Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_23Cb-192-2014.pdf
PDF · 123.49 KB
Case nature
Area
Subarea
23Cb/192/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava III v konaní pred sudcom Mgr. Marošom Feketem v právnej veci navrhovateľa: Fasádne A Podlahové Systémy, s.r.o., Raková 699, IČO: 36 404 993, zastúpeného JUDr. Bohuslav MAJCHRÁK, advokát, spol. s r.o., Nová Bystrica 850, IČO: 36 416 525, proti odporcovi: STAV - COLOR, s.r.o., Mierové nám. 2, Senec, IČO: 36 362 344, o zaplatenie 10 809,- eura s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 3 000,- eura spolu s úrokom z omeškania takto:
- vo výške 9,75 % ročne zo sumy 13 077,74 eura od 04. 05. 2013 do 05. 06. 2013,
- vo výške 9,50 % ročne zo sumy 8 077,74 eura od 06. 06. 2013 do 21. 06. 2013,
- vo výške 9,50 % ročne zo sumy 3 000,- eura od 22. 06. 2013 až do zaplatenia, všetko v lehote do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
Súd návrh navrhovateľa na začatie konania vo zvyšnej časti z a m i e t a .
Navrhovateľ je p o v i n n ý nahradiť odporcovi trovy konania vo výške 288,58 eura v lehote do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Návrhom na začatie konania zo dňa 20. 03. 2014 žiadal navrhovateľ, aby mu odporca uhradil sumu 10 809,- eura s úrokom z omeškania takto:
- vo výške 9,75 % ročne zo sumy 13 077,74 eura od 04. 05. 2013 do 05. 06. 2013,
- vo výške 9,75 % ročne zo sumy 8 077,74 eura od 06. 06. 2013 do 21. 06. 2013,
- vo výške 9,50 % ročne zo sumy 3 000,- eura od 22. 06. 2013 až do zaplatenia,
- vo výške 9,75 % ročne zo sumy 3 910,20 eura od 16. 07. 2013 až do zaplatenia,
- vo výške 9,25 % ročne zo sumy 3 898,80 eura od 02. 01. 2014 až do zaplatenia, a nahradil mu trovy konania. Navrhovateľ svoj návrh na začatie konania odôvodnil tým, že pre odporcu na základe zmluvy o dielo zo dňa 15. 03. 2013 realizoval v rámci svojej podnikateľskej činnosti vykonanie diela, ktorým bolo fasáda objektu zmluvou špecifikovaná ako „Belle epoque Senec“ čiastočne v rozsahu podľa čl. II bod 3.1 zmluvy o dielo. V rámci plnenia zmluvy o dielo došlo k situácii vyvolanej odporcom, kde vzhľadom na spôsob vykonania diela, ktorý spočíval výhradne v montáži stavebných prvkov na zmluvou dohodnutom objekte, zo strany odporcu ako objednávateľa diela nebola dodržiavaná úhrada čiastkového plnenia diela, účtovanej v súlade so zmluvou. V tejto súvislosti bol potom navrhovateľ nútený využiť právo dané mu v súlade s bodom 18.5 zmluvy o dielo a práce na diele pozastavil, o čom písomne vo svojom podaní dňa 06. 08. 2013 odporcu upozornil. Nakoľko po osobnom rokovaní zástupcov účastníkov konania, ani na základe výmeny vzájomných stanovísk v rámci vedenej písomnej korešpondencie neprišlo v správaní sa odporcu ku náprave, v súlade s bodom 20.11 zmluvy o dielo došlo k zániku zmluvného vzťahu jednostranným odstúpením od neho navrhovateľom zo dňa 09. 09. 2013 (doručené odporcovi dňa 13. 09. 2013, lehota na dodatočné plnenie skončila dňa 23. 09. 2013) dňom 24.
09. 2013. V súvislosti so zrušením zmluvy zanikla aj povinnosť navrhovateľa ďalej v prospech odporcu dielo vykonať. Z dôvodu, že do času odstúpenia od zmluvy o dielo navrhovateľ vykonal práce, vystavila navrhovateľ na úhradu týchto plnení faktúru č. 10130012 so splatnosťou dňa 01. 01. 2014. Odporca za svoje splatné záväzky navrhovateľovi neposkytol žiadne plnenie, takže navrhovateľovi eviduje voči odporcovi pohľadávky za dodané plnenie a na ušlom zisku účtované faktúrou č. 1013004, č. 1013005 a č. 10130012 v celkovej sume 10 809,- eura.
Súd vydal vo veci dňa 30. 05. 2014 platobný rozkaz č.k. 33Rob 194/2014-44, proti ktorému podal odporca odpor s odôvodnením, že dokončenie diela zo strany navrhovateľa bolo dohodnuté do 30. 05. 2013, na diele navrhovateľ pokračoval len sporadicky a sľuboval, že práce dokončí v najbližšie možnom termíne. So všetkými podrobnosťami odporca písomne informoval navrhovateľa dňa 13. 08. 2013. Ku dňu 06. 08. 2013 odporca zaplatil navrhovateľovi sumu 50 310,- eur. Cena diela vrátane DPH bola 61 121,04 eura. Zvyšná časť prác za sumu 10 811,04 eura zo strany navrhovateľa nebola vykonaná. Dňa 19. 08. 2013 sa uskutočnilo osobné stretnutie konateľa navrhovateľa so zástupcom odporcu p. J.. Na osobnom stretnutí sa konateľ navrhovateľa ospravedlnil za omeškanie na diele a prisľúbil, že dohovorí svojim zamestnancom, aby zvyšnú časť prác dokončili do konca augusta 2013, čo sa však nestalo. Keby pseudofaktúru č. 10130005 vo výške 3 910,20 eura a rovnako aj faktúru č. 10130012 vo výške 3 898,80 eura navrhovateľ predkladal tak ako mal, tak by neuspel, nakoľko stavbyvedúci a ani stavebný dozor by nedali súhlas k preplateniu týchto faktúr, nakoľko práce v nich obsiahnuté sa vôbec nevykonali. Odporca pozval telefonicky dňa 05. 11. 2013 navrhovateľa na obhliadku nedokončeného diela, ale nik za navrhovateľa sa v danom (a ani v inom) termíne na stavbu nedostavil.
Navrhovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu k veci ešte uviedol, že odporca vo svojom podaní zo dňa 13. 08. 2013 v bode 5 žiadal, aby mu bola faktúra č. 10130005 zaslaná v origináli a keď sa tak stalo, následným podaním ju vrátil ako nedôvodnú, čo možno hodnotiť ako snahu odporcu vyhnúť sa jeho povinnosti zaplatiť. Zádržné bolo v zmluve o dielo dohodnuté len pre prípad, že príde k odovzdaniu diela s nedorobkami, pričom takáto situácia nenastala, nakoľko od zmluvy o dielo bolo odstúpené. Z predmetnej faktúry bolo zrejmé, čo sa v nej účtuje, pretože jej súčasťou bol rozpis prác s uvedením vykonaných prác. Z odporcom predložených faktúr nevyplýva rozsah fakturovaných prác a ich cena. Navrhovateľ od zmluvy o dielo platne odstúpil z dôvodu neplnenia zmluvných povinností odporcu. Ak by aj odporca považoval napriek uvedenému odstúpenie navrhovateľa od zmluvy o dielo za neplatné a samotnú zmluvu o dielo za nedôvodnú, neriadil sa predmetnou zmluvou o dielo, pretože mal navrhovateľa vyzvať na plnenia s poskytnutím dodatočnej lehote a nie zabezpečiť plnenie prostredníctvom tretích osôb, čím predmetnú zmluvu o dielo porušil, ak by bola platná. V odporcom predložených dôkazoch sú nezrovnalosti, pretože v nich nebol dohodnutý termín plnenia a najmä pri subjekte C. D. je podozrenie na vykonštruovaný dôkaz, nakoľko počet odpracovaných hodín tohto subjektu bol 17,5 hod. denne. Podľa dokladov predložených odporcom tento poskytol tretím osobám lehotu na dorábky 3 mesiace, čo bol čas dlhší ako ten, než za ktorý malo byť zhotovené samotné dielo podľa zmluvy o dielo medzi účastníkmi konania, takže toto nemôže byť hodnotené ako snaha odporcu o odvrátenie hroziacej škody. Svedok A. neuviedol pravdu, pretože pokládka dlažby nebola fakturovaná.
Odporca prostredníctvom svojho právneho zástupcu k veci ešte uviedol, že dohodnutá cena diela bola cca 60 000,- eur a odporca zaplatil navrhovateľovi cca 50 000,- eur, takže odporca doteraz navrhovateľovi nezaplatil cca 10 000,- eur, pričom navrhovateľ, ako sám potvrdil, nevykonal všetky práce. Logický rozpor teda spočíva v tom, že navrhovateľ žiada zaplatiť plnú cenu diela, i keď nezhotovil celé dielo. Vzhľadom na zmluvne dohodnutý spôsob predkladania faktúr, odporca vrátil navrhovateľovi predmetnú faktúru v súlade s čl. 7.2 a 7.4 zmluvy o dielo, pretože navrhovateľ nedodržal v tomto čl. dohodnutý spôsob predkladania a schvaľovania faktúr. Navrhovateľ zároveň neuviedol, ktoré práce vykonal a takisto ich ani nevyčíslil. Navrhovateľom nevykonané práce boli dokončené náhradnou dodávateľskou firmou, pričom odporca tejto firme fakturovanú sumu zaplatil.
Svedok P. A. vo svojej svedeckej výpovedi uviedol, že pracuje 4 roky ako technik u odporcu. Z prvej faktúry potvrdili zhruba o 3 000,- eura menej ako fakturoval navrhovateľ, pretože neboli niektoré práce hotové, napr. boli osadené iné lišty ako mali byť. Nakoniec našli firmu z Oravy, ktorá na konci roka realizovala nedorobky, teda osadila správne lišty a dokončila rohy. Dielo fyzicky vyzeralo, že je dokončené, ale vzhľadom na chýbajúce detaily nebolo z neho dokončených zhruba 30%. Svedok podpisoval 3 faktúry. Keď faktúry nie sú ním podpísané tak ich nedostal, ak ich dostal, tak ich podpísal. To isté platí pre súpis prác. Faktúru č. 10130004 a zisťovací protokol podpísal, pričom v nich nie sú
vady a nedorobky uvedené, pretože ním spomínané nedorobky sa zistili až neskôr. Šéfovi o týchto nedorobkoch hovoril, pričom žiadna písomnosť sa o tom nespisovala. Svedok predpokladal, že keď firma príde neskôr, tak nedorobky odstráni, ale nevedel, že spolupráca bude ukončená, pretože dovtedy bola spolupráca bezproblémová. Svedok nevedel, ako sa budú rohy upravovať, preto protokol podpísal s tým, že upravenie rohov sa bude riešiť potom v závislosti od toho, že mali prísť ešte klampiari a pod. Materiál na stavbu dodával p. M.. Činnosť navrhovateľa spočívala v inštalácii podlahy, teda položenia materiálu, ktorý bol dodaný niekým iným. Na stavbe meškalo dodanie obkladu, pričom nevedel uviesť dôvod, pre ktorý meškali dodávky keramického obkladu. Rovnako svedok nevedel, či meškal obklad 3 týždne alebo mesiac. Museli lišty prerábať, lebo bol namontovaný iný typ líšt, aj okolo okien museli orezávať lišty, lebo nevedeli vopred nič ohľadom klampiarskych prác. Fakturovaná bola pokládka dlažby, pričom nedostatky pri montáži dlažby sme zistili až neskôr. Odporca zohnal firmu z Oravy, ktorá v decembri opravila lišty a v januári podokladali dlažbu a keď klampiari ukončili svoje práce, prišiel človek z inej firmy, ktorý to doorezával. Tieto práce preberal on. Predpokladal, že navrhovateľ viedol stavebný denník, lebo tak to bolo uvedené v zmluve. Určite navrhovateľovi nepovedal, že má zakázané od konateľa odporcu navrhovateľovi podpísať akúkoľvek listinu.
Účastníci konania ani ich právni zástupcovia nemali na pojednávaní súdu, konanom dňa 13. 05. 2015 ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania, preto súd na uvedenom pojednávaní po ukončení dokazovania vyhlásil uznesenie o skončení dokazovania podľa ust. § 118 ods. 4 a § 120 ods. 4 O.s.p. a odročil ho z dôvodu vyhlásenia rozhodnutia na termín 08. 06. 2015 s tým, že podľa ust. § 156 ods. 2 O.s.p. súd rozsudok vo veci samej vyhlási na tomto ďalšom pojednávaní.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom právnych zástupcov účastníkov konania, svedka P. A., a ďalej listinnými dôkazmi, a to: zmluvou o dielo zo dňa 15. 03. 2013, faktúrami navrhovateľa č. 1013004, č. 1013005 a č. 10130012, súpisom vykonaných prác za obdobie od 01. 06. 2013 do 30. 06. 2013, súpisom vykonaných prác za obdobie od 01. 08. do 24. 09. 2013, listom navrhovateľa odporcovi zo dňa 06. 08. 2013, listom odporcu navrhovateľovi zo dňa 13. 08. 2013, listom odporcu navrhovateľovi zo dňa 03. 09. 2013, odstúpením navrhovateľa od zmluvy o dielo zo dňa 09. 09. 2013, listom odporcu navrhovateľovi zo dňa 30. 09. 2013, listom odporcu navrhovateľovi zo dňa 28. 10. 2013, výzvou navrhovateľa na zaplatenie zo dňa 23. 12. 2013, listom odporcu navrhovateľovi zo dňa 07. 01. 2014, kópiou stavebného denníka za obdobie odo dňa 21. 03. 2013 až 04. 08. 2013, fotografiami stavby, výpisom z účtu navrhovateľa, zmluvou o dielo zo dňa 11. 11. 2013, súpisom vykonaných prác za obdobie od 02. 12. 2013 do 20. 12. 2013, zápisom o odovzdaní a prevzatí stavby zo dňa 20. 12. 2013, zmluvou o dielo zo dňa 16. 12. 2013, súpisom vykonaných prác za obdobie od 02. 01. 2014 do 24. 01. 2014, zápisom o odovzdaní a prevzatí stavby zo dňa 24. 01. 2014, zmluvou o dielo zo dňa 03. 01. 2014, súpisom vykonaných prác za obdobie od 28. 01. 2014 do 14. 02. 2014, zápisom o odovzdaní a prevzatí stavby zo dňa 14. 02. 2014, faktúrou F. C. odporcovi č. 2014001, faktúrou F. D. odporcovi č. 2014001, faktúrou C. D. odporcovi č. 2014001, výpisom z obchodného registra spoločností navrhovateľa a odporcu, ako aj ďalšími listinnými dôkazmi, založenými v spise, a zistil skutkový stav veci, preukázaný vykonaním týchto dôkazov.
Podľa ust. § 1 ods. 1 Obchodného zákonníka tento zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním.
Podľa ust. § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.
Podľa ust. § 2 ods. 2 písm. a) Obchodného zákonníka podnikateľom podľa tohto zákona je osoba zapísaná v obchodnom registri.
Podľa ust. § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.
Podľa ust. § 261 ods. 8 Obchodného zákonníka pri použití tejto časti zákona podľa odsekov 1 a 2 je rozhodujúca povaha účastníkov pri vzniku záväzkového vzťahu.
Podľa ust. § 269 ods. 1 Obchodného zákonníka ustanovenia upravujúce v II hlave tejto časti zákona jednotlivé typy zmlúv sa použijú len na zmluvy, ktorých obsah dohodnutý stranami zahŕňa podstatné časti zmluvy ustanovené v základnom ustanovení pre každú z týchto zmlúv.
Podľa ust. § 344 Obchodného zákonníka od zmluvy možno odstúpiť iba v prípadoch, ktoré ustanovuje zmluva alebo tento alebo iný zákon.
Podľa ust. § 349 ods. 1 Obchodného zákonníka odstúpením od zmluvy zmluva zaniká, keď v súlade s týmto zákonom prejav vôle oprávnenej strany odstúpiť od zmluvy je doručený druhej strane; po tejto dobe nemožno účinky odstúpenia od zmluvy odvolať alebo zmeniť bez súhlasu druhej strany.
Podľa ust. § 350 ods. 2 Obchodného zákonníka pri poskytnutí dodatočnej lehoty môže oprávnená strana druhej strane vyhlásiť, že odstupuje od zmluvy, ak druhá strana nesplní svoju povinnosť v tejto lehote. V tomto prípade nastávajú účinky odstúpenia márnym uplynutím tejto lehoty, ak je primeraná, alebo uplynutím primeranej lehoty, ak určená lehota nebola primeraná.
Podľa ust. § 351 ods. 1 Obchodného zákonníka odstúpením od zmluvy zanikajú všetky práva a povinnosti strán zo zmluvy. Odstúpenie od zmluvy sa však nedotýka nároku na náhradu škody vzniknutej porušením zmluvy, ani zmluvných ustanovení týkajúcich sa voľby práva alebo voľby tohto zákona podľa § 262, riešenia sporov medzi zmluvnými stranami a iných ustanovení, ktoré podľa prejavenej vôle strán alebo vzhľadom na svoju povahu majú trvať aj po ukončení zmluvy.
Podľa ust. § 351 ods. 2 Obchodného zákonníka strana, ktorej pred odstúpením od zmluvy poskytla plnenie druhá strana, toto plnenie vráti; pri peňažnom záväzku spolu s úrokmi vo výške dojednanej v zmluve pre tento prípad, inak ustanovenej podľa § 502. Ak vracia plnenie strana, ktorá odstúpila od zmluvy, má nárok na úhradu nákladov s tým spojených.
Podľa ust. § 373 Obchodného zákonníka kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinný nahradiť škodu tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie povinností bolo spôsobené okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť.
Podľa ust. § 379 Obchodného zákonníka ak tento zákon neustanovuje inak, nahrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk. Nenahrádza sa škoda, ktorá prevyšuje škodu, ktorú povinná strana v čase vzniku záväzkového vzťahu ako možný dôsledok porušenia svojej povinnosti predvídala alebo ktorú bolo možné predvídať s prihliadnutím na skutočnosti, ktoré v uvedenom čase povinná strana poznala alebo mala poznať pri obvyklej starostlivosti.
Podľa ust. § 381 Obchodného zákonníka namiesto skutočne ušlého zisku môže poškodená strana požadovať náhradu zisku dosahovaného spravidla v poctivom obchodnom styku za podmienok obdobných podmienkam porušenej zmluvy v okruhu podnikania, v ktorom podniká.
Podľa ust. § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka ak dlžník plní čiastočne svoj záväzok, má toto plnenie účinky uznania zvyšku dlhu, ak možno usudzovať, že plnením dlžník uznáva aj zvyšok záväzku.
Podľa ust. § 536 ods. 1 Obchodného zákonníka zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie.
Podľa ust. § 536 ods. 2 Obchodného zákonníka dielom sa rozumie zhotovenie určitej veci, pokiaľ nespadá pod kúpnu zmluvu, montáž určitej veci, jej údržba, vykonanie dohodnutej opravy alebo úpravy určitej veci alebo hmotne zachytený výsledok inej činnosti. Dielom sa rozumie vždy zhotovenie, montáž, údržba, oprava alebo úprava stavby alebo jej časti.
Podľa ust. § 537 ods. 1 Obchodného zákonníka dielom sa rozumie zhotovenie určitej veci, pokiaľ nespadá pod kúpnu zmluvu, montáž určitej veci, jej údržba, vykonanie dohodnutej opravy alebo úpravy určitej veci alebo hmotne zachytený výsledok inej činnosti. Dielom sa rozumie vždy zhotovenie, montáž, údržba, oprava alebo úprava stavby alebo jej časti.
Podľa ust. § 546 ods. 1 Obchodného zákonníka objednávateľ je povinný zhotoviteľovi zaplatiť cenu dohodnutú v zmluve alebo určenú spôsobom určeným v zmluve. Ak nie je cena takto dohodnutá alebo určiteľná a zmluva je napriek tomu platná ( § 536 ods. 3), je objednávateľ povinný zaplatiť cenu, ktorá sa obvykle platí za porovnateľné dielo v čase uzavretia zmluvy za obdobných obchodných podmienok.
Podľa ust. § 546 ods. 2 Obchodného zákonníka dojednanie a poskytnutie preddavkov na cenu za dielo sa nedotýka účinkov podľa § 548 a 549.
Podľa ust. 548 ods. 1 Obchodného zákonníka objednávateľ je povinný zaplatiť zhotoviteľovi cenu v čase dojednanom v zmluve. Pokiaľ zo zmluvy alebo z tohto zákona nevyplýva niečo iné, vzniká nárok na cenu vykonaním diela.
Podľa ust. § 554 ods. 1 Obchodného zákonníka zhotoviteľ splní svoju povinnosť vykonať dielo jeho riadnym ukončením a odovzdaním predmetu diela objednávateľovi v dohodnutom mieste, inak v mieste ustanovenom týmto zákonom. Ak je miestom odovzdania iné miesto, než je uvedené v odsekoch 2 a 4, vyzve zhotoviteľ objednávateľa, aby prevzal dielo.
Podľa ust. 555 ods. 1 Obchodného zákonníka ak zmluva nezahŕňa povinnosť zhotoviteľa predmet diela odoslať, splní zhotoviteľ svoju povinnosť vykonať dielo, ak umožní objednávateľovi nakladať s predmetom diela riadne vykonaným v mieste ustanovenom v § 554. Ak záväzok zhotoviteľa zahŕňa vykonať montáž ním zhotovenej, opravenej alebo upravenej veci, je záväzok splnený riadnym vykonaním tejto montáže.
Podľa ust. § 560 ods. 1 Obchodného zákonníka dielo má vady, ak vykonanie diela nezodpovedá výsledku určenému v zmluve.
Podľa ust. § 560 ods. 2 Obchodného zákonníka zhotoviteľ zodpovedá za vady, ktoré má dielo v čase jeho odovzdania ( § 554); ak však nebezpečenstvo škody na zhotovenej veci prechádza na objednávateľa neskôr, je rozhodujúci čas tohto prechodu. Za vady diela, na ktoré sa vzťahuje záruka za akosť, zodpovedá zhotoviteľ v rozsahu tejto záruky.
Podľa ust. § 1 ods. 2 Občianskeho zákonníka občiansky zákonník upravuje majetkové vzťahy fyzických a právnických osôb, majetkové vzťahy medzi týmito osobami a štátom, ako aj vzťahy vyplývajúce z práva na ochranu osôb, pokiaľ tieto občianskoprávne vzťahy neupravujú iné zákony.
Prechodné ustanovenie účinné od 15. januára 2009 Podľa ust. § 768f Obchodného zákonníka ustanovenia účinné od 15. januára 2009 sa nevzťahujú na omeškanie, ktoré vzniklo pred 15. januárom 2009.
Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. februára 2013 Podľa ust. § 768k ods. 2 Obchodného zákonníka práva a povinnosti zo zodpovednosti za porušenie záväzkov zo zmlúv uzavretých pred 1. februárom 2013 sa spravujú podľa predpisov účinných do 31. januára 2013.
Podľa ust. § 768k ods. 3 Obchodného zákonníka ustanovenia o čase plnenia peňažného záväzku dlžníka (§ 340a), osobitné ustanovenia pre čas plnenia peňažného záväzku dlžníka, ktorým je subjekt verejného práva (§ 340b), ustanovenia o omeškaní dlžníka (§ 365) a ustanovenia o nekalých zmluvných podmienkach a nekalej obchodnej praxi (§ 369d) účinné od 1. februára 2013 sa nevzťahujú na záväzkové vzťahy uzavreté pred 1. februárom 2013.
Podľa ust. § 365 prvá veta Obchodného zákonníka dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok nezanikne iným spôsobom.
Podľa ust. § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia.
Podľa ust. § 369 ods. 2 Obchodného zákonníka ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.
Podľa ust. § 1 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka sadzba úrokov z omeškania sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného záväzku zvýšenej o deväť percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania platí počas celej doby omeškania s plnením peňažného záväzku.
Podľa ust. § 1 ods. 2 nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka namiesto úrokov z omeškania podľa sadzby určenej podľa odseku 1 môže veriteľ požadovať úroky z omeškania v sadzbe, ktorá sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky 1) platnej k prvému dňu omeškania zvýšenej o deväť percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania platí počas celej doby omeškania.
Podľa ust. § 120 ods. 1 O.s.p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.
Podľa ust. § 120 ods. 3 O.s.p. ak nejde o veci uvedené v odseku 2, súd si môže osvojiť skutkové zistenia založené na zhodnom tvrdení účastníkov.
Podľa ust. § 120 ods. 4 O.s.p. súd je povinný okrem vecí podľa odseku 2 poučiť účastníkov, že všetky dôkazy a skutočnosti musia predložiť alebo označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie a vo veciach, v ktorých sa nenariaďuje pojednávanie ( § 115a) najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej, pretože na dôkazy a skutočnosti predložené a označené neskôr súd neprihliada. Skutočnosti a dôkazy uplatnené neskôr sú odvolacím dôvodom len za podmienok uvedených v § 205a.
Podľa ust. § 153 ods. 1 O.s.p. súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti.
Súd na základe vykonaného dokazovania považoval za nesporné, že navrhovateľ a odporca dňa 15. 03. 2013 uzavreli v písomnej forme zmluvu, na základe ktorej vznikol navrhovateľovi ako zhotoviteľovi záväzok zabezpečiť pre odporcu ako objednávateľa montáž obkladových materiálov na objekte „Belle epoque Senec“ a záväzok odporcu ako objednávateľa zaplatiť navrhovateľovi cenu za vykonanú montáž obkladových materiálov. Z výpisu z obchodného registra spoločností navrhovateľa a odporcu mal súd preukázané, že pri uzatváraní predmetnej zmluvy vystupovali obaja účastníci konania ako podnikatelia (v zmysle ust. § 2 ods. 2 písm. a) Obchodného zákonníka ako právnické osoby), pričom vzhľadom na ich predmety podnikateľskej činnosti bolo zrejmé, že tento ich záväzkový vzťah sa týkal ich podnikateľskej činnosti. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti sa na práva a povinností vyplývajúce z uzavretého záväzkového vzťahu použil v zmysle ust. § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka právny režim Obchodného zákonníka okrem tých práv a povinností, ktoré nie sú v Obchodnom zákonníku upravené a na ktoré sa v zmysle ust. § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka v spojení s ust. § 1 ods. 2 Občianskeho zákonníka použila právna úprava obsiahnutá v Občianskom zákonníku. Podľa svojho obsahu predmetná zmluva predstavovala v zmysle ust. § 536 a nasl. Obchodného zákonníka zmluvu o dielo (ďalej len „zmluva“).
Faktúra č. 10130004
Navrhovateľ faktúrou č. 10130004 vyzval odporcu na splnenie si jeho povinnosti vyplývajúcej zo zmluvy, konkrétne na zaplatenie ceny za vykonané práce za mesiac marec 2013 v sume 13 007,74 eura, z ktorej ostala nezaplatená suma 3 000,- eura, ktorú odporca navrhovateľovi nevyplatil z dôvodu uplatnenia si práva na zádržné v zmysle čl. 7.6. zmluvy. Dôvodnosť a výšku tohto nároku navrhovateľa vyplývajúceho z faktúry č. 10130004 považoval súd za dôvodnú, keďže odporca dňa 05. 06. 2013 a dňa 21. 06. 2013 čiastočne navrhovateľovi titulom tejto faktúry zaplatil sumu 10 077,74 eura, čím v zmysle ust. § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka uznal aj zvyšok svojho dlhu z faktúry č. 10130004 a zároveň
svedok P. A. (osoba oprávnená podľa zmluvy konať za odporcu) potvrdil podpísanie predmetnej faktúry a zisťovacieho protokolu vykonaných prác navrhovateľom, na základe ktorého bola táto faktúra vystavená. Preto sa súd zaoberal posúdením odporcovho práva na zadržanie sumy 3 000,- eura v zmysle čl. 7.6. zmluvy z predmetnej faktúry.
Podľa čl. 7.6. zmluvy disponoval odporca ako objednávateľ právom pozastaviť až 10 % fakturovanej ceny diela v prípade prevzatia diela s drobnými závadami alebo nedorobkami s tým, že táto pozastávka (resp. zádržné) mala byť uvoľnená po odstránení posledného nedorobku alebo závady. Z uvedeného vyplývalo, že pre uplatnenie práva odporcu v zmysle čl. 7.6. zmluvy museli byť splnené dve podmienky a to (1) prevzatie diela (2) s drobnými závadami alebo nedorobkami. Odovzdanie a prevzatie diela bolo upravené v čl. 13 zmluvy, podľa ktorého bol navrhovateľ povinný odovzdať dielo alebo jeho časť v termíne do 30. 05. 2013 za podmienky, že pri odovzdávacej kontrole nebudú odporcom zistené žiadne vady alebo nedorobky, pričom navrhovateľ a odporca podpíšu príslušný protokol podľa charakteru a rozsahu práce s tým, že deň podpisu sa považuje za deň prevzatia diela odporcom. Podľa čl. 13.3. však mohol odporca prevziať dielo aj s drobnými vadami a nedorobkami, ktoré by nebránili prevádzkovaniu diela.
V konaní sa ukázalo ako nesporné, že navrhovateľ dielo nedokončil, keďže práce na diele zastavil, čo mal súd preukázané listom navrhovateľa zo dňa 06. 08. 2013 a zhodnými tvrdeniami účastníkov konania v zmysle ust. § 120 ods. 3 O.s.p., pričom dielo bolo dokončené tretími osobami (C. D., IČO: 45 408 084; F. D., IČO: 43 297 749 a F. C., IČO: 46 229 779), a preto nemohlo zo strany navrhovateľa prísť k odovzdaniu diela ako celku a zo strany odporcu k jeho prevzatiu v zmysle čl. 13 zmluvy. Ak by aj súd pripustil, že navrhovateľom vykonané práce za mesiac marec 2013 fakturované faktúrou č. 10130004 znamenali vykonanie, odovzdanie a prevzatie časti diela, keďže ako súd vyššie uviedol, zmluva pripúšťala odovzdanie a prevzatie aj časti diela, nebolo odporcom v zmysle ust. § 120 ods. 1 O.s.p. žiadnymi dôkaznými prostriedkami preukázané, že navrhovateľom vykonané práce za mesiac marec 2013 vykazovali drobné vady alebo nedorobky, pričom súd výpoveď svedka P. A. ohľadom vád a nedorobkov diela navrhovateľa hodnotil ako nedôkaznú pre jeho blízky vzťah k odporcovi a nepreukázanie ním tvrdených skutočností žiadnymi listinnými dôkazmi.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd nárok navrhovateľa na zaplatenie sumy 3 000,- eura vyplývajúcej z faktúry č. 10130004 považoval za dôvodný, keďže odporca nepreukázal dôvodnosť uplatneného práva na zádržné v zmysle čl. 7.6. zmluvy.
Faktúra č. 1013005
Navrhovateľ faktúrou č. 1013005 vyzval odporcu na zaplatenie ceny diela v sume 3 910,20 eura za práce vykonané na diele v mesiaci jún 2013, pričom táto faktúra sa v konaní ukázala ako sporná, keďže odporca namietal, že navrhovateľ fakturované práce faktúrou č. 1013005 nevykonal. Podľa čl. 7 zmluvy sa strany dohodli, že fakturácia bude vykonaná na základe mesačných faktúr, ktoré budú vystavované na základe zisťovacích protokolov odsúhlasených odporcom, pričom takéto odsúhlasenie malo byť podmienené súladom rozsahu prác a zabudovaných materiálov so staveným denníkom. Navrhovateľ však dôvodnosť predmetnej faktúry nepreukázal zisťovacím protokolom, ktorý by bol odsúhlasený odporcom, keďže zisťovací protokol predložený navrhovateľom, ktorý tvoril podklad vystavenej faktúry, obsahoval len pečiatku a podpis navrhovateľa, pričom nebolo zo strany navrhovateľa preukázané, že by tento zisťovací protokol súhlasil s rozsahom prác a zabudovaných materiálov uvedených v stavebnom denníku, keďže zo stavebného denníka vôbec nevyplývalo, že by navrhovateľ v mesiaci jún vykonal akékoľvek práce na diele, čo podporuje aj zápis navrhovateľa v stavebnom denníku zo dňa 24. 05. 2013, podľa ktorého týmto dňom navrhovateľ prerušil montáž keramického obkladu (teda práce na diele), pričom ďalší zápis v stavebnom denníku je datovaný až ku dňu 01. 08. 2013.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti mal súd za to, že navrhovateľ nepreukázal dôvodnosť svojho nároku v sume 3 910,20 eura vyplývajúceho z faktúry č. 1013005, teda nepreukázal, že v tejto faktúre fakturované práce skutočne vykonal.
Faktúra č. 1013012
Predmetnou faktúrou si navrhovateľ uplatnil nárok na zaplatenie prác vykonaných od 01. 08. 2013 do 24. 09. 2013 (t.j. do dňa odstúpenia od zmluvy) v sume 3 078,- eura a ušlý zisk v sume 820,80 eura (cena za znemožnenie vykonania diela podľa zmluvy).
Podľa čl. 20.11. zmluvy v prípade omeškania odporcu s platbami za dielo alebo jeho časti vzniklo navrhovateľovi právo (resp. zmluvný dôvod podľa ust. § 344 Obchodného zákonníka) na odstúpenie od zmluvy s tým, že bol navrhovateľ najskôr povinný odporcovi oznámiť skutočnosť, ktorá mu zakladala právo na odstúpenie (jeho omeškanie) a vyzvať ho na odstránenie tejto skutočnosti v primeranej lehote. Súd považoval za nesporné, že odporca sa dostal do omeškania s úhradou faktúry č. 1013004, keďže tá sa stala splatnou dňa 03. 05. 2013 a odporca čiastočne plnil až dňa 05. 06. 2013 a dňa 21. 06. 2013, pričom zvyšok v sume 3 000,- eura neuhradil navrhovateľovi vôbec. Taktiež považoval súd za nesporné, že navrhovateľ dodržal postup stanovený v čl. 20.11. zmluvy a listom zo dňa 09. 09. 2013 oznámil odporcovi omeškanie s platením ceny za dielo z titulu faktúry č. 1013004 (omeškanie s platením faktúry č. 1013005 súd ako dôvod odstúpenia nebral do úvahy, keďže ako súd vyššie uviedol, táto faktúra nebola dôvodná) a súčasne ho vyzval na dodatočnú úhradu predmetnej faktúry v lehote 10 dní pod následkom účinnosti odstúpenia od zmluvy. Keďže mal súd preukázané, že odporca sumu 3 000,- eura z faktúry č. 1013004 neuhradil ani v dodatočnej lehote, uplynutím tejto lehoty v zmysle ust. § 350 ods. 2 Obchodného zákonníka navrhovateľ platne odstúpil od zmluvy. V prípade odstúpenia od zmluvy bol podľa čl. 20.4. zmluvy navrhovateľ oprávnený požadovať zaplatenie primeranej ceny za časti diela vykonané ku dňu odstúpenia vrátane nepoužitého materiálu a nákladov na zabezpečenie už vykonaných častí diela. Ani v tomto prípade však podľa názoru súdu navrhovateľ nepreukázal, že fakturované práce odo dňa 01. 08. 2013 do dňa 24. 09. 2013 skutočne vykonal, keďže súpis vykonaných prác nebol odsúhlasený odporcom, pričom ani zo zápisov v stavebnom denníku nebolo možné určiť, či v predmetnom období navrhovateľ skutočne na stavbe vykonával práce. Vzhľadom na to bol súd toho názoru, že navrhovateľ v zmysle ust. § 120 ods. 1 O.s.p. nepreukázal dôvodnosť nároku na zaplatenie prác vykonaných od 01. 08. 2013 do 24. 09. 2013 v sume 3 078,- eura.
Pri náhrade škody podľa ust. 373 Obchodného zákonníka platí, že je dôkaznou povinnosťou poškodeného (v tomto prípade navrhovateľa) preukázať protiprávne konanie škodcu (t.j. odporcu), vznik škody a príčinnú súvislosť medzi škodou a protiprávnym konaním, pričom všetky tieto tri podmienky na priznanie náhrady škody musia byť splnené kumulatívne. V danom prípade však navrhovateľ v zmysle ust. § 120 ods. 1 O.s.p. nepreukázal ani jednu z podmienok priznania nároku na náhradu škody, a preto súd považoval nárok navrhovateľa na náhradu škody v podobe ušlého zisku v sume 820,80 eura za nedôvodný. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti považoval súd návrh navrhovateľa na začatie konania dôvodný len v sume 3 000,- eura, predstavujúcu nárok navrhovateľa na zaplatenie práce ním vykonanej za marec 2013, ktorú odporcu zadržal bez právneho dôvodu, pričom vo zvyšnej časti súd návrh navrhovateľa na začatie konania ako nedôvodný zamietol.
Nakoľko navrhovateľ a odporca nemali úrok z omeškania dohodnutý, navrhovateľovi omeškaním odporcu s platením súdom priznanej sumy vznikol nárok na úroky z omeškania podľa ust. § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka. Výšku úrokov z omeškania súd stanovil s odvolaním sa na ust. § 369 ods. 2 Obchodného zákonníka a ust. § 1 ods. 2 nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky, platná ku dňu omeškania s plnením peňažného dlhu z faktúry č. 10130004 (deň omeškania odporcu bol deň 04. 05. 2013, čo bol deň nasledujúci po dni splatnosti faktúry č. 10130004) predstavovala výšku 0,75 % ročne, takže navrhovateľovi patrili úroky z omeškania vo výške o 9 percentuálnych bodov vyššie, ako bola uvedená základná úroková sadzba, teda 9,75 % ročne zo sumy 13 077,74 eura odo dňa 04. 05. 2013 do dňa 05. 06. 2013, kedy prišlo k čiastočnej úhrade predmetnej faktúry v sume 5 000,- eura, a preto súd priznal navrhovateľovi právo na úroky z omeškania zo sumy 13 077,74 eura od 04. 05. 2013 do dňa 05. 06. 2013. Od dňa 06. 06. 2013 bol navrhovateľ v omeškaní so zaplatením zvyšnej sumy vo výške 8 077,74 eura, pričom základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky k tomuto dňu predstavovala výšku 0,50 % ročne, takže navrhovateľovi patrili úroky z omeškania vo výške o 9 percentuálnych bodov vyššie, ako bola uvedená základná úroková sadzba, teda 9,50 % ročne zo sumy 8 077,74 eura odo dňa 06. 06. 2013 do dňa 21. 06. 2013, kedy prišlo k čiastočnej úhrade predmetnej faktúry v sume 5 077,74 eura. Vzhľadom na to súd nepriznal navrhovateľovi právo na úroky z omeškania zo sumy 8 077,74 eura odo dňa 06. 06. 2013 do dňa 21. 06. 2013 vo výške 0,25 %, keďže navrhovateľovi z tejto sumy vzniklo právo na úroky z omeškania len vo výške 9,50 % ročne a nie 9,75 % ročne, ako navrhovateľ žiadal. Odo dňa 22. 06. 2013 bol navrhovateľ v omeškaní so zaplatením zvyšnej sumy vo výške 3 000,- eura, pričom základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky k tomuto dňu predstavovala výšku 0,50 % ročne, takže navrhovateľovi patrili úroky z omeškania vo výške o 9 percentuálnych bodov vyššie, ako bola uvedená základná úroková sadzba, teda 9,50 % ročne zo sumy 3 000,- eura odo dňa 22. 06. 2013
do zaplatenia, a preto súd priznal navrhovateľovi právo na úroky z omeškania z priznanej sumy až do dňa reálneho zaplatenia tejto sumy odporcom navrhovateľovi. Podľa ust. § 142 ods. 2 O.s.p. ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.
Podľa ust. § 151 ods. 1 O.s.p. o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.
Podľa ust. § 151 ods. 2 O.s.p. ak účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak takému účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania neprizná a v takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Podľa ust. § 151 ods. 5 O.s.p. trovy konania určí súd podľa sadzobníkov a podľa zásad platných pre náhradu mzdy a hotových výdavkov. Určiť výšku trov môže predseda senátu alebo samosudca až v písomnom vyhotovení rozhodnutia.
Trovy konania odporcu pozostávali zo zaplateného súdneho poplatku za odpor v sume 648,50 eura podľa položky 2 písm. a) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v znení neskorších predpisov.
Súd trovy konania vypočítal tak, že najskôr zistil percentuálny úspech odporcu v konaní, ktorý bol 44,50 % (sumu neúspechu odpočítal od sumy úspechu v percentuálnom vyjadrení - ÚSPECH 72,25 % - NEÚSPECH 27,75 % = 44,50 %) a z celkovej výšky trov konania odporcu (suma 648,50 eura) vypočítal číselné vyjadrenie pomeru úspechu k neúspechu odporcu v konaní, čím súd dostal sumu 288,58 eura, ktorú odporcovi titulom náhrady trov konania priznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, dvojmo, cestou tunajšieho súdu.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ust. § 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.