Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_22Cb-94-2015.pdf
PDF · 111.68 KB
Case nature
Area
Subarea
22Cb/94/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Michalovce, samosudcom JUDr. Igorom Raganom, v právnej veci žalobcu: Roman Bugata, nar. 31.8.1969, bytom ul. Nám. Sv. Cyrila a Metoda 1724/19, Sečovce, zastúpený: JUDr. Stanislavom Bovanom, advokátom, AK so sídlom M.R. Štefánika 1161/184, Trebišov, proti žalovanému: Obec Malčice, IČO: 00325465, 072 06 Malčice, o zaplatenie úroku z omeškania a trov konania, takto
rozhodol:
Žalovaný je p o v i n n ý uhradiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 20 789,80 EUR od 30.4.2011 do 15.4.2015 a nahradiť mu trovy konania, pozostávajúce z trov právneho zastúpenia vo výške 532,97 EUR, tie na účet právneho zástupcu žalobcu, to všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Súd konanie, čo do úroku z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 20 789,80 EUR od 22.7.2010 do 29.4.2011 z a s t a v u j e .
Súd žalobu čo do úroku z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 20 789,80 EUR za deň 16.4.2015 z a m i e t a .
odôvodnenie:
Žalobca žalobou doručenou dňa 4.7.2014 uplatnil proti žalovanému právo na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 20 789,80 EUR od 22.7.2010 do zaplatenia a trovy konania, titulom omeškania žalovaného s plnením peňažného záväzku vo výške 20 789,80 EUR, ktorý bol žalobcovi priznaný v konaní vedenom na Okresnom súde Michalovce a to rozsudkom zo dňa 6.11.2013 č.k. 18Cb/60/2012.
Súd vyhovel návrhu žalobcu a vydal dňa 26.2.2015 platobný rozkaz č.k. 18Rob/161/2014 - 54, voči ktorému podal žalovaný včas odpor, ktorý odôvodnil tým, že žalovaný si splnil povinnosť uloženú rozsudkom OS Michalovce sp.zn. 18Cb/60/2012 zo dňa 6.11.2013 a žalobcovi uhradil dlžnú sumu v dvoch splátkach a to sumu 4 000 EUR dňa 22.1.2015, sumu 16 789,80 EUR dňa 24.2.2015, čo spolu predstavuje sumu 20 789,80 EUR. Teda žalobca nie je oprávnený požadovať od žalovaného úrok z omeškania zo sumy 20 789,80 EUR do zaplatenia, keďže žalobca mu dlžnú sumu uhradil.
Podľa § 101 ods. 2 O.s.p. súd pokračuje v konaní aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa riadne predvolaní účastník nedostaví na pojednávanie, ani nepožiada z dôležitého dôvodu o odročenie, môže súd vec prejednať bez neprítomnosti takéhoto účastníka; prihliadne pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy.
Súd vo veci rozhodol na pojednávaní dňa 8.6.2015. Žalovaný sa na uvedené pojednávanie bez ospravedlnenia neustanovil, pričom termín pojednávania zobral na vedomie právny zástupca žalovaného na pojednávaní dňa 1.6.2015. Preto súd vykonal pojednávanie v jeho neprítomnosti. Na tom nič nemení ani skutočnosť, že právny zástupca žalovaného vypovedal žalovanému plnú moc, čo oznámil súdu v podaní doručenom dňa 5.6.2015. K uvedenému treba poznamenať, že s poukazom na zásady hodnotenia dôkazov mal súd skutkový stav pre meritórne rozhodnutie z výsledkov doterajšieho dokazovania zistený dostatočne a riadne.
Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom žalobcu, oboznámením sa s písomnými dokladmi založenými v spise a to rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 6.11.2012 č.k. 18Cb/60/2012-184, faktúrou č. 0/100001 zo dňa 21.7.2010 /č.l. 9/, výpismi z účtu žalovaného v peňažnom ústave - Prima Banka Slovensko a.s. /č.l. 61 - 62, uznesením tunajšieho súdu zo dňa 23.3.2015 č.k. 15Er/40/2015 - 46, spisom tunajšieho súdu sp.zn. 15Er/40/2015 a sp.zn. 18Cb/60/2012, výpisom z OR spoločnosti AMIGOSTAV s.r.o. /č.l. 78/, faktúrou č. 2009/0199 /č.l. 83/, potvrdením súdneho exekútora JUDr. Márie Hlavňovej zo dňa 5.6.2015 /č.l. 84/ a zistil nasledovný skutkový stav veci:
Rozsudkom zo dňa 6.11.2013 č.k. 18Cb/60/2012 - 184 (kde vystupujú totožní účastníci konania) v znení opravného uznesenia zo dňa 8.1.2014 č.k. 18Cb/60/2012 - 202 uložil tunajší súd žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu 20 789,80 EUR a trovy konania, do 60 dní od právoplatnosti rozsudku. Z jeho odôvodnenia pritom vyplýva, že žalobca uplatnil voči žalovanému nárok na zaplatenie sumy 20 789,90 EUR, titulom doplatenia ceny za vykonané práce na diele kultúrneho strediska v Malčiciach, ktoré práce fakturoval faktúrou č. 0/100001 zo dňa 21.7.2010. Súd vyhovel žalobcovi, keď mal preukázané, že práce vykonané žalobcom pre žalovanú na kultúrnom stredisku boli síce vykonané na základe neplatnej zmluvy o dielo, pričom aj dohoda o započítaní zo dňa 29.4.2011 a dohoda o urovnaní zo dňa 29.12.2011, sú právnymi úkonmi, ktoré sú neplatné. Jediným platným právnym úkonom medzi účastníkmi konania je kúpna zmluva zo dňa 3.5.2011, keďže táto bola obecným zastupiteľstvom schválená uznesením č. 33/11 prijatým dňa 14.4.2011, kde je uvedené, že žalovaný sa zaväzuje uhradiť žalobcovi sumu 30 000 EUR a táto suma činí cenový rozdiel medzi odpredajom pozemku so zdravotníckym strediskom a záväzkom žalovaného vo výške 314 198,16 EUR. Pokiaľ sa týka ceny vykonaných prác, ktoré sú fakturované faktúrou č. 0/100001, ktorých celková čiastka činí 242 360,06 EUR, žalobca uplatňoval iba čiastku 20 789,80 EUR, teda podstatne nižšiu, než je cena fakturovaných prác, pričom opodstatnenosť žalovanej sumy vyplýva aj z jednotlivých úkonov žalovaného a to návrhu na započítanie záväzkov zo dňa 29.11.2011, započítania zo dňa 29.4.2011. Preto súd priznal žalobcovi uplatnenú sumu 20 789,80 EUR a to titulom bezdôvodného obohatenia ako peňažnej náhrady za práce realizované žalobcom pre žalovaného.
Krajský súd v Košiciach potvrdil vyššie uvedený rozsudok dňa 30.10.2014, keď sa stotožnil so súdom prvého stupňa, že bolo preukázané, že žalobca vykonal práce na kultúrnom stredisku, teda žalovaný musí vydať čo nadobudol bezdôvodným obohatením.
Rozsudok zo dňa 6.11.2013 č.k. 18Cb/60/2012 - 184 tak nadobudol právoplatnosť dňa 12.12.2014 a stal sa vykonateľným dňa 11.2.2015.
Z výpisov z účtu žalovaného v peňažnom ústave Prima banka Slovensko , a.s. /č.l. 61 - 62/ vyplýva, že žalovaný zaslal dňa 22.1.2015 sumu 4 000 EUR na účet č. 0483137713 a dňa 24.2.2015 sumu 16 789,80 EUR na účet č. 5041996855.
Z výpisov z účtov v peňažnom ústave Slovenská sporiteľňa a.s. /č.l. 31, 35 - 36 spisu sp.zn. 15Er/40/2015
- 46/ vyplýva, že majiteľom účtu č. 5041996855 je spoločnosť AMIGOSTAV s.r.o. a majiteľom účtu č. 0483137713 je žalobca.
Na pojednávaní dňa 1.6.2015 právny zástupca žalobca uviedol, že k uhradeniu sumy 20 789,80 EUR, z ktorej si žalobca uplatňuje úrok z omeškania došlo až dňa 16.4.2015, kedy táto bola vymožená v rámci exekúcie. Čo sa týka platieb vo výške 4 000 EUR a 16 789,80 EUR zo strany žalovaného, o
tom už bolo rozhodnuté v rámci exekučného konania uznesením tunajšieho súdu zo dňa 23.3.2015 č.k. 15Er/40/2015 - 46. Zároveň zobral žalobu v časti úroku z omeškania zo sumy 20 789,80 EUR od 22.7.2010 do 29.4.2011 späť a navrhol rozšírenie žalobného návrhu o úrok z omeškania vo výške 0,25 % ročne zo sumy 20 789,80 EUR od 30.4.2011 do 16.4.2015, ktoré rozšírenie súd na pojednávaní nepripustil.
Na pojednávaní dňa 1.6.2015 právny zástupca žalovaného uviedol, že faktúra č. 0/100001 na sumu 242 360,06 EUR nebola predmetom konania sp.zn. 18Cb/60/2012, ale bola predmetom započítania medzi účastníkmi konania. Dňa 1.11.2012 stratil žalobca aktívnu legitimáciu v konaní, pretože už nie je podnikateľ a zároveň zotrval na tvrdení, že istina 20 789,80 EUR, ktorá bola predmetom konania sp.zn. 18Cb/60/2012 bola žalobcovi uhradená tak ako to uviedol v podanom odpore. Vo faktúre č. 0/100001 nebol určený dátum splatnosti a preto sa žalovaný nemohol dostať do omeškania s jej úhradou. V zmysle rozsudku sp.zn. 18Cb/60/2012 bola žalovanému uložená povinnosť uhradiť istinu do 60 dní od právoplatnosti rozsudku, čo sa aj stalo, teda žalovaný sa vôbec nedostal do omeškania. S čiastočným späťvzatím žaloby vyslovil súhlas.
Žalobca na uvedenom pojednávaní pri svojom výsluchu uviedol, že v čase vystavenia faktúry č. 0/100001 na sumu 242 360,06 EUR boli práce realizované v rozsahu 50 % - 70 %, teda bolo prestavaných 120 000 EUR. Čo sa týka platby 16 789,80 EUR, tú žalovaný uhradil spoločnosti AMIGOSTAV s.r.o., ktorá má voči žalovanému viacero pohľadávok a žalobca je tam spoločníkom a konateľom. Čo sa týka platby 4 000 EUR, potvrdil, že tá prišla na jeho účet, nebol však identifikovaný účel platby a preto si ju žalobca započítal s najstaršou neuhradenou pohľadávkou, ktorú má voči žalovanému. Výška bezdôvodného obohatenia žalovanému bola známa minimálne ku dňu dohody o zápočte.
Z uznesenia tunajšieho súdu zo dňa 23.3.2015 č.k. 15Er/40/2015 - 46 (Ex 64/2015) vyplýva, že sa viedla pod uvedenou sp.zn. exekúcia oprávneného (žalobcu) proti povinnému (žalovanému) na vymoženie sumy 20 789,80 EUR s prísl. na základe vykonateľného rozsudku č.k. 18Cb/60/2012 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach č.k. 2Cob/21/2014 - 2015. V exekučnom konaní povinný (žalovaný) vzniesol námietky voči exekúcii v ktorých uviedol, že uhradil záväzok vo výške 20 789,80 EUR v dvoch splátkach a to prvou splátkou vo výške 4 000 EUR dňa 22.1.2015 a druhou splátkou vo výške 16 789,80 EUR dňa 24.2.2015 a týmto si splnil dlh voči oprávnenému (žalobcovi). O týchto námietkach rozhodol exekučný súd citovaným rozhodnutím tak, že námietky povinného (žalovaného) zamietol z dôvodu, že povinný síce realizoval úhrady vo výške 4 000 EUR a 16 789,80 EUR ale bez akejkoľvek bližšej špecifikácie o úhradu akých pohľadávok sa jedná, pričom oprávnený sumu 4 000 EUR odrátal z najstaršej pohľadávky z faktúry č. 2009/0199 na sumu 5 226,06 EUR a čo sa týka sumy 16 789,80 EUR, súd mal za to, že táto suma bola uhradená na účet firmy AMIGOSTAV s.r.o. a nie oprávnenému ako fyzickej osobe, pričom táto platba bola zohľadnená v inom konaní, keď uvedená spoločnosť ako žalobca v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp.zn. 22Rob/296/2014 proti žalovanému, zobral návrh v časti sumy 16 789,80 EUR späť. Citované rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 31.3.2015.
Listom zo dňa 26.2.2015 si žalobca započítal sumu 4 000 EUR, ktorá bola pripísaná na jeho účet dňa 23.1.2015 na najstaršiu pohľadávku z faktúry č. 2009/0199 vo výške 5 226,06 EUR /č.l. 39 pripojeného spisu 15Er/40/2015/.
Z výpisu z OR OS Košice I. vyplýva, že spoločníkom a konateľom spoločnosti AMIGOSTAV s.r.o. je žalobca /č.l. 78/. Z aplikácie „register“ vyplýva, že spoločnosť AMIGOSTAV s.r.o. ako žalobca uplatňovala voči žalovanému na tunajšom súde nárok na zaplatenie sumy 18 948,26 EUR v konaní sp.zn. 22Rob/296/2014 /č.l. 79/.
Faktúrou č. 2009/0199 /č.l. 83/ fakturoval žalobca žalovanému za vykonané maliarske práce v triedach na ZŠ Malčice sumu 5 226,06 EUR, so splatnosťou dňa 27.9.2009.
Z potvrdenia o úhrade /č.l. 84/ vystaveného dňa 5.6.2015 JUDr. Máriou Hlavňovou, súdnym exekútorom vyplýva, že v exekučnom konaní sp.zn. Ex 64/2015 bol na účet súdneho exekútora pripísaná vymáhaná pohľadávka dňa 15.4.2015 a v uvedený deň bola aj poukázaná na účet žalobcu.
Žalobca fakturoval žalovanému faktúrou č. 0/100001 vyhotovenou dňa 21.7.2010 sumu 242 360 EUR za rekonštrukciu kultúrneho strediska. Na vyhotovení uvedenej faktúry na č.l. 61 spisu sp.zn. 18Cb/60/2012 nie je uvedený dátum splatnosti. Na vyhotovení uvedenej faktúry na č.l. 9 spisu je uvedený dátum splatnosti deň 21.7.2010.
Z listiny označenej ako dohoda o vzájomnom započítaní pohľadávok zo dňa 29.4.2011 /prílohová obálka č.l. 76 spisu sp. zn. 18Cb/60/2012/, ktorá je podpísaná žalobcom a žalovaným je uvedené, že medzi žalovaným a žalobcom boli uzatvorené zmluvy o dielo, z ktorých bolo žalovanému fakturovaná od 21.7.2010 do 5.4.2011 suma 314 198,16 EUR. Na splnenie svojho záväzku sa žalovaný zaviazala žalobcovi odpredať nehnuteľnosti na LV. č. 873, k.ú. Malčice za cenu 284 198,16 EUR a žalovaný zároveň započítal kúpnu cenu 284 198,16 EUR proti pohľadávke žalobcu vo výške 314 198,16 EUR.
Súd ďalšie dôkazy nevykonal, nakoľko účastníci, ktorí boli v zmysle § 120 ods. 4 O.s.p. poučení ďalšie dôkazy na doplnenie dokazovania nenavrhli.
Súd posudzoval takto zistený skutkový stav podľa nasledovných ustanovení zákona:
Podľa § 1 Obchodného zákonníka, tento zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním (ods. 1). Právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon (ods. 2).
Podľa § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka, táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.
Podľa § 330 ods. 3 Obchodného zákonníka, ak má dlžník voči veriteľovi niekoľko peňažných záväzkov a dlžník neurčí, ktorý záväzok plní, platenie sa týka najskôr záväzku, ktorého splnenie nie je zabezpečené alebo je najmenej zabezpečené, inak záväzku najskôr splatného.
Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu, alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Podľa § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka, musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie dobré možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada.
Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 563 Občianskeho zákonníka, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.
Podľa § 340 ods. 2 Obchodného zákonníka, ak čas plnenia nie je v zmluve určený, je veriteľ oprávnený požadovať plnenie záväzku ihneď po uzavretí zmluvy a dlžník je povinný záväzok splniť bez zbytočného odkladu po tom, čo ho veriteľ o plnenie požiadal.
Podľa § 365 Obchodného zákonníka, dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.
Podľa § 369 odsek l Obchodného zákonníka (účinného do 31.1.2013), ak k je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.
Podľa § 96 O.s.p. navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. Súd konanie nezastaví, ak odporca so späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov nesúhlasí; v takom prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní.
Z vykonaného dokazovania mal súd za jednoznačne preukázané, že žalovaný sa na úkor žalobcu bezdôvodne obohatil, na základe čoho súd v konaní sp. zn. 18Cb/60/2012 uložil žalovanému toto bezdôvodné obohatenie vo výške 20 789,80 EUR vydať, keďže v uvedenom konaní bolo nesporne preukázané, že cena prevedených prác na kultúrnom stredisku bola minimálne do výšky 20.789,80 EUR. Dôkazom opodstatnenosti tejto ceny prevedených prác je jednak samotný návrh na započítanie záväzkov zo dňa 29.12.2011, ako aj započítanie zo dňa 29.4.2011, keď žalovanému na základe vystavenej faktúry č. 0/100001 a listiny označenej ako zápočet zo dňa 29.4.2011 bola výška bezdôvodného obohatenia (ktoré bol povinný už samotným obohatením vydať) známa.
Zároveň mal súd preukázané, že dlh vo výške 20 789,80 EUR nezanikol platbami žalovaného vo výške 4 000 EUR dňa 22.1.2015 a vo výške 16 789,80 EUR dňa 24.2.2015, keďže platba vo výške 16 789,80 EUR bola poukázaná na účet iného subjektu ako žalobcu a platba 4 000 EUR bola započítaná na inú, skôr splatnú pohľadávku žalobcu podľa § 330 ods. 3 Obchodného zákonníka. S týmito platbami žalovaného sa napokon vyporiadal aj exekučný súd vo svojom rozhodnutí dňa 23.3.2015 č.k. 15Er/40/2015 - 46 (Ex 64/2015), keď námietky žalovaného voči exekúcii založené na totožných tvrdeniach zamietol a uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 31.3.2015.
Podľa § 159 ods. 1 O.s.p. doručený rozsudok, ktorý už nemožno napadnúť odvolaním, je právoplatný. Podľa § 159 ods. 2 O.s.p. výrok právoplatného rozsudku je záväzný pre účastníkov a pre všetky orgány; ak je ním rozhodnuté o osobnom stave, je záväzný pre každého. Podľa § 159 ods. 3 O.s.p. len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova. Podľa § 135 ods. 1 O.s.p. súd je viazaný rozhodnutím ústavného súdu o tom, či určitý právny predpis je v rozpore s ústavou, so zákonom alebo s medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná (§ 109 ods. 1 písm. b/ O.s.p.). Súd je tiež viazaný rozhodnutím ústavného súdu alebo Európskeho súdu pre ľudské práva, ktoré sa týkajú základných ľudských práv a slobôd. Ďalej je súd viazaný rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitných predpisov, a kto ich spáchal, ako aj rozhodnutím o osobnom stave, vzniku alebo zániku spoločnosti a o zápise základného imania; súd však nie je viazaný rozhodnutím v blokovom konaní.
Podľa § 135 ods. 2 O.s.p. inak otázky, o ktorých patrí rozhodnúť inému orgánu, môže súd posúdiť sám. Ak však bolo o takejto otázke vydané príslušným orgánom rozhodnutie, súd z neho vychádza.
Právoplatným rozsudkom súdu, sa adresátom účinkov záväznosti tohto rozhodnutia označeným v ustanovení § 159 ods. 2 O.s.p. zakladá prekážka právoplatne rozhodnutej veci (§ 159 ods. 3 O.s.p.). Účinky tohto právoplatného rozhodnutia sa vzťahujú na účastníkov konania, v ktorom bolo vydané; jeho výrok je tiež záväzný pre súdy a iné štátne orgány, a to aj vtedy, ak ako predbežnú otázku posudzujú právny vzťah medzi týmito účastníkmi, ktorý sa vyriešil uvedeným právoplatným súdnym rozhodnutím (porovnaj napr. Števček, Ficová a kol. Občiansky súdny poriadok. Komentár, Praha 2009, str. 425).
Účastníkom konania, v ktorom súd vydal právoplatné rozhodnutie, je týmto rozhodnutím (jeho výrokom) viazaný. Pokiaľ ide o iný (nie ten istý) nárok (predmet konania), zásadne platí, že ak v skončenom konaní účastníkov došlo právoplatným súdnym rozsudkom k vyriešeniu hmotnoprávneho vzťahu, z ktorého sa aj tento (nový) nárok (neidentický s predmetom skončeného konania) odvodzuje, je súd v tomto ďalšom (novom) občianskom súdnom konaní pri zodpovedaní predbežnej otázky (ktorá právoplatným súdnym výrokom sa už vyriešila ako vec sama) týmto vyriešením viazaný (ustanovenie § 159 ods. 2 O.s.p. predstavuje totiž vo vzťahu k ustanoveniu § 135 ods. 2 druhá veta O.s.p. osobitnú procesnú úpravu).
Súd preto nesmie vychádzať z iného záveru o (ne)existencii povinnosti medzi tými istými účastníkmi, než ako o tomto ich právnom vzťahu už bolo právoplatne rozhodnuté.
Otázkou prejudiciálneho účinku právoplatného rozhodnutia sa zaoberala nielen judikatúra Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (porovnaj najmä uznesenie z 29. apríla 2010 sp. zn. 1 Cdo 133/2009), ale aj judikatúra Ústavného súdu Slovenskej republiky. Ústavný súd Slovenskej republiky v náleze II. ÚS 349/09-36 z 20. januára 2010 rozhodol o porušení základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej „dohovor“), zdôrazniac, že vzhľadom na zásadu prejudiciality vyplývajúcu z ustanovenia § 135 ods. 2 O.s.p., ako aj na zásadu viazanosti súdu právoplatnými rozhodnutiami vydanými v inom konaní podľa § 159 ods. 2 O.s.p. všeobecný súd nemá možnosť výberu v otázke, či bude rešpektovať právoplatné rozhodnutie vydané v inom konaní, ktoré rieši otázku javiacu sa prejudiciálnou v súvislosti s riešením daného prípadu.
Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že súd nemohol nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia ako aj prípadný zánik záväzku žalovaného a to platbami vo výške 4 000 EUR a vo výške 16 789,80 EUR posúdiť inak, ako to bolo posúdené v konaní sp.zn. 18Cb/60/2012 a sp.zn. 15Er/40/2015 - 46.
Záväzok žalovaného na úhradu istiny vo výške 20 789,80 EUR tak zanikol až jej vymožením v exekučnom konaní dňa 15.4.2015. Otázka okamihu, v ktorom je splnený dlh povinného v exekúcii je totiž riešená v § 46 ods. 3 Exekučného poriadku, podľa ktorého plnenie exekútorovi má rovnané účinky, ako keby povinný plnil oprávnenému.
Záväzkové právne vzťahy, pre ktoré je charakteristické, že veriteľovi zakladajú právo na plnenie (pohľadávku) a dlžníkovi povinnosť na plnenie (dlh) vznikajú nielen z dvojstranných právnych úkonov (zmlúv), ale aj mimozmluvne pri splnení zákonom stanovených podmienok, teda okrem iného aj z bezdôvodného obohatenia, ako výslovne stanovuje zákon.
Bezdôvodné obohatenie teda predstavuje záväzkový právny vzťah, z ktorého pohľadávka vzniká tomu, na koho úkor sa iný bezdôvodne obohatil, a dlh tomu, kto obohatenie získal. Ak tento dlh (povinnosť vydať bezdôvodné obohatenie) nespočíva v povinnosti vydať vec, ale v platobnej povinnosti, je nepochybné, že ide o dlh peňažný, s ktorého riadnym a včasným nesplnením spája ustanovenie § 517 Občianskeho zákonníka (resp. § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka), nepriaznivý dôsledok vzniku omeškania na strane dlžníka s právom veriteľa požadovať okrem plnenia aj úroky z omeškania.
V konaní bolo preukázané, že žalobca vyzval žalovaného na úhradu prác vykonávaných na kultúrnom stredisku faktúrou č. 0/100001 na sumu 242 360,06 EUR /č.l. 61 spisu sp.zn. 18Cb/60/2012/, ktorú možno považovať za výzvu na úhradu bezdôvodného obohatenia a v prípade pochybností, o výške bezdôvodného obohatenia mal žalovaný vedomosť najneskôr pri uzatváraní dohody o zápočte zo dňa zo dňa 29.4.2011. Teda v uvedený deň vznikol žalobcovi nárok na vrátenie bezdôvodného obohatenia minimálne v rozsahu 20 789,80 EUR, tak ako to je uvedené aj rozsudku tunajšieho súdu sp.zn. 18Cb/60/2012. Keďže žalovaný toto bezdôvodné obohatenie vydal až na základe núteného výkonu rozhodnutia (exekúcie), bol v omeškaní s jeho vydaním od 29.4.2011 do 15.4.2015, za ktoré obdobie je povinný uhradiť žalobcovi úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva.
Podľa § 161 ods. 1 O.s.p., rozsudok je vykonateľný, len čo uplynie lehota na plnenie.
Vykonateľnosť rozhodnutia má ten dôsledok, že oprávnený môže navrhnúť výkon rozhodnutia, pokiaľ povinný sám neplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie (ak ide o rozsudok na plnenie). Vykonateľnosť je teda procesný inštitút, vlastnosť súdneho rozhodnutia spočívajúce v jeho vymáhateľnosti, pokiaľ nebude splnené dobrovoľne.
Z uvedeného dôvodu nemožno zamieňať pojem splatnosť pohľadávky s jej vykonateľnosťou na základe exekučného titulu.
Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. (účinného do 31.1.2013), ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia
ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná ku dňu nasledujúcom po vystavení faktúry bola vo výške 1 % ročne, ku dňu nasledujúcom po uzavretí dohody o zápočte zo dňa zo dňa 29.4.2011 bola vo výške 1,25 % ročne, teda vo výške požadovanej žalobcom.
Pokiaľ sa týka aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v konaní, ten pred podaním návrhu ukončil svoju podnikateľskú činnosť ku dňu 1.11.2012, keď bol vedený ako podnikateľ, fyzická osoba, s obchodným menom Roman Bugata, IČO: 34565132, s miestom podnikania Sečovce, SNP 819/19. Žalobu podal ako fyzická osoba, Roman Bugata, nar. 31.8.1969, bytom ul. Nám. Sv. Cyrila a Metoda 1724/19, Sečovce.
Podľa § 261 ods. 5 Obchodného zákonníka, pri použití Obchodného zákonníka je rozhodujúca povaha účastníkov pri vzniku záväzkových vzťahov. Keďže žalobca bol podnikateľom pri uzatváraní zmluvy, jedná sa o obchodno-právny vzťah a tým, že prestal byť podnikateľom, nemá to žiadny vplyv na jeho spôsobilosť byť účastníkom konania.
Žalobca svoj nárok na úradu úrokov z omeškania uplatnil a riadne preukázal, žalovaný nepreukázal svoje tvrdenia, že nebol v omeškaní s úhradou sumy 20 789,80 EUR, preto súd zaviazal žalovaného na úhradu úroku z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 20 789,80 EUR od 30.4.2011 do 15.4.2015. Na základe dispozitívneho úkonu žalobcu konanie čiastočne čo do úroku z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 20 789,80 EUR od 22.7.2010 do 29.4.2001 zastavil a konanie čo do úroku z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 20 789,80 EUR za deň 16.4.2015 zamietol, keďže mal za to, že k úhrade sumy 20 789,80 EUR došlo dňa 15.4.2015.
O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 146 ods. 2 O.s.p., veta prvá, podľa ktorého ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy a podľa ustanovenia § 142 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.
Z uvedeného mal súd za to, že v časti úroku z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 20 789,80 EUR od 30.4.2011 do 15.4.2015 (čo predstavuje sumu 7 417,68 EUR) bol žalobca úspešný a v časti úroku z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 20 789,80 EUR od 22.7.2010 do 29.4.2001 a za deň 16.4.2015 (čo predstavuje sumu 1 455,84 EUR) bol úspešný žalovaný. Vychádzajúc z pomeru dôvodne podanej časti návrhu (83,6 %) k časti podanej nedôvodne (16,4 %) žalobca má nárok na náhradu 67,2 % trov konania (83,6 % - 16,4 %).
Trovy právneho zastúpenia predstavujú odmenu za 3 úkony právnej pomoci v hodnote po 237,34 EUR (prevzatie a príprava zastúpenia, účasť na pojednávaní dňa 1.6.2015 a dňa 8.6.2015), 3 x režijný paušál po 8,39 EUR v súlade s Vyhláškou MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, konkrétne s jej ustanoveniami v § 10 ods. 1, § 13a ods. 1, písm. a), d), § 15 a), § 18 ods. 3 vyššie citovanej vyhlášky. Súčasne má v zmysle ust. § 17 citovanej vyhlášky právny zástupca žalobcu nárok na náhrady stratu času pri ceste zo sídla právneho zástupcu do sídla súdu a späť za pojednávanie dňa 1.6.2015 a dňa 8.6.2015, 4 x 0,5 hod. á 13,98 EUR, spolu 55,92 EUR.
Trovy právnej pomoci tak potom spolu predstavujú sumu 793,11 EUR, z toho 67,2 % predstavuje sumu 532,97 EUR.
Podľa § 149 ods. 1 O.s.p. súd zaviazal žalovaného zaplatiť trovy konania právnemu zástupcovi žalobcu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15.dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Michalovce. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach /§ 42 ods. 3 O.s.p./ uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha /§ 205 ods. 1 O.s.p./.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť v zmysle ust. § 205 ods. 2 O.s.p. len tým, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti, alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené /§205a/, f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.