Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_12Pc-11-2021.pdf
PDF · 82.27 KB
Case nature
Area
Subarea
12Pc/11/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Humenné sudcom JUDr. Jozefom Engelom v právnej veci matky: U. Y. nar. XX.XX.XXXX, O. XXX/XXX, XXX XX C. G. R., zastúpenej JUDr. Martinou Gecákovou, advokátkou, Třebičská 12, 066 01 Humenné, proti: domnelému otcovi Y. W., nar. XX.XX.XXXX, C. XXX, XXX XX C., U. M., Č. P., o určenie otcovstva k mal. Q. Y., nar.XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úrad práce, sociálnych veci a rodiny Humenné, Kukorelliho 1492, 066 01 Humenné, takto
rozhodol:
I. Súd určuje, že Y. W., nar. XX.XX.XXXX je otcom je maloletého Q. Y., nar. XX.XX.XXXX z matky U. Y., nar. XX.XX.XXXX.
II. Súd maloletého Q. Y., nar. XX.XX.XXXX zveruje do osobnej starostlivosti matky, ktorá ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok.
III. Otec je povinný prispievať na výživu maloletého Q. Y. nar. XX.XX.XXXX vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa mesačne, vždy k 15.dňu príslušného mesiaca vopred k rukám matky, a to s účinnosťou od XX.XX.XXXX.
IV. Otec je povinný zaplatiť dlžné výživné za obdobie od 27.05.2021 do 21.11.2022 vo výške 551,35 eur k rukám matky, a to pravidelnými mesačnými splátkami po 30 eur mesačne spolu s bežným výživným až do zaplatenia s tým, že v prípade omeškania jednej splátky otec stráca výhodu splátok.
V. Súd styk otca s maloletým neupravuje.
VI. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Matka návrhom doručeným súdu dňa 27.05.2021 sa domáhala určenia otcovstva k maloletému Q. Y., ktorý sa jej narodil dňa XX.XX.XXXX. Zároveň sa domáhala zverenia maloletého do osobnej starostlivosti a zaviazať označeného otca na výživu maloletému Q. vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa. Styk domnelého otca s maloletým dieťaťom navrhovala neupravovať.
Návrh odôvodnila tým, že dňa XX.XX.XXXX sa jej narodil syn Q. Y., ktorého biologickým otcom je podľa nej označený domnelý otec z dôvodu, že s týmto žila v spoločnej domácnosti do 12 rokov a okrem maloletého Q. majú ešte syna Y. W., nar. XX.XX.XXXX. Do leta 2019 obidvoch synov vychovávali spoločne, pričom domnelý otec pracoval v O. a domov dochádzal nepravidelne raz za mesiac na víkend. Od konca roku 2019 žije v Českej republike s novou rodinou a na obidvoch synov posiela navrhovateľke výživné vo výške 50 eur mesačne. Matka v návrhu ďalej uviedla, že počas trvania vzťahu a ani po jeho
skončení s domnelým otcom nemala žiadnu inú známosť okrem domnelého otca a preto biologickým otcom maloletého Q. môže byť iba o označený domnelý otec.
2. Súd doručil domnelému otcovi návrh na začatie konania cestou dožiadaného súdu v Českej republike. Domnelý otec sa k návrhu nevyjadril.
3. Vykonaným dokazovaním a to oboznámením sa s obsahom návrhu, prednesom zástupcu navrhovateľky, správou kolízneho opatrovníka, SMS správou domnelého otca pre matku, rodným listom maloletého Q. Y. súd zistil tento skutkový stav:
4. Zástupkyňa matky počas konania zotrvala na podanom návrhu v celom rozsahu, pričom poukazovala na to, že už pred podaním na súd sa domnelý otec dozvedel o narodení maloletého Q., tomuto platil výživné, pričom domnelý otec komunikuje s matkou telefonicky, cestou sociálnych sietí a v podstate domnelý otec otcovstvo voči maloletému Q. Y. nepopiera čo vyplýva aj z SMS správy, ktorú zaslal matke.
5. Zástupkyňa kolízneho opatrovníka v písomnom vyjadrení a na pojednávaní uviedla, že navrhuje, aby súd rozhodol v zmysle podaného návrhu a určil, že otcom maloletého Q. Y. je označený domnelý otec z dôvodu, že dieťa má právo vedieť kto je jeho otcom a, teda aby malo zapísaného otca vo svojom rodnom liste. Zároveň súhlasila aj s návrhom týkajúceho sa zverenia maloletého Q. do osobnej starostlivosti matky ako aj určenia výživného zo strany domnelého otca pre maloletého Q..
6. Z obsahu SMS správy zaslanej domnelým otcom matke vyplýva že domnelý otec súhlasil s otcovstvom k maloletému Q. Y., a uviedol, že nevedel, že je súd.
7. Z obsahu rodného listu maloletého Q. Y. vyplýva z maloletý Q. Y. sa narodil dňa XX.XX.XXXX matke U. Y. a otec v rodnom liste nie je vedený.
8. Vychádzajúc z vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že návrh bol podaný dôvodne.
9. Podľa § 110 zákona č.161/2015 Z..z. ( CMP), s konaním o určenie otcovstva je spojené konanie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a o výžive maloletého.
10. Podľa § 28 zákona o rodine, súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa, b) zastupovanie maloletého dieťaťa, c) správa majetku maloletého dieťaťa.
Podľa § 36 ods.1 zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami.6) Ustanovenia §24,§25 a 26. sa použijú primerane.
Podľa § 62 ods.1 zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods.2 zákona o rodine, rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods.3 zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.13)
Podľa § 94 ods.1 zákona o rodine, ak nedošlo k určeniu otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov, môže dieťa, matka alebo muž, ktorý tvrdí, že je otcom, navrhnúť, aby otcovstvo určil súd.
Podľa § 94 ods.2 zákona o rodine ,za otca sa považuje muž, ktorý s matkou dieťaťa súložil v čase, od ktorého neprešlo do narodenia dieťaťa menej ako stoosemdesiat a viac ako tristo dní, ak jeho otcovstvo nevylučujú závažné okolnosti.
11. Predmetom tohto konania bol návrh na určenie otcovstva zo strany domnelého otca k mal. Q. Y., nar.XX.XX.XXXX. Tak ako to vyplýva z dokazovania je nepochybné, že matke, ktorá podala návrh na určenie otcovstva sa dňa XX.XX.XXXX narodil maloletý Q. Y., pričom navrhovateľka za otca označila domnelého otca z dôvodu, že nemala žiadne iné známosti okrem domnelého otca.
12. Označený otec počas konania sa k návrhu nevyjadril, avšak matka predložila súdu SMS správu, ktorú dostala od domnelého otca a v ktorej domnelý otec uznal svoje otcovstvo k mal. Q. Y..
13. Z týchto dôvodov teda súd mal za to, že bolo potrebné určiť otcovstvo zo strany domnelého otca rozhodnutím súdu, pretože domnelý otec býva v Českej republike a súhlasné vyhlásenie rodičov momentálne neprichádza do úvahy, pretože pred orgán matriky by sa museli dostaviť matka a otec.
14. Súd zároveň rozhodol o zverení maloletého do osobnej starostlivosti matky, z dôvodu, že od narodenia sa o maloletého výlučne stará matka. Z uvedeného dôvodu teda súd zveril maloletého do osobnej starostlivosti matky a zároveň určil, že táto bude maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok.
Súd v danej veci neupravoval styk otca s maloletým Q., z dôvodu, že otec dlhodobo žije v Českej republike.
15. Zároveň súd určil aj výživné zo strany otca, ktoré matka požadovala a to vo výške 30% zo sumy životného minima na neplnoleté nezaopatrené dieťa, ktoré momentálne predstavuje od 01.7.2020 sumu 32,11 eur mesačne.
Súd rozhodol aj o dlžnom výživnom za obdobie od podania návrhu t.j. od 27.5.2021 do dňa rozhodovania súdu t.j. do 21.11.2021 a to tak, že zaviazal otca zaplatiť dlžné výživné za toto obdobie vo výške 551,35 eur , ktoré bolo vypočítané nasledovne:
Od 01.07.2021 do 01.07.2022 bolo minimálne výživné vo výške 29,42 eur mesačne, čo predstavuje na jeden deň sumu 0,98 eur. Za mesiac máj 2021 súd priznal výživné za 3 dni po 0,98 = 2,94 eur.
Za mesiac jún 2021 súd priznal mal. Q. výživné vo výške 29,42 eur. ( celý mesiac)
Od 01.7.2021 do 01.7.2022 je minimálne výživné vo výške 29,87 eur mesačne a teda za toto obdobie súd priznal mal. Q. výživné 12 x 29,87 eur = 358,44 eur.
Od 01.07.2022 je minimálne výživné vo výške 32,11 mesačne a preto súd priznal mal. Q. za obdobie od 01.07.2022 do 21.11.2022 ( do dňa rozhodovania súdu ) výživné vo výške 5 x 32,11 = 160,55 eur.
Spolu dlžné výživné predstavuje sumu 551,35 eur, ktorú súd povolil otcovi splácať splátkami po 30,- eur mesačne spolu s bežným výživným, tak ako to vyplýva z ust. § 232 ods.4 CSP a to pod stratou výhody splátok.
16. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 CMP v zmysle ktorého žiadne z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.