Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16Cob/410/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Prikrylovej a členiek senátu JUDr. Ivety Záleskej a JUDr. Ivice Čelkovej v právnej veci žalobcu ROPSPOL, a.s. so sídlom Trenčianska 18, Nové Mesto nad Váhom, IČO: 36 306 886, zastúpeného F.. W. D., advokátom, A. 8, S. X. nad W. proti žalovanému Jozefovi Lejolle, obch. meno: Jozef Lejolle - L - STAV, miesto podnikania: Skalská Nová ves 231, Skalka nad Váhom, IČO: 35 182 750, zastúpenému X.. X. M., advokátom, U. Q., Q. V. X/B, N., o zaplatenie 7 402,56 eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trenčín, č.k. -316 zo dňa 9. apríla 2014 takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy odvolacieho konania v sume 294,46 eur k rukám jeho právneho zástupcu F.. W. D., v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

odôvodnenie:

Okresný súd Trenčín rozsudkom č.k. -316 zo dňa 9. apríla 2014 zaviazal žalovaného k zaplateniu 7 402,56 eur s 12,5% ročným úrokom z omeškania od 24.12.2008 do zaplatenia, náhradu súdneho poplatku v sume 444,- eur a náhradu trov právneho zastúpenia v sume 2 805,40 eur, k rukám právneho zástupcu žalobcu F.. W. D., advokáta, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobou sa žalobca domáhal zaplatenia žalovanej sumy titulom neuhradenej faktúry č. 081649 zo dňa 16.12.2008, splatnou 23.12.2008.

Z vykonaného dokazovania mal súd prvého stupňa preukázané, že na základe objednávok č. 102882 zo dňa 12.06.2008, č. 103120 zo dňa 17.06.2008, č. 103200 zo dňa 18.06.2008, č. 103638 zo dňa 27.06.2008, č. 104262 zo dňa 10.07.2008, č. 104686 zo dňa 21.07.2008, č. 105166 zo dňa 31.07.2008, č. 105780 zo dňa 14.08.2008, č. 106370 zo dňa 27.08.2008, č. 107120 zo dňa 19.09.2008, č. 107193 zo dňa 22.09.2008, č. 107577 zo dňa 30.09.2008, č. 107624 zo dňa 01.10.2008, č. 107662 zo dňa 02.10.2008, č. 108365 zo dňa 16.10.2008 dodal žalobca žalovanému stavebný materiál, ktorého prevzatie potvrdil žalovaný v príjemkach č. 81730 zo dňa 18.06.2008, č. 81731 zo dňa 18.06.2008 a dodacích listoch č. 845897 zo dňa 26.09.2008, č. 82888 zo dňa 15.12.2008. Cenu za dodaný tovar vyfakturoval žalobca žalovanému faktúrou č. 081649 zo dňa 16.12.2008, splatnou 23.12.2008, v ktorej odpočítal žalovaným uhradenú zálohu v sume 430 000,- Sk, v dôsledku čoho bola fakturovaná suma 223 009,60 Sk (7 402,56 eur).

Účastníci konania uzavreli v zmysle § 409 ods. 1 Obchodného zákonníka ústnu kúpnu zmluvu, na základe ktorej žalobca dodal žalovanému stavebný materiál, ktorého cenu vyfakturoval faktúrou č.

081649, v rámci ktorej odpočítal žalobcom uhradenú zálohu v sume 430 000,- Sk. Kúpnu cenu za dodaný tovar v sume 7 402,56 eur žalovaný žalobcovi doteraz neuhradil, a preto súd prvého stupňa v zmysle § 448 ods. 1 Obchodného zákonníka zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 7 402,56 eur. Žalovaný je so zaplatením zostatku kúpnej ceny v omeškaní, v dôsledku čoho súd v zmysle § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka v znení účinnom do 31.01.2013 zaviazal žalovaného i na zaplatenie 12,5% ročných úrokov z omeškania zo sumy 7 402,56 eur od 24.12.2008 do zaplatenia. Žalovaný neuniesol v konaní dôkazné bremeno, keď nepreukázal, že kúpnu cenu v sume 7 402,56 eur žalobcovi uhradil. Svedkyňa L. R. potvrdila, že žalobcovi uhradila sumu 41 381,10 Sk, avšak na faktúru č. 081737. Úhradu sumy 40 000,- Sk na žalovanú faktúru nepotvrdila, ani ju vôbec neuviedla. Vzhľadom k tomu súd prvého stupňa v konaní nemal preukázané tvrdenie žalovaného o tom, že by L. R. uhradila na žalovanú faktúru sumu 40 000,- Sk. Tento záver vyplýva aj z výpovede svedka N. W., ktorý potvrdil, že L. R. bol dodaný materiál, ktorý však nebol fakturovaný v žalovanej faktúre. V konaní neboli preukázané ani úhrady v sume 2 x 70 000,- Sk, ktoré mal žalovaný odovzdať osobne N. W. na žalovanú faktúru na Štúrovom námestí v Trenčíne. Svedok N. W. toto tvrdenie žalovaného jednoznačne poprel. Tieto úhrady nepotvrdil ani svedok F. Z., ktorý síce potvrdil odovzdanie peňazí v sume 70 000,- Sk žalovaným N. W., avšak nevedel uviesť, za akým účelom ich žalobca prevzal, teda či tým mala byť uhradená žalovaná faktúra, ani si nepamätal presne okolnosti. Svedok N. W. potvrdil úhradu sumy 50 000,- Sk zo strany žalovaného za prítomnosti svedka F. Z. v bare Esperanza v Trenčíne, avšak trval na tom, že suma 50 000,- Sk nebola uhradená na žalovanú faktúru. Súd podotýka, že tvrdenie žalovaného o úhradách 2 x 70 000,- Sk spochybňuje aj jeho výpoveď pred Krajským riaditeľstvom PZ, Úrad justičnej a kriminálnej polície, Trenčín dňa 13.01.2010, kde sa žalovaný ako svedok vyjadroval aj k žalovanej faktúre, pričom potvrdil úhradu sumy 430 000,- Sk, aj platbu od L. R., avšak úhrady 2 x 70 000,- Sk nespomenul. Žalovaný tiež v konaní namietal dodanie tovaru vyfakturovaného žalovanou faktúrou. Toto jeho tvrdenie je však v rozpore s jeho tvrdením o úhradách žalovanej faktúry. Okrem toho, žalovaný potvrdil prevzatie tovaru v príjemkách a dodacích listoch. Podpis odberateľa na týchto listinách je viditeľne rovnaký ako podpis žalovaného na plnomocenstve udelenom žalovaným v tomto konaní jeho právnemu zástupcovi.

V zákonnej lehote podal proti rozsudku odvolanie žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu a žiadal, aby Krajský súd v Trenčíne rozsudok zmenil tak, že žalobu žalobcu zamietne. V odvolaní okrem iného poukázal na to, že nepovažoval celý nárok žalobcu za sporný. Súd prvého stupňa svoje rozhodnutie odôvodňuje predovšetkým výpoveďou svedka - N. W., ktorý bol právoplatne odsúdený za úmyselný pokračovací trestný čin Okresným súdom Trenčín. Z trestného konania vyplynul záver, že bývalý zamestnanec žalovaného - N. W. spôsobil žalovanému značnú škodu z trestnoprávneho hľadiska. Výpoveď N. W. na pojednávaní, na ktorom tvrdil, že sa priznal k sprenevere voči 34 ľuďom je v nesúlade s tvrdeniami uvedenými v trestnom rozsudku, že prijal platby od 35 zákazníkov. Žalovaný nemal v čase, keď prebiehalo trestné konanie kvalifikované informácie, že sa má pripojiť do trestného konania. Svedok p. Z. videl sumu 70 000 Sk, keď si ju p. W. prerátal, účel odovzdania peňazí bol zrejmý a nie je potrebné ho skúmať. Súd prvého stupňa sa nevysporiadal so skutočnosťou, že zo strany žalovaného nejde o účelové tvrdenia, ale o pravdivé. Žalovaný netvrdil, že bola žalobcovi uhradená celá suma , ale len časť 2 x 70 000 Sk. Žalovaný poukázal na § 15 ods. 2 Obchodného zákonníka. Tvrdil, že keď odovzdával platby p. W. mal za to, že koná so žalobcom. Postup žalobcu, keď si zvyšok škody vzniknutej trestným činom svedka v tomto konaní vymáha občianskoprávnou cestou od žalovaného je v rozpore s dobrými mravmi. Skutkové závery súdu prvého stupňa sú v rozpore so základnou procesnoprávnou zásadou voľného hodnotenia dôkazov. Žalovaný ďalej namietal procesný postup súdu prvého stupňa, keď bez toho, aby sa dotazoval žalovaného, čí nemá návrhy na doplnenie dokazovania vyhlásil uznesenie, ktorým vyhlásil dokazovanie za skončené bez akéhokoľvek poučenia v zmysle § 120 ods. 4 O.s.p., čím bolo žalovanému odňaté ústavné právo konať pred súdom.

Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že považuje napadnutý rozsudok za správny a zákonný, vydaný na základe dôsledného zisteného a vyhodnoteného skutkového stavu veci. Rozsudok a konanie, ktoré predchádzalo jeho vydaniu nie je postihnuté žiadnymi vadami a procesnými nedostatkami. Žalovaný sa ako poškodený do trestného konania neprihlásil z dôvodu, že žiadne finančné prostriedky skutočne neuhradil. Súd prvého stupňa sa dostatotčne vysporiadal s výsluchom svedka Z. aj W., dostatočne sa zaoberal otázkou akého konkrétneho materiálu sa týkala úhrada sumy 70 000 Sk, pri odovzdávaní ktorých bol svedok Z.. Išlo o úplne iný materiál ako je materiál fakturovaný faktúrou uplatňovanou v tomto konaní. Čo sa týka procesnej výhrady má žalobca za to, že zo strany súdu neboli

porušené žiadne práva žalovaného. Rozsudok súdu prvého stupňa žiadal žalobca ako vecne správny potvrdiť.

Po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou, včas v zákonnej lehote na podanie odvolania, že spĺňa popri všeobecných náležitostiach v rozsahu § 42 ods.3 O.s.p. aj náležitosti podľa § 205 ods.1 O.s.p. s uvedením dôvodov odvolania vo veci samej, vykonal odvolací súd preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia a jemu predchádzajúceho konania. Dôvodmi odvolania vymedzenými žalovaným a ich rozsahom je odvolací súd viazaný podľa § 212 ods.1 O.s.p.

Odvolací súd prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné a napadnutý rozsudok je potrebné ako vecne správny podľa § 219 ods.1 O.s.p. potvrdiť.

Obligatórne (§ 212 ods. 3 O.s.p.) sa odvolací súd zaoberá procesnými vadami uvedenými v § 221 ods. 1 písm. a/ - g/ O.s.p. a tzv. inými vadami konania, pokiaľ mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Odvolacie dôvody pritom neposudzuje len podľa toho, ako ich odvolateľ označil, ale podľa obsahu tohto opravného prostriedku. Odvolací súd preskúmaním konania pred súdom prvého stupňa podľa dôvodov vymedzených v § 221 ods. 1 písm. a/ - g/ O.s.p. nezistil žiadne pochybenie v konaní a postupe súdu prvého stupňa, ktoré by spôsobilo zrušenie odvolaním napadnutého rozsudku.

Odvolací súd preskúmaním veci v rozsahu podaného odvolania zistil, že prvostupňový súd vykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu, dôkazy vyhodnotil v súlade so zásadami uvedenými v § 132 O.s.p. a zo zisteného skutkového stavu vyvodil správny právny záver.

Ustanovenie § 132 O.s.p. upravuje hodnotenie dôkazov v súdnom konaní a vychádza zo zásady voľného hodnotenia dôkazov ako procesu vnútorného presvedčenia sudcu a jeho logického myšlienkového posúdenia (nezávislosť súdov, čl. 46 Ústavy Slovenskej republiky). Hodnotiaca úvaha súdu (sudcu) musí zodpovedať zásadám formálnej logiky, musí vychádzať zo zisteného skutkového stavu veci, musí byť preskúmateľná v inštančnom postupu súdu. Výsledky hodnotenia dôkazov sú súčasťou odôvodnenia rozhodnutia (§ 157 ods. 2 O.s.p.). Súd musí zvážiť dôležitosť jednotlivých dôkazov, vykonať medzi nimi výber a vylúčiť tie, ktoré pre rozhodnutie vo veci nemajú žiadny význam. Dôležité dôkazy súd podrobí hodnoteniu z hľadiska zákonnosti a pravdivosti. Potom súd pristupuje k hodnoteniu dôležitých dôkazov v ich vzájomnej súvislosti.

Odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia. Súd prvého stupňa sa zaoberal všetkými tvrdeniami a dôkazmi produkovanými účastníkmi konania, z ktorých vyvodil správny skutkový stav ako podklad pre právne posúdenie žalobcom uplatneného nároku na zaplatenie kúpnej ceny. Napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa obsahuje náležitosti podľa § 157 ods. 2 O.s.p. a odvolací súd v podrobnostiach na neho odkazuje.

Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku odvolací súd uvádza, že súd prvého stupňa v súlade so zisteným skutkovým stavom vec správne právne posúdil, keď vyslovil, že žalobca so žalovaným uzavreli ústnu kúpnu zmluvu. Žalovaný ako kupujúci si svoju povinnosť vyplývajúcu zo zmluvy a to zaplatiť za prevzatý tovar (stavebný materiál) kúpnu cenu, nesplnil. Splnenie tejto povinnosti nebolo v priebehu konania pred súdom prvého stupňa žiadnymi dôkazmi preukázané. Žalovaný nepreukázal svoje tvrdenie, že úhrada sumy 2 x 70 000 Sk bola úhradou žalovanej faktúry. Tieto tvrdenia nepotvrdili ani svedecké výpovede. Odvolací súd sa s tvrdeniami žalovaného týkajúce sa trestného konania nezaoberal, nakoľko sa netýkali predmetnej veci. Trestné konanie vedené na Okresnom súde Trenčín sp. zn. bolo právoplatne skončené.

Námietku žalovaného, že mu bola odňatá možnosť konať pred súdom, vyhodnotil odvolací súd ako nedôvodnú. Právny zástupca žalovaného bol poučený v zmysle zákonných ustanovení Občianskeho

súdneho poriadku a teda aj v zmysle ustanovenia § 120 ods. 4, pričom poučenie prevzal právny zástupca dňa 24.3.2010 spolu s predvolaním na termín 14.5.2010. Pojednávania konaného dňa 9.4.2014 sa žalovaný ani jeho právny zástupca nezúčastnili s tým, že svoju neprítomnosť ospravedlnili a súhlasili s tým, aby súd pojednával v ich neprítomnosti (úradný záznam č.l. 302). Žalovaný mal v rámci celého konania pred súdom prvého stupňa vytvorený dostatočný priestor pre produkovanie svojej obrany proti uplatnenému nároku žalobcu. Žalovaný a právny zástupca žalovaného sa svojou neúčasťou na pojednávaní sami vzdali svojho práva na zhrnutie návrhov a vyjadrenie sa k dokazovaniu a k právnej stránke veci v zmysle § 118 ods. 4 O.s.p. Súdu prvého stupňa nevyplýva zo žiadneho ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku povinnosť pojednávanie, ktorého sa riadne predvolaní a poučení účastníci konania nezúčastnili odročiť v prípade, keď už žiadne dokazovanie nebude tento súd vykonávať a vec samú je možné ukončiť vyhlásením rozsudku. Pojednávanie je možné odročiť len z dôležitých dôvodov (§ 119 ods. 1 O.s.p.). Odvolací súd nezistil, že by postupom súdu v prvostupňovom konaní došlo k porušeniu práva žalovaného na spravodlivý proces.

Ani v odvolacom konaní žalovaný neuviedol žiadne tvrdenia, ktorými sa súd prvého stupňa nebol zaoberal a riadne ich neodôvodnil. Odvolací súd konštatuje, že súd prvého stupňa na základe vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec správne právne posúdil, preto napadnutý rozsudok podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. ako vecne správny potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods.1 v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. Žalobcovi ako úspešnému účastníkovi odvolacieho konania súd priznal náhradu trov odvolacieho konania vo výške 294,46 eur (1 úkon právnej služby - vyjadrenie k odvolaniu v sume 237,34 eur, režijný paušál 8,04 eur a DPH vo výške 20% zo sumy 245,38 eur = 49,08 eur).

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne v pomere hlasov tri ku nule.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.