Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_16C-198-2014.pdf
PDF · 87.26 KB
Case nature
Area
Subarea
16C/198/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Dunajská Streda samosudcom Michalom Novotným v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., IČO: 35 724 803, so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, zastúpeného: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., advokátska kancelária, Bratislava, proti žalovanej: B. Š., A.. X. U. XXXX, bytom C. XXX/XX, Š. A. E., o 411,01 € s prísl., takto
rozhodol:
I. Žaloba o zaplatenie 411,01 € s 8,5 % ročným úrokom z omeškania od 28. júna 2013 sa zamieta.
II. Žalobcovi sa náhrada trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou došlou súdu 23. septembra 2014 domáhal voči žalovanej zaplatenia súm uvedených vo výroku. V žalobe predniesol, že jeho právny predchodca - Slovenská sporiteľňa, a.s., uzavrela 30. mája 2008 so žalovanou zmluvu č. XXXXXXXXX, ktorou jej poskytla peňažné prostriedky. Slovenská sporiteľňa, a.s., na žalobcu zmluvou z 27. júna 2013 postúpila pohľadávku, ktorej výška k danému dňu predstavovala 463,99 €, z ktorých si žalobca uplatňuje časť 411,01 € s vymedzeným úrokom z omeškania.
2. Žalovaná sa k žalobe, ktorá jej bola doručená do vlastných rúk 8. marca 2015, nevyjadrila.
3. Pretože ide o drobný spor (nárok max. 1.000 €, § 200ea Občianskeho súdneho poriadku), súd mimo pojednávania (§ 115a ods. 2 O. s. p.) vykonal dokazovanie listinami, a to: návrh na uzatvorenie Zmluvy o Kreditnej karte (č. l. 4 a 5) a zmluva o postúpení pohľadávok s prílohou (č. l. a v spojení s uznanými, resp. nespornými skutočnosťami (§ 120 ods. 3, § 153 ods. 1 O. s. p.) zistil tento
skutkový stav:
4. b) Žalovaná (spolu s ďalšou osobou) ako dlžník podpísala 30. mája 2008 listina označenú ako „Návrh na uzatvorenie Zmluvy o Kreditnej karte“ (č. l. 4) na formulári Slovenskej sporiteľne, a.s., v ktorom navrhla, aby „Slovenská sporiteľňa, a.s... so mnou uzavrela Zmluvu o kreditnej karte...“ s podmienkami vymedzenými v ďalšom texte (výška úverového rámca 10.000 Sk, typ karty VISA Classic a spôsob úhrady inkasom z účtu). Nad podpisom žalovanej bolo v tomto formulári obsiahnuté okrem iného toto ustanovenie:
„Tento návrh je neodvolateľným návrhom. Vyhlasujem, že ak mi do jedného mesiaca odo dňa doručenia tohto návrhu Banke nebude zo strany Banky doručené jeho písomné prijatie alebo jeho písomné odmietnutie, uplynutím posledného dňa uvedenej lehoty môj návrh zaniká.“
Pod podpisom žalovanej je pripojený predtlačený text „Spracovanie návrhu“ nasledovaný podpismi dvoch zamestnancov Slovenskej sporiteľne, a.s.
b) Nebolo dokázané, či a kedy Slovenská sporiteľňa, a.s., žalovanej zaslala akékoľvek iné oznámenie, resp. potvrdenie týkajúce sa uzavretej zmluvy o kreditnej karte. Rovnako nebolo zistené, či bola žalovanej karta VISA Classic vydaná a kedy a koľko žalovaná prostredníctvom karty vyčerpala. Rovnako nebolo zistené, koľko a kedy žalovaná splatila a či a ako bola žalovaná vyzvaná na úhradu dlžných súm.
c) Dňa 27. júna 2013 Slovenská sporiteľňa, a.s., a žalobca podpísali zmluvu o postúpení pohľadávky (č. l. 9 až 18). V jej prílohe je pohľadávka identifikovaná ako pohľadávka z účtu č. XXXXXXXXX, pričom ako dátum poslednej úhrady je uvedený 16. máj 2011 a počet dní omeškania žalovanej ku dňu postúpenia bol 634.
5. Takto zistený skutkový stav vyplýva z vykonaných dôkazov hodnotených vo vzájomnej súvislosti (§ 132 O. s. p.).
Skutkové zistenia v bode 4 písm. a) a c) sú v podstate len reprodukciou listín. Skutkové zistenie pod bodom 4 písm. b) je dôsledkom skutočnosti, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno v tomto smere. Žalobca totiž k žalobe predložil len už vyššie citovanú listinu a potom listiny týkajúce sa postúpenia pohľadávky. Nepriložil však žiadnu inú listinu týkajúcu sa vzniku právneho vzťahu zo zmluvy o kreditnej karte, ani dôkaz o reálnom čerpaní a splácaní. V tejto súvislosti súd len dopĺňa, že nebolo jeho povinnosťou v tomto smere nahrádzať dôkaznú aktivitu žalobcu výzvou na odstránenie nedostatkov podania v zmysle § 43 ods. 1 O. s. p. Nepredloženie uvedených listín totiž nie je vadou, ktorá by bránila prejednaniu žaloby, ale má za následok nedokázanie hmotnoprávnych skutočností, o ktoré žalobca opiera svoje uplatňované nároky (porov. v tomto zmysle uznesenie NS SR sp. zn. 4 Cdo 179/2012). Žalobca si pritom musel byť vedomý, že tieto skutočnosti musí dokázať, ak chce preukázať vznik zmluvy, z ktorej odvodzuje svoj nárok, a vykonané čerpania na jej základe. Žalobca pritom ani v žalobe netvrdil, kedy a ako malo k čerpaniu dôjsť, preto súd tieto skutočnosti nemohol považovať ani za nesporné v zmysle § 153 ods. 1 O. s. p.
Vzhľadom na dôvod rozhodnutia súd nepovažoval z podstatné vykonávať dokazovanie listinami týkajúcimi sa postúpenia pohľadávky na žalobcu. Žalobca sám v žalobe postúpenie tvrdil, žalovaná ho nespochybnila, jeho existencia sama osebe však nič nemení na fakte, že nebol dokázaný jej vznik.
Právne vec súd posúdil takto:
6. Žalobca svoje nároky voči žalovanej odvodzuje z tvrdenej zmluvy, ktorú žalovaná údaje uzavrela so Slovenskou sporiteľňou, a.s., a ktorej návrh v konaní predložil. Z obsahu návrhu zmluvy obsiahnutého v listine podpísanej 30. mája 2008 vyplýva, že jej obsahom bol záväzok banky vydať žalovanej kreditnú kartu s určitým úverovým rámcom. To znamená, že žalovaná mohla prostredníctvom tejto karty vyberať hotovosť a realizovať platby za tovar bez toho, aby vopred vložila do banky peňažné prostriedky na tento účel. Banka sa teda týmto spôsobom zaviazala úverovať žalovanú, keďže sa jej na požiadanie (formou použitia karty predpísaným spôsobom) zaviazala poskytnúť peňažné prostriedky do celkového úverového rámca, ktoré žalovaná mala splácať. Keďže Slovenská sporiteľňa, a.s., konala v tejto súvislosti v rámci svojej podnikateľskej činnosti a nebolo dokázané, že by žalovaná konala na účely svojho zamestnania, povolania alebo podnikania, spĺňajú definíciu veriteľa a spotrebiteľa v zmysle § 3 ods. 1 a 2 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom k 30. máju 2008. Zmluva o vydaní kreditnej karty by tak bola zmluvou o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 2 písm. b) cit. zák. a úver ňou poskytnutý by bol spotrebiteľským úverom vo forme otvoreného úverového rámca na čerpanie prostredníctvom kreditnej karty.
7. Ustanovenie § 4 ods. 1 cit. zákona č. 258/2001 Z. z. vyžaduje, aby sa zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavrela písomne, inak je neplatná. V zmysle § 46 ods. 2 prvej vety Občianskeho zákonníka to znamená, že musí dôjsť k písomnému návrhu a jeho písomnému prijatiu (aj keď podpisy nemusia byť na tej istej listine). Písomný návrh a písomné prijatie v zmysle § 40 ods. 3 Obč. zák. znamená úkon vlastnoručne podpísaný konajúcou osobou. Citované ustanovenia je potrebné vykladať tak, že v prípade právnych úkonov, u ktorých zákon predpisuje určité podstatné náležitosti a u ktorých súčasne predpisuje určitú formu (písomnú), musí dôjsť tak k písomnému návrhu, ako aj k písomnému prijatia všetkých týchto náležitostí, v opačnom prípade zmluva nevznikne, resp. je neplatná pre nedostatok formy.
8. Z obsahu listiny „Návrh na uzatvorenie Zmluvy o Kreditnej karte“ vyplýva, že žalovaná podpísala v nej obsiahnutý prejav. Podpísanie tejto listiny žalovanou bol písomným návrhom na uzavretie zmluvy v zmysle § 43a ods. 1 Obč. zák., ktorý musel byť zo strany banky písomne prijatý. To bolo výslovne vyjadrené aj v texte listiny, podľa ktorej k takémuto písomnému prijatiu muselo dôjsť do jedného mesiaca od podpisu návrhu žalovanou. Žalobca však nepreukázal, že by k takému písomnému prijatiu došlo. Nepreukázal totiž, či a kedy bolo žalovanej doručené písomné prijatie jej návrhu, a či jej došlo (§ 45 ods. 1 Obč. zák.) do jedného mesiaca od predloženia návrhu Slovenskej sporiteľni, a.s., ako sa to v jeho texte predpokladalo. Za prejav akceptácie nemožno podľa názoru súdu považovať podpis dvoch zamestnankýň banky v kolónke „Spracovanie návrhu“. Zo „spracovania návrhu“ totiž nemožno vyvodiť súhlas s návrhom zmluvy v zmysle § 43c ods. 1 Občianskeho zákonníka. Navyše, samotný text listiny s návrhom zmluvy predpokladá, že k prijatiu príde osobitným písomným prejavom, nie prejavom (podpisom) priamo na listine obsahujúcej tento návrh.
Podľa § 44 ods. 1 Obč. zák. je zmluva uzavretá okamihom, keď prijatie zmluvy nadobúda účinnosť. Keďže žalobca nedokázal, že došlo k písomnému prijatiu (§ 46 ods. 2 prvá veta Obč. zák.) návrhu zmluvy o kreditnej karte, nemohlo toto prijatie ani nadobudnúť účinnosť. Preto nemohla ani vzniknúť zmluva v zmysle cit. ustanovenia.
9. Ustanovenie § 4 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z. z. postihuje neplatnosťou zmluvu o spotrebiteľskom úvere, ktorá nie je uzavretá písomne. Ochranný účel uvedeného ustanovenia, ktorého cieľom je viazať vznik zmluvy o spotrebiteľskom úvere na riadne oboznámenie a vyjadrenie všetkých náležitostí podľa § 4 ods. 2 cit. zákona do listiny a tým umožniť dlžníkovi mať jasný prehľad o tom, čo a s akými zmluvnými podmienkami uzatvára, podľa názoru súdu vylučuje aj čo i len analogické použitie § 275 ods. 4 Obchodného zákonníka, ktorý v určitých prípadoch umožňuje nahradiť výslovný prejav vôle akceptanta jeho konkludentným úkonom - konaním v súlade s návrhom zmluvy a takémuto prejavu priznáva charakter prijatia návrhu zmluvy. Z logiky veci totiž takýto konkludentný úkon nie je písomný, čo ale odporuje už citovanému § 4 ods. 1 zák. č. 258/2001 Z. z. normujúcemu písomnú formu zmluvy o spotrebiteľskom úvere v spojení s § 46 ods. 2 prvou vetou Obč. zák., podľa ktorého je v takom prípade nevyhnutné písomné prijatie návrhu zmluvy. Tento záver podporuje aj ustanovenie § 4 ods. 3 cit. zákona, ktorý v určitých prípadoch (čerpanie úveru) konvaliduje nedostatok náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere; z chýbajúceho odkazu v tomto ustanovení na „odsek 1“ však možno vyvodiť, že nemožno týmto spôsobom konvalidovať nedostatok písomnej formy.
Podľa názoru súdu tak nedošlo k vzniku zmluvy o kreditnej karte (spotrebiteľskom úvere) v súlade s § 4 ods. 1 zák. č. 258/2001 Z. z., § 44 ods. 2 a § 46 ods. 2 prvou vetou Občianskeho zákonníka.
10. Ak potom Slovenská sporiteľňa, a.s., umožňovala žalovanej čerpať kreditnou kartou úverový rámec, činila tak bez existencie platnej zmluvy s ňou. Plnenie poskytnuté žalovanej je tak plnením bez právneho dôvodu, teda bezdôvodným obohatením v zmysle § 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka. Žalovaná tak podľa § 451 ods. 1 Obč. zák. bola povinná vydať získané bezdôvodné obohatenie. Nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia sa okrem toho podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. V týchto prípadoch (plnenie bez právneho dôvodu) sa na úpravu premlčania nemôže použiť ustanovenia Obchodného zákonníka, keďže v danej veci nevznikla zmluva o úvere, ktorá by bola tzv. absolútnym obchodom [§ 261 ods. 3 písm. d) Obch. zák. v znení účinnom k 30. máju 2008].
Zo zisteného skutkového stavu vyplýva, že podľa údajov samotného žalobcu v zmluve o postúpení pohľadávky bola žalovaná ku dňu postúpenia v omeškaní so splácaním svojich záväzkov 634 dní. To znamená, že jej záväzky zo zmluvy museli byť splatné (27.6.2013 - 634 dní=) 1. októbra 2011. Z toho zasa nevyhnutne vyplýva, že k čerpaniam úverového rámca prostredníctvom vydanej kreditnej karty muselo nevyhnutne dochádzať pred týmto dňom. Najneskôr 1. októbra 2011 (v skutočnosti však predtým) tak začala plynúť dvojročná premlčacia doba, ktorá uplynula 1. októbra 2013. Zmena v osobe veriteľa (postúpenie pohľadávky) nemá na plynutie premlčacej doby žiaden vplyv (§ 111 Občianskeho zákonníka).
11. Žaloba podaná na súd 17. apríla 2014 je tak podaná po uplynutí premlčacej doby všetkých splátok. Keďže žalovaná je spotrebiteľom v zmysle § 3 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z. z., musel súd v zmysle § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa prihliadnuť na premlčanie práva aj bez - inak potrebnej (§ 100 ods. 1 tretia veta Obč. zák.) - námietky žalovanej. Preto musela byť žaloba zamietnutá (výrok I).
14. O trovách bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 O. s. p. Žalobca si trovy uplatnil, no bol neúspešný, preto súd o jeho návrhu na ich priznanie (§ 151 ods. 1 O. s. p.) rozhodol tak, že mu ich nepriznal. Žalovaná žiadne trovy nežiadala, takže tu nebol návrh, o ktorom by sa malo rozhodovať (už cit. § 151 ods. 1 O. s. p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní od doručenia jeho rovnopisu písomne na podpísanom súde alebo ústne do zápisnice na ktoromkoľvek okresnom súde.
V odvolaní treba popri označení súdu, ktorému je adresované, dátume a podpise odvolateľa uviesť tiež, v akom rozsahu sa tento rozsudok napáda, v čom sa tento rozsudok alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti tomuto rozsudku možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p., b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O. s. p.), alebo f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.