Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_37C-175-2014.pdf
PDF · 75.68 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-37Ro/190/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice II sudcom, Mgr. Kamilom Petrovičom, v právnej veci žalobcu : X., s.r.o., so sídlom M. R. U. XX, C., K.: XX XXX XXX, právne zast. : JUDr. Gerhard Zvolánek, advokát, so sídlom Štúrova 20, Košice, proti žalovanému : S. M., nar. X.X.XXXX, naposledy bytom M. XX, V., toho času na neznámom mieste, zast. opatrovníčkou : Alica Priputenová, zamestnankyňa Okresného súdu Košice, v konaní o zaplatenie 61,50 eura s prísl., takto
rozhodol:
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 61,50 eura s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 61,50 eura od 5.2.2015 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobu v rozsahu prevyšujúcom priznané úroky z omeškania zamieta. Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 105,62 eura pozostávajúca zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 16,50 eura a trov právneho zastúpenia vo výške 89,12 eura, v prospech právneho zástupcu žalobcu, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobca sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 24.4.2014 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 61,50 eura s príslušenstvom (úroky z omeškania), a to na tom skutkovom základe, že žalobcovi bola dňa 17.5.2013 doručená faktúra č. 2013/69815-2, ktorou žalovaný vyúčtoval žalobcovi sumu 355,50 eura, s dátumom splatnosti dňa 16.5.2013. Žalobca poskytol žalovanému zálohy v dňoch 11.3.2013, 5.4.2013, 24.4.2013 v celkovej výške 417 eur, teda o 61,50 eur viac, ako mal žalovanému zaplatiť. Žalobca tvrdil, že žalovaného vyzval na úhradu dlžnej sumy, napriek tomu žalovaný doposiaľ žalobcovi dlžnú sumu neuhradil. Napriek vykonanému šetreniu sa nepodarilo súdu zistiť pobyt žalovaného, preto mu bol v zmysle ust. § 29 ods. 2 O.s.p. uznesením zo dňa 9.1.2015, č. k. 37C/175/2014-45, ustanovený opatrovník na zastupovanie v konaní. Súd vykonal vo veci dokazovanie v nasledujúcom rozsahu a z vykonaných dôkazov zistil nasledujúci skutkový stav. Žalovaný faktúrou č. XXXX/XXXXX-X splatnou dňa 15.6.2013 vyúčtoval žalobcovi 79 odpracovaných hodín na zákazke č. Z-XX-XXXX v sume 355,50 eura. V dolnej časti faktúry sú uvedené prijaté zálohy v sume 117 eur, 100 eur a 217 eur, teda v celkovej výške 417 eur (faktúra na č. l. 7). Žalobca dňa 8.3.2013 schválil žalovanému vyplatenie peňažných prostriedkov v sume 117 eur, z ktorej čiastka 100 predstavovala zálohu a čiastka 17 eur preplatenie lekárskej prehliadky (listina zo dňa 8.3.2013 na č. l. 8). Žalobca vyplatil žalovanému dňa 5.4.2013 zálohu vo výške 100 eur (výdavkový pokladničný doklad zo dňa 5.4.2013 na č. l. 9) a dňa 24.4.2013 zálohu vo výške 200 eur (výdavkový pokladničný doklad zo dňa 24.4.2013 na č. l. 10). Žalobca upomienkami zo dňa 13.6.2013 a zo dňa 24.6.2013 vyzval žalovaného na úhradu dlžnej sumy 61,50 eura (upomienka č.1 na č. l. 11 a upomienka č.2 na č. l. 12). Ku dňu vyhlásenia rozhodnutia súdu žalovaný žalobcovi dlžnú sumu neuhradil (súdu nebol predložený žiadny dôkaz, ktorý by preukázal opak tvrdenia žalobcu).
Podľa ust.§ 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Podľa ust.§ 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. V zmysle ust. § 456 veta prvá Občianskeho zákonníka predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Podľa ust. § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní je v omeškaní. Podľa ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; Výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Podľa ust. § 3 ods.1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. v znení účinnom od 1.2.2013, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Podľa ust. § 563 Občianskeho zákonníka, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal. Vychádzajúc z vykonaného dokazovania a citovaných ustanovení súd dospel k záveru o dôvodnosti podanej žaloby. V tomto svojom závere súd vyšiel zo zistenia, že žalobca zaplatil žalovanému za práce, ktoré pre neho žalovaný vykonal, a ktoré žalovaný vyúčtoval vo výške 355,50 eura, celkovo sumu 417 eur, teda o 61,50 eura viac, ako žalovaný vyúčtoval žalobcovi predmetnou faktúrou, ktorá suma predstavuje bezdôvodné obohatenie na strane žalovaného. Žalovaný (v konaní zastúpený opatrovníkom) nespochybnil ani právny základ žaloby, ani výšku uplatneného nároku a tiež nespochybnil ani správnosť žalobcom predložených dôkazov, preto súd rozhodol tak, že žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu 61,50 eura, o ktorú sa na jeho úkor bezdôvodne obohatil. Žalobca sa popri istine domáhal aj priznania úrokov z omeškania, ktoré tvoria príslušenstvo pohľadávky v zmysle ustanovenia § 121 ods.3 Občianskeho zákonníka. Žalobca si v žalobe uplatnil úroky z omeškania vo výške 5,50% ročne zo sumy 61,50 eura od 1.9.2013 do zaplatenia. Vzhľadom na to, že v Občianskom zákonníku pri nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia nie je vymedzený čas plnenia, treba podľa ust. § 563 Občianskeho zákonníka vychádzať z toho, že obohatený je povinný bezdôvodné obohatenie vydať prvý deň potom, čo ho veriteľ požiadal o splnenie. Keďže žalobca nepreukázal, že by žalovaného vyzval na vydanie bezdôvodného obohatenia, za kvalifikovanú výzvu súd považoval doručenie žaloby dňa 3.2.2015, zročnosť teda nastala dňom nasledujúcim, t. j. dňa 4.2.2015 a do omeškania sa žalovaný dostal dňa 5.2.2015. Ku dňu vzniku omeškania bola základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky stanovená vo výške 0,05% ročne. Na základe uvedeného preto súd žalobcovi priznal, v súlade s ust. § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. v znení účinnom od 1.2.2013, úroky z omeškania vo výške 5,05 % ročne z dlžnej sumy a v prevyšujúcej časti súd žalobu zamietol. Podľa ust. § 142 ods. 3 O.s.p., aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu; v takom prípade sa základná sadzba tarifnej odmeny advokáta vypočíta z výšky súdom priznaného plnenia. Podľa ust. § 149 ods. 1 O.s.p., ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov povinný zaplatiť ju advokátovi. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa citovaného ust. § 142 ods. 3 O.s.p. tak, že súd priznal žalobcovi plnú náhradu trov konania, nakoľko žalobca mal neúspech len v nepatrnej časti týkajúcej sa uplatneného príslušenstva. Náhrada trov konania spočíva v sume, ktorú bol žalobca povinný zaplatiť na úhrade súdneho poplatku vo výške 16,50 eura podľa ust. § 2 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a taktiež aj v náhrade trov právneho zastúpenia, keďže žalobca bol v konaní zastúpený právnym zástupcom. Celkovú sumu priznaných trov právneho zastúpenia tvorí odmena vypočítaná podľa vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len vyhláška),
- prevzatie a príprava zastúpenia - odmena 16,60 eura, režijný paušál 8,04 eura
- písomné podanie vo veci samej - žaloba zo dňa 24.4.2014 - odmena 16,60 eura, režijný paušál 8,04 eura,
- účasť na pojednávaní dňa 8.6.2015 - odmena 16,60 eura , režijný paušál 8,39 eura,
- 20% DPH z odmeny a náhrady podľa vyhlášky v sume 14,85 eura.
Na základe uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice II. V zmysle ust. § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda , v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods. 1 O.s.p.). Odvolanie proti rozsudku , alebo uzneseniu ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že : a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci , c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci , pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam , e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí ,pretože sú tu ďalšie skutočnosti , alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 205 ods. 2 O.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí návrh na súdny výkon rozhodnutia ( § 251 ods. 1 O.s.p.).