Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Cpr/2/2012

Rozhodnutie

Okresný súd v Žiline v konaní pred samosudcom JUDr. Jánom Rybárikom v právnej veci navrhovateľa: Mgr. H. Z., nar. XX.X.XXXX, bytom P. V. F. 1, O., právne zastúpená: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Vladárová, s.r.o., Dolný Val 11, Žilina, IČO: 47256389, proti odporcovi: R. škola s materskou školou C., IČO: 37 813 508, právne zastúpená: JUDr. Marta Wertlenová, advokátka so sídlom Predmestská 8537/2 B, Žilina, IČO: 35657073, o návrhu navrhovateľky o určenie neplatnosti odvolania zástupcu riaditeľa a skončenia pracovného pomeru výpoveďou, takto

rozhodol:

Súd určuje, že odvolanie z funkcie zástupkyne pre materskú školu ZŠ s MŠ C. uskutočnené odporcom voči navrhovateľke, podľa ktorého jej funkcia mala zaniknúť dňom 24.8.2011, j e n e p l a t n é a jej funkcia zástupkyne pre materskú školu ZŠ s MŠ C. od 1.7.2010 u odporcu naďalej trvá.

Súd určuje, že výpoveď odporcu zo dňa 27.1.2012, podľa ktorej mal pracovný pomer navrhovateľky skončiť ku dňu 31.3.2012 j e n e p l a t n á a pracovný pomer navrhovateľky u odporcu trvá naďalej.

Odporca j e p o v i n n ý uhradiť navrhovateľke trovy právneho zastúpenia v sume 703,52 Eur na účet právneho zástupcu JUDr. Andrea Vladárová, vedený v OTP Banka Slovensko, a.s., č.ú.: XXXXXXXX/XXXX, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

Navrhovateľka sa podaným návrhom domáhala, aby súd určil, že jej odvolanie z funkcie zástupkyne je neplatné a že jej funkcia naďalej trvá. Okrem toho sa domáhala, aby súd určil, že výpoveď, ktorú obdržala, podľa ktorej sa mal pracovný pomer skončiť ku dňu 31.3.2012, je takisto neplatná a pracovný pomer u odporcu naďalej trvá. Svoj návrh v podstate zdôvodnila nasledovne: Dňa 23.6.2009 uzatvorila s odporcom pracovnú zmluvu, pričom sa dohodli, že pracovný pomer je na dobu určitú od 24.6.2009 do 30.6.2010 s trojmesačnou skúšobnou lehotou, prijatá na druh práce výchovno-vzdelávacia činnosť. Následne bola uzatvorená dohoda o zmene pracovnej zmluvy, z ktorej sa pracovný pomer na dobu určitú zmenil na pracovný pomer na dobu neurčitú. Poverením do funkcie zástupkyne pre MŠ C. zo dňa 24.11.2009 odporca ju poveril vykonaním tejto funkcie na dobu 6 mesiacov od 1.12.2009 do 31.5.2010. Na základe úspešnosti vo výberovom konaní 24.6.2010 jej vydal odporca menovací dekrét, ktorým ju menoval do funkcie zástupkyne s účinnosťou od 1.7.2010 do odvolania. Následne dňa 19.5.2011 ju odporca odvolal z tejto funkcie dňom 19.4.2011. Dňa 6.6.2011 odporca odvolal svoje odvolanie z funkcie. Podaním zo dňa 24.8.2011 opätovne odporca odvolal navrhovateľku z funkcie od 25.8.2011, pričom jej oznámil, že týmto dňom je zaradená na pozíciu učiteľky MŠ. Navrhovateľka vyjadrila odporcovi nesúhlas s odvolaním funkcie podaním zo dňa 2.9.2011 a uviedla, že odvolanie považuje za neplatné. Následne navrhovateľka vyjadrila viac krát nesúhlas s odvolaním. Napokon podaním zo dňa 8.12.2011 reagoval odporca na jej výzvu tým, že opätovne potvrdil jej odvolanie z funkcie a opätovne potvrdil jej pracovné zaradenie učiteľky od 25.8.2011.

Ďalej svoj návrh odôvodňovala tým, že odporca porušil všetky zákonné ustanovenia zák. č. 596/2003, zák. 552/2003. Následne dňa 9.1.2012 vydal odporca rozhodnutie o organizačnej zmene ZŠ s MŠ C. - zníženie stavu zamestnancov v MŠ, konkrétne zrušenie jedného miesta učiteľky v MŠ z dôvodu nadbytočnosti a efektívnosti hospodárenia k 1.4.2012. Na základe tohto rozhodnutia o organizačnej zmene dňa 27.1.2012 odporca písomne oznámil navrhovateľke, že s účinnosťou od 1.4.2012 pracovná pozícia - učiteľka v MŠ bude zrušená. Ďalej oznámil, že bude z organizačných dôvodov daná výpoveď z nadbytočnosti. Tým istým dňom je bola daná aj výpoveď z pracovného pomeru z dôvodu zrušenia pracovného miesta podľa § 63 ods. 1, písm. b/ Zákonníka práce. Pracovný pomer jej mal skončiť ku dňu 31.03.2012. Ešte toho istého dňa navrhovateľka oznámila odporcovi, že jeho výpoveď považuje za neplatnú. Poukázala v odôvodnení predovšetkým na to, že v pracovnom poriadku platnom do 31.12.2011 ani v právnej úprave zák. 552/2003 Z.z. a zák. 596/2003 Z.z. nie sú uvedené dôvody odvolania zástupcu riaditeľa (uvedené právne predpisy upravujú len menovanie a odvolanie riaditeľa), a preto nebolo možné navrhovateľku z jej funkcie odvolať dňa 24.08.2011. Z tohto dôvodu považovala za neplatný právny úkon to, že bola odvolaná z funkcie zástupkyne. Čo sa týka neplatnosti skončenia pracovného pomeru výpoveďou, to zdôvodnila tak, že menovaním do funkcie zástupkyne riaditeľa došlo k zmene pracovného zaradenia navrhovateľky, keď pôvodne na základe pracovnej zmluvy uzavretej dňa 23.06.2009 vykonávala druh práce učiteľ - výchovno- vzdelávacia činnosť vykonávaná učiteľom ZŠ s MŠ C. a stala sa zástupkyňou materskej škôlky a bola ňou až do dňa odvolania 24.08.2011. Odporca rozhodol dňa 9.1.2012 o organizačnej zmene, zrušil jedno miesto učiteľky z dôvodu nadbytočnosti. Výpoveď z pracovného pomeru jej bola daná dňa 27.1.2012. Nedošlo teda k zrušeniu pracovného miesta zástupkyne MŠ, ktorú prácu navrhovateľka vykonávala až do doby odvolania, ktoré považuje za neplatné. Ďalej poukázala na to, že v prejednávanej veci však jej menovaním do funkcie došlo k zmene jej pracovného zaradenia. nepracovala ako učiteľka, ale ako zástupkyňa s určitým počtom hodín učiteľky.

Odporca žiadal návrh navrhovateľa v plnom rozsahu zamietnuť. Uviedol, že v konkrétnom prípade žiaden právny predpis, v tom čase platný, nehovorí nič o tom, že na zástupkyňu riaditeľky pre MŠ sa táto funkcia obsadzuje menovaním. To znamená, že pokým bola navrhovateľka prijatá do pracovného pomeru na funkciu výchovno-vzdelávacia činnosť vykonávaná učiteľom ZŠ s MŠ C., tak jej teraz vznikol pracovný pomer pracovnou zmluvou zo dňa 23.6.2009, ktorá bola pracovnou zmluvou na dobu určitú. Neskôr sa zmenila na dobu neurčitú. Poukázal na tú skutočnosť, že pracovný pomer navrhovateľky vznikol na základe pracovnej zmluvy a ďalšia pracovná pozícia, a to je zástupca, sa neobsadzuje ani voľbou ani menovaním. Došlo len k preradeniu s jej súhlasom na funkciu zástupkyne riaditeľky. V konkrétnom prípade nejde o menovanie a odvolanie v zmysle obsadzovania vedúcich funkcií menovaním a odvolaním.. Podľa .názoru odporcu išlo teda len o preradenie na dobu určitú na funkciu zástupkyne a potom opätovne následne zaradenie na úvodnú funkciu pedagogického zamestnanca.

Čo sa týka samotného rozviazania pracovného pomeru výpoveďou, odporca dôvodil nasledovné: Výpoveď z organizačných dôvodov bola daná zákonne. Keď sa vychádza z toho, že navrhovateľka bola zaradená len na dobu určitú do funkcie zástupkyne, po odvolaní z tejto funkcie, resp. z prechodu do trvalého pracovného pomeru, tak bola vo funkcií samostatného pedagogického zamestnanca. Takže tento výpovedný dôvod je daný. Ani samotná navrhovateľka nespochybňovala organizačný dôvod zníženia stavu učiteliek v materskej školy. Uviedla len toľko, že tento dôvod sa na ňu nevzťahuje. Vzhľadom k tomu v priebehu januára 2012 bolo zistené, že do MŠ nenastúpi toľko detí ako bolo prihlásených, teda nebude potrebné vytvárať ďalšiu triedu. Vzhľadom k tomu bola prijatá organizačná zmena. Riaditeľka prijala organizačnú zmenu ako štatutár s tým, že táto bude realizovaná podľa toho ako sa vyvinie počet žiakov MŠ k 1.4.2012. Vzhľadom na tú skutočnosť, že nenastúpili žiaci do MŠ v predpokladanom počte, tak ako boli dané prihlášky, došlo 1.4.2012 k organizačným zmenám. Bolo v právomoci riaditeľky, ktorá rozhodla, že organizačná zemana sa bude týkať navrhovateľky. Ďalej pre prípad, že by súd dospel k záveru, že výpoveď z pracovného pomeru zo dňa 27.1.2012 je neplatná, aby aplikoval zákonne ustanovenie § 79 a rozhodol, že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca naďalej zamestnával. Z dôvodu konania navrhovateľky a jej pôsobenia v MŠ došlo k narušeniu pracovných vzťahov na pracovisku.

Súd na viacerých pojednávaniach vykonal rozsiahle dokazovanie jednak výsluchom účastníkov konania a ich právnych zástupcov, vypočul svedkov O. C., M.. O. P., oboznámil sa s pracovnou zmluvou, dohodou o zmene pracovnej zmluvy, poverením do funkcie zástupkyne, vyhlásením výberového konania, menovacím dekrétom, odvolaním z funkcie zástupkyne riaditeľky, späťvzatím odvolania, ďalším odvolaním z funkcie zástupkyne, nesúhlasom s odvolaním, výzvou navrhovateľky k nástupu do práce, písomnou odpoveďou ZŠ, pracovným poriadkom pre pedagogických zamestnancov a ostatných zamestnancov škôl a školských zariadení ZŠ a MŠ C. pre obdobie od 23.8.2010 do 31.12.2011, pracovným poriadkom pre pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov a nepedagogických zamestnancov ZŠ a MŠ pre rok 2012, rozhodnutím o organizačnej zmene, výpoveďou z pracovného pomeru, organizačnou štruktúrou školy za roky 2009-2010, záznamom inšpektorátu práce, organizačnou štruktúrou ZŠ a MŠ rok 2011, 2012, pracovnou náplňou navrhovateľky, vnútorným mzdovým predpisom, kritériami udeľovania osobného ohodnotenia odmien pedagogických zamestnancov, menovaním do funkcie, udeleniami osobného ohodnotenia zamestnancovi a odmien zamestnancovi, oznámením o výške a zložení funkčného platu a zistil nasledovné:

Navrhovateľka sa domáhala určenia neplatnosti výpovede z funkcie zástupkyne ZŠ a MŠ. Zároveň žiadala, aby súd určil, že výpoveď zo dňa 27.1.2012 je neplatná. Skutkový stav bol ozrejmený predovšetkým predloženými listinnými dôkazmi, a to výpoveďou z pracovného pomeru a odvolaním z funkcie zástupkyne pre materskú školu ZŠ s MŠ C.. Predmet sporu, ako to je už bližšie uvedené, spočíval v tom, že odvolanie z funkcie zástupkyne pre MŠ je neplatné a takisto je neplatné aj skončenie pracovného pomeru. Ohľadne skutkového stavu ešte súd uvádza nasledovné: Dňa 23.6.2009 odporca ako zamestnávateľ na strane jednej s navrhovateľkou ako zamestnankyňou na druhej strane uzatvorili pracovnú zmluvu, pričom dohodli pracovný pomer na dobu určitú od 24.6.2009 do 30.6.2010 s trojmesačnou skúšobnou lehotou. Navrhovateľka bola prijatá na druh práce - výchovno-vzdelávacia činnosť vykonávaná učiteľom v ZŠ a MŠ C. s miestom výkonu práce bola ZŠ s MŠ C.. Dňa 29.4.2010 uzatvorili navrhovateľka a odporca dohodu o zmene pracovnej zmluvy, v zmysle ktorej sa pracovný pomer dohodnutý na dobu určitú do 30.6.2010 dňom 1.7.2010 mení na pracovný pomer dohodnutý na dobu neurčitú, pracovisko: ZŠ s MŠ C., učiteľka v MŠ. Ostatné náležitosti dojednané v pracovnej zmluve zostali nezmenené. Poverením do funkcie zástupkyne pre MŠ C. zo dňa 24.11.2009 odporca poveril navrhovateľku vykonávaním funkcie zástupkyne riaditeľky pre materskú školu ZŠ s MŠ C. na dobu 6 mesiacov od 1.12.2009 do 31.5.2010 (zrejmou nesprávnosťou je uvedený dátum 31.5.2009) s tým, že v zmysle pracovného poriadku ZŠ s MŠ C. na základe poverenia riaditeľky školy rada školy pri ZŠ s MŠ C. uskutoční výberové konanie zástupkyne riaditeľky pre MŠ. Dňa 19.5.2010 bolo odporcom výberové konanie na miesto zástupkyne pre MŠ vo C.. Navrhovateľka si riadne a včas podala písomnú prihlášku do výberového konania a dňa 18.6.2010 bola pozvaná na výberové konanie, ktoré sa uskutočnilo dňa 22.6.2010 v budove ZŠ C.. Dňa 24.6.2010 vydal odporca menovací dekrét, ktorý menoval do funkcie zástupkyne pre materskú školu ZŠ s MŠ C. od 1.7.2010 do odvolania navrhovateľku. Podaním zo dňa 19.5.2011 odporca odvolal navrhovateľku z funkcie zástupkyne riaditeľky pre MŠ dňom 19.4.2011 z dôvodov v podaní uvedených. Dňa 6.6.2011 zaslal odporca navrhovateľke podanie „späťvzatie odvolania“, v ktorom jej oznámil späťvzatie odvolania z funkcie zástupkyne pre MŠ. Podaním zo dňa 24.8.2011 odporca opätovne odvolal navrhovateľku z funkcie zástupkyne pre MŠ od 25.8.2011, pričom jej oznámil, že počínajúc dňom 25.8.2011 je zaradená na pozíciu učiteľky v MŠ. Navrhovateľka vyjadrila odporcovi nesúhlas s odvolaním z funkcie podaním zo dňa 2.9.2011 a uviedla, že jej odvolanie považuje za neplatné. Výzvou zo dňa 20.11.2011 navrhovateľka žiadala opätovne odporcu, aby jej bolo umožnené vykonávať funkciu zástupkyne pre MŠ. Podaním zo dňa 8.12.20111 reagoval odporca na jej výzvu s tým, že opätovne potvrdili jej odvolanie z funkcie zástupkyne pre MŠ od 25.8.2011 a opätovne potvrdili jej pracovné zaradenie učiteľky v MŠ od 25.8.2011.

Tento skutkový stav, ktorý bol ustálený, nespochybňovala ani jedna zo zúčastnených strán. Listinné dôkazy ohľadne uzatvorenia pracovného pomeru, odvolania z funkcie, tvoria súčasť tohto spisového materiálu.

Predmetom samotného sporu je výklad zák. č. 596/2003 Z.z., zák. č. 552/2003 Z.z., najmä pracovný poriadok pre pedagogických zamestnancov a ostaných zamestnancov škôl a školských zariadení, ktorý je vzorový na vypracovanie pracovného poriadku škôl a školských zariadení, ktoré sú zamestnávateľmi a pre zriaďovateľov, ktorí sú zamestnávateľmi pedagogických zamestnancov a ostatných zamestnancov škôl a školských zariadení.

Na tomto mieste súd dáva do pozornosti viacero ustanovení vyššie citovaných zákonov: Zák. č. 596/2003 Z.z. o štátnej správe v školskej samospráve, o zmene a doplnení niektorých zákonov upravuje pôsobnosť, organizáciu a úlohy orgánov tak, ako je špecifikované v § 1 tohto zákona.

Podľa § 4 ods. 6 cit. zákona: Výberové konanie na vymenovanie ostatných vedúcich zamestnancov školy alebo školského zariadenia sa uskutočňuje podľa osobného predpisu. Týmto osobitným predpisom je zákon č. 552/2003 Z.z.

Podľa § 14 ods. 6 písm. g/ cit. zákona: podľa ods. 6 Ministerstvo ďalej v zmysle písm. g/ vydáva po vyjadrení príslušného odborového orgánu Pracovný poriadok pre pedagogických zamestnancov a ostatných zamestnancov škôl a školských zariadení, ktorý je vzorový na vypracovanie pracovného poriadku škôl a školských zariadení, ktoré sú zamestnávateľmi, a pre zriaďovateľov, ktorí sú zamestnávateľmi pedagogických zamestnancov a ostatných zamestnancov škôl a školských zariadení.

Práva a povinnosti zamestnancov a zamestnávateľov pri výkone práce vo verejnom záujme upravuje zák. č. 552/2003 Z.z. (§1 ods. 1).

Podľa § 1 ods. 4 cit. zákona: Na pracovnoprávne vzťahy zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme sa vzťahuje , ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.

Podľa § 2 cit. zákona:

Zamestnanec podľa tohto zákona je fyzická osoba, ktorá je v pracovnoprávnom vzťahu k zamestnávateľovi uvedenému v § 1ods. 2 pri výkone práce vo verejnom záujme, ako aj štatutárny orgán, ktorý je v pracovnoprávnom vzťahu k zamestnávateľovi.

Podľa § 3 ods. 1 písm. e/ cit. zákona: Zamestnancom podľa tohto zákona sa môže stať fyzická osoba, ktorá bola zvolená alebo vymenovaná, ak tento zákon alebo osobitný predpis voľbu alebo vymenovanie ustanovuje ako predpoklad vykonávania práce vo verejnom záujme.

Podľa § 12 cit. zákona:

Zamestnávateľ vydá pracovný poriadok po predchádzajúcom súhlase zástupcov zamestnancov, inak je neplatný.

Zákon č. 317/2009 Z.z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch a o doplnení niektorých zákonov ustanovuje práva a povinnosti pedagogického zamestnanca, ako aj to, kto pedagogickým zamestnancom je, a na ktorých pedagogických zamestnancov sa tento zákon vzťahuje.

Podľa § 3 ods. 1 cit. zákona: Pedagogický zamestnanec je fyzická osoba, ktorá vykonáva pedagogickú činnosť a je zamestnancom podľa § 1 ods. 2. Pedagogickým zamestnancom je aj vedúci pedagogický zamestnanec.

Podľa § 34 ods. 1 písm. b/ ods. 5 cit. zákona: Vedúcim pedagogickým zamestnancom alebo vedúcim odborným zamestnancom je zástupca riaditeľa. Činnosti a povinnosti vedúceho pedagogického zamestnanca a vedúceho odborného zamestnanca upravuje osobitný predpis ( zák. č. 596/2003).

V zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení odporca vydal pracovný poriadok (podľa § 12 zák. č 552/2003 Z.z.). V čase rozhodnom pre posúdenie tohto sporného prípadu platil u odporcu pracovný poriadok pre pedagogických zamestnancov a ostatných zamestnancov škôl a školských zariadení ZŠ s MŠ Hôrky zo dňa 23.8.2010, ktorý nadobudol účinnosť dňa 23.8.2010. Tento pracovný poriadok

platil až do 1.1.2012, kedy bol nahradený pracovným poriadkom zo dňa 19.12.2011, ktorý nadobudol účinnosť dňom 1.1.2012.

Vychádzajúc z týchto ustanovení je nepochybné, že zo strany odporcu došlo k pochybeniu, keď odvolal z funkcie zástupcu riaditeľky samotnú navrhovateľku. Z menovacieho dekrétu zo dňa 24.6.2010, ktorým bola navrhovateľka menovaná do funkcie zástupkyne pre MŠ od 1.7.2010 ani v pracovnom poriadku, ako to je už vyššie poukázané, platnom do 31.12.2011 ani v právnej úprave zák. č. 552/2003 Z.z., zák. č. 596/2003 Z.z. nie sú uvedené dôvody odvolania zástupcu riaditeľa (uvedené právne predpisy upravujú len menovanie a odvolanie riaditeľa). Z uvedeného dôvodu nebolo možné navrhovateľku z jej funkcie odvolať dňa 24.8.2011. Vyplýva to nepochybne z právnej úpravy, najmä z pracovného poriadku, ktorý v tom čase platil, že takýto spôsob odvolania zástupcu riaditeľa nebol v tom čase možný. Až nový pracovný poriadok, ktorý nadobudol účinnosť 1.1. 2012 upravoval konkrétne podmienky menovania a odvolania, zmenu dojednaných pracovných podmienok. Pokým by bola zástupkyňa riaditeľky odvolávaná v čase platnosti pracovného poriadku, ktorý bol účinný od 1.1.2012, považoval by súd obranu odporcu za dôvodnú. Odvolaná však bola v čase platnosti pracovného poriadku, ktorý platil s účinnosťou od 23.8.2010. Znova súd opakuje, v tomto pracovnom poriadku ani v právnej úprave zák. č. 552/2003 nie sú uvedené dôvody odvolania zástupcu riaditeľa. Súd následne tento úkon odvolania považoval za neplatný právny úkon, nakoľko nemôže byť na ľubovôli riaditeľky odvolanie, pokiaľ neexistuje žiaden právny relevantný podklad na takéto odvolanie.

Súd ešte upriamuje pozornosť na znenie čl. 5 ods. 6 pracovného poriadku v zmysle ktorého: Ak sa vedúci zamestnanec vzdá funkcie alebo bude z funkcie riaditeľom školy a školského zariadenia odvolaný, keď prestane spĺňať predpoklad ustanovený v osobitnom prepise. Riaditeľ školy, školského zariadenia odoláva z funkcie vedúceho zamestnanca, t.j. i zástupcu riaditeľa školy z dôvodu straty morálnej bezúhonnosti, odsúdenia zamestnanca za úmyselný trestný čin, väzby, ďalej straty odbornej spôsobilosti, napr. neabsolvovanie funkčného vzdelávania v stanovenej lehote, následne funkčného inovačného vzdelávania v stanovenej lehote a tiež z dôvodu straty zdravotnej spôsobilosti, ktorou je telesná spôsobilosť a duševná spôsobilosť vo vzťahu k výkonu jeho činnosti (viď. § 10 zák. č. 317/2009 Z.z.).

Zo znenia úkonu, ktorým bola navrhovateľka odvolaná z funkcie podaním zo dňa 24.8. 2011 vyplýva, že navrhovateľka je odvolaná z funkcie zástupkyne pre MŠ a ZŠ C. od 25.8.2011 a je zaradená na pozíciu učiteľky. Je teda zrejmé, že pri odvolaní navrhovateľky z pozície zástupkyne riaditeľa školy odporcom nebol daný taxatívne vymedzený dôvod, ako je to citované v článku 5 ods. 6, a to: ani strata morálnej bezúhonnosti, ani odbornej spôsobilosti, zdravotnej spôsobilosti, nakoľko v odvolaní takéto dôvody neuvádzal. Súd poukazuje na čl. 2 ÚS SR ods. 2, v zmysle ktorého štátne orgány môžu konať iba na základe ÚS SR, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanovuje zákon v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. V danom prípade sa jedná o verejné právo a pokiaľ odporca konal nad rámec daného ustanovenia, nevymedzil dôvod odolania, konal v rozpore so zákonom, verejným predpisom.

Čo sa týka neplatnosti skončenia pracovného pomeru výpoveďou, tu súd uvádza nasledovné: Menovaním do funkcie zástupkyne riaditeľa došlo k zmene pracovného zaradenia navrhovateľky, keď pôvodne na základe pracovnej zmluvy uzavretej dňa 23.6.2009 vykonávala druh práce - učiteľ - výchovno-vzdelávacia činnosť vykonávaná učiteľom v ZŠ s MŠ C. a stala sa zástupkyňou MŠ a bola ňou až do dňa odvolania 24.8.2011. Odporca 9.1.2012 rozhodol o organizačnej zmene - zníženie stavu zamestnancov a zrušil jedno miesto učiteľky z dôvodu nadbytočnosti a efektívnosti, o ktorej skutočnosti navrhovateľku oboznámil a upozornil ju, že jej bude daná výpoveď. Výpoveď z pracovného pomeru bola navrhovateľke daná dňa 27.1.2012. To znamená, že nedošlo k zrušeniu pracovného miesta zástupkyne MŠ, ktorú prácu navrhovateľka vykonávala až do doby odvolania, ktoré súd, ako je to už vyššie uvedené, považoval za neplatné. Navrhovateľka na základe menovania teda pracovala u odporcu ako zástupkyňa MŠ s viazanosťou odpracovania určitých hodín učiteľa, ktorá povinnosť jej vyplýva priamo zo zákona a nie z pracovnej pozície učiteľka. Navrhovateľka s dôvodom výpovede nesúhlasila a trvala na ďalšom zamestnávaní, čo odporcovi oznámila dňa 27.1.2012. Na tomto mieste súd ešte dáva do pozornosti, že o nadbytočnosť zamestnanca v zmysle v zmysle § 63 ods. 1 písm. b/ Zák. práce ide vtedy, ak zamestnávateľ nemá možnosť zamestnanca ďalej zamestnávať prácami dohodnutými v pracovnej zmluve, pričom dôvody tejto nemožnosti musia spočívať v tom, že

zamestnávateľ ďalej nepotrebuje práce vykonávané zamestnancom, a to buď vôbec alebo v pôvodnom rozsahu. Ak z dôvodu zvýšenia efektívnosti práce zamestnávateľ zruší určité pracovné miesto (funkciu) môže dať výpoveď z tohto dôvodu iba zamestnancovi pracujúcemu na zrušenom pracovnom mieste (funkcii), nie však inému zamestnancovi, ktorého pracovné miesto (funkcia) sa písomné rozhodnutie zamestnávateľa o znížení stavu zamestnancov výslovne nedotýka. V takomto prípade neplatí zásada, že o výbere zamestnanca, ktorý je nadbytočný, rozhoduje výlučne zamestnávateľ a súd nie je oprávnený v tomto smere rozhodnutie zamestnávateľa preskúmavať. Túto zásadu o výbere nadbytočného zamestnanca je možné akceptovať len v prípade, že došlo k zrušeniu takého miesta, kde niekoľko zamestnancov je zaradených na tom istom podobnom pracovnom mieste. Znova súd však podotýka, že menovaním navrhovateľky do funkcie došlo k zmene jej pracovného zaradenia, nepracovala ako učiteľka, ale ako zástupkyňa ZŠ a MŠ.

Vzhľadom na vyššie uvedené súd už neskúmal ďalšiu obranu samotného odporcu. Tvrdenie odporcu, že pracovný pomer navrhovateľky vznikol na základe pracovnej zmluvy a ďalšia pracovná pozícia, a to zástupkyňa riaditeľky pre MŠ sa neobsadzuje ani voľbou, ani menovaním, a že došlo len k jej preradeniu z funkcie učiteľky na zástupkyňu riaditeľky školy v tomto konkrétnom prípade je absolútne irelevantné. Navrhovateľka sa riadne zúčastnila výberového konania na zástupkyňu MŠ, bola riadne do tejto funkcie obsadená, platia pre ňu nepochybne vyššie uvedené ustanovenia, čo sa týka odvolania z tejto funkcie. Znova to súd opakuje - v starom pracovnom poriadku neboli uvedené prípadné dôvody odvolania z funkcie pedagogického zamestnanca, ako príklad súd uvádza napr. dlhodobá PN, zlé pracovné výsledky a podobne. Súd neakceptoval ani návrh odporcu, že ak by súd rozhodol o neplatnosti odvolania z funkcie, resp. neplatnosti výpovede, aby v rozhodnutí konštatoval že pracovný pomer, resp. funkcia zástupkyne u odporcu naďalej trvá. Poukázal na to, že medzičasom sa navrhovateľka zamestnala. Podľa § 79 Zák. práce, pokým dal zamestnávateľ zamestnancovi neplatnú výpoveď alebo s ním neplatne skončil pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe, a ak zamestnanec oznámil zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával, jeho pracovný pomer nekončí, teda nemôže mať pracovník dva pracovné pomery na dobu neurčitú. Z tohto dôvodu nemožno požadovať, aby odporca naďalej zamestnával navrhovateľa.

Na tomto mieste súd podotýka, že pracovný pomer mal skončiť u odporcu navrhovateľke ku dňu 31.3.2012. V súčasnosti sa píše rok 2015. Nemožno očakávať, že navrhovateľ bude vyčkávať až na rozhodnutie súdu, že sa nebude uchádzať o nové pracovné miesto. Aj v tomto konkrétnom prípade sa tak stalo, od augusta roku 2012 nastúpila pracovať ako učiteľka ZŠ v obci N.. Tam má uzatvorený pracovný pomer na dobu neurčitú. Po výpovedi bola určitý čas nezamestnaná, bola riadne evidovaná na úrade práce hlásená ako nezamestnaná. Jej osobitným právom, podľa názoru súdu, je domáhať sa, aby naďalej ju zamestnával odporca, či už na pozícii zástupkyne riaditeľky škôlky alebo na pozícii učiteľ. Tá skutočnosť, že je zamestnaná v N., ako učiteľka, nemení nič na jej podanom návrhu. Súd by zas len rozhodnutím, ako to navrhoval odporca, porušil slobodnú voľbu navrhovateľky výberu svojho povolania, miesta a výkonu svojho povolania. Čo sa týka ďalších dôkazov, ktoré v tomto písomnom vyhotovení chýbajú, jedná sa predovšetkým o výpovede svedkov, organizačnej štruktúry základnej školy a pod. Súd uvádza nasledovné : Vzhľadom k tomu, že odporca nepostupoval v zmysle pracovného poriadku v tom čase platnom a v zmysle príslušných ustanovení, ako to už súd vyššie rozviedol - citoval, nebol dôvod aby súd prezentoval výpovede svedkov, ktorý sa vyjadrovali predovšetkým ku skutočnostiam, ktoré vyplývajú z terajšieho pracovného poriadku.

Bola to navrhovateľka, ktorá bola v tomto konaní v plnom rozsahu úspešná, preto jej súd priznal trovy konania a trovy právneho zastúpenia v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. Uplatňovala si trovy jej právna zástupkyňa, a to jednak trovy advokátskej kancelárie JUDr. Kuric, s.r.o., predtým Advokátska kancelária JUDr. Kuric, JUDr. Vladárová, resp. JUDr. Andrea Sunik, ako aj trovy advokátskej kancelárie JUDr. Andrea Vladárová. Trovy vyčíslila v zmysle vyhl. č. 655/2004 Z.z o odmenách advokátov. Podľa § 13 ods. 3 cit. vyhlášky pri spojení dvoch alebo viacerých vecí sa základná sadzba tarifnej odmeny určenej z tarifnej hodnoty veci s najvyššou hodnotou zvyšuje o tretinu základnej sadzby tarifnej odmeny, ktorá by advokátovi patrila v ostatných spojených veciach.

Určenie neplatnosti odvolania zástupcu riaditeľa - základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby je 1/13-ina výpočtového základu, ak nie je možné vyjadriť hodnotu veci alebo práva v peniazoch, alebo ak ju možno zistiť len z nepomernými ťažkosťami.

Určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru výpoveďou za jeden úkon právnej pomoci je takisto 1/13-tina výpočtového základu.

Vo veci si účtovala nasledovné úkony: Rok 2012:

- 1/13 v roku 2012 = 58,69 Eur,

- 1 úkon = 58,69 Eur + 19,56 Eur (1/3-tina) = 78,25 Eur,

- 28.5.2015 prevzatie veci vrátane prvej porady s klientom 78,25 Eur,

- 31.5.2012 návrh na určenie neplatnosti odvolania 78,25 Eur,

- režijný paušál 7,63 Eur za dva úkony = 15,26 Eur. Spolu v roku 2012 - 171,76 Eur.

Rok 2013:

- 1/13 v roku 2013 = 60,07 Eur,

- 1 úkon = 60,07 Eur + 20,02 Eur (1/3-tina) = 80,09 Eur,

- 18.11.2013 účasť na pojednávaní 80,09 Eur,

- režijný paušál 7,81 Eur. Spolu v roku 2013 - 87,90 Eur.

Rok 2014:

- 1/13 v roku 2014 = 61,87 Eur,

- 1 úkon = 61,87 Eur + 20,62 Eur (1/3-tina) = 82,49 Eur,

- 30.1.2014 účasť na pojednávaní 82,49 Eur,

- režijný paušál 8,04 Eur. Spolu v roku 2014 - 90,53 Eur.

Celkom trovy AK JUDr. Kuric, s.r.o., spolu s 20% DPH predstavujú sumu 420,23 Eur.

Trovy AK JUDr. Andrea Vladárová, s.r.o., Rok 2015:

- 1/13 v roku 2015 = 64,53 Eur,

- 1 úkon = 64,53 Eur + 21,51 Eur (1/3-tina) = 86,04 Eur,

- 23.4.2015 účasť na pojednávaní 86,04 Eur,

- 8.6.2015 účasť na pojednávaní od 15.00 hod. do 17.35 hod. 172,08 Eur,

- režijný paušál za tri úkony 8,39 Eur, spolu 25,17 Eur. Spolu v roku 2015 - 283,29 Eur.

Celkom trovy právnej pomoci 703,52 Eur.

Súd preskúmal takto vyčíslené trovy právneho zastúpenia a musel konštatovať, že tieto boli vyrátané správne v zmysle citovanej vyhl. 655/2004 Z.z. v zmysle § 11 ods. 1 písm. a/, § 13 ods. 3. Preto ich súd potom priznal tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 221 ods. 1 OSP, súd rozhodnutie zruší, len ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát, h) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 OSP, skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 2 OSP, ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov ); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( zákon č. 65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov ).