Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

ZA-16Sa/42/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Banskej Bystrici, v konaní pred sudcom JUDr. Lukášom Kolibábom, v právnej veci žalobcu: A. B. B., nar. XX.X.XXXX, bytom C. XXX/XX, XXX XX D. D., adresa na doručovanie: E. XX/ X, XXX XX F., proti žalovanému: Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8 - 10, 813 63 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. XXX XXX XXXX X zo dňa 8.7.2022, takto

rozhodol:

I. Žaloba sa z a m i e t a.

II. Žalobcovi sa náhrada trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 8.7.2022 generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne podľa o sociálnom poistení (ďalej len „“ alebo ,,zákon o sociálnom poistení“) zamietol v celom rozsahu odvolanie žalobcu ako účastníka konania a potvrdil rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 10.3.2022 vo veci priznania starobného dôchodku.

2. V odôvodnení rozhodnutia č. XXX XXX XXXX X zo dňa 8.7.2022 generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne ako odvolací orgán uviedol, že Sociálna poisťovňa, ústredie vydala rozhodnutie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 10.3.2022, ktorým žalobcovi podľa , a priznala starobný dôchodok od 11.1.2022 v sume 611,60 eur mesačne. Starobný dôchodok bol priznaný podľa čl. 52 ods. 1 písm. a) a ods. 4 nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia v znení nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č.988/2009 a podľa čl. 50 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 987/2009, ktorým sa stanovuje postup vykonávania nariadenia č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia.

3. Ďalej uviedol, že proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 10.3.2022, ako orgánu verejnej správy prvého stupňa podal žalobca v zákonom stanovenej lehote odvolanie zo dňa 6.5.2022, doručené Sociálnej poisťovni, ústredie dňa 11.5.2022, v ktorom namietal nezhodnotenie obdobia dôchodkového poistenia získaného do 31.12.1992, a tým nesprávne určenú sumu starobného dôchodku.

4. V nadväznosti na vyššie uvedené poukázal na to, že žalobca o priznanie starobného dôchodku požiadal od 11.1.2022, žiadosťou spísanou v Sociálnej poisťovni, pobočke Prievidza dňa 11.1.2022. Na základe uvedenej žiadosti bol žalobcovi napadnutým rozhodnutím priznaný starobný dôchodok od 11.1.2022 v sume 611,60 eur mesačne. Starobný dôchodok bol priznaný podľa čl. 52 ods. 1 písm. a) a ods. 4 nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho

zabezpečenia v znení nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č.988/2009 a podľa čl. 50 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 987/2009, ktorým sa stanovuje postup vykonávania nariadenia č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia.

5. Okrem uvedeného citoval znenie ust. a a uviedol, že nakoľko žalobca sa narodil v roku 1959, dôchodkový vek podľa a prílohy č. 3a dosiahol dovŕšením 62 rokov a desiatich kalendárnych mesiacov, dňa 11.1.2022. Ďalej poukázal na ust. prvej vety a uviedol, že ku dňu 11.1.2022 žalobca podľa právnych predpisov Slovenskej republiky získal 9484 dní obdobia dôchodkového poistenia, t.j. 25 rokov a 359 dní obdobia dôchodkového poistenia s tým, že presný rozpis je uvedený v osobnom liste dôchodkového poistenia, ktorý tvorí prílohu napadnutého rozhodnutia.

6. Ďalej poukázal na čl. 52 ods. 1 písm. a) a ods. 4 nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia v znení nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č.988/2009, ako aj čl. 52 ods. 4 písm. i) a prvej časti prílohy VIII nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia v znení nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č.988/2009. Uviedol, že nakoľko žalobca splnil podmienku potrebného obdobia dôchodkového poistenia len z obdobia dôchodkového poistenia získaného podľa právnych predpisov Slovenskej republiky, napadnutým rozhodnutím mu bol priznaný starobný dôchodok od 11.1.2022 v sume 611,60 eur mesačne. Suma starobného dôchodku bola určená podľa ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na starobný dôchodok a aktuálnej dôchodkovej hodnoty. Poukázal aj na ust. , ako aj na vymedzenie rozhodujúceho obdobia na zistenie priemerného osobného mzdového bodu podľa Taktiež citoval ust. , a

7. Mal za to, že žalobca v rozhodujúcom období získal 7647 dní obdobia dôchodkového poistenia, čo predstavuje 20,9507 rokov dôchodkového poistenia. Podiel úhrnu osobných mzdových bodov a rokov dôchodkového poistenia v rozhodujúcom období, priemerný osobný mzdový bod je 1,5202. S poukazom na § 63 ods. 3 písm. d) zákona o sociálnom poistení sa priemerný osobný mzdový bod v hodnote nižšej ako 1,25 započítava v plnej výške, z hodnoty od 1,25 do hodnoty neprevyšujúcej hodnotu 3 sa v roku 2022 započítava 68%. V súlade s uvedeným je hodnota priemerného osobného mzdového bodu 1,4338. Odvolací orgán v tejto súvislosti poukázal aj na ust. a uviedol, že na výpočet starobného dôchodku sa podľa tohto ustanovenia použil priemerný osobný mzdový bod 1,5355, z ktorého bol vypočítaný invalidný dôchodok žalobcu, pretože tento je vyšší.

8. Taktiež uviedol, že ku dňu vzniku nároku na starobný dôchodok, k 11.1.2022 žalobca získal 9484 dní obdobia dôchodkového poistenia, čo na účely výpočtu starobného dôchodku predstavuje 25,9836 rokov obdobia dôchodkového poistenia. Aktuálna dôchodková hodnota platná k 11.1.2022 je 15,1300 eur. Na základe uvedeného je suma starobného dôchodku patriaca za obdobie dôchodkového poistenia do vzniku nároku na starobný dôchodok vo výške 603,70 eur mesačne. Priemerný osobný mzdový bod 1,5355 x 25,9836 rokov obdobia dôchodkového poistenia x aktuálna dôchodková hodnota 15,1300 predstavuje sumu 603,70 eur mesačne. Okrem toho poukázal na znenie ust. a a uviedol, že nakoľko suma starobného dôchodku podľa v znení neskorších predpisov (603,70 eur mesačne) je vyššia ako suma starobného dôchodku vypočítaná podľa predpisov účinných do 31.12.2003 (195,00 eur mesačne), žalobcovi patrí starobný dôchodok podľa v sume 603,70 eur mesačne. Suma starobného dôchodku 603,70 eur mesačne sa zvýšila odo dňa priznania podľa o 1,3 % mesačnej sumy dôchodku, t.j. o 7,90 mesačne, na sumu 611,60 eur mesačne.

9. Ďalej poukázal na čl. 50 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 987/2009 a uviedol, že v konaní o nároku žalobcu na starobný dôchodok a určenie jeho sumy bolo šetrením u nositeľa poistenia Českej republiky zisťované obdobie dôchodkového poistenia, získané podľa právnych predpisov Českej republiky. Podľa potvrdenia nositeľa poistenia Českej republiky zo dňa 30.3.2022 žalobca podľa právnych predpisov Českej republiky získal 6191 dní obdobia dôchodkového poistenia. Zhodnotením doby poistenia a započítaním hrubých zárobkov získaných do 31.12.1992 bola suma starobného dôchodku určená aj podľa čl. 52 ods. 1 písm. b) nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004. Suma starobného dôchodku určená podľa uvedeného článku je

601,10 eur mesačne. K námietke žalobcu týkajúcej sa nezhodnotenia obdobia dôchodkového poistenia získaného do 31.12.1992 odvolací orgán poukázal na to, že podľa čl. 20 ods. 1 Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o sociálnom zabezpečení doby zabezpečenia získané pred dňom rozdelenia Českej a Slovenskej Federatívnej republiky, t.j. do 31.12.1992 sa považujú za doby zabezpečenia toho zmluvného štátu, na ktorého území mal zamestnávateľ občana sídlo ku dňu rozdelenia Českej a Slovenskej Federatívnej republiky alebo naposledy pred týmto dňom. Pred týmto dňom bol žalobca naposledy zamestnaný v Českej republike, pričom jeho zamestnávateľ mal ku dňu 31.12.1992 sídlo na území Českej republiky, všetky doby zabezpečenia, ktoré získal pred 1.1.1993 sa považujú za doby zabezpečenia Českej republiky. Uvedenú námietku preto vyhodnotil ako nedôvodnú.

10. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca na Krajskom súde v Žiline správnu žalobu s poukazom na , , písm. c, (ďalej len S.s.p.). Žalobca namietal, že napadnuté rozhodnutie je nezrozumiteľné, zmätočné, neúplné, neplatné, obštrukčné a diskriminačné. Mal za to, že v danej veci došlo k nesprávnemu výpočtu výšky starobného dôchodku (pri porušení, resp. obídení ust. , , resp. ). Zdôraznil, že v roku 1993/začiatok nesprávneho zápočtu odpracovaných rokov žalovaným v rade 1/ dovŕšil 34 rokov života, pričom mal skôr odpracovaných už 12 zásluhových rokov v národnom hospodárstve ČSSR – bol československý poistenec, ktoré mu Sociálna poisťovňa, ústredie Bratislava opakovane úmyselne nezapočítala od roku 1974. Poukázal aj na osobný list dôchodkového poistenia zo dňa 10.3.2022 – pochybný, neúplný zápočet od roku 1993-2021, súčet počtu dní obdobia dôchodkového poistenia do vzniku nároku na dôchodok -9484 dní, t.j. 25 rokov a 369 dní t.j. 25,9836 roka. Ďalej dal do pozornosti aj výpis z osobného účtu poistenca ku dňu 31.12.2003, v zmysle ktorého zamestnaný poistenec od roku 1974-2003 bol riadne zamestnaný - zápočet odpracovaných rokov / súčet obdobia dôchodkového poistenia /6691 dní, t.j. 18 rokov a 121 dní, t.j. 18,2315 roka. Od roku 2003 do dovŕšenia nároku dôchodkového veku : 10 januára 2022 /62 rokov/ t.j. skutočnosť 18,2315 roka +19 rokov t.j. 37,2315 skutočne odpracovaných rokov poistencom aj československým poistencom do nároku na starobný dôchodok. Žalobca v tejto súvislosti uviedol, že bol zamestnaný, pracoval, v národnom hospodárstve ČSSR už od roku 1974, keď dovŕšil 18 rokov, nie od roku 1993, keď dovŕšil 34 rokov. V danej veci tak došlo k jeho poškodeniu o 12 odpracovaných rokov od roku 1974 za ktoré zamestnávatelia ČSSR odviedli peniaze do Sociálnej poisťovne ČSSR, ktoré neboli úmyselne započítané, ani pri výpočte invalidného dôchodku v roku 2015. Uviedol, že suma starobného dôchodku je určená ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na starobný dôchodok a aktuálnej dôchodkovej hodnoty, keď priemerný osobný mzdový bod je 1,5355 x 37,2315 rokov obdobia dôchodkového poistenia x aktuálna dôchodková hodnota 15,1300 t.j. ide o sumu 864,9655 eur, ktorá suma mu mala byť podľa a zákona o sociálnom poistení vyplácaná ako starobný dôchodok.

11. Žalobca ďalej poukázal na jeho žiadosť v odvolaní a to o vyplatenie škody za svojvoľné ukrátenie starobného dôchodku pre neoprávnené osoby, bez rozhodnutia súdu spolu vo výške 304,50 eur, ako aj škody - dlhu na nevyplatenom primeranom invalidnom dôchodku od roku 2015: sumu 61 870,6638 eur. V nadväznosti na to citoval príslušné ustanovenia o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len ,k“) a to ust. , , , . Zdôraznil, že Sociálna poisťovňa, ústredie Bratislava nie je legitímny poverený súdny exekútor vykonávať správu a spravovať cudzie exekúcie. Poukázal aj na oznámenie o vykonávaní zrážok z dôchodku (v skutočnosti zo mzdy) zo dňa 27.4.2022 a 4.7.2022 s tým, že celková škoda na nevyplatenom primeranom starobnom dôchodku k 6.10.2022 je 1131,30 eur. Mal za to, že v dôsledku zmätočného, nesprávneho úradného postupu sociálnej poisťovne nebol dodržaný , 2, , 4, SR. Zdôraznil, že invalidný, starobný dôchodok nepodliehajú cudzím exekúciám – porušenie , , , , zákona o sociálnom poistení v súbehu s porušovaním SR. Taktiež poukázal na zákaz zneužitia práv a zákaz diskriminácie v zmysle čl. 17 a čl. 16 Európskeho dohovoru o ľudských právach. Okrem uvedeného poznamenal, že odvolanie žalobcu proti rozhodnutiu zo dňa 6.5.2022 bolo doručené žalovanej v rade 1 – z 11. mája 2022 – kedy začala plynúť zákonom stanovená 60 dňová lehota generálnemu riaditeľovi na rozhodnutie, ktorá skončila dňom 11.6.2022. Mal za to, že zákonnú lehotu 60 dní nemožno zmeškať. Navrhol preto napadnuté rozhodnutie žalovaného v 2 rade zo dňa 8.7.2022 určiť za neplatné, nesprávne. Taktiež navrhol, aby bola žalovanej v rade 1. uložená povinnosť zdržať sa spravovania cudzích exekúcií (ktorých nie je účastníkom) na účte žalobcu a mesačného ukracovania zo starobného dôchodku žalobcu (nepodliehajúceho exekúciám). Zároveň žiadal, aby bola žalovanej v 1. rade uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi škodu na nevyplatenom primeranom starobnom dôchodku

v sume 1131,30 eur, ako aj sumu 61 870 eur na nevyplatenom primeranom invalidnom dôchodku, rovnajúcu sa škode za odňatý, ukrátený mesačne od 1.1 roku 2015.

12. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že žalobca v podanej žalobe uvádza námietky, ktoré sú v zásade totožné s námietkami uvedenými v jeho odvolaní zo dňa 6.5.2022. Žalovaný mal za to, že jednotlivé námietky žalobcu sú neopodstatnené. Poukázal na to, že žalobcovi bol rozhodnutím zo dňa 28.8.2015 priznaný invalidný dôchodok, ktoré rozhodnutie bolo potvrdené v súdnom preskúmavacom konaní a to rozsudkom Krajského súdu v Žiline, ako aj Najvyšším súdom SR. K námietke žalobcu týkajúcej sa nezhodnotenia obdobia dôchodkového poistenia získaného do 31.12.1992 žalovaný poukázal na čl. 20 ods. 1 Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o sociálnom zabezpečení, keď doby zabezpečenia získané pred dňom rozdelenia Českej a Slovenskej Federatívnej republiky sa považujú za doby zabezpečenia toho zmluvného štátu, na ktorého území mal zamestnávateľ občana sídlo ku dňu rozdelenia Českej a Slovenskej Federatívnej republiky alebo naposledy pred týmto dňom. V tejto dobe bol žalobca naposledy zamestnaný v Českej republike a keďže zamestnávateľ žalobcu mal k 31.12.1992 sídlo na území Českej republiky, všetky doby zabezpečenia, ktoré žalobca získal pred 1.1.1993 vrátane dôb zamestnania získaných na území Slovenskej republiky sa považujú za doby zabezpečenia Českej republiky a je za ne oprávnený priznať starobný dôchodok nositeľ sociálneho poistenia Českej republiky. Na nárok žalobcu na starobný dôchodok a určenie jeho sumy boli započítané všetky preukázané obdobia dôchodkového poistenia a vymeriavacie základy dosiahnuté v rozhodujúcom období a to na základe údajov uvedených v žiadosti o dôchodok, priložených dokladov a údajov nachádzajúcich sa v informačnom systéme žalovaného. O nároku na starobný dôchodok žalobcu a určení jeho sumy bolo rozhodnuté v súlade s právnymi predpismi Slovenskej republiky a sociálnom poistení. Žalobca nepredložil relevantné dôkazy, ktorými by správnosť napadnutého rozhodnutia spochybnil. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti žalovaný navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

13. Žalobca sa k vyššie uvedenému vyjadreniu žalovaného nevyjadril.

14. Podľa o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ak neustanovuje inak, výkon súdnictva prechádza od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna 2023 daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu v Banskej Bystrici, Krajského súdu Trenčíne a Krajského súdu v Žiline na Správny súd v Banskej Bystrici.

15. Správny súd v Banskej Bystrici (ďalej len „správny súd“) preskúmal zákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného a rozhodnutia orgánu verejnej správy prvého stupňa, ako aj postup predchádzajúci ich vydaniu podľa § 199 a nasl. S.s.p. Zohľadnil skutočnosť, že predmetná vec je konaním v sociálnej veci a nebol viazaný výlučne len žalobnými bodmi podľa § 203 ods. 2 S.s.p. Správny súd prejednal vec na pojednávaní a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná a je potrebné ju podľa § 190 S.s.p. zamietnuť.

16. Podľa § 2 ods. 1 a 2 S.s.p.; (1) V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. (2) Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

17. Podľa § 6 ods. 1 S.s.p., Správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

18. Podľa § 6 ods. 2 písm. c) S.s.p. Správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v sociálnych veciach.

19. Podľa § 134 S.s.p. (1) Správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak. (2) Správny súd nie je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak

a) rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy bolo vydané na základe neúčinného právneho predpisu, b) rozhodnutie alebo opatrenie vydal orgán, ktorý na to nebol podľa zákona oprávnený, c) ide o veci podľa § 192, d) ide o veci podľa § 6 ods. 2 písm. c), ak je žalobcom fyzická osoba, e) ide o veci podľa § 6 ods. 2 písm. d), f) vec súvisí s ochranou práv spotrebiteľa.

20. Podľa § 199 ods. 1 písm. a) S.s.p. sociálnymi vecami na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Sociálnej poisťovne.

21. Podľa § 203 ods. 2 S.s.p.; pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými bodmi.

22. Podľa § 190 S.s.p. ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

23. Podľa , veta prvá , obdobie dôchodkového poistenia je obdobie povinného dôchodkového poistenia, obdobie dobrovoľného dôchodkového poistenia, ak za tieto obdobia okrem období uvedených v bolo zaplatené poistené na dôchodkové poistenie podľa tohto zákona a ak tento zákon nestanovuje inak.

24. Podľa , osobný vymeriavací základ je úhrn vymeriavacích základov za kalendárny rok, z ktorých sa zaplatilo poistné na dôchodkové poistenie alebo z ktorých sa poistné na dôchodkové poistenie podľa druhej vety považuje za zaplatené.

25. Podľa , osobný mzdový bod na určenie sumy dôchodkovej dávky sa určí ako podiel osobného vymeriavacieho základu a všeobecného vymeriavacieho základu. Osobný mzdový bod sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nahor.

26. Podľa , priemerný osobný mzdový bod na určenie sumy dôchodkovej dávky sa určí ako podiel súčtu osobných mzdových bodov dosiahnutých v jednotlivých kalendárnych rokoch rozhodujúceho obdobia a obdobia dôchodkového poistenia v rozhodujúcom období, ak tento zákon neustanovuje inak. Priemerný osobný mzdový bod sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nahor. Na účely určenia obdobia dôchodkového poistenia sa získané dni dôchodkového poistenia prepočítavajú na roky, ak tento zákon neustanovuje inak. Obdobie dôchodkového poistenia sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nahor.

27. Podľa , poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek. 28. Podľa , dôchodkový vek poistenca sa určí podľa prílohy č. 3a, ak tento zákon v nestanovuje inak, ak obdobie výchovy dieťaťa nemožno zohľadniť na určenie dôchodkového veku žene, dôchodkový vek muža narodeného po roku 1956, ktorý dieťa vychoval, sa určí podľa prílohy č. 3b.

29. Podľa , suma starobného dôchodku sa určí ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na starobný dôchodok a aktuálnej dôchodkovej hodnoty, tretia veta a štvrtá veta platia rovnako.

30. Podľa , suma starobného dôchodku a predčasného starobného dôchodku poistenca, ktorý poberá alebo poberal invalidný dôchodok, sa nesmie určiť z nižšieho priemerného osobného mzdového bodu, než z ktorého sa určila suma invalidného dôchodku.

31. Podľa , všeobecný vymeriavací základ je 12 – násobok priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej štatistickým úradom za príslušný kalendárny rok.

32. Podľa , nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie sa zachovávajú.

33. Podľa , suma starobného dôchodku, pomerného starobného dôchodku a invalidného dôchodku, na ktorý vznikne nárok podľa odseku 1, nesmie byť nižšia ako suma určená podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003, a to vrátane úpravy dôchodku a zvýšenia dôchodkov prislúchajúcich podľa osobitného predpisu.110) To platí aj vtedy, ak sa suma dôchodkov uvedených v prvej vete určuje na účely určenia sumy vdovského dôchodku, vdoveckého dôchodku alebo sirotského dôchodku.

34. Predmetom súdneho prieskumu bolo rozhodnutie žalovaného generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 8.7.2022, ktorým zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 10.3.2022, ktorým žalobcovi podľa , a priznala starobný dôchodok od 11.1.2022 v sume 611,60 eur mesačne. Predmetný starobný dôchodok bol žalobcovi priznaný aj s poukazom čl. 52 ods. 1 písm. a) a ods. 4 nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia v znení nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č.988/2009 a podľa čl. 50 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 987/2009, ktorým sa stanovuje postup vykonávania nariadenia č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia.

35. V posudzovanej veci boli zo strany žalobcu v konaní pred súdom uplatnené v zásade totožné námietky, ktoré už uplatnil v rámci odvolacieho – administratívneho konania proti prvostupňovému rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, ústredie a to predovšetkým v tom smere, že žalobca za neuspokojivé a odporujúce ním označenej právnej úprave považoval rozhodnutie v časti priznanej sumy starobného dôchodku, keď namietal nezhodnotenie obdobia dôchodkového poistenia, ktoré získal do dňa 31.12.1992. Taktiež nesúhlasil i s výpočtom sumy priznaného invalidného dôchodku od r. 2015. Namietal i pochybenie, ku ktorému malo dôjsť nedodržaním lehoty na vydanie rozhodnutia. Zároveň žiadal priznať náhradu škody v dôsledku nesprávneho postupu žalovaného, resp. uloženia povinnosti zdržať sa spravovania cudzích exekúcií.

36. Správny súd z obsahu administratívneho spisu, ako aj napadnutého rozhodnutia žalovaného v spojení s rozhodnutím orgánu verejnej správy prvého stupňa zistil, že žalobca žiadosťou zo dňa 11.1.2022 požiadal o priznanie starobného dôchodku od 11.1.2022. Nakoľko žalobca sa narodil v roku 1959, jeho dôchodkový vek bol určený v súlade s § 65 ods. 2 a prílohy č. 3a zákona o sociálnom poistení a to tak, že dôchodkový vek dosiahol dovŕšením veku 62 rokov a desiatich kalendárnych mesiacov dňa 11.1.2022. Z rozpisu, ktorý je obsiahnutý v osobnom liste dôchodkového poistenia, resp. tvorí i prílohu rozhodnutia orgánu verejnej správy prvého stupňa vyplýva, že ku dňu 11.1.2022 žalobca podľa právnych predpisov Slovenskej republiky získal 9484 dní obdobia dôchodkového poistenia. Ide tak o obdobie 25 rokov a 359 dní obdobia dôchodkového poistenia. Orgány verejnej správy v tejto súvislosti správne vychádzali aj z príslušnej únijnej právnej úpravy, (čl. 52 ods. 1 písm. a/ a ods. 4 nariadenia / ES/ Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia v znení nariadenia Európskeho parlamentu a Rady /ES/ č.988/2009, ako aj čl. 52 ods. 4 písm. i/ a prvej časti prílohy VIII nariadenia Európskeho parlamentu a Rady /ES/ č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia v znení nariadenia Európskeho parlamentu a Rady /ES/ č.988/2009), keď dospeli k záveru, že žalobca splnil podmienku potrebného obdobia dôchodkového poistenia len vo vzťahu k obdobiu dôchodkového poistenia získaného podľa právnych predpisov Slovenskej republiky. Na základe uvedeného mu bol priznaný starobný dôchodok v sume 611,60 eur a to odo dňa 11.1.2022.

37. V súvislosti s vyššie zmienenou sumou žalobcovi priznaného starobného dôchodku je potrebné uviesť, že táto bola určená v súlade s príslušnou vnútroštátnou právnou úpravou - § 66 ods. 1 zákona o sociálnom poistení tak, že ide o súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na starobný dôchodok a aktuálnej dôchodkovej hodnoty. Pokiaľ sa týka priemerného osobného mzdového bodu, pri jeho určení sa správne vychádzalo predovšetkým z ust. § 63 ods. 1, ako aj § 61, § 62 ods. 1, § 11 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, keď rozhodujúcim obdobím pre jeho stanovenie v zmysle § 63 ods. 6 zákona o sociálnom poistení boli kalendárne roky pred rokom, kedy žalobca splnil podmienky nároku na dôchodkovú dávku, avšak vynímajúc obdobie kalendárnych rokov pred 1.1.1984 (v prípade žalobcu tak išlo o obdobie rokov 1984 – 2021). Uvedené obdobie bolo pritom relevantné práve pre určenie priemerného

osobného mzdového bodu, ako jedného z parametrov, z ktorého sa vychádza pri určení sumy starobného dôchodku. Pokiaľ sa týka prehľadu osobných mzdových bodov za príslušné kalendárne roky rozhodujúceho obdobia, tento bol obsiahnutý v osobnom liste dôchodkového poistenia, tvoriaci prílohu rozhodnutia orgánu verejnej správy prvého stupňa, pričom výpočet hodnoty priemerného osobného mzdového bodu bol podrobne ozrejmený v odôvodnení tohto rozhodnutia. S poukazom na uvedené tak žalobca v rozhodujúcom období získal 7647 dní obdobia dôchodkového poistenia, t.j. 20,9507 rokov dôchodkového poistenia, keď priemerný osobný mzdový bod bol určený vo výške 1,5202. Aplikujúc ust. § 63 ods. 3 písm. d) zákona o sociálnom poistení bola hodnota priemerného osobného mzdového bodu upravená na úroveň 1,4338. Okrem uvedeného došlo k jeho úprave aj s použitím ust. § 79a zákona o sociálnom poistení, keď suma starobného dôchodku žalobcu sa nemohla určiť z nižšieho priemerného osobného mzdového bodu, než z ktorého bola určená suma invalidného dôchodku, čoho dôsledkom bolo, že sa pri výpočte sumy starobného dôchodku vyhádzalo z priemerného osobného mzdového bodu 1,5355.

38. Keďže žalobca k 11.1.2022, t.j. ku dňu vzniku nároku na starobný dôchodok preukázateľne získal 9484 dní obdobia dôchodkového poistenia, ktoré obdobie sa v súvislosti s výpočtom starobného dôchodku považuje za obdobie 25,9836 rokov obdobia dôchodkového poistenia, so zohľadnením aktuálnej dôchodkovej hodnoty k tomuto dňu t.j. 15,1300 eur a priemerného osobného mzdového bodu 1,5355, ich súčin predstavoval sumu starobného dôchodku 603,70 eur mesačne. Pri jeho výpočte bolo prihliadnuté aj na ust. § 274 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, keď suma takto určeného starobného dôchodku bola vyššia ako suma starobného dôchodku vypočítaná podľa predpisov účinných do 31.12.2003 (195,00 eur mesačne), t.j. žalobcovi patrí starobný dôchodok vo výške 603,70 eur mesačne. Napokon ku konečnej úprave/zvýšeniu uvedenej sumy starobného dôchodku došlo postupom podľa § 82 zákona o sociálnom poistení a to o 1,3 % mesačnej sumy dôchodku, čo predstavovalo 7,90 eur mesačne, čím bola suma starobného dôchodku určená vo výške 611,60 eur mesačne.

39. Správny súd mal za to, že žalovaný sa v odôvodnení svojho rozhodnutia dôsledne vysporiadal i s otázkou obdobia dôchodkového poistenia, ktoré žalobca získal podľa právnych predpisov Českej republiky, keď šetrením, resp. z potvrdenia nositeľa poistenia Českej republiky zo dňa 30.3.2022 vyplynulo, že žalobca podľa právnych predpisov Českej republiky získal 6191 dní obdobia dôchodkového poistenia. Po zhodnotení doby poistenia a započítaní hrubých zárobkov získaných do 31.12.1992, sa pri určovaní sumy starobného dôchodku žalobcu prihliadalo aj na čl. 52 ods. 1 písm. b) nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004, v zmysle ktorého bola suma starobného dôchodku žalobcu stanovená na 601,10 eur mesačne. S ohľadom na žalobcom opakovane namietané nezhodnotenie obdobia dôchodkového poistenia získaného do 31.12.1992 na účely určenia výšky jeho starobného dôchodku považoval správny súd za podstatnú a v tomto smere i dostatočne odôvodnenú argumentáciu žalovaného odvolávajúcu sa na čl. 20 ods. 1 Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o sociálnom zabezpečení, z ktorého vyplýva, že pokiaľ sa týka dôb zabezpečenia získaných pred dňom rozdelenia Českej a Slovenskej Federatívnej republiky a teda do dňa 31.12.1992, tieto je nutné považovať za doby zabezpečenia toho štátu, na území ktorého mal zamestnávateľ občana sídlo ku dňu rozdelenia Českej a Slovenskej Federatívnej republiky, alebo naposledy týmto dňom. Keďže žalobca bol pred uvedeným dňom naposledy zamestnaný v Českej republike a jeho zamestnávateľom bola spoločnosť C. G., H.. C., keď tento zamestnávateľ mal ku dňu 31.12.1992 sídlo na území Českej republiky, všetky doby zabezpečenia, ktoré žalobca dosiahol pred 1.1.1993 (zahŕňajúc aj doby zamestnania získané na území Slovenskej republiky) je nutné považovať za doby zabezpečenia Českej republiky. Za tohto stavu musel i správny súd konštatovať nedôvodnosť námietky žalobcu týkajúcej sa nesprávneho výpočtu jeho starobného dôchodku, resp. nezhodnotenia obdobia jeho dôchodkového poistenia získaného do 31.12.1992. Jednotlivé zistenia týkajúce sa priznania, resp. určenia výšky starobného dôchodku žalobcu pritom neboli svojvoľné, resp. nemajúce oporu v skutkových zisteniach orgánov verejnej správy (tak, ako to namietal žalobca), keď vychádzali z údajov uvedených v žalobcom podanej žiadosti o priznanie starobného dôchodku zo dňa 11.1.2022, jednotlivých dokladov, resp. údajov z informačného systému Sociálnej poisťovne.

40. Rovnako nemal správny súd pochybnosti o tom, že na účely rozhodnutia o nároku žalobcu na starobný dôchodok, resp. určenia jeho výšky boli započítané všetky preukázané obdobia dôchodkového poistenia, ako aj vymeriavacie základy, ktoré žalobca dosiahol v rozhodujúcom období. V tejto súvislosti s ohľadom na žalobcom vytýkané nesprávnosti pri určení výšky jeho starobného dôchodku (neopomínajúc i zásadu neformálneho posudzovania žaloby v sociálnych veciach) je potrebné

poznamenať, že zo strany žalobcu neboli predložené žiadne relevantné doklady, ktorými by spochybnil správnosť rozhodnutia, resp. jednotlivých právne významných skutočností, ktoré boli vzaté do úvahy pri určení sumy jeho starobného dôchodku. Je potrebné uviesť aj to, že predmetom súdneho prieskumu v tomto súdnom preskúmavacom konaní bolo rozhodnutie o priznaní starobného dôchodku žalobcovi, t.j. správny súd preskúmava iba zákonnosť, resp. správnosť postupu orgánov verejnej správy v súvislosti s priznaním starobného dôchodku, určením jeho výšky, resp. spôsobu jeho výpočtu. Správny súd taktiež poznamenáva, že pokiaľ sa týka otázky zákonnosti rozhodnutia o priznaní invalidného dôchodku, ktorý bol žalobcovi priznaný rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 28.8.2015, toto rozhodnutie už bolo podrobené súdnemu prieskumu, keď bolo potvrdené rozsudkom Krajského súdu v Žiline, vydaným v konaní pod sp.zn.25Sd/181/2015, resp. následne i v konaní pred Najvyšším súdom SR rozsudkom sp.zn.1So/31/2016 zo dňa 26.9.2017. Správny súd tak nemal dôvod, resp. v danej veci ani nemohol zákonnosť tohto rozhodnutia prehodnocovať, či spochybňovať.

41. Pokiaľ žalobca namietal pochybenie, ku ktorému malo dôjsť nedodržaním 60 dňovej lehoty na vydanie rozhodnutia ( ), správny súd poukazuje na to, že v prípade lehôt na vydanie rozhodnutia stanovených , ide o lehoty poriadkovej povahy, t.j. ich nedodržanie nemá za následok nezákonnosť vo veci vydaného rozhodnutia ako takého. Uvedenú námietku preto správny súd nepovažoval za dôvodnú, resp. takú, ktorý by bola spôsobilá v rámci tohto konania (o preskúmanie zákonnosti už vydaného a právoplatného rozhodnutia o priznaní starobného dôchodku a to v právnom režime správnej žaloby v sociálnych veciach) privodiť záver o nezákonnosti napadnutého rozhodnutia. Pokiaľ sa týka jednotlivých žalobcom v žalobe uplatnených civilných nárokov, keď sa domáhal zaplatenia sumy 1131,30 eur a sumy 61 870 eur, ako aj uloženia povinnosti zdržať sa spravovania cudzích exekúcií, tieto boli uznesením Krajského súdu v Žiline č.k.16Sa/42/2022-46 zo dňa 28.2.2023, v spojení s opravným uznesením č.k.16Sa/42/2022-72 zo dňa 25.4.2023 postupom podľa v spojení s S.s.p. vylúčené na samostatné konanie. Vo výrokovej časti uznesenia o vylúčení veci na samostatné konanie zároveň Krajský súd v Žiline určil, že predmetom správneho súdneho konania vedeného pod sp.zn.16Sa/42/2022 je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 8.7.2022.

42. Správny súd taktiež poznamenáva, že žalobca v podanej žalobe označil ako žalovaného v rade 1. orgán verejnej správy prvého stupňa - Sociálna poisťovňa, ústredie a ako žalovaného v rade 2. Generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne, ktorý rozhodoval o odvolaní žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu vo veci priznaného starobného dôchodku. Vzhľadom na to, že v súdenej veci, aj s ohľadom na už vylúčené veci na samostatné konane, týkajúce práve nárokov žalobcu uplatnených voči orgánu verejnej správy prvého stupňa – žalobcom označeného ako žalovaný v rade 1., správny súd s ohľadom na predmet súdneho prieskumu, ktorým je rozhodnutie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 8.7.2022, konal na strane žalovaného s Generálnym riaditeľom Sociálnej poisťovne, ako odvolacím orgánom, ktorého právoplatné rozhodnutie bolo spôsobilým predmetom tohto súdneho prieskumu.

43. Z vyššie uvedených dôvodov správny súd dospel k záveru, že správna žaloba žalobcu nie je dôvodná, preto ju podľa § 190 S.s.p. zamietol.

44. O náhrade trov konania správny súd rozhodol za aplikácie § 167 ods. 1, § 168 S.s.p. bez použitia § 175 S.s.p.. Žalobca nebol v konaní úspešný, preto nemá právo na náhradu trov konania. Správny súd nepriznal právo na náhradu trov konania žalovanému pri aplikácii § 168 a contrario, pretože neboli splnené podmienky (výnimočnosť) na náhradu trov konania, žalovaný si ich ani neuplatnil.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť (§ 439 ods. 1, 2 S.s.p.).

Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia správneho súdu oprávnenému subjektu, ak tento zákon nestanovuje inak (§ 443 S.s.p.). Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 S.s.p.). Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je zachovaná, ak počas nej bola kasačná sťažnosť podaná na kasačnom súde (§ 444 ods. 2 S.s.p.). Náležitosti kasačnej sťažnosti sú vymedzené v ust. § 445 S.s.p. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v ust. § 440 ods. 1 S.s.p. Dôvody kasačnej sťažnosti sa vymedzia spôsobom

uvedeným v ust. § 440 ods. 2 S.s.p. Kasačná sťažnosť sa podáva na správnom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. Podľa § 449 ods. 1, 2 S.s.p. sťažovateľ, alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatila ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), a ak je žalovaným centrum právnej pomoci.