Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8Cb-175-1994.pdf
PDF · 73.32 KB
Case nature
Area
Subarea
8Cb/175/1994
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava III v Bratislave, v konaní pred sudkyňou
JUDr. Vierou Kukučkovou v právnej veci navrhovateľa: JUDr. Ján Benčura, Záhradnícka 41, Bratislava 821 08 správca konkurznej podstaty úpadcu ŽELSTAV, A-Z, spol. s r. o., Štefánikova 15, Bratislava 814 19, IČO: 31 328 750, proti odporcovi: Slovak - Sol, spol. s r.o., Opavská 26, Bratislava 831 01, IČO: 17 313 546, o zaplatenie 2.107,94 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd žalobu zamieta.
Súd odporcovi náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Navrhovateľ žalobou doručenou súdu dňa 28.09.1993 sa domáhal, aby súd zaviazal odporcu na zaplatenie istiny v sume 63.503,90 Sk eur, titulom neuhradenej ceny za poskytnuté služby v súvislosti s nájmom.
Uznesením Mestského súdu v Bratislave č.k. 38K 111/95 - 59 zo dňa
01.02.1996 bol na majetok navrhovateľa vyhlásený konkurz, čím bolo konanie vo veci zo zákona prerušené.
Správca konkurznej podstaty podaním zo dňa 14.01.2014 podal návrh na pokračovanie v súdnom konaní.
Súd vo veci nariadil pojednávanie, oboznámil sa s listinnými dokladmi obsiahnutými v spise, vyjadreniami účastníkov konania a po vykonanom dokazovaní mal preukázaný nasledovný skutkový a právny stav:.
V posudzovanom prípade predmetom sporu je uplatnený nárok navrhovateľa na zaplatenie faktúry č.:
4007 splatná 11.02.1993 vo výške 759,00 Sk,
4012 splatná 16.03.1993 v sume 553,35 Sk,
4026 splatná 09.04.1993 v sume 1.206, 45 Sk,
4036 splatná 09.05.1993 v sume 4.130, 70 Sk
4051 splatná 17.06.1993 v sume 3.398,40 Sk
K uvedenými daňovými dokladmi navrhovateľ fakturoval odporcovi náklady za poskytnuté telekomunikačné poplatky za mesiac december 1992 až apríl 1993. Faktúrou číslo 4080, splatná 20.08.1993 v sume 53.456,00 Sk vyfakturoval navrhovateľ odporcovi cenu za dodávku tepla a ostatné náklady na prevádzku výmenníkovej stanice za obdobie od 01.05.1992 do 30.04.1993 .
Odporca v podanom odpore spochybnil oprávnenosť nároku navrhovateľa na zaplatenie žalovanej istiny v celom rozsahu. Objekt z ktorého má byť vyúčtovaná cena, nebol podľa zmluvy o prenájme odovzdaný užívateľom. Odporca ho neprevzal z dôvodu užívania majiteľom a jeho nefunkčnosti. Prevzatie objektu, ako aj zariadení aj telefónu nebolo vôbec vykonané, preto nedošlo k jeho využitiu podľa zmluvy. Navrhovateľ na preukázanie oprávnenosti svojho nároku predložil daňové doklady a účet telekomunikačného úradu.
Podľa § 120 ods. 1 veta prvá O.s.p., účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.
Dôkazná povinnosť účastníkov v sporovom konaní, t.j. povinnosť označiť dôkazy na svoje tvrdenia, znamená, že iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na účastníkoch konania. Účastník, ktorý neoznačil dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov. Rovnaké následky postihujú i toho účastníka, ktorý síce navrhol dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení, no hodnotenie vykonaných dôkazov súdom vyústilo do záveru, že dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť skutkových tvrdení účastníka. Zákon určuje dôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť účastníka za výsledok konania, pokiaľ je určovaný výsledkom vykonaného dokazovania. Dôsledkom toho, že tvrdenie účastníka nie je preukázané (v tom zmysle, že súd ho nepovažuje za pravdivé) ani na základe navrhnutých dôkazov, ani na základe dôkazov, ktoré súd vykonal bez návrhu, je pre účastníka nepriaznivé rozhodnutie. Aby účastník mohol splniť svoju zákonnú povinnosť označiť potrebné dôkazy, musí
predovšetkým splniť svoju povinnosť tvrdenia. Predpokladom dôkaznej povinnosti je teda tvrdenie skutočností účastníkom, tzv. bremeno tvrdenia. Medzi povinnosťou tvrdenia a dôkaznou povinnosťou je úzka vzájomná väzba. Ak účastník nesplní svoju povinnosť tvrdiť skutočnosti rozhodné z hľadiska hypotézy právnej normy, potom spravidla ani nemôže splniť dôkaznú povinnosť. Nesplnenie povinnosti tvrdenia, teda neunesenie bremena tvrdenia, má za následok, že skutočnosť, ktorú účastník vôbec netvrdil a ktorá nevyšla inak v konaní najavo, spravidla nebude predmetom dokazovania. (Najvyšší súd SR č.k. 4 Cdo 285/2008).
Povinnosťou navrhovateľa je preukázanie existencie zmluvného vzťahu medzi sporovými stranami t. j. oprávnenosť navrhovateľom na vystavenie príslušných daňových dokladov. Z daňových dokladov, ktoré predložil navrhovateľ vyplýva, že navrhovateľ mal využívať nebytový priestor. Takýmto podkladom na preukázanie je nájomná zmluva, ktorá v súlade so zákonom č. 116/1990 Zb. ustanovenia § 3 ods. 1, prenajímateľ môže nebytový priestor prenechať na užívanie inému (ďalej len „nájomca“) zmluvou o nájme (ďalej len „zmluva“). Zmluva musí mať písomnú formu a musí obsahovať predmet a účel nájmu, výšku a splatnosť nájomného a spôsob jeho platenia, a ak nejde o nájom na neurčitý čas, čas, na ktorý sa nájom uzaviera. Pri nebytových priestoroch v objektoch, s ktorými hospodári bytová organizácia založená národným výborom, možno zmluvu na určitý čas uzavrieť najdlhšie na dva roky, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje inak.4) (ods. 3).
Nájomná zmluva musí mať písomnú formu, preto povinnosťou navrhovateľa bolo ju predložiť a to s ohľadom na vznesené námietky odporcu v podanom odpore. Navrhovateľ svoju dôkaznú povinnosť nesplnil, súd preto nemohol rozhodnúť o oprávnenosti navrhovateľa na zaplatenie žalovanej istiny titulom vystavenia príslušných daňových dokladov. Daňový doklad má účtovných charakter a ako taký nepreukazuje existenciu záväzkového vzťahu.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 veta prvá O.s.p., podľa ktorého, účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Úspešný bol odporca ktorému však s týmto konaním trovy nevznikli.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave cestou tunajšieho súdu, písomne vo dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, § 205 ods.1 O.s.p.