keď sa závažným spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase vyhlásenia rozsudku. Nestačí len úvaha súdu o tom, že je doterajšie výživné neprimerané. Pri rozhodovaní o zmene výživného treba porovnať okolnosti, dôležité pre určovanie výživného tak v čase skoršieho , ako aj nového rozhodovania, a to na základe spoľahlivých a úplných výsledkov dokazovania. Zmena pomerov môže byť odôvodnená buď subjektívne

- okolnosťami na strane povinného, resp. okolnosťami na strane oprávneného, alebo objektívne - vývojom životných nákladov podľa odseku 3 § 78 Zák. o rodine. Na strane povinného môže byť takouto zmenou strata zamestnania ( súd je povinný skúmať príčiny) dlhodobá práceneschopnosť, vznik novej vyživovacej povinnosti, zhoršenie majetkových pomerov a podobne. Na strane oprávneného sú takýmito okolnosťami napr. nadobudnutie čiastočnej alebo úplnej schopnosti živiť sa sám, zmena potrieb - už školopovinných detí zväčša prechod na iný stupeň školskej dochádzky, zmena majetkových pomerov a podobne. Až v prípade , ak má súd preukázané, že sa pomery účastníkov zmenili, môže rozhodnúť o zmene výšky vyživovacej povinnosti. Vodiacou zásadou na strane povinného je miera jeho schopností, možností a majetkových pomerov. Pokiaľ je životná úroveň rodičov nízka a nemajú možnosť ju zvyšovať - je nevyhnutné obmedziť nároky dieťaťa a prispôsobiť ich takejto životnej úrovni. Zákon totiž neustanovuje rodičom povinnosť zvyšovať životnú úroveň dieťaťa. Za schopnosti každého rodiča je považovať jeho reálny zárobok, ktorý dosahuje v čase vyhlásenia rozhodnutia. Tento však treba pri posudzovaní Ďalej modifikovať možnosťami rodiča, ktoré rozširujú reálne dosahovaný zárobok o subjektívnymi vlastnosťami podmienené možnosti ( fyzická zdatnosť, vzdelanie, pracovné ponuky, časový priestor, prax, skúsenosti v odbore a podobne.). možnosti rodiča ovplyvňujú aj objektívne okolnosti ( dopyt na trhu práce, ohodnotenie rovnakej pozície a podobne). Pre posúdenie možnosti a schopnosti povinného rodiča teda nie sú rozhodujúce jeho skutočné zárobkové pomery, ale jeho reálne zárobkové možnosti dané okrem iného, jeho fyzickým stavom, nadaním, množstvom získaných vedomostí a pracovných skúseností). Až v prípade, ak má súd preukázané, že pomery účastníkov sa zmenili, môže rozhodnúť o zmene výšky vyživovacej povinnosti. Zmena pomerov môže byť odôvodnená buď subjektívne - okolnosťami na strane povinného alebo objektívne - vývojom životných nákladov. Až v prípade ak má súd preukázané, že sa pomery účastníkom zmenili, môže rozhodnúť o zmene výšky vyživovacej povinnosti. Zmena výšky výživného alebo jeho úplné zrušenie je možné najskôr od času, keď došlo k zmene pomerov. Túto skutočnosť má súd objektívne zistiť. Zmena pomerov musí byť preukázaná ku dňu vyhlásenia rozhodnutia o zmene. Súd z výsledkov vykonaného dokazovania mal jednoznačne za preukázané, že naposledy bolo určené výživné na maloleté dieťa rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 14.05.2012, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 07.07.2012. Otcovi malol. dieťaťa súd znížil výživné na malol. O. zo sumy 85,-€ na

40,-€ mesačne od 01.12.2011. Z obsahu spisu tunajšieho súdu súd zistil a to z odôvodnenia rozsudku, že otec malol. dieťaťa od apríla 2012 je zamestnaný a podľa predloženej pracovnej zmluvy má dojednanú mzdu vo výške 13.000 HUF. Z predloženého zárobkového výkazu otca ako na č.l. 34, 35, 58, 152, 155, 216 súd zistil, že otec za 35 mesiacov teda od júna 2012 až doteraz mal priemerný mesačný zárobok vo výške 88.536,73 HUF ( 295,12 €). Matka malol. dieťaťa od 01.01.2012 až doteraz t. j. za 39 mesiacov má priemerný mesačný zárobok vo výške 255,55 € ( č.l. 55, 56, 217, 218, 219, 220, 227, 228). Matka malol. dieťaťa taktiež má ešte jednu vyživovaciu povinnosť a to voči malol. E., ktorá už je plnoletá a študuje. Maloletý O. v čase podania návrhu navštívil 9. triedu základnej školy v M. K. pričom denne do školy cestuje. Matka uviedla, že platí na cestovné mesačne sumu 20,-€, malol. dieťa sa stravuje doma. Nosí okuliare, preto matka uviedla, že má zvýšené náklady. Keďže malol. dieťa má alergiu užíva lieky, musí doplatiť na lieky okolo 15 až 20,-€ mesačne. V čase podania návrhu matka uviedla, že otec malol. dieťaťa výživné na deti neplatí a preto poberá náhradné výživné na syna. Na školské potreby v septembri 2012 zaplatila okolo 50,-€, sporenie v škole je 10,-€ mesačne a na ZRPŠ 15,-€ platí ročne. Otec svojho syna nenavštevuje. Matka je v pracovnom pomere, a má ďalšiu vyživovaciu povinnosť voči plnoletej dcéra E.. Výživné na E. bolo tiež znížené rozsudkom tunajšieho súdu zo sumy 115,-€ na sumu 60,-€ mesačne od 01.12.2011. Býva v rodinnom dome s deťmi, kde platí zálohu na elektrinu mesačne vo výške 50,-€, na internet 20,-€, zálohu na plyn mesačne vo výške 22,-€, na vyčistenie žumpy mesačne 17,-€. Pri výchove detí jej pomáhajú rodičia. Čo sa výdavkov na malol. O. uviedla, že sa zvýšili, preto keďže suma vo výške 40,-€ už nestačí na krytie výdavky spojených s jeho výchovou, žiadala, aby súd zvýšil výživné od podania návrhu zo sumy 40,-€ na sumu 100,-€ mesačne. Na stravu malol. dieťaťa potrebuje mesačne 80,-€ a na ošatenie ročne okolo 300,-€. Žiadala zvýšenie od 01.01.2013 na sumu 100,-€ mesačne, pričom uviedla, že otec malol. dieťaťa má družku, ktorá má taktiež tri malol. deti, ktoré vychováva ich otec. Čo sa týka malol. O. ten navštevuje prvý ročník strednej školy, musela preto nakúpiť do školy pracovnú odev za sumu 50,-€, na ZRPŠ platí 20,-€ a za obedy platí 1.89 € denne. Otec malol. dieťaťa uviedol, že s návrhom matky nesúhlasí, pričom poukázal na to, že je v pracovnom pomere od marca alebo apríla 2012, pričom jeho čistý príjem je mesačne 77.441 Ft. Otec malol. dieťaťa má ďalšiu vyživovaciu povinnosť voči plnoletej dcéra E., ktorá ešte študuje a voči malol. O., ktorý sa mu narodil XX.XX.XXXX. Platí nájomné mesačne vo výške 30.000 Ft, ďalej na spoločné výdavky kde je zahrnutá voda, kúrenie platí mesačne 23.000 Ft, ďalej platí zálohu na elektrinu. Poukazujúc na tú skutočnosť, že sa mu narodil malol. syn O. otec žiadal zníženie výživného na malol. O.. Otec je zamestnaný v spoločnosti R. O. a od marca 2014 sa mu zvýšila mesačná mzda asi o 10.000 - 15.000 Ft podľa jeho udania, vďaka tomu, že poberá rodinnú zľavu na syna O. a v skutočnosti sa mu plat nezvýšil. Býva v E. ako podnájomník. Platí mesačne nájomné vo výške 35.000 Ft. Okrem toho mesačne platí na spoločné náklady za vodu, elektrinu, plyn, TV a internet paušálnu sumu dohodnutú s terajším majiteľom bytu od apríla 2014 mesačne a to za spoločné náklady 5502 Ft, za vodu 4592 Ft, za elektrinu 4022,-Ft, za plyn 8052 Ft, za TV a internet 6640 Ft. Uvedené sumy činia spolu s nájomným 63.908 Ft. Jeho družka je tohto času na materskej dovolenke a poberá rodinné prídavky. Peniaze ktoré im zostanú z jeho platu vynakladajú na spoločného syna O., H.. XX.XX.XXXX. Podľa udania otca, otec nemá žiadny hnuteľných alebo nehnuteľný majetok vyššej hodnoty, ani motorové vozidlo. Určenie výživného na sumu 240,-€ podľa jeho udania, by malo opätovne za následok exekučné konania vzhľadom k tomu, že sa nemôže zaviazať k zaplateniu uvedenej sumy. Otec uviedol, že je schopný mesačne platiť z titulu výživného sumu 10.000 Ft ( 33,33 €), pričom poukázal na to, že aj platenie uvedenej sumy by ho a terajšiu jeho rodinu značne zaťažilo. Otec malol. dieťaťa predložil súdu (č.l. 223) výdavky na malol. O. a to za obdobie od júna 2014 do mája 2015. Z predloženého vyjadrenia otca súd zistil, že otec má výdavky na malol. O. v priemere mesačne sumu vo výške 33.983,-Ft ( 113,27 €). Ako otec uviedol, jedná sa o výdavky ako sú plienky, mliečne doplnky, stravu, oblečenie, hračky. Z predloženého dokladu ( č.l. 223) súd zistil, že otec na hračky za 12 mesiacov potreboval sumu 37.800 Ft ( 126,-€) pre malol. O., H.. XX.XX.XXXX. Poukazujúc na tú skutočnosť, že otec malol. dieťaťa uviedol, že by súhlasil s platením výživného vo výške 10.000 Ft ( 33,33 €) pričom sám uviedol súdu, že len pre hračky pre malol. O. potrebuje za 12 mesiacov 126,-€ t. j. mesačne sumu 10,5 € súd návrh otca na zníženie výživného zamietol. Poukazujúc na zárobok otca, ktorý má priemerný mesačný zárobok 88.536,73 HUF ( 295,12 €) a matka malol. dieťaťa má priemerný mesačný zárobok 255,55 € súd návrh matky na zvýšenie výživného v celom rozsahu zamietol. Rozhodnutie o trovách konania sa opiera o § 146 ods. 1 písm. a./ O.s.p.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave ( § 204 ods. 1 / O.s.p. ). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy ( § 42 ods. 3 O. s.p. ). V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods. 1/ O.s.p. ). Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodovanie vo veci samej, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a) f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, Rozsah , v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( § 205 ods. 3/ O.s.p. ). Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá toto vykonateľné uznesenie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu ( § 251 ods. 1/ O.s.p.), ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( § 251 ods. 2/ O.s.p. ).