Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_12C-350-2014.pdf
PDF · 81.79 KB
Case nature
Area
Subarea
12C/350/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Dunajská Streda v konaní pred sudkyňou JUDr. Evou Bíróovou v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s. r. o., Bratislava, Pajštúnska 5, IČO 35 724 803, zastúpeného advokátskou kanceláriou: TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r. o., Bratislava, Pajštúnska 5, proti žalovanému: Š. Z., R.. XX.XX.XXXX, D. D. XX, o zaplatenie 3.003,21 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd žalobu z a m i e t a .
Žalovanému sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Žalobca sa žalobou zo dňa 18.03.2014 domáhal rozhodnutia súdu, ktorým by bol žalovaný zaviazaný k zaplateniu istiny vo výške 3.003,21 eur, úroku z omeškania vyčísleného za obdobie od 11.04.2010 do 11.08.2013 sumou 277,10 eur a v sadzbe 8,5% ročne od 12.08.2013 do zaplatenia a k náhrade trov konania titulom nesplateného úveru. Svoj žalobný nárok odôvodnil tým, že žalovanému bol poskytnutý úver právnym predchodcom žalobcu (Slovenská sporiteľňa, a. s., Bratislava) vo výške 3.253 eur, ktorý mal byť splácaný v mesačných splátkach po 47,67 eur vždy k 10. dňu mesiaca. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 27.06.2013 bola pohľadávka voči žalovanému postúpená na žalobcu. Ku dňu postúpenia pohľadávka predstavovala sumu 3.964,47 eur a pozostávala z istiny 2.912,18 eur, riadneho úroku 670,24 eur, úroku z omeškania 313,28 eur a ostatného príslušenstva 68,77 eur v súlade s prílohou k zmluve o postúpení. Výška a špecifikácia pohľadávky v predmetnej prílohe je generovaná bankovým systémom a predstavuje aktuálnu dlžnú sumu ku dňu postúpenia pohľadávky. Sumu 68,77 eur na ostatnom príslušenstve a poplatkoch a sumu 313,28 eur predstavujúcu úrok z omeškania si žalobca v tomto konaní neuplatňuje. V konaní si uplatňuje splátky úveru splatné od 10.04.2010 do 10.06.2015 v počte 63 a v celkovej výške 3.003,21 eur. Splátky pôvodne splatné od 20.08.2013 do 10.06.2015 sa stali splatnými dňa 11.08.2013 vyhlásením mimoriadnej splatnosti úveru. Nárok na úrok z omeškania odôvodnil poukazom na § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Zo splátok 47,67 eur splatných do 11.08.2013 si žalobca vyčíslil úrok z omeškania v sadzbe 8,5% v sume celkom 277,10 eur. Od oznámenia postúpenia pohľadávky žalovaný nezaplatil žiadnu sumu.
Žalovanému bola žaloba doručená dňa 23.04.2015, k žalobe sa nevyjadril.
Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom žalovaného, oboznámením sa s predloženými listinnými dôkazmi a zistil nasledovný skutkový stav veci:
Zmluvou o splátkovom úvere č. 0192349126 zo dňa 28.06.2005 právny predchodca žalobcu žalovanému poskytol úver vo výške 98.000 Sk (3.253 eur). Úver mal žalovaný splatiť v 120 mesačných splátkach
po 1.436 Sk (47,67 eur), vždy k 10. dňu mesiaca od júla 2005 do júna 2015. Ročná percentuálna miera nákladov bola vyčíslená v bode IV.5 zmluvy na 5,92% s možnosťou zmeny v priebehu platnosti zmluvy (?). V zmysle bodu 7.6 všeobecných obchodných podmienok bola banka oprávnená v prípade akéhokoľvek porušenia, napr. omeškania žalovaného so splácaním ... vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru ...
Písomným podaním zo dňa 27.02.2015 žalobca k žalobnému nároku uviedol, že (postúpená) istina 4.204,32 eur pozostáva z neuhradeného úveru, poplatkov a zo zmluvných úrokov. Žalovaný na poskytnutom úvere uhradil celkom 196,91 eur, z toho na istinu bola započítaná suma 85,46 eur, na poplatky 72,99 eur a na úrok z omeškania 38,45 eur. Poplatky (v istine) predstavujú 153,35 eur a v istine je kapitalizovaný aj zmluvný úrok v celkovej výške 1.480,92 eur vyčíslený sadzbou 14,15% ročne prepočítaný na dni (pričom pri výpočte žalobca počítal s údajom, že rok má 360 dní); riadny úrok 209,88 eur vyčíslil žalobca od augusta 2011 v rovnakej sadzbe opäť s prepočtom 360 dní v roku.
Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 27.06.2013 postupca - Slovenská sporiteľňa, a. s., Bratislava postúpil na postupníka - žalobcu okrem iných aj pohľadávku vedenú voči žalovanému z úveru č. 192349126 vo výške celkom 3.964,47 eur. Listom zo dňa 13.02.2014 žalobca vyzval žalovaného k zaplateniu dlhu v celkovej výške 4.602,54 eur do 28.02.2014.
Žalovaný vo svojej výpovedi uviedol, že úver vzal pre sestru, ktorá ho pôvodne aj splácala, v súčasnosti by úver splácal, v splátkach po 50 eur mesačne. Nárok žalobcu ani po skutkovej (vecnej), ani po právnej stránke nesporoval.
Zmluva o úvere, z ktorej žalobca svoj nárok vyvodzuje, je zmluvou o úvere upravenou v § 497 a nasl. Obchodného zákonníka. Táto zmluva patrí v zmysle § 261 ods. 3 písm. d/ Obch. zák. medzi tzv. absolútne obchody, pre ktoré je daná pôsobnosť Obchodného zákonníka bez ohľadu na povahu účastníkov. Keďže však žalovaný mal uzavrieť predmetnú zmluvu ako spotrebiteľ (§ 52 ods. 4 Obč. zák.), na daný právny vzťah sa vzťahujú ustanovenia zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch (ZSÚ), tiež aj ustanovenia § 52 a nasl. Obč. zák. (zákon č. 40/1964 Zb.), keďže právny predchodca žalobcu je podnikateľ a úvery poskytuje opakovane (dodávateľ), žalovaný je fyzická osoba, ktorá preukázateľne nekonala v tomto vzťahu v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti (spotrebiteľ).
Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení platnom od 01.01.2008 (OZ) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 53 ods. 9 OZ ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
Podľa § 565 OZ ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
Podľa § 54 ods. 1 OZ zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. Podľa ods. 2 v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa § 524 ods. 1, 2 OZ veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
Podľa § 2 písm. a/ zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo inej právnej forme.
Podľa § 4 ods. 1 zák. o spotrebiteľských úveroch (v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy) zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná.
Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.
Podľa § 100 OZ právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
Podľa § 101 OZ pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
Premlčanie je kvalifikované uplynutie času, v dôsledku ktorého nárok (súdnu vymáhateľnosť) možno odvrátiť námietkou premlčania. Je to uplynutie času určeného v zákone na vykonanie práva, ktorý uplynul bez toho, že by bolo právo vykonané, v dôsledku čoho môže povinný subjekt čeliť súdnemu uplatneniu práva námietkou premlčania. Použitie tejto námietky má za následok zánik nároku patriaceho k obsahu práva, t. j. zánik jeho súdnej vymáhateľnosti, v dôsledku čoho premlčané právo nemožno oprávnenému súdne priznať. V spotrebiteľských veciach aj bez toho, aby sa spotrebiteľ dovolal premlčania voči nemu uplatneného nároku, má súd povinnosť skúmať, či nárok nie je premlčaný a ak dospeje k záveru, že premlčaný je, musí na túto skutočnosť prihliadnuť a žalobcovi nárok nepriznať.
V zmysle § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa súd ex offo prihliada na oslabenie nároku veriteľa voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania. Premlčanie nároku posúdil v zmysle občianskoprávnych predpisov, keďže v danom prípade ide o spotrebiteľský vzťah, posúdenie premlčania podľa obchodnoprávneho predpisu, na ktorý poukazuje aj žalobca v žalobe, by bolo v neprospech žalovaných - spotrebiteľov.
Súd pri posúdení oprávnenosti nároku musel vziať do úvahy aj citované ustanovenie § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa, pričom ako „orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy“ bol povinný prihliadnuť na zákonný dôvod, ktorý bráni priznať plnenie požadované žalobou, s prihliadnutím zároveň na cit. ust. § 52 ods. 2 vetu tretiu Občianskeho zákonníka, podľa ktorého na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keby sa inak mali použiť normy obchodného práva. Obe tieto ustanovenia nadobudli účinnosť dňom 01.05.2014 a právne predpisy (ktorých súčasťou sú) nemajú prechodné ustanovenia. Preto sa od ich účinnosti vzťahujú aj na právne vzťahy založené pred týmto dňom.
Vyhodnotením vykonaného dokazovania tak súd dospel k záveru, že nárok žalobcu je v plnom rozsahu premlčaný, žaloba nebola podaná dôvodne a bolo potrebné ju v celosti zamietnuť. Podľa tvrdenia žalobcu žalovaný riadne úver nesplácal, v zmysle postúpenej pohľadávky predstavoval zostatok na úverovej istine spolu s úrokmi minimálne 76 nesplatených splátok, v omeškaní bol tak žalovaný pred marcom 2009, od ktorého času mohol právny predchodca žalobcu (keby riadne obhospodaroval svoje pohľadávky) zosplatniť úver a mohol si zvyšok nesplateného úveru uplatňovať v celosti, a teda vtedy došlo k možnosti výkonu tohto práva, začala plynúť premlčacia lehota a uplynula pre celý nárok najneskôr 31.03.2012. Žaloba bola podaná po uplynutí tejto lehoty a preto súd na základe uvedeného žalobu zamietol.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p., avšak žalovanému, ako úspešnému účastníkovi konania nepriznal náhradu trov konania, nakoľko si ju neuplatnil.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Krajský súd v Trnave cestou tunajšieho súdu.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 205 ods. 1, 2 O. s. p.).