Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozhodnutie_16P-50-2015.pdf
PDF · 100.98 KB
Case nature
Area
Subarea
16P/50/2015
Rozhodnutie
Okresný súd Spišská Nová Ves, samosudca JUDr. Radoslav Baláž, v právnej veci mal. Y. L.Y., A.. X.XX.XXXX, W. J. P., N. O. E. Ú. F., X. Q. Y. H. X. A. Q., T. H. P. T. L., A.. X.XX.XXXX, W. P. I. XXX/X, X. A. Q. Y. E. U. F., A.. XX.X.XXXX, W. F. X, X. A. Q., v konaní o úpravu práv a povinností takto
rozhodol:
Zveruje sa mal. Y. L., A.. X.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matky, ktorá je oprávnená a povinná maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok v bežných veciach a otec je povinný prispievať na výživu mal. Y. mesačne minimálnym zákonným výživným vo výške 30 % zo sumy životného minima na neplnoleté nezaopatrené dieťa podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine počnúc od 7.11.2013, ktoré výživné je otec povinný uhrádzať k rukám matky vždy do 15. dňa v mesiaci vopred.
Súd návrh matky v prevyšujúcej časti zamieta.
Zaostalé výživné zo strany otca na mal. Y. za obdobie od 7.11.2013 do 31.5.2015 v celkovej výške 510,04 Eur súd povoľuje otcovi splácať v mesačných splátkach po 15 Eur spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok v prípade neuhradenia čo i len jednej z nich.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Matka sa svojím návrhom zo dňa 16.2.2015 doručeným tunajšiemu súdu dňa 17.2.2015 domáhala, aby súd zveril mal. Y. do jej osobnej starostlivosti a otca zaviazal povinnosťou prispievať na jeho výživu výživným vo výške 50,-- Eur mesačne od narodenia , t.j. od 7.11.2013.
Tento svoj návrh odôvodnila tým, že s otcom maloletého sa stretávala a pohlavne stýkala ako maloletá. Následne otehotnela a dňa 7.11.2013 porodila syna Y.. Rozsudkom tunajšieho súdu č. 15P/208/2013-11 zo dňa 16.4.2014 jej boli priznané rodičovské práva vo vzťahu k osobnej starostlivosti o jej syna a jej mama Y. L. bola ustanovená za poručníčku pre jej syna. Následne v júli 2014 otec až po výzve z Okresného súdu uznal otcovstvo. So synom sa nestretáva, na jeho výživu ničím neprispieva . Od narodenia nekúpil synovi vôbec nič a k ním nechodieva , nie sú v žiadnom kontakte. Bližšie informácie o otcovi maloletého nemá. Ona poberá rodičovský príspevok a prídavok na dieťa , z toho príjmu hradí všetky potreby syna , seba a prispieva na domácnosť u svojich rodičoch. V decembri 2014 dovŕšila plnoletosť a ako zákonná zástupkyňa podala uvedený návrh.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom matky , otca a poverenej zamestnankyne kolízneho opatrovníka maloletého dieťaťa , ako aj oboznámením sa s listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav:
Otec vo svojej výpovedi uviedol, že toho času býva u mojej mamy v dvojizbovom byte spolu so sestrami. Celkove tam býva 10 ľudí. On samotný nie je nikde zamestnaný, živí ho jeho mamka, ktorá nikde nepracuje a poberá len dávku v hmotnej núdzi. On sám nepoberá žiadnu sociálnu dávku. Z ich rodiny nikto nepracuje, len jeho otec chodí na aktivačné práce. Ich rodina takto poberá do domácnosti sumu 400 Eur mesačne. On samotný nevlastní žiaden hodnotnejší majetok. Má ukončenú základnú školu. Nikde nechodí brigádovať, a ani nikdy nebol brigádovať v zahraničí. Otcovstvo k mal. Y. podľa jeho vyjadrenia boli určiť na matrike, kedy presne to bolo, to si už nepamätal. S mal. Y. sa nestretáva a ani na neho neposiela žiadne peniaze, keďže nemá z čoho. Oni s matkou maloletého ani spolu nikdy nežili. Pokiaľ ide o matkou požadované výživné nevie z čoho to má zaplatiť, keďže nič nedostáva. Okrem mal. Y. iné deti nemá. S matkou maloletého sa nijako bližšie nestretáva, vídava ju, keď chodí na Podskalu za svojou sestrou a vtedy vídava aj svojho syna Y.. Synovi ničím neprispel ani pri príležitosti sviatkov či Vianoc.
Matka vo svojej výpovedi uviedla, že maloletý Y. je v jej osobnej starostlivosti. Ona poberá rodičovský príspevok a prídavok na syna. Iný príjem nemá. Otec maloletého jej na výživu syna ničím neprispieva. Nevedela uviesť, kedy bolo priznané otcovstvo k maloletému, ale to nemohla priznať hneď pri narodení Y., lebo bola maloletá a vybavovala si rodičovské práva. Toho času býva so synom u svojej mami v rodinnom dome. Okrem nej, syna a mamy tam bývajú aj jej sestry. Otec sa s mal. Y. nestretáva.
Kolízny opatrovník cestou poverenej zamestnankyne navrhol návrhu matky vyhovieť a dieťa zveriť do osobnej starostlivosti matky a otca zaviazať primeraným výživným. uvedený rodný list bol vystavený dňa 30.7.2014.
Z rodného listu maloletého Y. vyplynulo, že sa narodil dňa 7.11.2013 a jeho matkou je T. L., A.. X.XX.XXXX a otcom je U. F., A.. XX.X.XXXX.
Podľa správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny X. A. Q. zo dňa 30.3.2015 matka maloletého nie je a ani nikdy nebola vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie, nie je poberateľkou pomoci v hmotnej núdzi a je poberateľkou rodičovského príspevku vo výške 203,20 Eur mesačne a prídavku na dieťa v sume 23,52 Eur mesačne. Iné štátne sociálne dávky nepoberá. Podľa tej istej správy otec maloletého dieťaťa nie je vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie a nie je ani poberateľom štátnych sociálnych dávok a ani pomoci v hmotnej núdzi.
Zo správy Sociálnej poisťovne , pobočka X. A. Q. z 20.3.2015 vyplynulo, že obaja rodičia sa v evidencii registra poistencov a sporiteľov SDS ako poberatelia dávky v nezamestnanosti, nemocenskej dávky a dôchodku nenachádzajú.
Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny X. A. Q. z prešetrenia pomerov u maloletého vyplynulo, že matka maloletého spolu so synom bývajú v jednoizbovom byte jej rodičov. V spoločnej domácnosti žijú rodičia a súrodenci matky, spolu 9 ľudí. Hygiena domácnosti je na nižšej úrovni. matka prispieva na náklady domácnosti sumou 50,--Eur. maloletý Y. je zdravý , prekonáva len bežné detské ochorenia. Otec sa od narodenia o chlapca nezaujíma. , na výživu ničím neprispieva.
Podľa § 36 ods. l Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.
Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
Podľa § 24 ods. 2 Zákona o rodine, ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.
Podľa § 24 ods. 3 Zákona o rodine, rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.
Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
Podľa §-u 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa §-u 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. (§ 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 372/2004 Z.z.)
Podľa §-u 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa §-u 62 ods.5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 300/2010 Z.z. a opatrenia MPSVaR SR č. 186/2013 Z.z. za životné minimum fyzickej osoby alebo fyzických osôb, ktorých príjmy sa posudzujú podľa § 3 spoločne, sa považuje počnúc od 1.7.2013 suma alebo úhrn súm 90,42 € mesačne, ak ide o zaopatrené neplnoleté dieťa.
V čase vyhlásenia tohto rozsudku tak suma minimálneho zákonného výživného vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa predstavuje čiastku 27,13 € na jedno neplnoleté nezaopatrené dieťa.
Podľa §-u 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Súd vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že návrhu matky je potrebné vyhovieť, aj keď nie v plnom rozsahu.
Pokiaľ šlo o zverenie maloletého do osobnej starostlivosti matky, súd mal preukázané z vykonaných dôkazov, že rodičia maloletého toho času nežijú spolu a ani nevedú spoločnú domácnosť. Z týchto dôkazov tiež vyplynulo, že maloletý v súčasnej dobe žije s matkou, tá sa o neho riadne stará, vo výkone tejto jej starostlivosti neboli zistené doteraz žiadne nedostatky. Vzhľadom na uvedené skutočnosti preto súd maloletého zveril do jej osobnej starostlivosti.
Pokiaľ ide o výživné na maloletého , súd vychádzal z majetkových a príjmových pomerov oboch rodičov, ktoré sa mu podarilo zistiť, berúc do úvahy skutočnosť, že pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará a na to, aká peňažná suma je potrebná na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa, pričom medzi tieto potreby patria výživa vo vlastnom zmysle slova, hmotné potreby, ako je šatstvo, bielizeň, obuv, nájomné za byt a tiež potreby súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním vzdelania dieťaťa, rozvojom jeho záujmov a potrieb, prípravou na budúce povolanie, kultúrne, športové a rekreačné potreby, ako aj potreby súvisiace so zdravotným stavom, t.j. všetky nevyhnutné potreby, ktoré vyžaduje život kultúrneho človeka v spoločnosti. Miera týchto potrieb je odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku dieťaťa a jeho zdravotného stavu, pričom ak to možnosti a schopnosti rodičov dovoľujú, má výživné zabezpečovať dieťaťu primeraný podiel na výhodách, ktoré dovoľujú možnosti rodičov. Na druhej strane uspokojovanie odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa je vždy limitované možnosťami, schopnosťami a majetkovými pomermi rodičov, pričom sú rozhodujúce predovšetkým reálne zárobkové schopnosti a možnosti každého z rodičov, ktoré sú dané nielen ich subjektívnymi vlastnosťami, ale aj okolnosťami objektívneho charakteru, najmä pracovnými príležitosťami primeranými vlastnostiam rodičov.
Matka toho času žije len z rodičovského príspevku a prídavku na maloletého. Iný príjem nemá. Otec maloletého je bez príjmu a živia ho jeho rodičia. Nepoberá síce žiadne štátne sociálne dávky, ale neboli zistené ani žiadne prekážky, npr. zdravotné , ktoré by mu bránili v zamestnaní sa v, prípadne vo vykonávaní zárobkovej činnosti, ktorá by mu zabezpečila príjem, z ktorého by vedel prispievať na výživu maloletého syna.
Hodnotiac vyššie uvedené skutočnosti, berúc do úvahy odôvodnené potreby maloletého ako aj potencionálne schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného otca a prihliadajúc na skutočnosť, že maloletý je toho času v osobnej starostlivosti matky, s ktorou žije v spoločnej domácnosti a teda táto osobná starostlivosť, ktorá sa maloletému nedostáva zo strany otca, musí byť príslušným spôsobom finančne kompenzovaná, a tiež berúc do úvahy, že obaja rodičia toho času nemajú žiadnu inú vyživovaciu povinnosť, pričom otec podľa zhodného vyjadrenia oboch rodičov ničím doteraz neprispieval na výživu maloletého, ustálil súd výšku súčasného výživného zo strany otca na mal. Y. na sumu
minimálneho zákonného výživného mesačne, ktorá v čase vyhlásenia tohto rozsudku predstavuje sumu 27,13 Eur mesačne a v prevyšujúcej časti návrh matky zamietol.
Súd priznal uvedené výživné počnúc odo dňa 7.11.2013, t.j. od narodenia maloletého Y.T., nakoľko bol toho názoru, že matka z objektívnych dôvodov a teda vzhľadom na svoju neplnoletosť nemohla podať návrh na úpravu práv a povinností k maloletému vrátane úpravy vyživovacej povinnosti , ako aj vzhľadom na absenciu určenia otcovstva zo strany otca k maloletému, skôr. Podľa § 77 ods. 1 Zák. o rodine na priznanie spätného výživného pred podaním návrhu. V tejto súvislosti poznamenáva, že sprísňujúca úprava možnosti priznať výživné, resp. zvýšené výživné pred dňom podania návrhu od oprávnených vyžaduje zodpovedný a včasný prístup k riešeniu tejto otázky, t.j. aby návrh na určenie, resp. zvýšenie výživného podávali bez zbytočného odkladu pri naplnení zákonných podmienok. Pokiaľ však z určitých dôvodov, ktoré možno posúdiť ako výnimočné, účastníci žiadajú o určenie, resp. zvýšenie výživného s časovým odstupom a v ich konaní nemožno vidieť snahu o zneužívanie tohto inštitútu, súd môže výživné priznať aj spätne. Relevantným dôvodom je najmä zdravotný stav oprávnenej osoby, ktorý jej zabránil včas uplatniť nárok, konanie, ktoré má znaky trestného činu spočívajúce v bránení uplatnenia nároku na výživné (vyhrážky, násilie) a pod. V danom prípade súd vyššie spomínané dôvody považoval za také relevantné dôvody, ktoré matke objektívne bránili v možnosti žiadať o výživné na syna od otca maloletého skôr.
Vzhľadom k tomu, že súd rozhodol o určení výživného na maloletého syna za obdobie od 7.11.2013 vznikol otcovi do dňa rozhodovania o tomto nároku nedoplatok na výživnom za obdobie od 7.11.2013 do 31.5.2015 a to v celkovej výške spolu 510,04 Eur, na úhradu ktorého súd otca zaviazal v mesačných splátkach po 15 Eur spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok v prípade neuhradenia čo i len jednej z nich.
Tento nedoplatok bol vyčíslený ako súčet sumy určeného výživného pre mal. Y. za mesiace december 2013 až máj 2015 vrátane v určenej výške minimálneho zákonného výživného v sume 27,13 Eur mesačne a pomernej časti určeného výživného za november 2013 zodpovedajúcej 24 dňom uvedeného mesiaca (t.j. za obdobie od 7.11.2013 do 30.11.2013), čo predstavovalo čiastku 21,70 Eur (t.j. 27,13 Eur / 30 dní x 24 dní). Keďže otec na maloletého za obdobie mesiacov november 2013 až máj 2015 vrátane neuhradil žiadne výživné, konečná suma zaostalého výživného tak predstavovala čiastku 510,04 Eur (t.j. 18 x 27,13 Eur + 21,70 Eur).
Uvedené zaostalé výživné bolo takto vyčíslené k 31.5.2015, nakoľko splatnosť jednotlivých opakujúcich sa dávok výživného bola určená na 15. deň v tom - ktorom mesiaci vopred a teda splatnosť za mesiac jún 2015 v čase rozhodovania súdu o tomto nároku ešte nenastala.
Súd umožnil otcovi takto vyčíslené zaostalé výživné splácať v mesačných splátkach po 15,--Eur spolu s bežným výživným, čo takto pre otca za mesiac predstavuje čiastku 42,13 Eur ( 15,--Eur + 27,13 Eur), nakoľko vzal na zreteľ jeho súčasné príjmové a majetkové schopnosti. Uvedená čiastka predstavuje sumu, ktorú otec pri zabezpečení si brigád dokáže počas mesiaca na maloletého uhrádzať.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p. a účastníkom im náhradu nepriznal, nakoľko v danom prípade šlo o konanie, ktoré sa mohlo sa začať i bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Košiciach v troch vyhotoveniach.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
.
Podľa § 251 ods. 1 a ods. 2 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, trovy výkonu rozhodnutia o výchove maloletých detí, sumy uložené ochrannými opatreniami v trestnom konaní, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci. (Zákon č. 65/2001 Z.z. v znení neskorších predpisov).