Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_3K-11-2014.pdf
PDF · 70.63 KB
Case nature
Area
Subarea
3K/11/2014
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica, v právnej veci navrhovateľa - dlžníka Wolfram Brunner Consulting s miesto podnikania Jána Bottu 3, 974 00 Banská Bystrica, IČO: 46 514 813, o návrhu na vyhlásenie konkurzu na jeho majetok, takto
rozhodol:
Súd konanie z a s t a v u j e .
odôvodnenie:
Navrhovateľ - Wolfram Brunner Consulting s miesto podnikania Jána Bottu 3, 974 00 Banská Bystrica, IČO: 46 514 813 sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 01.10.2014 domáhal, aby súd vyhlásil na jeho majetok konkurz.
Konkurzný súd podľa § 14 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len "ZKR") uznesením č. k. 3K 11/2014-54 zo dňa 15.10.2014, právoplatným dňa 25.10.2014, začal voči dlžníkovi konkurzné konanie.
Uznesením zo dňa 13. 11. 2014 č. k. 3K 11/2014-61 Okresný súd Banská Bystrica ustanovil dlžníkovi správcu JUDr. Ivana Dlhopolca, so sídlom kancelárie Nám. SNP 41, 960 01 Zvolen.
Z 3. správy predbežného správcu doručenej konkurznému súdu 17. 12. 2014 vyplýva, že dlžník nie je vlastníkom žiadneho hnuteľného a nehnuteľného majetku, v mieste podnikania už nejaký čas nesídli a zdržiava sa v zahraničí.
V 4. písomnej správe predbežného správcu doručenej konkurznému súdu 30. 12. 2014 správca konštatuje, že Mesto Banská Bystrica ako príslušný stavebný úrad nevydal vo vzťahu k dlžníkovi žiadne povolenie na umiestnenie stavby, stavebné povolenie a ani kolaudačné rozhodnutie. Dlžník nevlastní v Meste Banská Bystrica žiadnu nehnuteľnosť a nie je daňovník dane z nehnuteľnosti. Rovnako sa vyjadrila aj obec Dunajská Lužná. Dlžník má vedený účet v Poštovej banke, a.s., na ktorom sa nachádza vinkulácia vo výške 116 887,70 Eur na základe príkazu na začatie exekúcie č. Ex 787/2013 - JUDr. Soňa Stodolová, súdna exekútorka. Dňa 09. 12. 2014 sa na základe výzvy správcu uskutočnilo v sídle správcu opakované stretnutie s dlžníkom. Následne dňa 15. 12. 2014 dlžník zložil k rukám správcu sumu vo výške 1 660 Eur, ktorá má slúžiť k začatiu konkurzného konania na majetok dlžníka. Jedná sa o dar od brata pre účely konkurzného konania, čo neskôr môže viesť k oddlženiu dlžníka. Naďalej je však z vykonaných šetrení zrejmé, že dlžník nie je vlastníkom žiadneho hnuteľného, nehnuteľného majetku, v mieste podnikania už nejaký čas nesídli a zdržiava sa v zahraničí. Nakoľko však dlžník zložil k rukám správcu sumu vo výške 1 660 Eur, správca navrhuje, aby konkurzný súd začal konkurzné konanie na majetok dlžníka, nakoľko táto suma postačuje na začatie konkurzného konania voči fyzickej osobe. Správca k správe pripojil záznam z osobného stretnutia s dlžníkom zo dňa 15. 12. 2014.
Podaním doručeným konkurznému súdu dlžník prostredníctvom právnej zástupkyne predložil rozhodnutie Okresného súdu Bratislava I zo dňa 04. 10. 2012 sp. zn. 3K 17/2012 a uznesenie odvolacieho Krajského súdu v Bratislave zo dňa 23. 07. 2013 sp. zn. 4CoKR 52/2012 a z ktorých rozhodnutí podľa názoru dlžníka vyplýva, že prvostupňový súd vo veci nesprávne rozhodol a v prípade ak by meritórne rozhodoval, podanému odvolaniu by vyhovel a napadnuté uznesenie zmenil.
Uznesením zo dňa 04. 10. 2012 sp. zn. 3K 17/2012, okresný súd Bratislava I konanie zastavil podľa § 104 ods. 1 O. s. p. v spojení s ust. § 103 O. s. p. a 196 ZKR z dôvodu, že nie je možné explicitne konštatovať, že územie SR je miestom hlavného ekonomického záujmu dlžníka a ani miestom, kde by sa nachádzala prevažná časť majetkového substrátu dlžníka a preto Okresný súd Bratislava I nemá v zmysle čl. 3 Nariadenia č. 1346/2000 medzinárodnú súdnu právomoc na vedenie konkurzného konania.
Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 23. 07. 2013 sp. zn. 4CoKR 52/2012 pripustil späťvzatie návrhu na vyhlásenie konkurzu zo dňa 25. 03. 2013 a uznesenie Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 3K 17/2012 zo dňa 04. 10. 2012 zmenil tak, že konkurzné konanie zastavil.
Podľa čl. 3 ods. 1 Nariadenia Rady (ES) č. 1346/2000 o konkurznom konaní na území Slovenskej republiky (ďalej len "Nariadenie") právomoc na začatie konkurzných konaní majú súdy členského štátu, na ktorého území sa nachádza centrum hlavných záujmov dlžníka. Pri obchodných spoločnostiach a u právnických osôb sa v prípade neprítomnosti dôkazu o opaku za centrum hlavných záujmov považuje miesto, kde majú svoje sídlo.
V zmysle citovaného čl. 3 ods. 1 Nariadenia "centrum hlavných záujmov", by malo zodpovedať miestu, kde dlžník pravidelne spravuje svoje záujmy, a ktoré by teda tretie strany mali dokázať určiť.
Konkurzný súd mal z 3. a záverečnej správy predbežného správcu o zisťovaní a zabezpečení majetku úpadcu za preukázané, že centrum hlavných záujmov, t. j. centrum hlavného ekonomického záujmu dlžníka nie je na území SR. Ako vyplýva, z uvedených správ, dlžník v mieste podnikania už nejaký čas nesídli, zdržiava sa v zahraničí, t.j . na území SR nevykonáva žiadnu ekonomickú činnosť, na území SR takisto nevlastní žiaden nehnuteľný majetok. V Poštovej banke má vedený účet, na ktorom je vinkulácia vo výške 116 887,70 Eur. Nevlastní žiadne motorové vozidlo. Uvedené skutočnosti jednoznačne podľa názoru konkurzného súdu preukazujú, že dlžník nemá území SR žiadny ekonomický záujem a už vôbec nie hlavný ekonomický záujem, na území SR nepodniká, nezamestnáva žiadnych zamestnancov a nemá na území SR žiadny majetkový substrát. Vychádzajúc z uvedených skutočností je súd toho názoru, že nie je daná jeho právomoc na vedenie konkurzného konania podľa čl. 3ods. 1 Nariadenia Rady (ES) č. 1346/2000, nakoľko na území SR sa centrum hlavných záujmov dlžníka nenachádza. Nedostatok právomoci súdu je neodstrániteľnou vadou podmienky konania.
Vychádzajúc z uvedených skutočností súd podľa tohto zákonného ustanovenia v spojení s ust. § 196 ZKR a s poukazom na čl. 1 ods. 1 Nariadenia rady (ES) č. 1346/2000 konanie vo veci zastavil.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia v dvoch vyhotoveniach na Okresný súd Banská Bystrica.
V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho podáva, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť) a musí byť podpísané a datované.
Odvolanie podľa § 205 ods. 2 OSP možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 (ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ak ten kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, ak účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, ak v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, ak sa nepodal návrh na začatie
konania, hoci podľa zákona bol potrebný, ak účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, ak rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát, ak súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenia právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav, ak sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali, ak bol odvolacím súdom schválený zmier), b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú podľa § 205a OSP pri odvolaní proti uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.