Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

28C/82/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Evou Farkašovou v právnej veci navrhovateľa: Š. Š., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. K. XX, právne zast. JUDr. Jozefom Frankom, advokátom so sídlom Lemešany 82, proti odporcom: 1. Správa a údržba ciest Prešovského samosprávneho kraja, IČO:37936859, Prešov, Jesenná 14, 2. Z. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. XX, obaja zastúpení Mgr. Janou Krivkovou, Gen. Svobodu 684/10, Svidník, v konaní o zaplatenie 1.002,60 Eur s príslušenstvom takto

rozhodol:

návrh z a m i e t a ,

žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa svojim návrhom zo dňa 10.3.2014 domáhal, aby súd zaviazal spoločne a nerozdielne odporcov v 1. a 2. rade zaplatiť navrhovateľovi sumu 1.002,60 Eur a trovy konania.

Odporcovia s návrhom nesúhlasili.

Súd nariadil a vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, výsluchom svedkov, listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav:

Navrhovateľ založil svoj návrh na skutočnosti, že dňa 7.2. a 8.2. 2013 na ceste tretej triedy č. XXXXX v obci W. K. došlo pri odhŕňaní snehu odhrňovacím vozidlom k poškodeniu oplotenia, bráničky a vstupnej brány pred rodinným domom č. XX, ktorého vlastníkom je navrhovateľ. Odporca v 1. rade je prevádzkovateľom motorového vozidla, ktorým bola spôsobená škoda a odporca v 2. rade je vodič - zamestnanec Správy a údržby ciest Prešovského samosprávneho kraja, stredisko U. J. I., ktorý spôsobil škodu a zodpovedá za ňu podľa zásad všeobecnej zodpovednosti za škodu.

Odporcovia sa vo veci vyjadrili, s návrhom nesúhlasili. Odporca v 2. rade je zamestnancom u odporcu v 1. rade ako vodič cestného motorového vozidla. Podľa tvrdení navrhovateľa malo dôjsť ku škodovej udalosti dňa 7.2. a 8.2.2013, avšak podľa neho ide o konštruktívne a špekulatívne tvrdenia, ktoré sa nezakladajú na pravdivej skutočnosti. Poukazoval na to, že stav, v akom sa nachádza oplotenie v súčasnosti je zapríčinený poveternostnými a geologickými vplyvmi. Ak sa navrhovateľ opiera o uznesenie Okresného riaditeľstva PZ v K. Č.. Č.:Q.-XXX/JA-K. zo dňa 26.5.2013, tak toto tvrdenie nemožno považovať za relevantné, keďže vo svojom uznesení používa vyvrátiteľnú právnu domnienku, že ku skutku malo dôjsť tak, ako to tvrdil navrhovateľ. Obvodné oddelenie PZ však odmietlo začať trestné

stíhanie, nakoľko neboli po subjektívnej stránke naplnené znaky skutkovej podstaty trestného činu poškodzovania cudzej veci a ani žiadne priestupku. Poukazoval pritom, že dôkazné bremeno týkajúce sa príčinnej súvislosti ako tretieho predpokladu zodpovednosti zaťažuje poškodeného a navrhovateľ nepredložil žiaden relevantný dôkaz o existencii tejto príčinnej súvislosti medzi porušením jeho právnej povinnosti a vzniknutou škodou.

Vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 9.7.2014 odporca v 2. rade namietal nedostatok svojej pasívnej vecnej legitimácie a to s poukazom na ustanovenie § 420 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Pokiaľ niekto spôsobí škodu pri vykonávaní činnosti, ktorú vykonával pre inú osobu, nezodpovedá za túto škodu sám, ale za škodu zodpovedá ten, za koho túto činnosť vykonával.

Na pojednávaní dňa 3.11.2014 navrhovateľ potvrdil, že sa udalosť stala v noci zo 7. na 8.2.2013. Napadlo vtedy veľa snehu a odhŕňač odhrňoval sneh nabok z cesty. Bola to veľká halda a spôsobila mu škodu na bráne a plote. Plot je z roku 1999, pretože v roku 1998 boli povodne a po povodniach sa opravovali cesty aj ploty. Vtedy sa staval betónový plot aj železné dielce. Koľko presne to stálo, tak to si nepamätal. Bol u neho však poisťovateľ a odhadol škodu na plote 1.400 Eur, ale povedal, že to musí dať najprv firme, aby mu to preplatili. Keď videl však správu z polície, tak povedal, že poisťovňa mu to nepreplatí, pretože existuje vinník a má si to vymáhať od neho. Na plote zatiaľ nerobil nič, ostal poškodený. Poškodený je betónový múr, vytrhnutý je spodok z brány, stĺpiky z brány. Tú škodu 1.000 Eur má z polície, pretože policajti začali trestné stíhanie a tam bola škoda určená 1.000 Eur. Hneď po škodovej udalosti volal starostu obce. Starosta mu dal telefónne číslo do U. J. I. na Správu ciest. Tam osobne bol, doniesol tam všetky papiere, aj z polície, ktoré mal. Okrem starostu tam bol aj sused z nižnej aj vyšnej strany. Tiež majú poškodené ploty. Navrhovateľ potvrdil, že bol po U. J. I. I. K. na Správe ciest za pánom, ktorý sedí na prízemí a ten mu povedal, že má doniesť všetky papiere. Tak mu doniesol všetky papiere a ten ich odniesol na sekretariát. Boli to papiere z polície, z poisťovne a fotografie. Ohlásený plot v zmysle stavebného zákona nemal, robilo sa to po povodni, kde bol starý plot, tak tam sa urobil aj nový plot.

Odporca v 2. rade na pojednávaní potvrdil, že pracuje ako vodič u odporcu v 1. rade. V ten večer mal službu, chodil s odhrňovačom. Bolo naozaj veľa snehu. To, že spôsobil nejakú škodu, tak toho si nie je vedomý. Pamätá si na to, že neskôr za ním prišli policajti, aj za majstrom. Pýtali sa ho, kto mal vtedy službu. Boli aj za ním, ale odporca uviedol, že si nie je vedomý škody, ktorú by spôsobil. Potom nebol navrhovateľom viac kontaktovaný, dostal až žalobu zo súdu na vyjadrenie. Poukázal na to, že v W. K. v lete 2012, pol roka pred spomínanou udalosťou boli robiť výspravku cesty. Vtedy bol za nimi navrhovateľ, ktorý hovoril, že má problémy s plotom, pretože plot bol naklonený. Betónová časť aj kovový vrch sa mu nakláňali. Vtedy mu povedali, že sú len zamestnanci a sťažovať sa má na Správe a údržbe ciest v K.. Odporca v 2. rade si pamätal aj to, že navrhovateľ v tom čase mal kopu hliny a prosil ich, aby keď odhŕňajú sneh, aby tú kopu hliny nerušili, pretože potom steká voda, keď sú dažde do dvora, preto tú kopu hliny tam má. Takže tú kopu hliny obchádzajú aj v zime. Nie je to veľa, je to 20 cm, ale pri odhŕňaní to môže robiť problém. Odporca v 2. rade tvrdil, že v čase, keď sa ich toto navrhovateľ dotazoval, teda v lete 2012 bol plot poškodený, bol to taký oblúk, ktorý smeroval dovnútra. Odporca v 2. rade vysvetli aj systém odhŕňania snehu. Keď ide cez W. K., tak ide zospodu hore, teda po opačnej strane, ako má dom navrhovateľ, teda tam odhŕňa 3,5 m radlicou sneh. Keďže cesta má 5 m, tak smerom dole na tej strane, kde má dom navrhovateľ, odhŕňa už len menšiu časť cesty.

Navrhovateľ k výpovedi odporcu uviedol, že je pravdou, že sa s nimi rozprával pol roka pred škodovou udalosťou, ale určite im nehovoril o plote, ale o tej vode áno.

Na otázku právnej zástupkyne odporcov navrhovateľ uviedol, že žiadosť na Správu ciest podal až v septembri 2013 preto, pretože predtým to riešila polícia. To uznesenie je z mája a potom ešte osobne bol dvakrát na správe ciest za pánom, ktorého meno si už nepamätá. Papiere tam odniesol až v septembri.

Vo veci boli vypočutý svedkovia.

Svedok K. E., starosta obce W. K. bol starostom aj v čase, keď malo dôjsť ku škodovej udalosti. Pamätá si, že mal telefonát od navrhovateľa, aby prišiel pozrieť jeho plot. Videl, ako bol nahrnutý sneh na plote. V tej časti nie sú urobené chodníky, takže pri komunikácii je hneď plot rodinného domu. Ten plot bol nahnutý. Či bol nahnutý aj predtým, tak k tomu sa svedok nevedel vyjadriť, ale vtedy, keď sa bol pozrieť po tom snehu, tak nahnutý bol. Podľa neho, keď odhŕňajú sneh ich obecné mechanizmy, niekedy sa stane, že sa ohne pletivo, ale betónový múrik nie. Informoval navrhovateľa, že je to vec samosprávneho kraja a nech si to rieši touto cestou. Záznam z toho starosta žiaden nevyhotovoval, zistil len, že to neurobil ich mechanizmus a vedel, že sa o to zaujíma polícia, tak sa o to už ďalej on nezaujímal.

Svedok S. A. je sused navrhovateľa. Tyká si s ním. Pracuje ako vodič záchranár a prišiel po nočnej službe domov. Manželka ho hneď upozornila, že majú niečo s plotom. Plot sa už dotýkal elektrického stĺpu. Volali hneď policajtov spolu so susedom navrhovateľom. Myslel si, že sa to bude riešiť zo zákonnej poistky vozidla, ktoré to spôsobilo, ale tu neuspeli. Trestné konanie bolo zamietnuté, preto prišli na Správu a údržbu ciest, aby sa to vyriešilo. On má plot z betónových tvárnic, je nahnutý asi 15 cm. Sused má prehnutú stranu svojho plota o 10 až 15 cm, taký „pukeľ“. Tie ploty sa stavali nové po povodni v roku 1998. Predtým ten susedov plot nebol preliačený ani poškodený. Čo sa týka ohlasovania drobnej stavby, tak po povodni sa tieto nemuseli robiť, pretože to bola výnimka od premiéra.

Svedok G. S. pracuje ako vedúci strediska Správy a údržby ciest v U. J. I.. Je vedúci od roku 2003. Navrhovateľa osobne nepozná, nekontaktovali sa telefonicky. Prvýkrát sa dozvedel o tejto škodovej udalosti od policajtov, ktorí prišli na stredisko koncom marca. Na mieste samom nebol. Potom niekedy v lete bol so šoférom pozrieť na mieste samom v dedine. S policajtmi, keď prišli na stredisko, tak rozprával aj šofér, prítomný odporca v 2. rade. Za jeho éry, odkedy pracuje na Správe a údržbe ciest od roku 1998, tak sa prvýkrát stretol s takouto škodovou udalosťou. Nikdy predtým sa nič podobné nestalo. Keď bol na mieste samom v lete, tak videl, že bránička je ohnutá, ale či to spôsobil odporca, tak to sa posúdiť nedá.

Boli predložené súdu aj listinné dôkazy. Uznesenie Okresného riaditeľstva PZ v K., Obvodné oddelenie PZ v Z. Č.. Č.:Q.-XXX/JA-K., z ktorého je zrejmé, že nie je dôvodné začatie trestného stíhania, alebo na postup podľa § 197 ods. 2 Trestného poriadku. Ďalej žiadosť na Správu a údržbu ciest Prešovského samosprávneho kraja v K. od navrhovateľa na náhradu spôsobenej škody, odpoveď zo strany odporcu v 1. rade na túto žiadosť.

Navrhovateľ predložil odborné vyjadrenie č. XX/XXXX od znalca F.. S. X. na výšku škody na plote, ktorá podľa znalca činí 2.831 Eur. Znalec sa vyjadroval iba ku samotnej výške škody. Súčasťou znaleckého posudku je aj fotodokumentácia zo dňa 19.3.2015, z ktorej vyplýva preliačenie plotu 25 cm smerom do pozemku odporcu, ako aj preliačenie brány.

Odporcovia predložili súdu svoju vlastnú fotodokumentáciu stiahnutú z internetovej stránky google máp - street view, ktorá bola vyhotovená v apríli roku 2012 a nachádza sa na čl. 114 - 115. Túto fotodokumentáciu doložili odporcovia z dôvodu, že bola vyhotovená verejne v apríli 2012 a z predložených zreteľných fotografií jednoznačne vyplýva, že plot je preliačený, poškodený, bránka nedolieha.

Odporcovia namietali v konaní aj to, že stavba zo strany navrhovateľa nespĺňala náležitosti stavebného zákona, nebola ohlásená. Navrhovateľ sa bránil, že plot bol postavený po povodni v roku 1998, kde platila výnimka. Odporcovia však predložili odpoveď z obce W. K., ako aj ďalších obcí, ktoré boli postihnuté povodňou a to V. a O., ktorí potvrdili, že obecný úrad neeviduje výnimky na ohlasovanie drobných stavieb z obdobia po povodni 1998.

Na tieto listinné dôkazy reagoval vyjadrením navrhovateľ (čl.151), ktorý čestne prehlásil, že základy oplotenia boli postavené v roku 1967 a z toho vyplýva, že na stavbu základov oplotenia nebolo potrebné žiadne ohlasovanie drobných stavieb z dôvodu, že žiadny právny predpis to neustanovoval. Teda žiadne ohlásenie drobnej stavby navrhovateľ predložiť nemôže.

Následne na otázku súdu na pojednávaní prečo navrhovateľ tvrdil, že plot postavil po povodni v roku 1999, keď teraz tvrdí, že to bolo už v 60-tych rokoch, navrhovateľ uviedol, že po povodni plot opravovali, ale betónový základ ostal ešte zo 60-tych rokov.

Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

Podľa § 420 ods. 2 Občianskeho zákonníka, škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za škodu takto spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov nie je tým dotknutá.

Podľa § 420 ods. 3 Občianskeho zákonníka, zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.

Paragraf 420 ods. 2 uvádza, kto nesie zodpovednosť, ak je škoda spôsobená právnickou alebo fyzickou osobou, ktorá bola spôsobená pri ich činnosti. Tieto osoby samy za škodu nezodpovedajú. Uskutočňovali totiž činnosť, ktorá spadá do pôsobnosti právnickej osoby, teda o činnosť pracovníkov. Konajúca osoba pri výkone svojej činnosti nesleduje svoj osobný záujem. Medzi ňou a právnickou osobou je vnútorný vzťah činnosti vykonávanej týmito osobami. Z tohto dôvodu sa súd musel zaoberať aj vznesenou námietkou pasívnej legitimácie odporcu v 2. rade - vodiča vozidla odporcu v 2. rade. V tejto súvislosti sa súd stotožňuje s tvrdením odporcu, že jeho pasívna legitimácia nie je daná. Odporca v 2. rade je zamestnancom odporcu v 1. rade, škoda mala vzniknúť činnosťou odporcu v 1. rade. Preto z tohto dôvodu je žaloba voči odporcovi v 2. rade neopodstatnená a pre chýbajúcu pasívnu legitimáciu súd návrh voči odporcovi v 2. rade zamietol.

Základnými predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu sú porušenie právnej povinnosti, existencia škody, príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou a zavinenie. Tieto štyri základné predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu musia byť preukázané všetky, pričom nie je rozhodujúce, či škoda bola spôsobená úmyselne, alebo z nedbanlivosti.

Čo sa týka vzniku samotnej škody, súd poukazuje na to, že bolo dôvodné návrh zamietnuť, pretože neboli splnené všetky predpoklady v zmysle ustanovenia § 420 ods. 1 a to príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou, resp. zavinenie zo strany odporcu v 1. rade. Navrhovateľ oprel svoj návrh o listinné dôkazy a to o uznesenie Okresného riaditeľstva PZ v K. Č.. Č.:Q.-XXX/JA-K., ktoré však nijakým spôsobom neuzatváralo, kto je zodpovedný za vzniknutú škodu, iba opisoval stav, ktorý navrhovateľ polícii uviedol. Navrhovateľ predložil súdu aj odborné vyjadrenie, ktoré tiež len opisovalo, aká výška škody na danom plote je daná, nie však ako ku škode došlo. To, že plot je poškodený, preukázané bolo. Existencia škody bola daná. Ale nepreukázaným zostalo porušenie právnej povinnosti, zavinenie a najmä príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou.

Podstatné pre rozhodnutie súdu pri zamietnutí návrhu voči odporcovi v 1. rade boli tri skutočnosti.

V prvom rade to, že navrhovateľ súd zavádzal, keď uviedol, že plot bol postavený v roku 1999 po povodni a teda, že bol relatívne nový, keď došlo ku škodovej udalosti. Následne však, keď nevedel predložiť ohlásenie drobnej stavby potvrdil, že základy plotu boli postavené ešte v 60-tych rokoch. Betónový múrik vyhotovil navrhovateľ po povodni v roku 1999. Tieto okolnosti však súd nemal za preukázané, pretože ich sám navrhovateľ následne poprel, keď nevedel predložiť ohlásenie drobnej stavby a uviedol, že oplotenie bolo postavené v roku 1967.

Podstatné sa javilo pre rozhodnutie súdu vyjadrenie odporcu v 2. rade, ktorý potvrdil, že navrhovateľ pol roka pred uvádzanou škodovou udalosťou sa informoval u pracovníkov Správy a údržby ciest o oprave plotu, ktorý už vtedy javil známky poškodenia.

Ako tretí kľúčový dôkaz pre zamietnutie žaloby súd považuje fotografie predložené zo strany odporcov z google street view z apríla roku 2012, teda pol roka pred uvádzanou škodovou udalosťou, z ktorých je viditeľné a zrejmé, že plot je naklonený a poškodený, brána nedolieha, z čoho sú teda zjavné pochybnosti o tom, že ku poškodeniu plotu došlo tak, ako tvrdí navrhovateľ a teda konaním odporcov v 1. a 2. rade. Tieto fotografie sú verejne prístupné s presným označením mesiaca a roku, keby boli vyhotovené. A teda rok pred udalosťou, ako ju opisuje navrhovateľ.

S poukazom na všetky tieto tri skutočnosti súd návrh navrhovateľa zamietol aj voči odporcovi v 1. rade ako nedôvodný, pretože neboli splnené podmienky v zmysle ustanovení § 420 ods. 1 a to, že nebola preukázaná príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a vzniknutou škodou, keďže navrhovateľ nepreukázal, že ku škode došlo práve konaním odporcu v 1. rade vo februári 2013 s poukazom na vyššie uvedené, teda neuniesol dôkazné bremeno.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p.. Navrhovateľ bol vo veci neúspešný a úspešní odporcovia si náhradu trov konania neuplatnili, preto súd náhradu trov konania účastníkom nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,

a) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

b) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

c) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

d) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),

e) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.