Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_18C-62-2022.pdf
PDF · 80.92 KB
Case nature
Area
Subarea
18C/62/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nové Zámky sudcom JUDr. Petrom Rajňákom v spore žalobcu: Slovenská republika, v mene ktorej koná Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, so sídlom Pribinova 2, 812 72 Bratislava, IČO: 00 151 866 proti žalovanému: T. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom T., X. XXX/XX, občan SR, o zaplatenie 91,00 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 91,00 eur a úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 91,00 eur od 17.08.2020 do zaplatenia na účet žalobcu číslo účtu Y XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, variabilný symbol XXXXXXXXXX vedený v Štátnej pokladnici, do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
Žalobca m á nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške trov konania súd rozhodne osobitným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou na súd dňa 12.05.2022 sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 91 eur s príslušenstvom a trovy konania. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 09.04.2021 boli odboru právnych služieb sekcie legislatívy a právnych služieb Ministerstva vnútra Slovenskej republiky odstúpené podklady na vymáhanie pohľadávky štátu voči žalovanému. Žalovanému bola dňa 17.07.2020 vystavená faktúra č. XXXXXXXXXX vo výške 91,- Eur, splatná do 16.08.2020 za stravu zabezpečenú počas nariadenej izolácie v karanténnom zariadení SOREA hotel Hutník II za obdobie od 19.05.2020 do 26.05.2020. Keďže žalovaný pohľadávku štátu v lehote splatnosti faktúry neuhradil, žalobca zaslal žalovanému výzvu na úhradu pohľadávky štátu zo dňa 19.10.2020, ktorou vyzval žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy do 10 dní od doručenia tejto výzvy. Uvedená doporučená listová zásielka nebola žalovaným prevzatá. Keďže žalovaný nezaplatil žalobcovi dlžnú sumu v lehote splatnosti, dostal sa do omeškania s plnením peňažného dlhu, čím mu zároveň vznikla povinnosť zaplatiť aj zákonný úrok z omeškania, ktorý je v súlade s ustanovením § 121 ods. 3, § 517 ods. 1 a 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, v spojení s § 3 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka vo výške 5,00 % ročne, a to zo sumy 91,- Eur od 17.08.2020 do zaplatenia.
2. Žalobca ďalej uviedol, že podľa § 58 ods. 2 zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov náklady, ktoré vzniknú pri plnení povinností ustanovených týmto zákonom a inými všeobecne záväznými právnymi predpismi upravujúcimi ochranu verejného zdravia, uhrádza ten, kto je povinný tieto povinnosti plniť. Predmetné ustanovenie umožňuje obmedziť vlastníctvo fyzickej osoby v rozsahu nákladov, ktoré vzniknú pri plnení povinností uložených fyzickej osobe v záujme ochrany verejného zdravia tým, že tieto náklady je fyzická osoba povinná znášať. Uloženie povinnosti podľa ustanovenia § 58 ods. 2 zákona č. 355/2007
Z. z. znášať náklady, ktoré vzniknú pri plnení povinností ustanovených týmto zákonom a inými všeobecne záväznými právnymi predpismi upravujúcimi ochranu verejného zdravia, osobe, ktorá je povinná tieto povinnosti plniť, je podľa Ústavného súdu SR v súlade s ustanoveniami Ústavy SR (nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 4/2021).
3. Uviedol ďalej, že faktúra predstavuje plnenie v podobe paušálnych nákladov za stravu, ktorá bola žalovanému zabezpečená počas doby nariadenej izolácie v karanténnom zariadení. Žalobca zastáva názor, že žalovaný by si potreboval zabezpečiť stravu aj v prípade, ak by nebol umiestnený v karanténnom zariadení, a preto žalobca postupoval v súlade s príslušnými platnými právnymi predpismi a stravu žalovanému zabezpečil. Vychádzajúc z platnej právnej úpravy, žalobca je povinný využívať všetky právne prostriedky na ochranu majetku štátu v súlade so zákonom NR SR č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu v znení neskorších predpisov. V tomto prípade nemožno opomenúť zákon č. 374/2014 Z. z. o pohľadávkach štátu a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý ukladá žalobcovi povinnosť využívať všetky právne prostriedky na vymoženie pohľadávky štátu a dbať, aby nedošlo k jej zániku alebo premlčaniu, zániku alebo premlčaniu práv na jej vymáhanie a k zníženiu pohľadávky štátu.
4. Okresný súd Nové Zámky vydal vo veci dňa 02.06.2022 platobný rozkaz sp.zn.: 18C 62/2022-20, ktorým žalobcovi vyhovel v plnom rozsahu. Preto, že sa žalovanému nepodarilo doručiť platobný rozkaz do vlastných rúk, súd ho uznesením sp.zn.: 18C 62/2022-30 zo dňa 16.09.2022 zrušil.
5. Súdu sa nepodarilo zistiť pobyt žalovaného - na adrese uvedenej v registri REGOB poštu nepreberal, podľa správy ORPZ Nové Zámky zo dňa 30.08.2022 sa na uvedenej adrese nezdržiava asi tri mesiace. Súd preto postupoval v súlade s § 116 ods.2 C.s.p. a žalobu doručoval žalovanému zverejnením na úradnej tabuli súdu a web stránke súdu dňa 20.10.2022. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril.
6. Súd vykonal dokazovanie faktúrou číslo XXXXXXXXXX, výzvou na úhradu pohľadávky štátu, doručenkou doloženou v spise, ďalšími v spise doloženými dokladmi a zistil nasledovný skutkový a právny stav:
7. Z faktúry číslo XXXXXXXXXX vystavenej žalobcom mal súd preukázané, že žalobca vyfakturoval žalovanému náklady na stravu počas nariadenej karantény v zriadení SOREA hotel Hutník II za obdobie od 19.05.2020 do 26.05.2020 sumu 91,00 eur. Faktúra bola splatná dňa 16.08.2020.
8. Z výzvy na úhradu pohľadávky štátu zo dňa 24.01.2022 mal súd preukázané, že žalobca vyzval žalovaného na úhradu sumy 91 eur do desiatich dní odo dňa doručenia výzvy. Podľa doručenky založenej v spise žalovaný výzvu neprevzal.
9. Podľa § 58 ods. 2 zákona číslo 355/2007 Z.z. v platnom znení náklady, ktoré vzniknú pri plnení povinností ustanovených týmto zákonom a inými všeobecne záväznými právnymi predpismi upravujúcimi ochranu verejného zdravia, uhrádza ten, kto je povinný tieto povinnosti plniť.
10. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania. Výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
11. Podľa § 3 Nariadenia vlády SR číslo 87/1995 Z.z. účinného v čase uzavretia zmluvy je výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
12. Podľa § 151 ods. 1 C.s.p. skutkové tvrdenia strany, ktoré proti strana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.
13. Podľa § 177 ods. 1 písm. a/ C.s.p. pojednávanie nie je potrebné nariaďovať, ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 2.000 eur.
14. Podľa skutkového tvrdenia žalobcu žalovanému bola nariadená izolácia v karanténnom zariadení v období 19.05.2020 až 26.05.2020, v uvedenom čase žalobca poskytoval žalovanému stravu. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že žalobca vyfakturoval žalovanému náklady na stravu počas nariadenej karantény v zriadení karantény v zriadení SOREA hotel Hutník II za obdobie od 19.05.2020 do 26.05.2020 sumu 91,00 eur, podľa tvrdenia žalobcu žalovaný faktúru nezaplatil. Žalovaný sa k veci nevyjadril, skutkové tvrdenia žalujúcej strany nespochybnil, preto ich súd považoval za nesporné. Súd sa stotožňuje s právnym posúdením veci zo strany žalobcu tak ako je uvedené v bode 2 až 3 odôvodnenia tohto rozsudku, žalobe teda čo do istiny v plnom rozsahu vyhovel.
15. Súd priznal žalobcovi aj úroky z omeškania za neuhradené platby tak, ako je uvedené vo výrokovej v časti tohto rozsudku. Výška úrokov z omeškania ktorú žalobca v konaní uplatnil korešponduje s výškou úrokov z omeškania uvedenou v Nariadení vlády Slovenskej republiky číslo 87/1995 Z.z. platnom v čase, keď sa žalovaná do omeškania dostala.
16. O trovách konania súd rozhodol v súlade s §255 ods. 1 s prihliadnutím na § 262 ods. l C.s.p. a úspešnému žalobcovi priznal právo na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon exekúcie podľa osobitného zákona.
Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).