Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5P-291-2014.pdf
PDF · 85.98 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
KK-5P/291/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Kežmarok samosudcom JUDr. Štefanom Ťažkým v právnej veci mal. detí M., Š., O.. XX. X. XXXX R. U., O.. X. X. XXXX, obaja bytom u matky, zastúpené kolíznym opatrovníkom Ú. P., F. X. R. E. X. M., na návrh matky U.. U. B., E.. B., O.. G.. X. XXXX, trvale bytom M., G. X proti otcovi B. M., O.. G.. X. XXXX, trvale bytom M., G. X, Z.. Č.. U. F., G. X, v konaní o zvýšenie výživného, takto
rozhodol:
Mení rozsudok Okresného súdu v Kežmarku z dňa 27. februára 2013 pod č. k. 5P 330/2012 - 50, pokiaľ ním bolo rozhodnuté o výživnom na mal. deti M., Š., O.. XX. X. XXXX R. U., O.. X. X. XXXX tak, že:
I. Zvyšuje výživné počnúc dňom l. septembra 2014 na mal. Š. zo sumy 80 € na sumu 90 € mesačne a na mal. U. zo sumy 60 € na sumu 70 € mesačne, ktoré je otec mal. detí povinný platiť vždy do 20 - teho dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky mal. detí.
II. Dlžné výživné za obdobie od l. septembra 2014 do 30. júna 2015 vo výške 200 € súd povoľuje otcovi maloletých detí splácať v mesačných splátkach po 10 € spolu s bežným výživným počnúc mesiacom júl 2015 až do úplného zaplatenia pod hrozbou straty výhody splátok k rukám matky mal. detí.
III. V prevyšujúcej časti súd návrh matky z a m i e t a .
IV. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Matka maloletých detí podala na Okresný súd v Kežmarku dňa l9. 11. 2014 návrh, v ktorom žiadala zvýšiť výživné na maloleté deti Š. zo sumy 80 € na sumu 140 € a na maloletého U. zo sumy 60 € na sumu 100 € mesačne od augusta 2014. Svoj návrh odôvodnila tým, že od posledného rozhodnutia o výživnom, ktoré bolo vykonané rozsudkom Okresného súdu v Kežmarku z dňa 27. 2. 2013 pod č. k. 5P 330/2012
- 50 sa zmenili pomery na strane maloletých detí a doteraz stanovené výživné je nepostačujúce.
Súd v predmetnej veci vykonal dokazovanie, oboznámil sa s pripojenými spismi Okresného súdu v Kežmarku pod sp. zn. 5P 250/2011 a 5P 330/2012, obsahom spisu, ako aj výpoveďami prítomných účastníkov konania, na základe čoho zistil tento skutkový stav.
Z pripojeného spisu Okresného súdu v Kežmarku pod sp. zn. 5P 330/2012 súd zistil, že rozsudkom z dňa 27. februára 2013 súd zmenil rozsudok Okresného súdu v Kežmarku pod č. k. 5P 338/2011 - 42 z dňa l9. 4. 2012, pokiaľ ním bolo rozhodnuté o výživnom na maloleté deti Š. R. U. M. tak, že znížil výživné na obe maloleté deti počnúc dňom l. 3. 2013 na Š. zo sumy 140 € na sumu 80 € a na U. zo sumy 100 € na sumu 60 € mesačne. V prevyšujúcej časti súd návrh otca zamietol. Otec v pôvodnom písomnom návrhu žiadal znížiť výživné od l. 12. 2012 na Š. na sumu 40 € mesačne a na U. na sumu
25 € mesačne. Súd pri rozhodovaní o zmene výšky výživného vychádzal zo zistení, že Š. bol žiakom 4. ročníka K. Š. X. M., okrem bežných nákladov zvýšené náklady matka na dieťa nemala. Maloletý U. mal 5 rokov a navštevoval predškolské zariadenie v Kežmarku. Matka uhrádzala mesačne školné vo výške 11 € a za stravu mesačne sumu 24,40 €. Iné zvýšené náklady matka na maloleté dieťa nemala. Obaja rodičia mali vyživovaciu povinnosť ešte k plnoletému synovi U., ktorý bol študentom 3. ročníka F. Z. H. X. V.. Matka bola vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie, pracovala na dohodu o vykonaní prác ako predajca vstupeniek, bola poberateľkou prídavkov na 3 maloleté deti. Otec maloletých detí bol zamestnaný vo firme D., R..F.. M. s mesačným príjmom 556,01 €. Poukázal, že pri určení výživného v rozsudku Okresného súdu v Kežmarku z dňa l9. 4. 2012 pod č. k. 5P 338/2011 - 42 súd vychádzal zo skutočností, že okrem príjmu zo závislej pracovnej činnosti vo firme D. pracoval ako automechanik v súkromnej firme, majiteľ firmy však l5. 11. 2012 zrušil prevádzku a jeho jediným príjmom je príjem z firmy D., R..F.. M. a z toho príjmu po zaplatení výživného na dve maloleté deti a plnoletého syna U., ako aj zaplatenia nákladov spojených s bývaním neostávajú finančné prostriedky ani na základné potreby.
Z výpovedí matky maloletých detí súd zistil, že trvá na podanom návrhu a žiada, aby súd mu vyhovel. Poukázala, že u oboch maloletých detí sa od posledného rozhodnutia zvýšili náklady, maloletý Š. v septembri 2014 nastúpil na 2. stupeň základnej školy do 6. ročníka, matka na začiatku školského roka uhrádza ZRPŠ, náklady má taktiež spojené so zakupovaním školských potrieb, pracovných pomôcok. Uviedla, že dieťa navštevuje geografický krúžok pri základnej škole, s čím sú spojené náklady, a to na výlety, exkurzie ako cestovné a vreckové. Zvýšené náklady má na dieťa spojené aj s jeho zdravotným stavom, dieťa má vadu zraku a taktiež v zimných mesiacoch má časté zápaly uzlín, kde dieťa v tomto období užíva lieky, za ktoré je potrebné doplácať. Maloletý U. v septembri 2014 nastúpil do l. ročníka základnej školy, i u neho sú náklady spojené s platením poplatku ZRPŠ na začiatku školského roka, zakupovaním školských potrieb, poukázala, že nástupom do l. ročníka bolo potrebné dieťaťu zakúpiť školskú tašku, úbor na telocvik, toaletné potreby. Dieťa má mimoškolské aktivity, navštevuje tanečný a výtvarný krúžok pri K. H. Š. X. M., kde uhrádza za každý krúžok polročne, 22,50 € na výtvarný krúžok a l7,50 € na tanečný krúžok. Taktiež u dieťaťa sú zvýšené náklady v zimných mesiacoch spojené s jeho zdravotným stavom.
Matka uviedla, že je zamestnaná ako operačný pracovník vo firme U., F..E..D.. O. G., avšak je dlhodobo práceneschopná od l6. 7. 2014, jej jediným príjmom sú nemocenské dávky a rodinné prídavky na dve maloleté deti. Uviedla, že spolu s deťmi býva v 3 - izbovom byte, ktorý je v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, v byte sú hlásení k trvalému pobytu aj dvaja plnoletí synovia M. R. U.. Mesačné náklady na bývanie predstavujú sumu l31 € za správu bytu, inkaso vo výške 35 € a zálohové platby za elektrinu a plyn mesačne v sume 42,30 €.
Otec maloletých detí na pojednávaní uviedol, že nesúhlasí s návrhom matky maloletých detí, aby súd zvýšil výživné. Poukázal, že je pravdou, že maloletý Š. nastúpil na 2. stupeň základnej školy a maloletý U. nastúpil do l. ročníka základnej školy. Nepoprel, že tým sa u oboch maloletých detí zvýšili náklady, avšak uviedol, že nie v takej výške ako to navrhla matka maloletých detí. Taktiež potvrdil, že u oboch rodičov skončila vyživovacia povinnosť voči plnoletému synovi U., ktorý prerušil štúdium na vysokej škole. Uviedol, že má za to, že doteraz stanovené výživné na obe maloleté deti vo výške l40 € mesačne je postačujúce. Poukázal, že nie je pravdou, žeby matka mala zvýšené náklady s prirodzeným rastom detí, pretože deti nosia oblečenie po starších súrodencoch a že deťom kupuje oblečenie aj plnoletý ich brat U., ktorý má známeho v predajni značkových vecí. Taktiež uviedol, že i on sa podieľa na nákladoch, ktoré deti majú spojené s návštevou školy, pretože deti, ktoré ho pravidelne navštevujú každý týždeň, vypracovávajú si školské úlohy na internete, ktorý platí, taktiež potrebné veci si tlačia z tlačiarne, ktorá je pripojená na internet. Otec ďalej poukázal, že ďalším z dôvodov jeho nesúhlasu so zvýšením výživného sú jeho zárobkové možnosti a schopnosti a náklady, ktoré má spojené s bývaním. Uviedol, že sa zamestnal vo firme N., R..F.. P. ako vodič - strojník na dobu určitú do 30. 6. 2015. Jeho priemerná mesačná mzda bola vo výške 597 €. Od 2. 3. 2015 sa zamestnal vo firme G. F. Z., F.. F. E..D.. P. - F. F. ako vodič na dobu neurčitú. Z opisu mzdových listov súd zistil, že jeho mesačná čistá mzda je 387,24 €. Otec maloletých detí uviedol, že okrem príjmu z pracovnej činnosti iný príjem nemá. Má náklady spojené s cestovaním do práce, kde cestuje denne buď osobným motorovým vozidlom alebo mestskou autobusovou dopravou. Mesačne to predstavuje sumu cca 50 €. Býva v rozostavanom rodinnom dome, ktorý je v bezpodielovom spoluvlastníctve s matkou maloletých detí, kde mesačne uhrádza zálohové platby za plyn, vodu a energie 67 €.
Kolízny opatrovník ustanovený maloletým deťom pre toto konanie navrhol návrhu matky vyhovieť.
Predmetom tohto konania je návrh matky na zvýšenie výživného na maloleté deti Š. R. U. M..
Podľa § 163 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku rozsudky o výchove a výžive maloletých detí a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností, alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.
Podľa § 78 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZR“) dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
Súd v predmetnej veci vykonaním výsluchov oboch rodičov maloletých detí dospel k záveru, že od posledného rozhodnutia sa zmenili pomery u maloletých detí, maloletý U. nastúpil do 6. ročníka základnej školy na 2. stupeň a maloletý Š. v septembri 2014 nastúpil do l. ročníka základnej školy. U oboch detí sa tým zvýšili náklady, a to spojené s návštevou školy, so zakupovaním školských potrieb a mimoškolských aktivít. Súd mal z výpovedí otca, správ od posledného zamestnávateľa otca a výsluchu majiteľa firmy, v ktorej sa otec maloletých zamestnal od 2. 3. 2015. Zo správy z firmy N., R..F.. P. o otcovi maloletých detí súd zistil, že s menovaným bol uzavretý pracovný pomer na dobu určitú od 7. 4. 2014 do l9. 12. 2014. Dohodou o zmene obsahu pracovnej zmluvy bol pracovný pomer s menovaným predlžený do 30. 6. 2015. Ďalej zamestnávateľ v správe konštatoval, že vo februári 2015 nemali zazmluvnené zákazky na leto 2015 a nebolo isté, či bude zabezpečená na uvedené obdobie práca pre všetkých zamestnancov. Z uvedeného dôvodu boli zamestnanci, ktorých pracovný pomer bol uzatvorený na dobu určitú upozornení, že v prípade ak spoločnosť nezíska nové zákazky, pravdepodobne im pracovný pomer už nebude predlžený. To sa týkalo aj p. Kalatu. Na základe jeho žiadosti bol s ním ukončený pracovný pomer dohodou 28. 2. 2015. Na návrh otca maloletých detí súd vypočul ako svedka jeho nového zamestnávateľa L. G., ktorý uviedol, že jeho firma mala na internete inzerát na voľné miesto vodiča. Firma zabezpečuje prevoz tovaru v rámci podniku, s ktorým je zazmluvnená, pre uvedenú firmu v jej areáli pracujú jeho zamestnanci s piatimi autami. Poukázal, že jeho zamestnanci majú vyššiu mzdu ako je minimálna, avšak práca vodiča je slabšie platená, pretože ide o živnosť v oblasti služieb.
Podľa § 62 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZR“), je plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 5 ZR, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75 ods. 1 ZR pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Pri rozhodovaní súdu pri zmene výšky výživného súd vychádzal z hľadísk uvedených v § 75 ods. l Zákona o rodine, a to odôvodnených potrieb maloletých detí ako aj schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného otca maloletých detí. Odôvodnené potreby detí sú vždy ovplyvňované bezprostredne schopnosťami a možnosťami povinného rodiča. Vychádzajúc zo zistení pomerov na strane otca maloletých detí súd konštatoval, že je v jeho schopnostiach platiť zvýšené výživné, a to na maloletého Š. zo sumy 80 € na sumu 90 € mesačne a u maloletého U. zo sumy 60 € na sumu 70 € mesačne. V prevyšujúcej časti, kde matka žiadala zvýšiť výživné na Š. na sumu l40 € a na U. na sumu 100 € mesačne, súd zamietol, pretože bolo nepochybne preukázané, že nie je to v reálnych príjmových a majetkových schopnostiach maloletých detí.
Zároveň súd vypočítal dlžné výživné za obdobie od l. septembra 2014 od obdobia, kedy súd zvýšil výživné na obe maloleté deti do 30. júna 2015, t. j. za 10 mesiacov vo výške 200 €. Dlh na výživnom súd
povolil otcovi maloletých detí splácať v 10 € mesačných splátkach spolu s bežným výživným tak ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p. s tým, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, pretože ide o opatrovnícke konanie, ktoré súd môže začať i bez návrhu z úradnej povinnosti.
Poučenie:
O Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Kežmarok na Krajský súd v Prešove.
O V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
O Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že :
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
O Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
O Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).