Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3CoE/300/2014

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: Sociálna poisťovňa, so sídlom Bratislava, 29. augusta 8, IČO: 30 807 484, pobočka Topoľčany, Nám. M. R. Štefánika 2269/18, proti povinnému: O.V.P., s.r.o., naposledy so sídlom Nedanovce 14, IČO: 35 922 494, vymazaný z OR SR dňa 11.07.2012, o vymoženie 15,07 Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Partizánske zo dňa 07. augusta 2014, č.k. -16, takto

rozhodol:

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa vo výroku o zastavení exekúcie p o t v r d z u j e .

odôvodnenie:

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa v prvom výroku exekúciu zastavil a v druhom výroku uložil oprávnenému povinnosť zaplatiť súdnemu exekútorovi JUDr. Ladislavovi Szabovi, trovy exekúcie vo výške 45,95 Eur, vrátane DPH, do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia. Svoje rozhodnutie vo výroku o zastavení exekúcie odôvodnil podľa § 57 ods. 1 písm. h/ v spojení s § 58 ods. 1 Exekučného poriadku. Uviedol, že dňa 08.07.2014 doručil súdny exekútor tamojšiemu súdu podnet na zastavenie exekúcie, v ktorom uviedol, že povinný bol uznesením Okresného súdu Trenčín, č.k. -32 zo dňa 27.04.2012 zrušený bez likvidácie a dňom 11.07.2012 bol vymazaný z obchodného registra. K povinnosti nahradiť trovy exekúcie vo výške 45,95 Eur žiadal zaviazať oprávneného. Súd prvého stupňa šetrením zistil, že povinný bol uznesením Okresného súdu Trenčín, č.k. -32 zo dňa 27.04.2012 zrušený bez likvidácie; uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 23.06.2012. Povinný bol dňa 11.07.2012 "ex offo" vymazaný z Obchodného registra Okresného súdu Trenčín. A keďže povinný zanikol bez likvidácie, nezostal mu žiadny majetok postihnuteľný exekúciou, a preto súd podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku musel exekúciu zastaviť. O náhrade trov exekúcie rozhodol súd prvého stupňa podľa § 196, § 200 ods. 1, 2, § 203 ods. 2 Exekučného poriadku a s poukazom na príslušné ustanovenia vyhlášky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov. Súd prvého stupňa priznal súdnemu exekútorovi paušálnu odmenu v sume 33,19 Eur v zmysle § 14 ods. 1 vyhlášky, nakoľko sumu 33,19 Eur si súdny exekútor vyúčtoval v súlade s vyhláškou, keďže odmena za výkon exekučnej činnosti mu patrí najmenej vo výške 33,19 Eur. Podľa § 22 ods. 1 citovanej vyhlášky priznal súd prvého stupňa súdnemu exekútorovi aj náhradu hotových výdavkov v uplatnenej výške 5,10 Eur, a to za elektronickú lustráciu bánk vo výške 0,70 Eur a za poštovné vo výške 4,40 Eur. Spolu boli súdnemu exekútorovi priznané trovy exekúcie v sume 45,95 Eur, ktorá pozostávala zo sumy 33,19 Eur (odmena) + 5,10 Eur (náhrada hotových výdavkov) + 7,66 Eur (DPH). S poukazom na ustanovenie § 203 ods. 2 Exekučného poriadku k náhrade nevyhnutných trov exekúcie súd zaviazal oprávneného, keďže povinný zanikol bez likvidácie a nezostal mu žiadny majetok postihnuteľný exekúciou.

Proti uzneseniu súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, ktorý namietal zastavenie exekúcie pre nemajetnosť povinného podľa § 57 ods. 1 písm. h/ Ex.por. a uloženie povinnosti oprávnenému nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 15,07 Eur s poukazom na ustanovenie § 203 ods. 2 Ex.por. Uviedol, že povinný výmazom z obchodného registra stratil spôsobilosť byť účastníkom konania, strata spôsobilosti účastníka konania robí exekúciu neprípustnou. Vzhľadom na

stratu spôsobilosti povinného byť účastníkom konania, zastával názor, že exekúcia mala byť vyhlásená za neprípustnú a následne zastavená podľa § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku. Pokiaľ by súd posudzoval dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku, tento dôvod by musel byť daný v čase rozhodovania súdu, to znamená v čase, keď ešte existoval povinný, ktorého majetok nepostačuje ani na úhradu trov exekúcie. Súd prvého stupňa však rozhodoval o zastavení exekúcie za situácie, kedy bol povinný vymazaný z Obchodného registra Slovenskej republiky, stratil spôsobilosť byť účastníkom konania, bol bez právneho nástupcu a tento stav už trval viac ako 2 roky. Z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci, ktoré viedlo súd prvého stupňa k zastaveniu exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku, bol následne oprávnený zaviazaný k náhrade trov exekúcie. Mal za to, že súd pri uložení povinnosti oprávnenému nahradiť trovy exekúcie podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku však musí uvážiť, ktoré trovy potreboval súdny exekútor na účelné vymáhanie nároku a či oprávnený mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie. Poukázal na to, že oprávnený procesne nezavinil zastavenie exekúcie. Podľa jeho názoru nie je daný dôvod, aby znášal trovy exekúcie. V prípade, ak dôjde k zániku povinného z dôvodu jeho výmazu z obchodného registra, súd má možnosť rozhodnúť aj o nepriznaní náhrady trov exekúcie súdnemu exekútorovi. Ustanovenie § 203 ods. 1 Exekučného poriadku vo svojom texte obsahuje aj zákonnú možnosť nepriznať náhradu trov exekúcie. V tejto súvislosti poukázal na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky, č.k. -16 zo dňa 16.12.2008. Navrhol, aby odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa zrušil.

Krajský súd ako odvolací súd vec preskúmal v intenciách ust. § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania odvolacieho súdu podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné vo výroku o zastavení exekúcie ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdiť. Odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením a právnym posúdením veci, na ktoré v podrobnostiach odkazuje podľa § 219 ods. 2 O.s.p.

Podľa § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku v znení neskorších predpisov exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

Z obsahu spisového materiálu odvolací súd zistil, že oprávnený sa návrhom na začatie exekúcie zo dňa 01.02.2012, ktorý bol doručený súdnemu exekútorovi JUDr. Ladislavovi Szabóvi dňa 02.02.2012, domáhal vykonania exekúcie proti povinnému na vymoženie sumy 15,07 Eur, a to na podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočky Topoľčany, č. 700-1510625007- GC04/07 zo dňa 08.11.2007, ktoré nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 27.12.2007. Súd prvého stupňa dňa 27.02.2012 udelil menovanému súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie. Následne súd prvého stupňa na podnet súdneho exekútora napadnutým uznesením zastavil exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku a uložil oprávnenému povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie.

Z výpisu z obchodného registra ohľadne povinného odvolací súd zistil, že uznesením Okresného súdu Trenčín, č.k. -32 zo dňa 27.04.2012, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 23.06.2012, súd zrušil bez likvidácie spoločnosť O.V.P., s.r.o., IČO: 35 922 494, so sídlom 958 01 Nedanovce 14. Povinný bol následne dňa 11.07.2012 ex offo vymazaný z obchodného registra.

Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že v súlade s aktuálnou judikatúrou (viď uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp.zn. zo dňa 24. novembra 2011) bolo v predmetnej veci potrebné zaoberať sa tým, z akého dôvodu došlo k výmazu povinného z obchodného registra, nakoľko táto skutočnosť má dopad na dôvod zastavenia exekúcie v zmysle § 57 Exekučného poriadku a následne aj na rozhodnutie o trovách exekúcie. Ak totiž dôvod zastavenia exekúcie spočíva v dôvode uvedenom v § 57 ods. l písm. h/ Exekučného poriadku, o trovách exekúcie treba rozhodnúť podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku. Z ust. § 68 Obchodného zákonníka vyplýva, že zánik obchodnej spoločnosti nastáva dňom jej výmazu z obchodného registra. Zániku však musí predchádzať zrušenie spoločnosti, ktoré môže prebehnúť s likvidáciou alebo bez likvidácie, ak spoločnosť nemá žiaden majetok alebo, ak celý jej majetok prechádza na právneho nástupcu (splynutie, zlúčenie, rozdelenie spoločnosti). V predmetnej veci z výpisu z obchodného registra ohľadne povinného vyplýva, že v danom prípade nedošlo k splynutiu, zlúčeniu alebo rozdeleniu spoločnosti, čo znamená, že

majetok povinného neprešiel na právneho nástupcu, a teda možno vyvodiť, že pokiaľ Okresný súd Trenčín uznesením, č.k. -32 zo dňa 27.04.2012, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 23.06.2012, zrušil obchodnú spoločnosť - povinného bez likvidácie, povinný nemal ku dňu zrušenia žiaden majetok. Preto súd prvého stupňa postupoval správne, keď exekúciu zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

Vzhľadom na uvedené odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa vo výroku o zastavení exekúcie podľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. potvrdil.

Pokiaľ ide o nadväzujúci výrok uznesenia súdu prvého stupňa o trovách exekúcie, odvolací súd konštatuje, že uznesenie súdu prvého stupňa bolo v tejto časti v súlade s § 374 ods. 4 posledná veta O.s.p. zo zákona zrušené a o náhrade trov exekúcie musí opätovne rozhodnúť zákonný sudca súdu prvého stupňa z týchto dôvodov: Podľa § 58 ods. 6 Exekučného poriadku v znení účinnom od 01.11.2013, proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57 nemožno podať mimoriadne dovolanie.

Podľa § 243b ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom od 01.11.2013, exekučné konania začaté pred 01. novembrom 2013 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak.

Podľa § 243b ods. 3 Exekučného poriadku v znení účinnom od 01.11.2013, o odvolaní proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57, ktoré bolo podané pred 01. novembrom 2013, sa rozhodne podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013; to neplatí, ak ide o odvolanie podané proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, o ktorom doposiaľ nerozhodol sudca.

V zmysle § 202 ods. 2 O.s.p., odvolanie nie je prípustné ani proti uzneseniu v exekučnom konaní podľa Exekučného poriadku, ak tento osobitný zákon neustanovuje inak a ani proti uzneseniu v konaní o vymáhanie súdnych pohľadávok podľa osobitného zákona.

Podľa § 374 ods. 4 O.s.p. proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.

Zákonom č. 299/2013 Z.z. zo dňa 04. septembra 2013, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, bolo s účinnosťou odo dňa 01.11.2013 okrem iného novelizované ustanovenie § 58 ods. 6 Exekučného poriadku, ktoré v znení účinnom od 01.11.2013 možnosť podať odvolanie proti výroku o náhrade trov exekúcie v rozhodnutí podľa § 57 nestanovuje.

S prihliadnutím na prechodné ustanovenie § 243b ods. 1 a 3 Exekučného poriadku odvolací súd dospel k záveru, že nakoľko v posudzovanej veci vydal rozhodnutie o trovách exekúcie v rozhodnutí podľa § 57 vyšší súdny úradník a odvolanie podal oprávnený dňa 13.08.2014, teda po 01.11.2013, je potrebné v danom prípade postupovať už podľa novelizovaného Exekučného poriadku v znení zákona č. 299/2013 Z.z.

Citované ustanovenie § 202 ods. 2 O.s.p. zároveň stanovuje zásadu, podľa ktorej proti uzneseniam vydaným v exekučnom konaní podľa Exekučného poriadku odvolanie nie je prípustné, pokiaľ nie je výslovne ustanovené, že odvolanie prípustné je (viď napr. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 14. mája 2013, sp.zn. ).

Z ustanovenia § 202 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 58 ods. 6 Exekučného poriadku v novelizovanom znení vyplýva, že zákon proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57 odvolanie nepripúšťa.

Z týchto dôvodov podaním odvolania oprávneným v zákonnej lehote bolo rozhodnutie vyššieho súdneho úradníka vo výroku o náhrade trov predmetnej exekúcie zo zákona zrušené a o trovách exekúcie musí opätovne rozhodnúť zákonný sudca súdu prvého stupňa (§ 374 ods. 4 posledná veta O.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.